Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra

2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej

a sudcu Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť M. Č., zastúpenej advokátom JUDr.

Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. Č. trovy právneho

zastúpenia v sume 497,55 € (slovom štyristodeväťdesiatsedem eur a päťdesiatpäť centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Olosa, R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2014 doručená sťažnosť M. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh namietaného konania:

Konanie začalo 9. marca 2009 doručením žaloby sťažovateľky okresnému súdu,

ktorou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

odporcu ako jej zamestnávateľa listom z 8. januára 2009 a náhrady mzdy.

Okresný súd rozsudkom vyhláseným na pojednávaní konanom 16. marca 2010

vyhovel žalobe sťažovateľky v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a čiastočne aj v časti náhrady mzdy a odporcu zaviazal na náhradu trov konania

sťažovateľky.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie sťažovateľka aj odporca. Spis bol

okresným súdom predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) 14. septembra 2010. Krajský súd uznesením č. k. -358

z 8. júna 2011 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. júla 2011.

V ďalšom priebehu konania okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2012,

avšak tento termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne. Druhé pojednávanie nariadil okresný súd na 18. apríl 2013, pričom aj tento termín

pojednávania bol zrušený na žiadosť právneho zástupcu odporcu a nový termín

pojednávania bol určený na 10. október 2013.

Podľa uvedeného stavu konania predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr. 2101/2013 zo 16. mája 2013 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v namietanom konaní ako dôvodnú a konštatovala vznik prieťahov v konaní a oznámila, že

vyzvala „zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia

na odstránenie vzniknutého stavu“.

Na pojednávaní konanom 10. októbra 2013 okresný súd vypočul sťažovateľku,

oboznámil prítomných s obsahom spisu, zaprotokoloval, že právny zástupca sťažovateľky

trvá na výsluchu svedkyne S. (z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľka výsluch tejto

svedkyne, ako aj T. navrhovala už podaním doručeným 9. januára 2012, pozn.) a „z dôvodu

potreby doplnenia dokazovania vzyšlého na dnešnom pojednávaní“ pojednávanie odročil na

25. marec 2014 s tým, že budú predvolaní svedkovia. Následne okresný súd zmenil určený

termín pojednávania zo zdravotných dôvodov sudcu na 15. apríl 2014. Toto pojednávanie

bolo pre neprítomnosť odporcu a jeho zástupcu bez prerokovania veci odročené na 10.

október 2014.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla:

„Som účastníkom konania (žalobcom) v konaní o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy vedenom Okresným súdom Bratislava I.

pod sp. zn. . Okresný súd vo veci koná už šiesty rok.

Vzhľadom na nečinnosť súdu som podaním zo dňa 15.04.2013 predsedovi Okresného

súdu Bratislava I. doručila sťažnosť podľa na prieťahy

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. . Predseda súdu moju sťažnosť vybavil

ako dôvodnú dňa 16.05.2013, napriek tomu vo veci naďalej pretrvávajú prieťahy a súd

koná naďalej neefektívne, zmätočne, chaoticky a neustále produkuje rôzne formálne chyby

(napr. na ostatnom pojednávaní nesprávne zaprotokolovanie mien právnych zástupcov,

odročovaníe pojednávaní bez splnenia procesných podmienok na základe žiadosti PZ

odporcu a pod.). ...

Vec tak nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá ani po vyše 5 rokov od podania

žaloby. Okresný súd doposiaľ ani nevypočul svedkov, ktorých som navrhovala ešte v r. 2009

- 2010 a od vydania kasačného uznesenia krajského súdu okresný súd prakticky nekoná, čo

je zjavne neprípustné. Vec pritom nie je právne a ani skutkovo náročná, práve naopak. ...

