Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 1/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym,

Mierova 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenie jeho základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a a práv podľa a

Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -29 z 2. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 5 a (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -29 z 2. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Dňa 7.10.2014 bolo voči mne ako obvinenému uznesením povereného vyšetrovateľa

PZ v Čadci ČVS:ORP-508/1-VYS-CA-2014 zo dňa 7.10.2014 začaté trestné stíhanie

v zmysle a súčasne aj vznesené obvinenie v zmysle

Vyšetrovateľ PZ ma obvinil zo skutku, ktorý je kvalifikovaný ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa , . ...

Ja ako obvinený som bol políciou zadržaný dňa 6.10.2014 o 17.00 hod., pričom

následne som bol na základe súhlasu prokurátora OP Čadca prepustený na slobodu dňa

7.10.2014 o 11.45 hod., opätovne som bol políciou zadržaný dňa 14.10.2014 o 7.11 hod.

a osobná sloboda mi bola obmedzená dňa 1.4.10.2014 o 9.00 hod. ...

Dňa 15.10.2014 o 9.50 hod. bol doručený Okresnému súdu v Čadci návrh

prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. -10 zo dňa 15.10.2014 na

vzatie do väzby z vyššie uvedených dôvodov.

Dňa 15.10.2014 o 14.30 hod. bolo uskutočnené neverejné zasadnutie na Okresnom

súde v Čadci pod č. k. , na ktorom bolo vyhlásené uznesenie sudcu pre

prípravné konanie, že podľa s poukazom na

ma ako obvineného súd berie do väzby.

Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu v Čadci som si ako obvinený podal

sťažnosť...

Krajský súd... rozhodol tak, že uznesenie sp. zn. zo dňa 15.10.2014 OS

Čadca zrušil a ďalej rozhodol, že... z dôvodov ma berie do

väzby...

Proti uzneseniu KS v Žiline zo dňa 22.10.2014 o vzatí do väzby som podal sťažnosť...

pričom o predmetnej sťažnosti KS v Žiline ani len nerozhodoval. Krajský súd v Žiline mi

oznámil, že o mojej sťažnosti rozhodovať nebude s odkazom, nech sa obrátim

s mimoriadnym opravným prostriedkom na nadriadený orgán. ...

Mám za to, že Krajský súd... sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami ako aj

dôvodmi väzby podľa a preto rozhodol o vzatí do väzby nezákonne,

nakoľko u mojej osoby ani jeden z dôvodov väzby... neexistuje.

... skutok, za ktorý som obvinený, sa nestal tak, ako je uvedený v... uznesení o začatí

trestného stíhania... nie je pravda, že... som sa sčasti priznal ku skutkom, ktoré sú mi

kladené za vinu. ...

Nie je pravdou, že vykonané dokazovanie výsluchom poškodenej a svedkov A. Z. a P.

S. dostatočne preukazuje, že som uvedené skutky spáchal. ...

... Sudca pre prípravné konanie ako i odvolací súd za podstatný dôvod väzby uviedli,

že som bol trikrát právoplatne odsúdený a mám toto zaznamenané v odpise registra trestov.

V predchádzajúcich troch konaniach som sa zakaždým osvedčil. V zmysle § 50 ods. 7

Tr. zák. ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že

sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Predmetné ustanovenie Trestného

zákona však porušil Okresný súd Čadca ako i Krajský súd v Žiline, nakoľko uviedli, že

nemožno tieto odsúdenia prehliadnuť. Uvedené konanie považujem za nezákonné, nakoľko

moje prechádzajúce konania boli najväčším dôvodom pre vzatie do väzby, pričom Trestný

zákon ukladá, aby sa na takého odsúdeného hľadelo, ako keby nebol odsúdený.

