Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 710/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. G., zastúpeného advokátkou

Mgr. Evou Garovou, Prievozská 2/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1, práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 18. novembra 2013 doručená A. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1, práva podnikať

v zmysle čl. 35 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 28. júna 2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. -452

z 18. januára 2013 o uložení povinnosti sťažovateľovi vrátiť preplatok vyplatenej odmeny

vo výške 8 082,99 € na účet okresného súdu za povinné zastúpenie klienta.

2. Vlastnou lustráciou ústavný súd zistil, že obsahovo súvisiace predchádzajúce

rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2011 je predmetom sťažnosti

sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. (sťažnosť bola 3. októbra 2013

prijatá na ďalšie konanie), o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Prípadným meritórnym

rozhodnutím sa však v tomto konaní ústavný súd záväzným spôsobom

vyjadrí k základnej otázke aj pre posudzované konanie, v ktorom je výška odmeny

sťažovateľa za poskytnutie právnych služieb v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. a v závislosti od tejto výšky sa posúdi aj nárok štátu na (ne)vrátenie

časti tejto odmeny, ktoré je posudzované ako rozdiel medzi odmenou, ktorá bola

sťažovateľovi vyplatená vo výške 8 405 €, na základe rozhodnutia krajského súdu

z 28. augusta 2009, ktoré ale bolo zrušené nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 8. apríla 2010, a výškou odmeny v sume 332,01 € určenej rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 20. júna 2011, ktoré je predmetom konania na ústavnom súde

pod sp. zn. .

3. Pred tým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti, bol

povinný skúmať, či sťažnosť spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec

dané procesné podmienky jej prejednateľnosti. Ústavná sťažnosť totiž tvorí procesný

prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd, ktorý je voči ostatným

prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity podľa

. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má jednak

dimenziu formálnu a jednak dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej

sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi

verejnej moci, ktoré právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte

neprípustnosti ústavnej sťažnosti podľa . Na druhej

strane má princíp subsidiarity aj dimenziu materiálnu, z ktorej vyplýva, že dôvodom

sťažnosti sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124

), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným právam jednotlivca len vtedy

(ultima racio), ak tieto neboli rešpektované ostatnými orgánmi verejnej moci, v tomto

prípade všeobecnými súdmi.

4. Nie je totiž dôvod na to, aby ústavný súd – v rozpore s už popísaným princípom

subsidiarity, ako aj v rozpore s princípom minimalizácie zásahov do činnosti všeobecných

súdov – do doby, než bude právoplatne rozhodnuté o konečnej výške odmeny

pre sťažovateľa, v tejto veci meritórne (paralelne alebo následne) rozhodoval. Nie je ani

dôvod na to, aby ústavný súd toto konanie prerušil a vyčkával so svojím rozhodnutím až

do opätovného vydania právoplatného rozhodnutia o výške odmeny sťažovateľa, lebo

sťažovateľ môže podať v posudzovanom prípade návrh na obnovu konania podľa § 228

ods. 1 písm. a) vo svetle dôvodov právoplatného rozhodnutia o výške jeho odmeny.

Obnovou konania sa v rámci všeobecného súdnictva vytvorí dostatočný procesný priestor

pre ochranu základných práv sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, uplatnených v tomto

konaní, v duchu zásady minimalizácie zásahov ústavného súdu do rozhodnutí všeobecných

súdov.

5. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sú splnené

podmienky . Preto na neverejnom zasadnutí senátu

ústavnú sťažnosť odmietol pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014