Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 346/2014
PDF · 283.36 KB
No categories available
II. ÚS 346/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Meszárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti
ALMEDIA spol. s r. o., M. R. Štefánika 3504, Trebišov, zastúpenej advokátom
JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen,
ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V
v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 5179/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 615/2011, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
36 Er 5179/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
18 CoE 615/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), z ktorej j e Okresný súd Bratislava V
p o v i n n ý zaplatiť sumu 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave
j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov),
ktorú s ú Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é zaplatiť
spoločne a nerozdielne na účet JUDr. Jozefa Brázdila, Advokátska kancelária Brázdil &
Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., M. R.
Štefánika 3504, Trebišov (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 36 Er 5179/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 615/2011.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení oprávnenej
podala na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka,
Michalovce (ďalej aj „súdny exekútor“), návrh na výkon exekúcie proti povinnému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Dňa 2. júna 2006 vydal okresný súd poverenie na
výkon exekúcie pod č..., ktorým sa začalo exekučné konanie.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Po vydaní poverenia na výkon exekúcie
a doručení uznesenia o začatí exekučného konania povinný vzniesol dňa 25. 8. 2006
v zákonnej lehote námietky proti exekúcii. Priebeh konania bol značne pomalý, keď
Okresný súd Bratislava V rozhodol uznesením č. 36 Er 5179/06-24 o námietkach povinného
až po 15 mesiacoch, dňa 28. 11. 2007, pričom Exekučný poriadok v ust. § 50 ods. 2 ukladá
súdu lehotu 60 dní na rozhodnutie. Táto lehota bola súdom o 13 mesiacov prekročená. Súd
námietkam povinného vyhovel, preto sme v zákonnej lehote podali odvolanie, dňa
27. 12. 2007. O odvolaní rozhodol odvolací Krajský súdu Bratislava Uznesením
č. 18 CoE 615/2011-30 zo dňa 28. 11. 2012 tak, že napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Potom prvostupňový súd rozhodol uznesením pod
č. 36 Er 5179/2006-50 zo dňa 28. 10. 2013, voči ktorému sme podali odvolanie v zákonnej
lehote dňa 17. 12. 2013. Tohto času je spis zrejme na odvolacom súde.“
3. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti identifikovala obdobia nečinnosti okresného súdu
a krajského súdu: „Okresného súdu Bratislava V. : v období od augusta 2006 do novembra
2007 súd nekonal 15 mesiacov: od novembra 2012 do októbra 2013 súd nekonal 11
mesiacov;
Krajský súd Bratislava: od decembra 2007 do novembra 2012 vo veci vydal
rozhodnutie o odvolaní až po 5 rokoch, čo predstavuje 5 rokov nečinnosti.“
Postupmi prvostupňového aj druhostupňového súdu došlo podľa sťažovateľky
„k porušeniu nášho ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci
súdom v primeranej lehote a taktiež práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje práva sme
nútení brániť prostredníctvom ústavnej sťažnosti, pretože ostatné použité prostriedky na
ochranu našich práv zostali neúčinné.“.
4. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej priložených ústavný súd zistil, že sťažovateľka
30. decembra 2013 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril listom z 9. januára 2014, v ktorom uviedol:
„Potvrdzujem, že vo veci nebolo konané plynule, hlavne v období, keď ste podali prvé
odvolanie vo veci. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie – rozhodnutie o námietkach, k tomuto
stanovisko nezaujímam, keď toto nepatrí do mojej kompetencie, na základe Vášho podaného
odvolania bude o správnosti rozhodnutia rozhodovať Krajský súd v Bratislave. V súčasnosti
sa odvolanie doručuje druhej strane a po doručení bude spis predložený krajskému súdu.
Vzhľadom na dĺžku konania, vec budem sledovať do jej právoplatného skončenia.“
5. Sťažovateľka sa v sťažnosti vyjadrila, že „Účelom práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna
neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu
na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto
na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd
iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti
svojho meritórneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie ani po takmer 8 rokoch od podania
návrhu na výkone exekúcie nebolo vydané.“.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Postupom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 18 CoE 615/2011 a postupom
Okresného súdu v Bratislave V v konaní sp. zn. 36 Er 5179/2006 bolo porušené ústavné
právo sťažovateľa garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskému súdu Bratislava vo veci sp. zn. 18 CoE 615/2011 sa prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
2.000 € voči Krajskému súdu v Bratislave, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd Bratislava
sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
1.500 € voči Okresnému súdu Bratislava V, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd
Bratislava V. sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd Bratislava a Okresný súd Bratislava V sú povinní nahradiť sťažovateľovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta
JUDr. Jozefa Brázdila, Trhová 1, 960 01 Zvolen č. ú... do 1 mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia.“
7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 346/2014-11 z 9. júla 2014 prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie.
8. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa predseda krajského súdu vyjadril svojím
podaním z 24. septembra 2014, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. septembra 2014.
Vo svojom stanovisku predseda krajského súdu uviedol: „Dňa 18. 09. 2014 som požiadal
JUDr. Borisa Tótha, predsedu senátu 18CoE tunajšieho súdu o vyjadrenie k sťažnosti.
Predseda senátu 18 CoE vo svojom vyjadrení uviedol, že senát 18CoE Krajského súdu
v Bratislave vybavoval dve veci odvolaní oprávneného proti uzneseniam Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 36 Er/5179/2006.
Vec podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k.
36Er/5179/2006-24 zo dňa 28. 11. 2007 je na Krajskom súde v Bratislave vedená pod
sp. zn. 18CoE/615/2011 a predložená bola dňa 16. 12. 2011. Krajský súd v Bratislave ako
súd odvolací, svojim rozhodnutím č. k. 18CoE/615/2011-30 dňa 28. 11. 2012 uznesenie
označeného okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
o odvolaní rozhodol po uplynutí jedenástich mesiacov od predloženia spisu prvostupňovým
súdom. V predmetnej veci nejde o vec s predpokladanou osobitnou rýchlosťou konania
a preto bola vybavená podľa poradia, v akom bola podaná.
Vec odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 36Er/5179/2006-
50 zo dňa 28. 05. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 36Er/5179/2006-62 zo dňa
12. 12. 2013, je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 18CoE/58/2014. Bola predložená
Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. 02. 2014; Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
svojim rozhodnutím č. k. 18CoE/58/2014-73 zo dňa 31. 03. 2014 napadnuté uznesenie
označeného okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že námietky
povinného proti exekúcii zamietol. Odlišná rýchlosť rozhodnutia vo veci je dôvodom zmeny
počtu nevybavených vecí v súdnych oddeleniach 3CoKR, 18CoE, 6K, 6V, 6NcKV, JP, ktoré
JUDr. Boris Tóth vybavuje ako zákonný sudca, príp. predseda senátu (počet nevybavených
vecí v týchto odd. bol k 31. 12. 2011 v počte 311, k 31. 10. 2012 v počte 134 ak 11. 02. 2014
celkom 103, pričom JUDr. Boris Tóth bol už v r. 2011 a je aj v súčasnosti taktiež jedným
z dvoch zákonných sudcov v oddelení justičnej pokladnice, kde sú dlhodobo nevybavené
veci v počte nad 300.000 vymáhaných súdnych pohľadávok).“
9. Na výzvu ústavného súdu sa vyjadril aj predseda okresného súdu svojím podaním
z 1. októbra 2014, doručeným ústavnému súdu 9. októbra 2014. V tomto vyjadrení predseda
okresného súdu uviedol: „Listom doručeným dňa 17. 9. 2014 žiadate o vecné vyjadrenie
k sťažnosti zo dňa 26. 2. 2014. Z hľadiska obsahu sťažnosti - časový priebeh konania,
musím súhlasiť s tým, že časové údaje sú správne. Nesprávny údaj o tom, že krajský súd
rozhodoval o odvolaní päť rokov - správne má byť, že odvolanie oprávneného zo dňa
27. 12. 2007 bolo predložené na krajský súd 16. 12. 2011.“
10. Sťažovateľka na vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu reagovala svojím
stanoviskom z 21. októbra 2014, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. novembra 2014.
Sťažovateľka uviedla: „Krajský súd v Bratislave svojím stanoviskom v podstate potvrdil, že
došlo k 11 mesiacom nečinnosti od predloženia mu spisu až po prvé rozhodnutie o odvolaní
č. 18CoE/615/2011 od decembra 2011 do novembra 2012. Takže obdobie nečinnosti tu
bolo. Ďalšie aspekty ako pracovná zaneprázdnenosť zákonného sudcu nie sú vo vzťahu
k účastníkovi konania relevantné, pretože tento má právo podľa O. s. p. na spravodlivé
súdne konanie v primeranej lehote.
