Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 759/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. S., zastúpenej

advokátom Mgr. Branislavom Granecom, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2014 doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.

Branislavom Granecom, Kováčska 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie začalo

13. februára 2013 doručením žaloby okresnému súdu, ktorou sa domáhala „zaplatenia

mzdových nárokov a zaplatenie príspevkov na stravovanie...“. Sťažovateľka časť žaloby

vzala späť podaním zo 7. marca 2013. Dňa 21. marca 2013 vydal okresný súd vo veci

platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný 2. marca 2013 odpor. Prvé pojednávanie sa

vo veci uskutočnilo 4. októbra 2013, ktoré bolo odročené na 4. marec 2014. Dňa

26. februára 2014 bolo sťažovateľke doručené upovedomenie o odročení pojednávania

nariadeného na 4. marec 2014 na 27. jún 2014 z dôvodu povinného čerpania dovolenky vo

veci konajúceho sudcu. Dňa 24. júna 2014 bola sťažovateľke doručená žiadosť žalovaného

o odročenie pojednávania, pričom táto v rovnaký deň okresnému súdu oznámila svoj

nesúhlas so žiadosťou o odročenie pojednávania. Dňa 30. júna 2014 bolo sťažovateľke

doručené upovedomenie o odročení pojednávania nariadeného na 27. jún 2014 s tým, že

okresný súd pojednávanie odročil na 26. august 2014 (na žiadosť právneho zástupcu

žalovaného z dôvodu čerpania dovolenky). Dňa 18. augusta 2014 bolo sťažovateľke

doručené upovedomenie o odročení pojednávania nariadeného na 26. august 2014 na

16. december 2014 z dôvodu čerpania dovolenky vo veci konajúceho sudcu. Sťažovateľka

uvádza, že v čase doručenia sťažnosti nie je napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka poukazuje na to, že v konaní trvajúcom 1 rok a 6 mesiacov bolo

vykonané zatiaľ len jedno pojednávanie, ktoré bolo síce vykonané, „avšak z dôvodu

nedostatku času nebol dokončený výsluch právneho zástupcu sťažovateľky“. Následne

poukazuje na opakované odročovanie nariadeného pojednávania z dôvodu čerpania

dovolenky vo veci konajúceho sudcu v priebehu jedného roka. Takýto postup „v konaní

považuje sťažovateľka za neprijateľný“. Ďalej sťažovateľka zdôrazňuje skutočnosť, že

predvolanie na pojednávanie nariadené na 27. jún 2014 okresný súd doručoval vo februári

2014, t. j. 4 mesiace pred jeho uskutočnením, pričom žiadosť právneho zástupcu odporcu

o odročenie tohto pojednávania bola doručovaná 3 dni pred pojednávaním, t. j. 24. júna

2014. Napriek tomu, že právny zástupca odporcu vedel o termíne pojednávania 4 mesiace

vopred a o odročenie požiadal 3 dni pred uskutočnením pojednávania, okresný súd jeho

žiadosti vyhovel. Takýto postup sťažovateľka považuje za „neefektívny a nezohľadňujúci

zákonnú úpravu v ustanovení , ktorá poskytuje súdu efektívny postup ako predísť

obštrukciám a snahám účastníkov konania... o zmarenie pojednávaní podávaním

oneskorených ospravedlnení neúčastí a žiadostí o odročenie pojednávaní“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu, aby ďalej konal

v napadnutom konaní bez prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa ,

podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho

záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Sťažovateľka uvádza, že „nepodala sťažnosť predsedovi okresného súdu, zároveň

však poukazuje aj na to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy.

Sťažovateľka rovnako poukazuje v tejto súvislosti aj na závery ESĽP vyslovené

v právoplatných rozhodnutiach vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike

a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike“.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že obranu sťažovateľky nemožno

akceptovať, a to hlavne preto, že uvedené rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) trvali nepomerne dlhšie ako napadnuté konanie. Ústavný súd vo svojej

už stabilizovanej judikatúre z ostatného obdobia (napr. , ) aj

pod vplyvom judikatúry ESĽP na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov na orgáne štátnej správy dotknutého súdu síce v zásade už netrvá, ale

len v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

je už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach veci

sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu zjavne nemožno tvrdiť, keďže doterajšia dĺžka

napadnutého konania nepresahuje dva roky.

Vzhľadom na uvedené (ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka neuviedla

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle 53 ods. 2 , ktoré

by zakladali prípustnosť jej sťažnosti podľa ) ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

neprípustnú.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľky aj zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s týmto záverom ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nemá každý zistený prieťah

v súdnom konaní nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovuje, že „ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (). Ak

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp. listiny a

dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, ,

a iné).

Sťažovateľka v sťažnosti kladie dôraz na doterajšiu dĺžku konania, pričom poukazuje

na to, že nariaďované pojednávania boli odročované bez akceptovateľného dôvodu,

uplynutie doby 18 mesiacov medzi prvým a druhým pojednávaním je podľa jej názoru

neprimerané.

Ústavný súd akceptuje výhrady sťažovateľky a konštatuje, že v doterajšom v postupe

okresného súdu sa vyskytli krátkodobé obdobia nečinnosti, tieto nedostatky v jeho postupe

však podľa jeho názoru nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, a preto by po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nemohol reálne dospieť k záveru o porušení

sťažovateľkou označených práv.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že ak by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k neodôvodnenej nečinnosti, príp. neefektívnej činnosti okresného súdu, nič nebráni

sťažovateľke, aby sa opakovanou sťažnosťou uchádzala opätovne o ochranu svojho

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014