Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 654/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť M. D., zastúpenej advokátkou JUDr. Annou

Lacovou, Advokátska kancelária, Pražská 4, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť M. D. trovy právneho zastúpenia

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet advokátky

JUDr. Anny Lacovej, Advokátska kancelária, Pražská 4, Košice, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti žiada vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví

„porušenie práva sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 SR Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. a priznal

finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € a uložil Okresnému súdu Košice I uhradiť

sťažovateľke trovy konania vo výške 284,08 €...“.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania vedeného pred

okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala vypratania nehnuteľnosti.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. novembra 2005 tak, že

žalovanému v 2. rade uložil povinnosť nehnuteľnosť vypratať a nahradiť sťažovateľke trovy

konania. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní žalovaného v 2. rade

proti rozsudku okresného súdu rozhodol uznesením sp. zn. z 22. júna 2007

tak, že pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok okresného súdu a uložil žalovanému

v 2. rade zaplatiť sťažovateľke náhradu trov prvostupňového konania v sume 71 250 Sk

a náhradu trov odvolacieho konania v sume 26 470 Sk.

4. Sťažovateľka následne 5. decembra 2007 požiadala súdnu exekútorku o vykonanie

exekúcie pre vymoženie náhrady trov konania proti povinnému. Po vydaní poverenia vydala

súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal povinný námietky,

ktoré odôvodnil tým, že exekučný titul – uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 22. júna 2007 – nebol povinnému nikdy doručený, nenadobudol právoplatnosť, a preto

na jeho podklade exekúciu nemožno viesť a musí byť zastavená.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. augusta 2011 námietkam

povinného vyhovel a neskôr uznesením z 24. januára 2012 exekúciu zastavil a vyslovil, že

o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením. Uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 24. januára 2012 nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2012.

Uznesením sp. zn. z 5. júna 2012 rozhodol okresný súd vyšším súdnym

úradníkom o náhrade trov exekučného konania tak, že sťažovateľku zaviazal nahradiť

povinnému trovy konania v sume 341,56 €. Proti uzneseniu okresného súdu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.

6. Sťažovateľka doručila 10. júla 2012 predsedovi okresného súdu aj sťažnosť

na prieťahy v konaní zo 7. júla 2012, ktorú predseda okresného súdu vybavil prípisom

sp. zn. Spr 179/2012 z 15. augusta 2012 tak, že nápravu je potrebné vykonať vo veci

vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. s tým, že uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 22. júna 2007 bude účinne doručené všetkým účastníkom konania.

Aj napriek tejto skutočnosti a následne opakovej žiadosti sťažovateľky z 9. septembra 2013

k náprave dosiaľ nedošlo.

7. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. l zo 7. októbra 2014

k sťažnosti uviedol:

„Konanie vo veci sp. zn. , o vypratanie nehnuteľnosti sa začalo

na Okresnom súde Košice I 26.3.2004. Po zaplatení súdneho poplatku a zabezpečení

prípravy pojednávania súd nariadil pojednávanie na 6.4.2005. Na pojednávanie sa

nedostavila žalobkyňa..., preto súd pojednávanie odročil na 19.5.2005.

Pojednávanie dňa 19.5.2005 po prejednaní veci bolo odročené na neurčito za

účelom doplnenia dokazovania.

Ďalšie pojednávanie nariadené na 13.7.2005 bolo odročené na neurčito na žiadosť

žalovaného.

Ďalšie pojednávanie nariadené na 22.9.2005 bolo odročené na neurčito na žiadosť

žalovaného v 1. rade.

Pojednávanie nariadené na 23.11.2005 bolo po prejednaní veci odročené na

24.11.2005 za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Na pojednávaní dňa súd pokračoval v

konaní a pojednávanie odročil na 30.11.2005 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 30.11.2005 súd vo veci vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku č.k. -81

podal odvolanie žalovaný v 2. rade... Spis bol s opravným prostriedkom dňa 14.2.2006

predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Dňa 27.4.2007 žalobkyňa... doručila odvolaciemu súdu podanie označené ako

čiastočné späťvzatie žaloby a žiadala konanie o vypratanie nehnuteľnosti zastaviť vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade nehnuteľnosť dňa 1.6.2006 vypratal a odovzdal jej

vlastníkom. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -119, zo dňa 22.6.2007

pripustil späťvzatie návrhu a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Zároveň zaviazal

žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobkyni v 2. rade trovy konania vo výške 71.250,- Sk na účet

právnej zástupkyne... a trovy odvolacieho konania na účet...

Uznesenie č.k. -119 bolo doručené právnej zástupkyni žalobkýň v 1. a 2.

rade... a žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaný v 2. rade bol právne zastúpený...

(plnomocenstvo udelené dňa 28.5.2007), ale jej predmetné uznesenie doručené nebolo. Na

uznesení č.k. -119 bola vyznačená doložka právoplatnosti dňom 1.10.2007.

Zákonná sudkyňa aj napriek písomnej výzve predsedu súdu zo dňa 3.9.2012 doložku

právoplatnosti na uznesení č.k. -119 zo dňa 22.6.2007 doposiaľ neopravila.

Uznesenie č.k. -119 bolo titulom exekúcie vedenej pod sp. zn.

. Uznesením č.k. -71 zo dňa 25.8.2011 súd námietkam

povinného proti exekúcií vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.10.2011.

Uznesením č.k. -75 zo dňa 24.1.2012 exekúciu zastavil. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 1.3.2012.