Konanie Okresného súdu Bratislava V. - z oboch stanovísk súdov sa zistilo, že dlhšiu
nečinnosť zapríčinil práve Okresný súd v Bratislave V predovšetkým v rámci toho, že
odvolanie účastníka predložil na odvolací súd až po 4 rokoch, čo je bezdôvodné
a neakceptovateľné omeškanie! O okolnosti, ktorý súd zavinil prieťahy neskorého
predloženia prvého odvolania sme nemali vedomosť, pretože to vyšlo najavo až po obdržaní
oboch stanovísk súdov. Navyše, sám predseda prvostupňového súdu konštatoval vo svojej
odpovedi zo dňa 9. 1. 2014 k našej sťažnosti na prieťahy, že k prieťahom na prvostupňovom
súde došlo. Obdobie nečinnosti Okresného súdu Bratislava V teda sú spolu: 15 mesiacov
od augusta 2006 do novembra 2007 + 4 roky od novembra 2007 do december 2011, t. j.
spolu 5,5 roka.
Vzhľadom na nové zistenia upravujeme petit ústavnej sťažnosti vtom smere, že vyššie
zadosťučinenie žiadame voči Okresnému súdu Bratislava V a nižšie voči Krajskému súdu
v Bratislave, v sumách voči Krajskému súdu v Bratislave vo výške 1.000€, voči Okresnému
súdu Bratislava V vo výške 2.500€. Lehota dvojmesačná je dodržaná, keďže exekučné
konanie ešte stále prebieha.
Zároveň po ukončení veci v štádiu pred súdom odpadol dôvod sa domáhať sa
prikázania konať Krajskému súdu v Bratislave, tu berieme ústavnú sťažnosť sčasti späť.“
V tomto vyjadrení sťažovateľka upravila znenie petitu svojej sťažnosti a žiada, aby
ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Postupom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 18 CoE/615/2011 a postupom
Okresného súdu v Bratislave V. v konaní sp. zn. 36 Er 5179/2006 bolo porušené ústavné
právo sťažovateľa garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
1.000 € voči Krajskému súdu v Bratislave, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd Bratislava
sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
2.500 € voči Okresnému súdu Bratislava V, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd
Bratislava V. sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd Bratislava a Okresný súd Bratislava V. sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90€ na účet
jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa Brázdila, Trhová 1, 960 01 Zvolen č. ú...
do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
11. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
15. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže
ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
21. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
22. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
23. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 36 Er 5179/2006 vyplývajú tieto rozhodné
skutočnosti:
- 26. apríl 2006 – návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie bol doručený
Exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka,
- 18. máj 2006 – žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná na okresnom súde,
- 2. jún 2006 – okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie,
- 20. júl 2006 – povinný vzniesol námietky voči exekúcii u súdneho exekútora,
- 25. august 2006 – námietky povinného voči exekúcii boli doručené okresnému
súdu,
- 18. január 2007 – súdny exekútor opakovanie doručil okresnému súdu vyjadrenie
oprávneného k námietkam povinného proti exekúcii a žiadal okresný súd, aby vo veci
rozhodol,
- 28. november 2007 – okresný súd uznesením č. k. 36 Er 5179/06-24 rozhodol tak,
že námietkam povinného proti exekúcii č. Ex 996/06 vedenej pod sp. zn. 36 Er 5179/06
vyhovuje,
- 31. december 2007 – oprávnený (t. j. sťažovateľka) podal odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 36 Er 5179/06 z 28. novembra 2007,
- 16. december 2011 – spis bol okresným súdom predložený na krajský súd na
rozhodnutie o podanom odvolaní,
- 28. november 2012 – krajský súd o podanom odvolaní oprávneného rozhodol
uznesením č. k. 18 CoE 615/2011-30 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 36 Er 5179/06-
24 z 28. novembra 2007 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 6. marec 2013 – okresný súd vyžiadal od Okresného súdu Bratislava III zapožičanie
spisu sp. zn. Rob 2250/1999,
- 16. apríl 2013 – spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Rob 2250/1999 bol
doručený okresnému súdu,
- 25. jún 2013 – súdny exekútor svojím podaním urgoval okresný súd, aby rozhodol
o námietkach proti exekúcii vedenej pod sp. zn. 36 Er 5179/2006,
- 28. október 2013 – okresný súd uznesením č. k. 36 Er 5179/2006-50 rozhodol
o námietkach povinného proti exekúcii z 25. augusta 2006, č. Ex 996/2006 tak, že
námietkam vyhovel,
- 5. december 2013 – povinný podal okresnému súdu návrh na vydanie opravného
uznesenia,
- 12. december 2013 – okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 36 Er 5179/2006-
62,
- 19. december 2013 – na okresný súd bolo podané odvolanie oprávneného (t. j.
