Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Furčákom,

Advokátska kancelária, Námestie sv. Egídia 44, Poprad, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa , , , a

uznesením Okresného súdu Košice – okolie č. k. -22 zo 7. januára 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 18. marca 2014

doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa , , , a (ďalej

len „ústava“) uznesením Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -22 zo 7. januára 2014.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Proti právoplatnému a na odvolanie neprípustnému rozhodnutiu OS Košice –

okolie, ktoré sťažovateľ prevzal 22.1.2014 podávame ústavnú sťažnosť, pretože: Exekúciu

možno vykonať len podľa § 62 Exekučného poriadku a za takú predmetnú exekúciu

nemožno považovať, keďže:

- exekútor zaslal v r. 2003 upovedomenie o začatí exekúcie na nesprávnu adresu,

a teda ju právne a účinne nedoručil,

- napriek jeho pochybeniu si vyúčtoval takmer 200% trov konania, hoci sťažovateľ

o exekúcii nevedel, nemohol sa nijako brániť, ani dobrovoľne plniť a zamedziť

ani vysokým trovám. Toto pochybenie exekútora nemôže ísť na vrub sťažovateľa,

- po 9 rokoch a desiatich mesiacoch si exekútor so spätnou účinnosťou svojvoľne

a neprípustne svoju chybu „napravil“ a skombinoval tak, že považoval exekúciu

za začatú od r. 2003, a to aj pokiaľ ide o trovy konania. Súd sa v napadnutom

rozhodnutí s týmito chybami exekútora nezaoberal a zmätočne rozhodol

v zásadnom rozpore s exekučným poriadkom.

Pretože v predmetnej veci vyšli najavo nové skutočnosti, podal sťažovateľ návrh

na obnovu konania s priloženou prílohou zo dňa 9.2.2014. Zároveň podal na GP SR podnet

na mimoriadne dovolanie. Jeho podnet bol prijatý, čo potvrdzuje priložený list GP SR

zo dňa 9.2.2014. Sťažovateľovi bolo už v inom konaní doručené nezákonné rozhodnutie, kde

je rovnako exekúcia, tiež podal na tom istom súde návrh na obnovu konania, no ten istý súd

je vo veci nečinný už 23 mesiacov a vec je riešená sťažnosťou na ÚS SR.

Keďže sťažovateľ už vyčerpal všetky možnosti a nápravy sa nedočkal, pričom je

napadnuté rozhodnutie v zásadnom rozpore s hmotným právom, nie je zrušené a je

spôsobilé privodiť mu veľmi vážnu ujmu a na súčasnú situáciu je preňho aj likvidačné,

žiadame, aby Ústavný súd rozhodol takto:

Základné práva JUDr. J. M., vyjadrené v , 13, 46, 47, 48 SR porušené

boli.

Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zrušuje a predmetnú exekúciu zastavuje.

JUDr. J. M., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur, ktoré je

Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť menovanému do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

JUDr. J. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, výška ktorých bude

vyčíslená v rozhodnutí Ústavného súdu SR.

Kancelárii Ústavného súdu SR ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia AK

JUDr. Furčák Jozef, Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom na

začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade je obsah sťažnosti

neurčitý, nepresný a neúplný.

V petite predloženej sťažnosti sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, opomenul spisovou značkou označiť rozhodnutie, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jeho uvedených práv. Sťažovateľ tiež v petite svojej sťažnosti neoznačil

porušovateľa ním uvedených základných práv. Takto formulovaný petit sťažnosti ústavný

súd považuje za neurčitý a nekonkrétny, neumožňujúci jednoznačne stanoviť predmet tohto

konania, ale predovšetkým ide o petit, ktorý je z uvedených dôvodov nevykonateľný.

Nevykonateľný je tiež návrh sťažovateľa v druhej vete petitu, ktorým navrhuje ústavnému

súdu zjavne nad rámec jeho právomoci zastaviť „predmetnú exekúciu“. Takýto návrh

nespĺňa náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1, ale predovšetkým v § 50 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Zmätočnou je tiež tretia veta petitu, v ktorej navrhuje zaviazať zaplatením

primeraného finančného zadosťučinenia „Krajský súd v Košiciach“, avšak z celého obsahu

sťažnosti nie je možné zistiť, akým spôsobom mal tento zasiahnuť do sťažovateľom

označených základných práv a sťažovateľ ho za porušovateľa svojich základných práv

v sťažnosti ani neoznačil. Napokon sťažovateľ v rozpore s

navrhuje, aby trovy tohto konania nahradil jeho právnemu zástupcovi ústavný súd

prostredníctvom Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rovnako odôvodnenie predloženej sťažnosti neobsahuje označenie rozhodnutia,

ktorým malo dôjsť k zásahu do sťažovateľom označených základných práv. Sťažovateľ

rozhodnutie, ktoré sťažnosťou napáda, označil iba v záhlaví svojej sťažnosti, pričom aj

v tomto prípade uviedol spisovú značku nesprávne. Rovnako závažným obsahovým

nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že v celom jej odôvodnení sa nenachádza čo i len

jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala

svedčať v prospech záveru o porušení niektorého z označených základných práv alebo

slobôd podľa a na ktorých ochranu je ústavný súd podľa

povolaný. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky.

Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania

skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty

a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu

o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je teda

vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností

svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,

procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej

moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie

takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje a samotný subjektívny názor

sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť

k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto

záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Keďže sťažnosť, ktorá bola

doručená ústavnému súdu, neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú

zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v .

Napokon ústavný súd zistil aj nedostatky v splnomocnení udelenom sťažovateľom

advokátovi pre konanie pred ústavným súdom, keďže toto je vymedzené „na podanie

ústavnej sťažnosti v právnej veci porušenia ústavného práva na prerokovanie veci bez

prieťahov“, pričom predmetná sťažnosť zjavne z obsahového hľadiska tento rozsah

splnomocnenia presahuje.

Ústavný súd stabilne judikuje, že povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať

tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí

pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným

súdom (napr. , , ).

Popísaný rozsah nedostatkov sťažnosti má v okolnostiach posudzovaného prípadu

za následok záver, že ani prípadná výzva adresovaná sťažovateľovi na účel doplnenia

predloženého podania by nemohla viesť ku zhojeniu jeho vád. Doplnenie sťažnosti by totiž

s ohľadom na uvedené malo za následok de facto podanie novej sťažnosti.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

jednoznačnú špecifikáciu základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ žiada

od ústavného súdu vysloviť, nezameniteľné určenie zásahu, ktorým mali byť v prípade

sťažovateľa porušené jeho základné práva a slobody, ako ani relevantné odôvodnenie ako

východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia,

návrh na priznanie náhrady trov konania, návrh na priznanie finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014