Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 451/2014
PDF · 259.98 KB
No categories available
II. ÚS 451/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej
spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., Jána Kalinčiaka 93/16, Žilina, zastúpenej
advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Cb 5/2009, za účasti Okresného súdu Čadca, a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 5/2009
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Cb 5/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVAK
HOLDING s. r. o., trovy konania v sume 334,02 € (slovom tristotridsaťštyri eur
a dva centy) na účet advokátky JUDr. Ivy Pavlíkovej, Jána Milca 11, Žilina, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., Jána
Kalinčiaka 93/16, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej
advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Cb 5/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka
je žalobkyňou v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 Cb 5/2009,
v ktorom sa ako právna nástupkyňa po pôvodnej žalobkyni (obchodnej spoločnosti
STRABYT, s. r. o.) domáha proti žalovanej obchodnej spoločnosti BORÁK, s. r. o.,
Námestie slobody 1016, Čadca (ďalej len „žalovaný“, v citáciách aj „odporca“), zaplatenia
určitej finančnej čiastky s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo.
Z dôvodu, že sťažovateľka zastáva názor, že v namietanom konaní postupom
okresného súdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označeného základného
práva, podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením tohto
práva odôvodňuje takto:
„Dňa 24. marca 2009 Okresný súd Čadca rozhodol uznesením č. k. 10 Cb 5/2009
doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 27. 03. 2009 o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým zakázal odporcovi predať, založiť alebo inak zaťažiť konštrukciu vrtnej
veže SWS 110, nachádzajúcu sa v obci P. v katastrálnom území P...
Dňa 16. apríla 2009 podala právna zástupkyňa odporcu odvolanie proti uzneseniu
Okresného súdu Čadca č. k. 10/Cb/5/2009, zo dňa 24. 03. 2009, odvolanie bolo doručené
na Okresný súd Čadca dňa 20. 04. 2009.
Dňa 11. júna 2009 sa k odvolaniu odporcu vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa.
Dňa 30. júna 2009 uznesením doručeným zo dňa 15. 07. 2009 Krajský súd v Žiline
ako odvolací súd potvrdil uznesenie č. k. 10/Cb/5/2009 Okresného súdu Čadca zo dňa
24. marca 2009 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2009.
Dňa 7. októbra 2009 Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na deň
18. novembra 2009.
Dňa 18. novembra 2009 sa pojednávanie konalo na Okresnom súde Čadca toto
pojednávanie bolo odročené na termín 27. januára 2010.
Dňa 27. januára 2010 Okresný súd Čadca pojednávanie zrušil a to z dôvodu
na strane súdu.
Dňa 20. augusta 2010 zaslal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
žiadosť Okresnému súdu Čadca o vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko uplynul značný
čas od posledného pojednávania, aby vo veci ustanovil termín pojednávania.
Dňa 16. septembra 2010 Okresným súdom Čadca bolo doručené právnej zástupkyni
sťažovateľa predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo ustanovené na deň 28. septembra
2010, uvedené pojednávanie bolo z dôvodu kolízie s pojednávaním..., ktoré právnej
zástupkyni sťažovateľa bolo doručené skôr, sme museli požiadať Okresný súd Čadca
o zmenu termínu pojednávania.
Dňa 20. septembra 2010 Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na deň
13. októbra 2010.
Dňa 13. októbra 2010 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Čadca toto
pojednávanie bolo odročené na termín 10. decembra 2010.
Dňa 7. decembra 2010 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené Okresným
súdom Čadca upovedomenie o zrušení pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň
10. decembra 2010 a to z dôvodu potreby prípravy pojednávania a určil nový termín
pojednávania na deň 17. decembra 2010.
Dňa 16. decembra 2010 Okresný súd Čadca zaslal upovedomenie elektronickou
poštou o zrušení termínu pojednávania, ktoré bolo stanovené na deň 17. decembra 2010,
z dôvodu prekážky právnej zástupkyne odporcu.
Dňa 11. apríla 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala žiadosť o vytýčenie
termínu pojednávania vo veci na Okresný súd Čadca.
Dňa 20. júla 2011 Okresný súd Čadca nariadil termín pojednávania na deň
22. júla 2011.
Dňa 20. júla 2011 bola Okresným súdom Čadca faxovým podaní doručená žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní, ktoré bolo
ustanovené na deň 22. júla 2011.
Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na 5. 10. 2011, toto pojednávanie
sa konalo a bolo odročené na deň 4. novembra 2011.
Dňa 4. novembra 2011 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Čadca toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby ustanovenia znalca z odboru
grafológie.