Je potrebné uviesť ešte jednu podstatnú skutočnosť a to, že v kontexte doteraz

zabezpečených dôkazov vyšetrovateľom, najmä s poukazom na výpovede poškodenej

a svedkov, nie je možné skutok, ktorý sa mi kladie za vinu, kvalifikovať ako zločin týranie

osoby blízkej a osoby zverenej v zmysle § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. Pokiaľ som ako

obvinený pripustil, že som poškodenej nadával, je tento skutok možné kvalifikovať iba ako

prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zák. alebo priestupok podľa

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 priestupkového zákona. ...

... Väzba musí byť vždy odôvodnená konkrétne zistenými skutočnosťami, prihliadajúc

aj na časový limit, keďže o návrhu na vzatie do väzby musí sudca pre prípravné konanie

rozhodnúť do 48 hodín, resp. pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín.

... príslušníci OO PZ V Čadci ma zadržali dňa 6.10.2014 o 17.00 hod. ako

obvineného, a tým mi obmedzili osobnú slobodu. Následne ma prepustili na základe

telefonického súhlasu prokurátora OP v Čadci dňa 7.10.2014 o 11.45 hod. s tým, že ma

opäť zadržali dňa 14.10.2014 o 9.00 hod. Ako obvinený som bol predvedený pred sudcu pre

prípravné konanie až dňa 15.10.2014 o 14.30 hod. Teda o mojej väzbe ako obvineného bolo

rozhodnuté až po 8 dňoch od môjho zadržania. Pokiaľ podľa súdu existujú dôvody väzby

v zmysle , nakoľko u obvineného je dôvodná obava, že by pri

ponechaní na slobode pokračoval v trestnej činnosti, tak by som rád podotkol, že ako

obvinený som mohol pokračovať v trestnej činnosti, resp. som mohol dokonať trestný čin

počas 7 dní od môjho prvého prepustenia na slobodu v dňoch 7.10.2014 až 14.10.2014.

Podľa môjho názoru rozhodnutie KS v Žiline v tejto časti nezapočítava obmedzenia osobnej

slobody od 6.10.2014 od 17.00 hod. do 7.10.2014 do 11.45 hod. do väzby nezákonné,

pretože je to v rozpore s ust. Tr. zák. a 414 ods. 1

v výslovne upravuje povinnosť súdu vypočuť

obvineného pred rozhodnutím o väzbe. ...

Vzhľadom na citovaný judikát NS SR mám za to, že okresný súd i krajský súd mi ako

sťažovateľovi odňal základné ústavné právo zúčastniť sa konania pred súdom a byť na ňom

riadne vypočutý. Na riadne vypočutie majú súdy povinnosť obvinenému vytvoriť patričný

priestor, čo sa však pri mojom prejednaní väzby pred Krajským súdom v Žiline nestalo. ...

Nakoľko v mojom prípade ako sťažovateľa som bol vypočutý iba prvostupňovým

súdom, avšak KS v Žiline zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a následne ma opäť

zobral do väzby, bolo podľa môjho názoru jeho povinnosťou ma riadne k veci vypočuť,

pretože skutočnosti uvádzané pred prvostupňovým súdom viedli, k tomu, že rozhodnutie síce

zrušil a následne opätovne na moju osobu uvalil väzbu, pričom na základe tých istých

skutočností, bez ich ďalšieho doplnenia, resp. ozrejmenia, nemohlo dôjsť k zmene

rozhodnutia, ku ktorému pristúpil KS v Žiline a to tým, že ma vzal do väzby.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo M. K... na osobnú slobodu podľa a 5 SR,

základného práva na súdnu ochranu podľa SR, práva na slobodu a

bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a uznesením Krajského súdu v Žiline č. -29 zo dňa

22.10.2014 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. -29 zo dňa 22.10.2014.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva M. K... finančné zadosťučinenie vo výške

2.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu. ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a dohovoru uznesením krajského súdu.

Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v tom, že

- krajský súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôvodmi väzby, pretože

skutok, z ktorého je obvinený, sa nestal tak, ako to je uvedené v uznesení o začatí trestného

stíhania,

- krajský súd pri rozhodovaní o vzatí do väzby prihliadal na jeho predchádzajúce

odsúdenia napriek tomu, že tieto odsúdenia boli zahladené,

- krajský súd nezapočítal obmedzenie osobnej slobody od 6. októbra 2014 od 17.00 h

do 7. októbra 2014 do 11.54 h a toto rozhodnutie je nezákonné,

- pred rozhodnutím o väzbe nebol vypočutý,

- krajský súd nerozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na

základe postupu stanového zákonom:

a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia

vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti

stanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný

súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne

považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho

spáchaní;

d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred

príslušný súdny orgán;

e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,

alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie

o vypovedaní alebo vydaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého

je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené

buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo

národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých

alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom

za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť

konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby

len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa

pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa vziať do väzby možno len obvinenú fyzickú

osobu. Uznesenie o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe

rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby musí byť obvinený vypočutý.

Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podľa

z dôvodov podľa vzatý do

väzby. Väzba sa „začala dňa 14.10.2014 o 9.00 hod., s tým, že do lehoty väzby sa

započítava doba obmedzenia osobnej slobody obvineného od 17.00 hod. dňa 6.10.2014 do

11.54 hod. dňa 7.10.2014 a väzba obvineného sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby

v Žiline“. Tým istým uznesením okresný súd podľa

žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby zárukou dôveryhodnej osoby zamietol, podľa § 80

ods. 1 písm. c) väzbu u sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného

a mediačného úradníka a podľa žiadosť sťažovateľa

o nahradenie väzby peňažnou zárukou zamietol.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský

súd napadnutým uznesením.

Z vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu základných

práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej

medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je

založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri

poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov

( ) tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad

a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1

a ).

V prípade uplatnenia uvedenej subsidiárnej právomoci ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody ( mutatis mutandis ,

, ).

Opierajúc sa o tieto východiská ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.

Z vyplýva súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným

v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby,

ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj

skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné

dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí

aj obsah základného práva podľa , z ktorého vyplýva oprávnenie

konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj

povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej

úvahy ().

Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami a dôvodmi väzby, pretože skutok, z ktorého je obvinený, sa nestal tak, ako to

je uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania, ústavný súd poukazuje na túto časť

odôvodnenia uznesenia krajského súdu:

«... proti obvinenému M. K. bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie

vyšetrovateľom OR PZ v Čadci dňa 7.10.2014 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 203 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák... Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného

činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený M. K. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na výpoveď poškodenej A. K. a tiež na výpovede svedkov A. Z. a P. S.

Pokiaľ obvinený hodnotí tieto výpovede ako nepostačujúce a v dôsledku toho namieta i

právnu kvalifikáciu jeho konania je potrebné ho upozorniť, že rozhodnutie o vine či nevine

bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány

činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech.

Skutočnosť, že obvinený M. K. popiera spáchanie skutku, pre ktorý mu bolo vznesené

obvinenie, je forma jeho obhajoby, ktorá bude preverovaná v ďalšom priebehu trestného

konania.. Treba upozorniť, že nevyžaduje, aby existencia, dôvodného

podozrenia zo spáchania trestného činu bola podporená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti

obvinenému. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že

obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky príslušného trestného činu. Až následne po

vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere vytvára priestor pre dokazovanie v prípravnom

konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne buď potvrdzuje alebo

vyvracia. Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácii, ktoré by

objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať

trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od všetkých okolností každého

konkrétneho prípadu.»

Ústavný súd konštatuje, že posúdenie, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

spáchaniu skutku, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté, či tento skutok má znaky trestného

činu a či existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený (sťažovateľ), patrí

do výlučnej právomoci všeobecných súdov, a nie ústavného súdu. Krajský súd tieto závery

vyvodil z výpovedí svedkov a poškodenej, pričom ústavný súd zdôrazňuje, že úvahy

krajského súdu o tom, že nevyžaduje, aby existencia dôvodného

podozrenia zo spáchania trestného činu bola podporená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti

obvinenému, ale postačuje iba dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal

skutok, ktorým naplnil znaky príslušného trestného činu, sú v súlade s ustálenou judikatúrou

ústavného súdu (napr. , ), pričom sťažovateľ v sťažnosti

neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by ústavný súd dospel k záveru o tom, že

je dôvod sa od tejto judikatúry potrebné odkloniť.

Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že pred rozhodnutím o väzbe nebol vypočutý,

že krajský súd nezapočítal obmedzenie osobnej slobody od 6. októbra 2014 od 17.00 h do

7. októbra 2014 do 11.54 h do doby trvania väzby a že toto rozhodnutie je nezákonné, je

potrebné poukázať na túto časť odôvodnenia krajského súdu:

„Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa

správnosť a zákonnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré im

predchádzalo, prihliadajúc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané...

zistil, že sťažnosť obvineného...je dôvodná, ale pre iné skutočnosti ako uviedol sťažovateľ.

Krajský súd... z predloženého vyšetrovacieho a súdneho spisu zistil...:

Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Čadca zo dňa 7.10.2014 pod č. ČVS:ORP-508/1-

VYS-CA-2014 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie M. K. pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák... Zo zápisnice o

zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby na č.l. 7 vyšetrovacieho spisu je

zistiteľné, že M. K. bol postupom podľa zadržaný ako podozrivý dňa

6.10.2014 o 17.00 hod... 7.10.2014 vyšetrovateľ PZ vydal príkaz, aby bol M. K. podľa § 85

ods. 4 prepustený ihneď na slobodu. Tento príkaz bol zrealizovaný dňa 7.10.2014 o

11.54 hod. ... Obvinený M. K. bol v prítomnosti obhajcu ku skutku vypočutý dňa 14.10.2014.

Poškodená A. K. a tiež svedkovia A. Z. a P. S. boli vypočutí za prítomnosti obvineného i

jeho obhajcu. Z úradného záznamu zo dňa 7.10.2014 vyplýva, že obvinený M. K. bol dňa

7.10.2014 eskortovaný do FNsP v Žiline, kde bol hospitalizovaný pre možný vývoj delíria

tremens.

... do podateľne Okresného súdu Čadca bolo dňa 15.10.2014 o 9.50 hod. doručené

podanie prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca -10, ktorým podľa § 87

ods. 1 podal návrh na vzatie do väzby obvineného M. K.

Podľa sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri

obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa a doručenia

návrhu prokurátora na vzatie do väzby, túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do väzby

alebo ju prepustiť na slobodu.

... návrh prokurátora na vzatie do väzby obvineného M. K. bol doručený okresnému

súdu dňa 15.10.2014 o 09.50 hod. a o návrhu prokurátora konal sudca pre prípravné

konanie Okresného súdu Čadca dňa 15.10.2014 o 14.30 hod. Z uvedeného vyplýva, že

sudca pre prípravné konanie konal a rozhodol do 48 hodín od doručenia návrhu

prokurátora, a teda postupoval spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Správne určil začiatok

plynutia lehoty väzby na deň 14.10.2014 o 9.00 hod., ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice

o zadržaní obvineného na č.l. 13 vyšetrovacieho spisu. Nesprávne však postupoval, keď do

lehoty väzby započítal dobu obmedzenia osobnej slobody obvineného od 17.00 hod. dňa

6.10.2014 do 11.54 hod. dňa 7.10.2014. Tento postup sudcu pre prípravné konanie je v

rozpore s ustanovením a rovnako v rozpore s hmotnoprávnymi

podmienkami započítania väzby uvedenými v § 45 Tr. zák.

Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia trpeli formálnymi nedostatkami, ktoré

krajský súd ako nadriadený po splnením preskúmavacej povinnosti napravil a odstránil sám

svojim vlastným rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Dôvody, ktoré obvinený prezentoval v sťažnosti prostredníctvom obhajcu a na

základe ktorých žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a jeho prepustiť z väzby na slobodu,

krajský súd neakceptoval a považuje ich za nenáležité.“

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že pred rozhodnutím o vzatí do väzby nebol vypočutý,

ústavný súd uvádza, že toto tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde. Sťažovateľ bol

pred rozhodnutím o väzbe sudcom okresného súdu vypočutý v súlade s § 72 ods. 2

15. októbra 2014, o čom svedčí zápisnica napísaná 15. októbra 2014

o 14.30 h na okresnom súde, ktorú sťažovateľ k svojej sťažnosti priložil. Ústavný súd

zdôrazňuje, že krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu vo výroku

o vzatí do väzby zrušil z dôvodu formálnych nedostatkov uznesenia okresného súdu

a následne v zmysle rozhodol rovnakým výrokom.

Z uznesenia krajského súdu zároveň vyplýva, že pri rozhodovaní sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu neakceptoval dôvody obhajcu sťažovateľa, na základe ktorých

žiadal zrušiť uznesenie okresného súdu a považoval ich za nenáležité.

Pri posudzovaní tejto námietky sťažovateľa ústavný súd vzal do úvahy aj relevantnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa ESĽP

v prípadoch, ak bola osobná sloboda fyzickej osoby obmedzená v súlade s čl. 5 ods. 1

písm. c) dohovoru (čo je aj prípad sťažovateľa, pozn.), prikláňa k nutnosti a nevyhnutnosti

výsluchu dotknutej osoby pred súdom, ako aj k zásade kontradiktórnosti konania a rovnosti

zbraní (rozsudok vo veci Nikolov v. Bulharsko z 25. marca 1999, rozsudok vo veci

Kampanis v. Grécko z 13. júla 1995). Možnosť osoby pozbavenej osobnej slobody „osobne

sa vyjadriť“ je jednou zo základných procesných záruk spravodlivého procesu (rozsudok

vo veci Sanchez-Reisse v. Švajčiarsko z 21. októbra 1986). Rovnako tak ústavný súd

vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že väzba ako zásadný zaisťovací inštitút predstavuje

výrazný zásah do základného práva jednotlivca na osobnú slobodu, a preto neodmysliteľnou

procesnou zárukou pri takomto zásahu musí byť právo dotknutej osoby „osobne sa

vyjadriť“, teda byť vypočutá súdom k dôvodom a okolnostiam ďalšieho zotrvania vo väzbe

(). Na druhej strane ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre formuloval tiež

právny názor, podľa ktorého nemožno ani judikatúru ESĽP vykladať tak bezmedzne, že by

z nej vyplývala povinnosť druhostupňového súdu rozhodovať o väzbe, resp. jej ďalšom

trvaní vždy po vypočutí obvineného, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu

().

Ak teda krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby,

pred ktorým bol sťažovateľ ako obvinený vypočutý v súlade s § 72 os. 2 Trestného

poriadku, iba pre formálne nedostatky a o vzatí do väzby rozhodol rovnakým výrokom, ako

rozhodol okresný súd v zrušenom uznesení, pričom dôvody, pre ktoré okresný súd vzal

sťažovateľa do väzby, nespochybnil, nie je možné takéto uznesenie krajského súdu

považovať za také rozhodnutie o väzbe, pred ktorým musí byť obvinený podľa § 72 ods. 2

opätovne vypočutý.

Z citovanej časti odôvodenia krajského súdu je tiež zrejmé, že krajský súd uviedol

dôvody, pre ktoré nezapočítal dobu zadržania sťažovateľa od 6. októbra 2014 od 17.00 h

do 7. októbra 2014 do 11.54 h do doby trvania väzby. Ústavný súd konštatuje, že právny

názor krajského súdu je dostatočne odôvodnený skutkovo i právne, pričom sťažovateľ

neuvádza žiadne skutočnosti, na základe by ústavný súd mohol dospieť k záveru o porušení

označených práv sťažovateľa takýmto výrokom krajského súdu.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa o porušení označených práv tiež tým, že pri

rozhodovaní o vzatí do väzby prihliadal i na jeho predchádzajúce odsúdenia, ústavný súd

poukazuje na túto časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu:

„Okrem... podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby

je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia podmienka

väzobného stíhania obvineného, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) Podľa zistenia krajského súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola

obmedzená osobná sloboda obvineného M. K. jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom

konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z

následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvod preventívnej väzby.

