Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 451/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej

spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., Jána Kalinčiaka 93/16, Žilina, zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Čadca, a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVAK

HOLDING s. r. o., trovy konania v sume 334,02 € (slovom tristotridsaťštyri eur

a dva centy) na účet advokátky JUDr. Ivy Pavlíkovej, Jána Milca 11, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVAK HOLDING s. r. o., Jána

Kalinčiaka 93/16, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, Jána Milca 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka

je žalobkyňou v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. ,

v ktorom sa ako právna nástupkyňa po pôvodnej žalobkyni (obchodnej spoločnosti

STRABYT, s. r. o.) domáha proti žalovanej obchodnej spoločnosti BORÁK, s. r. o.,

Námestie slobody 1016, Čadca (ďalej len „žalovaný“, v citáciách aj „odporca“), zaplatenia

určitej finančnej čiastky s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo.

Z dôvodu, že sťažovateľka zastáva názor, že v namietanom konaní postupom

okresného súdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označeného základného

práva, podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením tohto

práva odôvodňuje takto:

„Dňa 24. marca 2009 Okresný súd Čadca rozhodol uznesením č. k.

doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 27. 03. 2009 o nariadení predbežného

opatrenia, ktorým zakázal odporcovi predať, založiť alebo inak zaťažiť konštrukciu vrtnej

veže SWS 110, nachádzajúcu sa v obci P. v katastrálnom území P...

Dňa 16. apríla 2009 podala právna zástupkyňa odporcu odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu Čadca č. k. , zo dňa 24. 03. 2009, odvolanie bolo doručené

na Okresný súd Čadca dňa 20. 04. 2009.

Dňa 11. júna 2009 sa k odvolaniu odporcu vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľa.

Dňa 30. júna 2009 uznesením doručeným zo dňa 15. 07. 2009 Krajský súd v Žiline

ako odvolací súd potvrdil uznesenie č. k. Okresného súdu Čadca zo dňa

24. marca 2009 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. júla 2009.

Dňa 7. októbra 2009 Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na deň

18. novembra 2009.

Dňa 18. novembra 2009 sa pojednávanie konalo na Okresnom súde Čadca toto

pojednávanie bolo odročené na termín 27. januára 2010.

Dňa 27. januára 2010 Okresný súd Čadca pojednávanie zrušil a to z dôvodu

na strane súdu.

Dňa 20. augusta 2010 zaslal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

žiadosť Okresnému súdu Čadca o vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko uplynul značný

čas od posledného pojednávania, aby vo veci ustanovil termín pojednávania.

Dňa 16. septembra 2010 Okresným súdom Čadca bolo doručené právnej zástupkyni

sťažovateľa predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo ustanovené na deň 28. septembra

2010, uvedené pojednávanie bolo z dôvodu kolízie s pojednávaním..., ktoré právnej

zástupkyni sťažovateľa bolo doručené skôr, sme museli požiadať Okresný súd Čadca

o zmenu termínu pojednávania.

Dňa 20. septembra 2010 Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na deň

13. októbra 2010.

Dňa 13. októbra 2010 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Čadca toto

pojednávanie bolo odročené na termín 10. decembra 2010.

Dňa 7. decembra 2010 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené Okresným

súdom Čadca upovedomenie o zrušení pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň

10. decembra 2010 a to z dôvodu potreby prípravy pojednávania a určil nový termín

pojednávania na deň 17. decembra 2010.

Dňa 16. decembra 2010 Okresný súd Čadca zaslal upovedomenie elektronickou

poštou o zrušení termínu pojednávania, ktoré bolo stanovené na deň 17. decembra 2010,

z dôvodu prekážky právnej zástupkyne odporcu.

Dňa 11. apríla 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala žiadosť o vytýčenie

termínu pojednávania vo veci na Okresný súd Čadca.

Dňa 20. júla 2011 Okresný súd Čadca nariadil termín pojednávania na deň

22. júla 2011.

Dňa 20. júla 2011 bola Okresným súdom Čadca faxovým podaní doručená žiadosť

o ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní, ktoré bolo

ustanovené na deň 22. júla 2011.

Okresný súd Čadca vytýčil termín pojednávania na 5. 10. 2011, toto pojednávanie

sa konalo a bolo odročené na deň 4. novembra 2011.

Dňa 4. novembra 2011 sa konalo pojednávanie na Okresnom súde Čadca toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby ustanovenia znalca z odboru

grafológie.