Dňa 25. januára 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca
o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.
Dňa 16. mája 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa opätovne žiadala Okresný súd
Čadca o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.
Dňa 23. októbra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca
o odstránenie prieťahov v konaní a o opätovné zaslanie uznesenia o ustanovení znalca
z odboru grafológie.
Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17
zákona č. 80/1992 zb. o štátnej správe súdov na Okresný súd Čadca, sťažnosť bola
Okresnému súdu Čadca doručená dňom 17. januára 2013.
Dňa 25. januára 2013 Okresný súd Čadca rozhodol uznesením o nariadení
znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo (identifikácia
pisateľa) a za znalca ustanovil... E. S.
Dňa 5. februára 2013 nám doručil Okresný súd Čadca vybavenie sťažností
k. č. C-5/2009-P vedeného pod sp. zn. 10/Cb/5/2009, kde konštatoval, že v predmetnej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní, berúc taktiež do úvahy celý doterajší postup súdu a
všetky vykonané úkony, taktiež s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu,
považoval sťažnosť za dôvodnú.
Dňa 23. októbra 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca
o vytýčenie termínu pojednávania vo veci, vzhľadom na doterajší priebeh dokazovania
a doručený znalecký posudok.
Dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd v Čadci zaslal znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo číslo 43/2013 vo veci posúdenia pravosti podpisov V. B.
Odo dňa dátumu doručenia Znaleckého posudku číslo 43/2013 nebol vytýčený termín
pojednávania a okresný súd oznámil zmenu zákonného sudcu vo veci.
Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že od podania návrhu právnou zástupkyňou
sťažovateľa, t. j. od 23. februára 2009 uplynula značná doba takmer 5 rokov a Okresný súd
Čadca za celú dobu pojednával len štyrikrát a ustanovenie znalca Okresným súdom Čadca
trvalo neprimerane dlho, teda od 4. novembra 2011 do 25. januára 2013.
Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17
zákona č. 80/1992 zb. o štátnej správe súdov na Okresný súd Čadca, ktorý konštatoval,
že v konaní č. k. 10/Cb/5/2009 boli spôsobené prieťahy v predmetnej veci a vzhľadom
na celý doterajší postup súdu a všetky vykonané úkony, taktiež s poukazom na skutkové
okolnosti daného prípadu považoval sťažnosť za dôvodnú.
Až dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd Čadca doručil znalecký posudok číslo
43/2013. Okresný súd Čadca nám dodnes neustanovil termín pojednávania v predmetnej
veci a vo veci nerozhodol meritórnym rozhodnutím.“
Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta doterajší postup
okresného súdu, podľa jej názoru daná vec nie je právne a skutkovo náročná, svojím
postupom nezapríčinila vzniknuté prieťahy v namietanom konaní, a preto zastáva názor,
že okresný súd nepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup
neviedol k odstráneniu stavu jej právnej neistoty.
Sťažovateľka tiež žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,
čo odôvodňuje s poukazom najmä na celkovú dĺžku konania a s tým súvisiacim stavom
jej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu spravodlivého a rýchleho procesu
na súde“.
Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa SLOVAK HOLDING s. r. o. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10/Cb/5/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10/Cb/5/2009 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi SLOVAK HOLDING s. r. o. sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10.000.- € (slovom... eur), ktoré mu je Okresný súd Čadca povinný
vyplatiť do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi SLOVAK HOLDING s. r. o. sa priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 334,02.- € (slovom tristotridsaťštyri eur a dva centy), ktoré je Okresný
súd Čadca povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Ivy
Pavlíkovej so sídlom v Žiline, J. Milca 11, vedený v... č. ú... do jedného mesiaca
od doručenia tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, predbežne
prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením č. k. II. ÚS 451/2014-13 z 30. júla 2014
ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie
konanie.
Ústavný súd následne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 451/2014-20 z 22. augusta 2014
doručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 451/2014-13 z 30. júla 2014,
ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky týkajúcu sa namietaného porušenia
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a vyzval predsedníčku okresného súdu,
aby sa k sťažnosti písomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr. 1804/14 z 15. októbra 2014
doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2014 uvádza toto:
„Návrh o zaplatenie 38 781,69 € s príslušenstvom a návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol súdu doručený dňa 24. 2. 2009. Vec bola zapísaná pod spisovú značku
10 Cb/5/2009 a pridelená na konanie Mgr. R. G.
Pod Spr 6/13 som riešila sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola
vyhodnotená ako dôvodná. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania.