Z lekárskych správ vo vyšetrovacom spise zabezpečených vyplýva, že obvinený M. K.

je osoba so závislosťou na alkohole. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ho i hospitalizovať

na psychiatrickom oddelení FNsP v Žiline. Z tohto dôvodu bol i zmarený jeho výsluch po

zadržaní dňa 6.10.2014. Z opisu skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie vyplýva, že

protiprávneho konania sa má dopúšťať od nezisteného dna mesiaca máj roku 2014. V

odpise registra trestov má obvinený 3 záznamy o odsúdení. Naposledy bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 16.4.2008, sp.zn. , kedy bol uznaný

vinným z takého istého skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody na 3 roky so

skúšobnou dobou 4 roky do 16.4.2012 s určením probačného dohľadu. Vo veci bolo

vyslovené, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a na páchateľa sa

hľadí akoby nebol odsúdený. Týmto rozsudkom mu bolo uložené i ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou. I predchádzajúce odsúdenie zo dňa 4.8.2004

je pre taký istý trestný čin. I v tejto veci bolo obžalovanému uložené ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou, z ktorého bol prepustený 29.9.2005. Napriek

tomu, že v obidvoch prípadoch sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, nemožno tieto

odsúdenia prehliadnuť. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že obžalovaný je osoba,

ktorá má sklon k páchaniu rovnakej trestnej činnosti. Zrejme predchádzajúce tresty, i keď si

tieto vykonal a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, na jeho prevýchovu neboli

postačujúce. Práve uvedené záznamy a závislosť obžalovaného na požívaní alkoholických

nápojov sú tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. c) Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti dostatočne odôvodňujú obavu, že

obvinený v prípade neväzobného stíhania by v páchaní trestnej činnosti pokračoval.“

Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu je zrejmé, že krajský súd

nevidel dôvody väzby podľa iba v

predchádzajúcich odsúdeniach sťažovateľa sa rovnaké trestné činy, ale v spojení s ďalšími

skutočnosťami, a to že trestnej činnosti sa mal sťažovateľ dopúšťať už od mája 2014, teda 5

mesiacov pred vznesením obvinenia a závislosťou sťažovateľa od alkoholu. Zároveň však

ústavný súd zdôrazňuje, že zohľadnenie predchádzajúcej trestnej činnosti obvineného pri

posudzovaní väzobných dôvodov tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

je bežne súdmi akceptovanou skutočnosťou pri posúdení osoby

obvineného v kontexte hodnotenia nebezpečenstva, že sa dopustí konania, ktorému má

väzba zabrániť. Zahladenie odsúdenia neznamená, že sťažovateľ trestný čin nespáchal, ale

že súdy nemôžu na túto okolnosť prihliadať pri ukladaní trestu v inom konaní.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že krajský súd nerozhodoval o jeho sťažnosti

proti uzneseniu krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že podľa § 185 ods. 2 Trestného

poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí

trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len

v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom

stupni. Z citovaného ustanovenia ods. je zrejmé, že uznesenie

krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, nie je

rozhodnutím, proti ktorému je sťažnosť prípustná, keďže nejde o rozhodnutie v prvom

stupni. Vzhľadom na uvedené nemohol krajský súd porušiť označené práva sťažovateľa

tým, že sa jeho sťažnosťou proti uzneseniu krajského súdu nezaoberal a odkázal ho na

podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v závere uvádza, že sťažnosť taktiež nespĺňala zákonom predpísané

náležitosti podľa , pretože k sťažnosti nebolo pripojené

splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015