Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 778/2015
PDF · 167.24 KB
No categories available
II. ÚS 778/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1,
Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 77/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 77/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je „účastníkom konania (žalobcom)
v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy
vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 18C 77/2009. Okresný súd vo veci koná
už siedmy rok.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 227/2014 zo dňa 12.11.2014
konštatoval prieťahy v predmetnom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I.
pod sp. zn. 18C 77/2009 a vyslovil porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“.
Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že podľa jej názoru zbytočné prieťahy
v namietanom konaní pretrvávajú aj potom, čo ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 227/2014
z 12. novembra 2014 rozhodol, že postupom okresného súdu v tomto konaní došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „Vzhľadom na nečinnosť súdu som
podaním zo dňa 14.04.2015 doručila predsedovi Okresného súdu Bratislava I... sťažnosť
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. na prieťahy v súdnom konaní pod sp. zn. 18C 77/2009.
Predseda súdu moju sťažnosť vybavil dňa 02.06.2015, s tým, že na deň 04.09.2015 bude
vytýčené pojenávanie. ...
Vec tak nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá ani po vyše 6 a pol roka od podania
žaloby. Okresný súd doposiaľ ani nevypočul svedkov, ktorých som navrhovala ešte v r. 2009
- 2010 a od vydania kasačného uznesenia krajského súdu nekoná efektívne a dokonca po
vydaní nálezu US SR doposiaľ nevykonal ani jedno pojednávanie, čo je zjavne neprípustné.
Vec pritom nie je právne a ani skutkovo náročná, práve naopak.
... Uvedený stav súdneho konania mi spôsobuje značné existenčné problémy, navyše
neustále pretrváva stav právnej neistoty. Náhrady mzdy, ktorú požadujem, činí sumu
39.500,- EUR. Samotný žalovaný sa počas konania navyše stal platobne neschopným,
fakticky ukončil svoje podnikanie a nie je schopný plniť moje základné nároky
zamestnanca.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel
a nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 18C 77/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
18C 77/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ... sa priznáva finančné zadosťučinenie v
sume 40.000,- € (slovom štyridsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť sťažovateľom
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške
355,72 EUR na účet advokáta JUDr. Martina Olosa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 77/2009 bez toho, aby v petite návrhu
na rozhodnutie zohľadnila skutočnosť, že ústavný súd už vo veci rozhodoval. Ústavný súd,
súc viazaný návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa dvoch časových
období, a to od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia
ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014 a od rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014 do dňa rozhodovania o tejto
sťažnosti.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od podania návrhu
na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn.
I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorá sa týka jej
návrhu na vyslovenie porušenia ňou označeného práva podľa ústavy v napadnutom konaní
v období od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavného
súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014, podľa § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde neprípustná, pretože ústavný súd už v rovnakej veci meritórne rozhodol.
Z toho dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného
súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v namietanom konaní v období
po 12. novembri 2014, teda po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 227/2014 vo veci
sťažovateľky, opätovne dochádza k zbytočným prieťahom a k porušeniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa
nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).
Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02,
I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanom období okresný súd
19. decembra 2014 uskutočnil vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti svedkyne na 6. marec 2015. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 77/2009-503
z 19. decembra 2014 uložil svedkyni poriadkovú pokutu. Dňa 2. marca 2015 okresný súd
zrušil termín pojednávania nariadený na 6. marec 2015 z dôvodu zániku funkcie zákonnej
sudkyne. V súvislosti s ukončením funkcie sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej
k 31. januáru 2015 bola vec 17. marca 2015 pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Helene
Kožíkovej. Zákonná sudkyňa vo veci nariadila termín pojednávania na 4. september 2015,
ktorý bol následne zrušený z dôvodu zániku funkcie zákonnej sudkyne. Spis je v súčasnej
dobe pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Tulejovej.
Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, zohľadňujúc posudzované obdobie po
vydaní nálezu vo veci sťažovateľky, trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti deväť
mesiacov. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z upovedomenia o spôsobe
vybavenia sťažnosti sťažovateľky z 2. júna 2015 vyplýva, že okresný súd vo veci konal
v zásade plynulo až do doby, keď došlo k ukončeniu funkcie pôvodnej zákonnej sudkyne.
Následne došlo k prerozdeleniu veci a jej prideleniu novým zákonným sudcom v marci
2015 JUDr. Kožíkovej a následne v júli 2015 JUDr. Tulejovej. Z doterajšieho postupu
okresného súdu v namietanom konaní je zrejmá jeho nečinnosť v období od uskutočnenia
ostatného pojednávania (19. decembra 2014) do podania ústavnej sťažnosti (osem
mesiacov) ako dôsledok personálnych problémov okresného súdu, túto však aj vzhľadom
na dĺžku posudzovaného obdobia ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah nemajúci
intenzitu zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že aj napriek zistenej ojedinelej
nečinnosti postup okresného súdu v namietanom konaní v sledovanom období nemožno
považovať za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti
sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie označeného základného práva sťažovateľky, čo však
ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tú časť sťažnosti
sťažovateľky, ktorou namieta porušenie základného práva podľa ústavy postupom
okresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného súdu vo veci
sp. zn. I. ÚS 227/2014 z 12. novembra 2014, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke predložiť
ústavnému súdu novú sťažnosť, ak by v budúcnosti v namietanom konaní dochádzalo
k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015