Uznesením č.k. -86 zo dňa 5.6.2012 súd zaviazal oprávnenú zaplatiť

povinnému trovy konania vo výške 341,56 EUR. Proti uzneseniu podala oprávnená

odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -97 zo dňa 30.12.2013

vrátil vec súdu prvého stupňa s tým, že o odvolaní má rozhodnúť sudca. Sudca doposiaľ

o trovách účastníkov konania nerozhodol.

Na základe vyššie uvedeného je sťažnosť... čiastočne dôvodná..“

8. Úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považoval

za preukázané zo spisu okresného súdu predloženého ústavnému súdu 26. novembra 2014.

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky

v podaní doručenom ústavnému súdu 12. decembra 2014, v ktorom uviedla:

«Sťažovateľka sa nestotožňuje s názorom Okresného súdu Košice I. že sťažnosť... je

„.čiastočne dôvodná“ a má za to, že jej sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu.

Okresný súd Košice 1 vo vyjadrení zo dňa 07.10.2014 sa pokúsil o genézu

vykonaných úkonov súdom v konaní . no v jeho vyjadrení chýba údaj o tom,

kedy bolo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -119 zo dňa

22.06.2007 doručené žalovanému, kedy bolo žalovaným prevzaté a kedy uznesenie

nadobudlo právoplatnosť. Tvrdenie Okresného súdu Košice I vo vyjadrení, že zákonná

sudkyňa aj napriek písomnej výzve predsedu súdu zo dňa 03.09.2012 doložku

právoplatnosti na uznesení č.k. -119 zo dňa 22.06.2007 doposiaľ neopravila

vytvára priestor pre domnienku, že uznesenie už bolo riadne doručené. Skutočnosť, že

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.. -119 zo dňa 22.06.2007 bolo

Okresným súdom Košice I v súlade s ust. doručené

ale zo súdneho spisu ani z vyjadrenie súdu nevyplýva.

Exekučné konanie vedené Okresným súdom Košice I. sp. zn.

na základe nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti Okresným súdom Košice I je druhý

rozmer pochybenia súdu, ktorý má dopad na práva sťažovateľky, keď následkom

nesprávneho úradného postupu konajúceho súdu jej vznikajú ďalšie zbytočné náklady, teda

škoda.»

9. Ústavný súd podľa so súhlasom účastníkov

upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia

práv podľa označeného článku a dohovoru.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

12. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

15.1 Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu na vypratanie rodinného

domu (nehnuteľnosti). Ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska

za zložitú. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu a z nich

predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace

o tom, že by celková dĺžka tohto konania bola ovplyvnená právnou alebo skutkovou

zložitosťou tejto veci.

15.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom

konaní – ústavný súd nezistil závažné nedostatky, ktorých dôsledkom by mohlo dôjsť

k predĺženiu predmetného konania.

15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

absolútne nečinný od 28. decembra 2007 (č. l. 127), keď právna zástupkyňa žalovaného

v druhom rade požiadala o doručenie rozhodnutia krajského súdu č. k. -119

z 22. júna 2007 až dosiaľ, napriek výslovnému upozorneniu predsedu okresného súdu

z 3. septembra 2012 zákonnej sudkyni (...), ktorá bola ním prípisom sp. zn. Spr. 176/2012

z 3. septembra 2012 písomne požiadaná, aby vo veci doručila predmetné rozhodnutie

krajského súdu aj právnej zástupkyni žalovaného v druhom rade a na tomto rozhodnutí

potom vyznačila aj správny dátum jeho právoplatnosti. Uvedené obdobie nečinnosti

okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože vo svojej

podstate už hraničia s odmietnutím spravodlivosti (denegatio iustitione). Ústavný súd si tiež

všimol, že okresný súd takisto vôbec v priebehu konania neskúmal ani aktívnu legitimáciu

sťažovateľky ako žalobkyne v druhom rade, ktorá mala údajne previesť svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť vyprataná spolu so žalobkyňou v prvom rade na iné

osoby ešte 10. júna 2005, keď na túto skutočnosť upozornila krajský súd 5. júla 2007 (č. l.

117 súdneho spisu) ešte právna zástupkyňa žalovaného v druhom rade. Keďže všeobecný

súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho

postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna činnosť

mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd dospel k záveru, že v postupe

okresného súdu došlo k zbytočným a neodôvodneným prieťahom v namietanom konaní,

čím bolo porušené aj základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , bez ohľadu na uvedené zistenia k prípadnej aktívnej

legitimácii sťažovateľky.

16. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jeho veci nachádza (bod 2

výroku tohto nálezu), hoci sťažovateľka v petite sťažnosti o to výslovne nežiadala.

17. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

18. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (m. m. ). Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

19. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva podľa

čl. 48 ods. 2 žiadala, aby ústavný súd jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, čo

poukazujúc najmä celkovú dĺžku tohto konania odôvodnila aj tým, že „nesprávnym

postupom konajúceho súdu a jeho nečinnosťou vznikajú sťažovateľke ďalšie zbytočné trovy

konania a psychicky ťažko zvládajúce situácie...“.

20. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým postup okresného súdu predmetnej veci,

správanie sťažovateľky, ktorá neprispela k predĺženiu konania, považoval ústavný súd

priznanie sumy požadovanej sumy 3 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

21. Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Annou Lacovou, Advokátska kancelária, Pražská 4, Košice. Sťažovateľka si uplatnila

úhradu trov konania za tri úkony právnej služby.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

23. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá

bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za

dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x

8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Za tretí úkon právnej

služby ústavný súd odmenu (stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu)

nepriznal, pretože stanovisko z 8. decembra 2014 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti,

ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

24. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

25. V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia

uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014