Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 778/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1,

Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je „účastníkom konania (žalobcom)

v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy

vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. . Okresný súd vo veci koná

už siedmy rok.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 12.11.2014

konštatoval prieťahy v predmetnom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I.

pod sp. zn. a vyslovil porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR.“.

Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že podľa jej názoru zbytočné prieťahy

v namietanom konaní pretrvávajú aj potom, čo ústavný súd nálezom sp. zn.

z 12. novembra 2014 rozhodol, že postupom okresného súdu v tomto konaní došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „Vzhľadom na nečinnosť súdu som

podaním zo dňa 14.04.2015 doručila predsedovi Okresného súdu Bratislava I... sťažnosť

podľa na prieťahy v súdnom konaní pod sp. zn. .

Predseda súdu moju sťažnosť vybavil dňa 02.06.2015, s tým, že na deň 04.09.2015 bude

vytýčené pojenávanie. ...

Vec tak nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá ani po vyše 6 a pol roka od podania

žaloby. Okresný súd doposiaľ ani nevypočul svedkov, ktorých som navrhovala ešte v r. 2009

- 2010 a od vydania kasačného uznesenia krajského súdu nekoná efektívne a dokonca po

vydaní nálezu US SR doposiaľ nevykonal ani jedno pojednávanie, čo je zjavne neprípustné.

Vec pritom nie je právne a ani skutkovo náročná, práve naopak.

... Uvedený stav súdneho konania mi spôsobuje značné existenčné problémy, navyše

neustále pretrváva stav právnej neistoty. Náhrady mzdy, ktorú požadujem, činí sumu

39.500,- EUR. Samotný žalovaný sa počas konania navyše stal platobne neschopným,

fakticky ukončil svoje podnikanie a nie je schopný plniť moje základné nároky

zamestnanca.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel

a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ... sa priznáva finančné zadosťučinenie v

sume 40.000,- € (slovom štyridsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný mu

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť sťažovateľom

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške

355,72 EUR na účet advokáta JUDr. Martina Olosa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bez toho, aby v petite návrhu

na rozhodnutie zohľadnila skutočnosť, že ústavný súd už vo veci rozhodoval. Ústavný súd,

súc viazaný návrhom na začatie konania podľa ,

posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa dvoch časových

období, a to od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia

ústavného súdu vo veci sp. zn. z 12. novembra 2014 a od rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. z 12. novembra 2014 do dňa rozhodovania o tejto

sťažnosti.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od podania návrhu

na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn.

z 12. novembra 2014

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorá sa týka jej

návrhu na vyslovenie porušenia ňou označeného práva podľa v napadnutom konaní

v období od podania návrhu na začatie konania okresnému súdu do rozhodnutia ústavného

súdu vo veci sp. zn. z 12. novembra 2014, podľa § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde neprípustná, pretože ústavný súd už v rovnakej veci meritórne rozhodol.

Z toho dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného

súdu vo veci sp. zn. z 12. novembra 2014

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v namietanom konaní v období

po 12. novembri 2014, teda po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. vo veci

sťažovateľky, opätovne dochádza k zbytočným prieťahom a k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného

práva podľa “ (), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa

, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ ().

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

, a iné).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanom období okresný súd

19. decembra 2014 uskutočnil vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti svedkyne na 6. marec 2015. Okresný súd uznesením č. k. -503

z 19. decembra 2014 uložil svedkyni poriadkovú pokutu. Dňa 2. marca 2015 okresný súd

zrušil termín pojednávania nariadený na 6. marec 2015 z dôvodu zániku funkcie zákonnej

sudkyne. V súvislosti s ukončením funkcie sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej

k 31. januáru 2015 bola vec 17. marca 2015 pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Helene

Kožíkovej. Zákonná sudkyňa vo veci nariadila termín pojednávania na 4. september 2015,

ktorý bol následne zrušený z dôvodu zániku funkcie zákonnej sudkyne. Spis je v súčasnej

dobe pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Tulejovej.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie, zohľadňujúc posudzované obdobie po

vydaní nálezu vo veci sťažovateľky, trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti deväť

mesiacov. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z upovedomenia o spôsobe

vybavenia sťažnosti sťažovateľky z 2. júna 2015 vyplýva, že okresný súd vo veci konal

v zásade plynulo až do doby, keď došlo k ukončeniu funkcie pôvodnej zákonnej sudkyne.

Následne došlo k prerozdeleniu veci a jej prideleniu novým zákonným sudcom  v marci

2015 JUDr. Kožíkovej a následne v júli 2015 JUDr. Tulejovej. Z doterajšieho postupu

okresného súdu v namietanom konaní je zrejmá jeho nečinnosť v období od uskutočnenia

ostatného pojednávania (19. decembra 2014) do podania ústavnej sťažnosti (osem

mesiacov) ako dôsledok personálnych problémov okresného súdu, túto však aj vzhľadom

na dĺžku posudzovaného obdobia ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah nemajúci

intenzitu zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že aj napriek zistenej ojedinelej

nečinnosti postup okresného súdu v namietanom konaní v sledovanom období nemožno

považovať za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti

sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa . Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie označeného základného práva sťažovateľky, čo však

ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tú časť sťažnosti

sťažovateľky, ktorou namieta porušenie základného práva podľa postupom

okresného súdu v namietanom konaní v období od rozhodnutia ústavného súdu vo veci

sp. zn. z 12. novembra 2014, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke predložiť

ústavnému súdu novú sťažnosť, ak by v budúcnosti v namietanom konaní dochádzalo

k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015