Opatrením Spr 8/14 bol spis po preložení sudcu pridelený na konanie JUDr. Ľ. K.
dňa 7. 1. 2014. Sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 3. 7. 2014, termín
zrušený, nový termín 19. 8. 2014, kedy vo veci rozhodla. Po preštudovaní spisového
materiálu konštatujem zbytočné prieťahy v konaní v čase, keď bol konajúcim sudcom
Mgr. R. G.
Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Prípisom č. k. II. ÚS 451/2014-23 z 23. októbra 2014 ústavný súd vyzval právnu
zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň
jej zaslal vyjadrenie okresného súdu č. Spr 1804/14 z 15. októbra 2014 na vedomie
a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom
ústavnému súdu 4. novembra 2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania, a k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil
možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku
ústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
v sťažnosti namietaného porušenia označených práv – ústavný súd nepovažuje verejné
pojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností
potrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej
konal bez nariadenia ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby
sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod
na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky, ktorým
sa domáha zaplatenia finančnej čiastky zo zmluvy o dielo. Obdobné spory tvoria štandardnú
súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade
ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje
z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 10 Cb 5/2009 v zásade
nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci, aj keď je potrebné prihliadnuť
na skutočnosť, že pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné najmä objasniť skutkové
otázky, a bolo preto potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo bezpochyby malo vplyv
na priebeh konania. Táto okolnosť však sama osebe nie je v zásade spôsobilá odôvodniť
doterajšiu dĺžku konania (m. m. IV. ÚS 41/07, IV. ÚS 40/09, IV. ÚS 366/2011,
III. ÚS 329/2011, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Škodáková proti Českej
republike z 21. 12. 2004, rozsudok Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Na tomto
základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno
ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľky
ako účastníčky namietaného konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade ide
o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP
a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného
práva rozhodnúť v súlade so zákonom a aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný
postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu
súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných
skutočností.
Zo správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by významne ovplyvnili jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľke preto nie je možné
pričítať podiel na stave veci, v akom sa vec nachádza v čase rozhodovania ústavného súdu
o jej sťažnosti.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 Cb 5/2009 zistil,
že doterajší postup okresného súdu v priebehu napadnutého konania bol poznamenaný
opakovanou neodôvodnenou krátkodobou (január až september 2010, december 2010
až apríl 2011), ako aj dlhšie trvajúcou nečinnosťou (november 2011 až október 2013,
október 2013 až máj 2014), keď nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu
stavu právnej neistoty sťažovateľky.
Namietané konanie je poznačené aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou
okresného súdu pri prerokúvaní a rozhodovaní danej veci, keď okresný
súd až po niekoľkých výzvach sťažovateľky uznesením č. k. 10 Cb 5/2009-374
z 25. januára 2013 ustanovil vo veci znalca z oboru písmoznalectva.
Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska
skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu
poznamenaného neefektívnou činnosťou a obdobím jeho dlhodobej nečinnosti, zohľadňujúc
pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel
k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v namietanom konaní,
a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak,
ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
V čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd vo veci sťažovateľky rozhodol
vo veci samej rozsudkom č. k. 10 Cb 5/2009-495 z 19. augusta 2014. Ústavný súd zistil,
že označený rozsudok okresného súdu sa stal síce 28. októbra 2014 právoplatným, ale
okresný súd dosiaľ nerozhodol o úhrade všetkých trov konania, ktorých náhradu
sťažovateľka požaduje. Na tento účel okresný súd nariadil termín pojednávania
na 13. október 2014, ktorý zrušil a určil nový termín pojednávania na 4. november 2014,
ktorý tiež zrušil s tým, že o trovách konania bude rozhodovať samostatným uznesením
mimo pojednávania.
Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu
porušené a vec v čase rozhodovania ústavného súdu v časti o náhrade trov konania ešte
nebola právoplatne skončená – prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa vybavenia
svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,
aby vo veci konal.
Sťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania
finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.
Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označeného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej
právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval
za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľky na priznanie
finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty postupom
orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
Tento návrh odôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania
a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu
spravodlivého a rýchleho procesu na súde“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu
vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného
zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, charakter neefektívnej
činnosti okresného súdu v skúmanom období, predmet sporu, ako aj jeho význam
pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.
Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval
v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.
Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola
804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon
sumu po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 €
za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Keďže právna zástupkyňa
je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená
o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal úhradu za poskytnuté
právne služby v sume 334,02 €, ktorá sa zhoduje so sumou požadovanou sťažovateľkou.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2014