Dňa 25. januára 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca

o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.

Dňa 16. mája 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa opätovne žiadala Okresný súd

Čadca o zaslanie uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie.

Dňa 23. októbra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca

o odstránenie prieťahov v konaní a o opätovné zaslanie uznesenia o ustanovení znalca

z odboru grafológie.

Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17

o štátnej správe súdov na Okresný súd Čadca, sťažnosť bola

Okresnému súdu Čadca doručená dňom 17. januára 2013.

Dňa 25. januára 2013 Okresný súd Čadca rozhodol uznesením o nariadení

znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo (identifikácia

pisateľa) a za znalca ustanovil... E. S.

Dňa 5. februára 2013 nám doručil Okresný súd Čadca vybavenie sťažností

k. č. C-5/2009-P vedeného pod sp. zn. , kde konštatoval, že v predmetnej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní, berúc taktiež do úvahy celý doterajší postup súdu a

všetky vykonané úkony, taktiež s poukazom na skutkové okolnosti daného prípadu,

považoval sťažnosť za dôvodnú.

Dňa 23. októbra 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Okresný súd Čadca

o vytýčenie termínu pojednávania vo veci, vzhľadom na doterajší priebeh dokazovania

a doručený znalecký posudok.

Dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd v Čadci zaslal znalecký posudok z odboru

písmoznalectvo číslo 43/2013 vo veci posúdenia pravosti podpisov V. B.

Odo dňa dátumu doručenia Znaleckého posudku číslo 43/2013 nebol vytýčený termín

pojednávania a okresný súd oznámil zmenu zákonného sudcu vo veci.

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že od podania návrhu právnou zástupkyňou

sťažovateľa, t. j. od 23. februára 2009 uplynula značná doba takmer 5 rokov a Okresný súd

Čadca za celú dobu pojednával len štyrikrát a ustanovenie znalca Okresným súdom Čadca

trvalo neprimerane dlho, teda od 4. novembra 2011 do 25. januára 2013.

Dňa 15. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala sťažnosť v zmysle § 17

o štátnej správe súdov na Okresný súd Čadca, ktorý konštatoval,

že v konaní č. k. boli spôsobené prieťahy v predmetnej veci a vzhľadom

na celý doterajší postup súdu a všetky vykonané úkony, taktiež s poukazom na skutkové

okolnosti daného prípadu považoval sťažnosť za dôvodnú.

Až dňa 29. októbra 2013 nám Okresný súd Čadca doručil znalecký posudok číslo

43/2013. Okresný súd Čadca nám dodnes neustanovil termín pojednávania v predmetnej

veci a vo veci nerozhodol meritórnym rozhodnutím.“

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta doterajší postup

okresného súdu, podľa jej názoru daná vec nie je právne a skutkovo náročná, svojím

postupom nezapríčinila vzniknuté prieťahy v namietanom konaní, a preto zastáva názor,

že okresný súd nepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup

neviedol k odstráneniu stavu jej právnej neistoty.

Sťažovateľka tiež žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €,

čo odôvodňuje s poukazom najmä na celkovú dĺžku konania a s tým súvisiacim stavom

jej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu spravodlivého a rýchleho procesu

na súde“.

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa SLOVAK HOLDING s. r. o. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa / postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi SLOVAK HOLDING s. r. o. sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000.- € (slovom... eur), ktoré mu je Okresný súd Čadca povinný

vyplatiť do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi SLOVAK HOLDING s. r. o. sa priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 334,02.- € (slovom tristotridsaťštyri eur a dva centy), ktoré je Okresný

súd Čadca povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Ivy

Pavlíkovej so sídlom v Žiline, J. Milca 11, vedený v... č. ú... do jedného mesiaca

od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením č. k. -13 z 30. júla 2014

ju podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie

konanie.

Ústavný súd následne spolu s prípisom č. k. -20 z 22. augusta 2014

doručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. -13 z 30. júla 2014,

ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky týkajúcu sa namietaného porušenia

jej základného práva podľa , a vyzval predsedníčku okresného súdu,

aby sa k sťažnosti písomne vyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr. 1804/14 z 15. októbra 2014

doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2014 uvádza toto:

„Návrh o zaplatenie 38 781,69 € s príslušenstvom a návrh na vydanie predbežného

opatrenia bol súdu doručený dňa 24. 2. 2009. Vec bola zapísaná pod spisovú značku

a pridelená na konanie Mgr. R. G.