sťažovateľky) proti uzneseniu č. k. 36 Er 5179/2006-50 z 28. októbra 2013,
- 9. január 2014 – k sťažnosti oprávneného (t. j. sťažovateľky) na prieťahy v konaní
sa vyjadril predseda okresného súdu,
- 24. január 2014 – k odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný,
- 11. február 2014 – spis okresného súdu sp. zn. 36 Er 5179/2006 bol predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní v konaní pod sp. zn. 18 CoE 58/2014,
- 31. marec 2014 – krajský súd uznesením č. k. 18 CoE 58/2014-73 rozhodol
o odvolaní oprávneného tak, že namietané uznesenie okresného súdu z 28. októbra 2013
v spojení s opravným uznesením z 12. decembra 2013 mení tak, že námietky povinného
proti exekúcii zamieta,
- 12. jún 2014 – podal povinný proti uzneseniu krajského súdu č. k. 18 CoE 58/2014-
73 z 31. marca 2014 dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia,
- 12. jún 2014 – podal povinný návrh na odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.
- 17. september 2014 – okresný súd rozhodol o návrhu povinného z 12. júna 2014 na
odklad exekúcie uznesením č. k. 36 Er 5179/2006-100 tak, že ho zamietol.
24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
24.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je
exekučné konanie a rozhodovanie o námietkach proti exekúcii. Po právnej stránke ide o vec,
ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej
rozhodovacej činnosti. Predmetná vec nevykazuje ani známky skutkovej zložitosti.
24.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil také správanie sťažovateľky, ktoré by mohlo
spôsobiť uvedené prieťahy v konaní. Sťažovateľka v konaní dvakrát využila svoje právo
podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu o námietkach povinného.
V oboch prípadoch bola sťažovateľka v odvolacom konaní aj úspešná, to znamená, že
využitý opravný prostriedok bol jednoznačne účelný.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ak v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša
oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci
(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
24.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu
v napadnutom konaní. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 8-ročné
trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané
a neospravedlniteľné.
Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd identifikoval niekoľko
období úplnej nečinnosti okresného súdu, a to od 25. augusta 2006 do 28. novembra 2007
(15 mesiacov), od 31. decembra 2007 do 16. decembra 2011 (4 roky), od 16. apríla 2013 do
28. októbra 2013 (6 mesiacov). V súvislosti s týmito obdobiami nečinnosti okresného súdu
je potrebné zdôrazniť najmä obdobie od 31. decembra 2007 do 16. decembra 2011, t. j.
4 roky, ktoré uplynuli od momentu podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu
sp. zn. 36 Er 5179/06 z 28. novembra 2007 až do momentu, keď okresný súd spis spolu
s odvolaním predložil krajskému súdu. Ústavný súd konštatuje, že k uvedeným prieťahom
nedošlo v dôsledku právnej zložitosti veci, no z dôvodu nečinnosti okresného súdu, čo
potvrdil vo svojom vyjadrení z 9. januára 2014 aj predseda okresného súdu v odpovedi na
sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní.
Vo vzťahu k postupu krajského súdu v sťažovateľkou namietanom konaní vedenom
pod sp. zn. 18 CoE 615/2011 ústavný súd zistil, že krajskému súdu bol spis spolu
s odvolaním doručený 16. decembra 2011 a krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením
z 28. novembra 2012, teda po uplynutí 11 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že teda ani
krajský súd nepostupoval vo veci bez zbytočných prieťahov.
Vo vzťahu k argumentu predsedu krajského súdu, že prieťahy v konaní krajského
súdu boli spôsobené počtom nevybavených vecí zákonného sudcu, ústavný súd opakuje, že
pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
Ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02,
I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti
sťažnosti nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení
podpredsedníčky okresného súdu (II. ÚS 24/2012).
25. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako
to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
26. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
6. novembra 2014, uviedla, že z dôvodu „ukončenia veci v štádiu pred súdom odpadol
dôvod domáhať sa prikázania konať krajskému súdu v Bratislave“, vzala v tomto rozsahu
svoju ústavnú sťažnosť späť a v petite svojej sťažnosti sa nedomáhala, aby ústavný súd
prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov vo vzťahu k okresnému súdu.
Keďže podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania a táto viazanosť sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na
začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde; m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05),
ústavný súd neprikázal krajskému súdu ani okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ďalej konať vo veci bez zbytočných
prieťahov.
27. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 1 000 € vo vzťahu ku krajskému súdu a 2 500 € vo vzťahu k okresnému súdu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä
vzhľadom na obdobia celkovej nečinnosti okresného súdu a krajského súdu, ako aj celkovo
dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 500 €
voči krajskému súdu a 2 500 € voči okresnému súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
28. Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania z dôvodu
právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden
úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál 8,04 €, t. j.
sťažovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 284,08 €, čo
po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 340,90 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno
podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie
zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať
už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
V Košiciach 9. decembra 2014