Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 677/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť O. F., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , , , , a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 13. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2014 doručená sťažnosť O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 24 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a , , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 13. mája 2014

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou podanou 11. októbra 2005

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sa domáhal vydania psov

a náhrady škody 1 mil. Sk alebo alternatívne zaplatenia 3 mil. eur škody voči viacerým

žalovaným. Podaním z 31. októbra 2005 sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného

opatrenia, ktorým by okresný súd odporcovi v 1. rade, ktorým bola Sloboda zvierat o. z.,

zakázal nakladať s prostriedkami na účte v banke. Rovnako tak sa domáhal, aby okresný

súd zakázal žalovanému v 2. rade – hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave

realizovať akékoľvek platby v prospech žalovaného v 1. rade. Okresný súd uznesením

č. k. -97 zo 16. marca 2011 konanie v časti vydania psov zastavil z dôvodu, že

na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo v tom čase pod sp. zn. totožné

konanie. Uznesením sp. zn. z 30. mája 2011 okresný súd zamietol návrh

sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Proti obom uzneseniam okresného súdu

podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -167, z 29. júla

2011 tak, že napadnuté rozhodnutia okresného súdu potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd uznesením sp. zn. tak, že dovolanie odmietol.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta nedostatok „vlastného právneho úsudku“

okresného súdu aj krajského súdu, ktoré „zanedbali právny názor na vlastníctvo

navrhovateľa“. Sťažovateľ vidí účelovosť v postupe okresného súdu, ktorý podľa neho

konanie zastavil z dôvodu litispendencie, hoci na to neboli dôvody, pričom okresný súd

vedel, že v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I nebol sťažovateľ

oslobodený od súdneho poplatku, a teda bolo reálnou hrozbou, že dôjde k zastaveniu tohto

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podľa názoru sťažovateľa si súdy „prispôsobili

konania tak, aby ich súčasne zastavili. Uvedeným procesným postupom bránia

sťažovateľovi konať a nie sú nestranné a nezávislé, svoj nesprávny postup podľa zákona

nezdôvodnili... Súdy oboch inštancií viedli konania na úkor sťažovateľovej vlastnej zákonnej

procesnej dispozície s návrhom, čím sa úplne vytratil zmysel súdnictva ako poskytovateľa

spravodlivosti a následky už nemožno odčiniť bez zaplatenia náhrady škody.“.

Sťažovateľ navrhol vydať vo veci tento nález:

„1. Základné právo upravené v čl. 16, 19 ods. 2, 20 ods. 1, 24 ods. 2, 46 a 48 ods. 2

SR a v , 8, 13 a 14 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

a v čl. 1 Protokolu k Dohovoru, O. F., uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. z 13. mája 2014 porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva O. F. finančné zadosťučinenie

nemajetkovej ujmy vo výške 3.000.000,- EUR (tri milióny EUR), ktorú je povinný zaplatiť

Najvyšší súd Slovenskej republiky O. F. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je povinný Najvyšší súd

Slovenskej republiky zaplatiť na účet jeho advokáta do 2 mesiacov od tohto nálezu vo výške

uvedenej advokátom sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade je obsah sťažnosti

neurčitý, nepresný a neúplný.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že v celom jej

odôvodnení sa nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne

relevantná námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého

z označených základných práv alebo slobôd podľa , resp. práv podľa dohovoru

najvyšším súdom, ktorý ako porušovateľa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti označil.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi

relevantnými ustanoveniami [ a ]

vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia

ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania

skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty

a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu

o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je teda

vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností

svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,

procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu

verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).

Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje, pričom samotný subjektívny

názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že mohlo

dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili

takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Napokon v podaní sťažovateľa absentuje tiež právne zastúpenie sťažovateľa

advokátom a jeho preukázanie doručením písomného splnomocnenia podľa § 20 ods. 2

, pričom sťažovateľ ústavný súd o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov nepožiadal.

Keďže sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, neobsahuje kvalifikované

odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20

ods. 1 .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Popísaný rozsah nedostatkov sťažnosti má v okolnostiach posudzovaného prípadu

za následok záver, že ani prípadná výzva adresovaná sťažovateľovi na účel doplnenia

predloženého podania by nemohla viesť ku zhojeniu jeho vád. Doplnenie sťažnosti by

totiž s ohľadom na uvedené malo za následok de facto podanie novej sťažnosti

(, ).

Ústavný súd sa tiež v rámci predbežného prerokovania sťažnosti oboznámil aj

s obsahom sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ako aj s obsahom

uznesenia okresného súdu č. k. -115 z 30. mája 2011 a krajského súdu sp. zn.

z 29. júla 2011. Vo vzťahu k sťažnosťou napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že toto sa v kontexte sťažovateľovej argumentácie

javí ako obsahovo konzistentné, zrozumiteľné, dostatočne podrobne a logicky odôvodnené

a nevykazuje známky svojvôle či arbitrárnosti. Návrh sťažovateľa by preto bolo možné

odmietnuť aj z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti. Aj z tohto dôvodu ústavný súd

výzvu sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov návrhu nepovažoval za efektívnu.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

jednoznačnú špecifikáciu základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ žiada

od ústavného súdu vysloviť, ako ani relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec

sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd

sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia,

návrh na priznanie náhrady trov konania, návrh na priznanie finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014