Pod Spr 6/13 som riešila sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola

vyhodnotená ako dôvodná. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania.

Opatrením Spr 8/14 bol spis po preložení sudcu pridelený na konanie JUDr. Ľ. K.

dňa 7. 1. 2014. Sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 3. 7. 2014, termín

zrušený, nový termín 19. 8. 2014, kedy vo veci rozhodla. Po preštudovaní spisového

materiálu konštatujem zbytočné prieťahy v konaní v čase, keď bol konajúcim sudcom

Mgr. R. G.

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Prípisom č. k. -23 z 23. októbra 2014 ústavný súd vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň

jej zaslal vyjadrenie okresného súdu č. Spr 1804/14 z 15. októbra 2014 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom

ústavnému súdu 4. novembra 2014 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, a k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil

možnosť podľa a upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku

a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

v sťažnosti namietaného porušenia označených práv – ústavný súd nepovažuje verejné

pojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. , ), a preto ďalej

konal bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky, ktorým

sa domáha zaplatenia finančnej čiastky zo zmluvy o dielo. Obdobné spory tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade

ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje

z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. v zásade

nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci, aj keď je potrebné prihliadnuť

na skutočnosť, že pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné najmä objasniť skutkové

otázky, a bolo preto potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo bezpochyby malo vplyv

na priebeh konania. Táto okolnosť však sama osebe nie je v zásade spôsobilá odôvodniť

doterajšiu dĺžku konania (m. m. , , ,

, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Škodáková proti Českej

republike z 21. 12. 2004, rozsudok Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Na tomto

základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno

ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľky

ako účastníčky namietaného konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade ide

o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa a

a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného

práva rozhodnúť v súlade so zákonom a aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný

postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu

súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných

skutočností.

Zo správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní nevyplývajú také skutočnosti,

ktoré by významne ovplyvnili jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľke preto nie je možné

pričítať podiel na stave veci, v akom sa vec nachádza v čase rozhodovania ústavného súdu

o jej sťažnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že doterajší postup okresného súdu v priebehu napadnutého konania bol poznamenaný

opakovanou neodôvodnenou krátkodobou (január až september 2010, december 2010

až apríl 2011), ako aj dlhšie trvajúcou nečinnosťou (november 2011 až október 2013,

október 2013 až máj 2014), keď nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu

stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Namietané konanie je poznačené aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou

okresného súdu pri prerokúvaní a rozhodovaní danej veci, keď okresný

súd až po niekoľkých výzvach sťažovateľky uznesením č. k. -374

z 25. januára 2013 ustanovil vo veci znalca z oboru písmoznalectva.

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu

poznamenaného neefektívnou činnosťou a obdobím jeho dlhodobej nečinnosti, zohľadňujúc

pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel

k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v namietanom konaní,

a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd preto rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

V čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd vo veci sťažovateľky rozhodol

vo veci samej rozsudkom č. k. -495 z 19. augusta 2014. Ústavný súd zistil,

že označený rozsudok okresného súdu sa stal síce 28. októbra 2014 právoplatným, ale

okresný súd dosiaľ nerozhodol o úhrade všetkých trov konania, ktorých náhradu

sťažovateľka požaduje. Na tento účel okresný súd nariadil termín pojednávania

na 13. október 2014, ktorý zrušil a určil nový termín pojednávania na 4. november 2014,

ktorý tiež zrušil s tým, že o trovách konania bude rozhodovať samostatným uznesením

mimo pojednávania.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené a vec v čase rozhodovania ústavného súdu v časti o náhrade trov konania ešte

nebola právoplatne skončená – prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa vybavenia

svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal.

Sťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania

finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označeného práva podľa čl. 48

ods. 2 , nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej

právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval

za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľky na priznanie

finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa náhradou

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty postupom

orgánov verejnej moci.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Tento návrh odôvodňuje najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty, ako aj vznikom „nedôvery v zásadu

spravodlivého a rýchleho procesu na súde“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

zohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, charakter neefektívnej

činnosti okresného súdu v skúmanom období, predmet sporu, ako aj jeho význam

pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.

Vychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval

v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola

804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon

sumu po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 €

za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Keďže právna zástupkyňa

je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená

o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd priznal úhradu za poskytnuté

právne služby v sume 334,02 €, ktorá sa zhoduje so sumou požadovanou sťažovateľkou.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2014