Uvedený stav súdneho konania mi spôsobuje značné existenčné problémy, navyše

neustále pretrváva stav právnej neistoty. Náhrady mzdy, ktorú požadujem, činí cca sumu

40.000,- EUR. Samotný žalovaný sa počas konania navyše stal platobne neschopným,

fakticky ukončil svoje podnikanie...“

Sťažovateľka poukazujúc na celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už viac ako 5 rokov

a dosiaľ nie je právoplatne skončené, a na nečinnosť okresného súdu po zrušení jeho

rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie namieta porušenie svojho základného práva podľa

a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa M. Č... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava I. pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi M. Č. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom

dvadsať tisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu zaplatiť do tridsať dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť sťažovateľovi M. Č... trovy konania

vo výške 331,65 EUR... na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“

Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 21. mája 2014 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3301/2014 z 30. septembra 2014

opísal už ústavným súdom zistený priebeh namietaného konania a doplnil: „Uznesením č. k.

-449 zo dňa 26.08.2014 súd pripustil zmenu petitu, ktorú navrhovateľka

navrhla podaním doručeným súdu dňa 08.04.2014.“ Ďalej uviedol, že sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní doručená okresnému súdu 16. apríla 2013 bola vybavená

listom predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 2101/2013 z 13. mája 2013 ako dôvodná. K tvrdeniu

sťažovateľky o danosti prieťahov v konaní pred a aj po vybavení jej sťažnosti doručenej

predsedníčke okresného súdu okresný súd uviedol:. „Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj

správanie navrhovateľky, ktorá označila prostredníctvom právneho zástupcu dôkazy až dňa

09.01.2012, teda po 3 rokoch od podania návrhu (vypočutie svedkov), zmena návrhu,

neúčasť svedka na pojednávaní a v neposlednom rade aj nadmerná zaťaženosť zákonnej

sudkyne, ktorá má v súčasnosti pridelených 605 vecí (podobne ako aj ostatní sudcovia

občianskoprávneho úseku tunajšieho súdu). ... V prípade, že Ústavný súd Slovenskej

republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľke nepriznal finančné zadosťučinenie, resp.

jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške...“

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom

ústavnému súdu 20. októbra 2014 poukázala na nedôvodné odročenie pojednávania

nariadeného na 10. október 2014 bez prerokovania veci, a to na 19. december 2014.

V ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 3. novembra 2014 sťažovateľka reagujúc

na obsah vyjadrenia okresného súdu v celom rozsahu zotrvala na dôvodnosti svojej

sťažnosti.

Okresný súd vo svojom vyjadrení z 30. septembra 2014 a právny zástupca

sťažovateľky vo vyjadrení doručenom 3. novembra 2014 ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhrada mzdy) sa po skutkovej ani právnej stránke nejaví ako zložitý. Predmet

konania sa po skutkovej stránke môže javiť ako zložitejší, vzhľadom na potrebu nariadenia

znaleckého dokazovania a uvedené čiastočne odôvodňuje dĺžku posudzovaného konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Posudzované konanie sa začalo 9. marca 2009 podaním žaloby sťažovateľky

okresnému súdu. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo 16. marca 2010.

Krajský súd v odvolacom konaní zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, pričom spis bol okresnému súdu vrátený s rozhodnutím krajského súdu 8. júla

2011. Postup okresného súdu v ďalšom období charakterizuje nariaďovanie pojednávaní

v značných časových odstupoch a ich odročovanie bez prerokovania veci samej. Ústavný

súd konštatuje po vyhodnotení jednotlivých úkonov okresného súdu v posudzovanom

období (od 9. marca 2009 do podania sťažnosti 8. apríla 2014 v trvaní piatich rokov) pri

zohľadnení postupu súdu aj po podaní sťažnosti, že postup okresného súdu sa javí ako

neefektívny. Neefektívnosť konania sa prejavila najmä v nesústredenom postupe okresného

súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení (rozsudok okresného

súdu bol zrušený v odvolacom konaní a vec vrátená na ďalšie konanie), ako aj opakovanom

odročovaní pojednávaní bez sústredeného vyhodnotenia potreby nariadenia účastníkmi

navrhovaných dôkazov a ich vykonania.

Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v zmysle ustanovenia

prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná,

a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za tri úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu

s režijným paušálom 3 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 426,12 €.

Vzhľadom na to, že advokát sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám

právneho zastúpenia sťažovateľky je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 20 %

v sume 85,22 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 511,34 €.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov právneho

zastúpenia uplatnil iba v sume 497,55 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto

úhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014