Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 56/2014
PDF · 449.69 KB
No categories available
PL. ÚS 56/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika o sťažnosti D. L., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Zoričákom, Karpatská
3256/15, Poprad, za účasti P. M., primátora mesta Sabinov, vo veci namietanej
nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu primátora mesta Sabinov konaných
15. novembra 2014 takto
rozhodol:
Sťažnosť D. L. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra
2014 doručená sťažnosť D. L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. Jánom Zoričákom, Karpatská 3256/15, Poprad, za účasti P. M. (ďalej len „odporca“),
pre nezákonnosť volieb primátora mesta Sabinov (ďalej aj „voľby primátora“) konaných
15. novembra 2014.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vo voľbách primátora neuspela len s nepatrným
rozdielom 8 hlasov oproti víťazovi volieb. Po rozhovoroch s niektorými členmi volebných
komisií a pozorovateľmi sťažovateľka zistila, že v niektorých volebných okrskoch došlo
k porušeniu § 31, § 32 a § 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)
týmto postupom:
„1) Vo volebných okrskoch č. 3 a č. 7 pri sčítavaní hlasov boli nesprávne označené
volebné lístky uznané za platné, pričom komisia nepostupovala podľa § 38 ods. 4 zákona.
Svedkovia pozorovateľky: Ľ. M... a E. M...
2) Vo volebnom okrsku č. 8 člen komisie T. D. v rómskom jazyku usmerňoval voličov
koho majú voliť, ako aj tým, že na volebnom lístku ukazoval na jednotlivé čísla kandidátov
čím porušil § 31 ods. 1 zákona, predsedkyňa okrskovej komisie na jeho konanie
nereagovala. Do hlasovacieho priestoru chodili naraz viacerí voliči rómskeho pôvodu
a navzájom sa usmerňovali pri úprave hlasovacích lístkov bez reakcie predsedkyne
okrskovej komisie, čím bol porušený § 31 ods. 4 a § 32 zákona. Svedkovia sestry V. a M.
Š..., ako aj A. Z... - členka volebnej komisie.
3) Vo volebnom okrsku č. 8 a č. 9 na žiadosť kandidáta do MsZ P. L. členovia
volebných komisií išli s volebnou urnou za nasledujúcimi voličmi: obvod 8 – K. D..., D. K...,
J. K... Obvod č. 9 – R. a Ľ. H..., L. a A. O..., M. K..., M. K... a E. C... Konaním P. L. bol
porušený § 31 ods. 6 zákona. Svedkovia Z. P. - predseda komisie č. 9 a P. I...- člen volebnej
komisie okrsku č. 10.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlasuje voľby za primátora mesta
Sabinov za neplatné.“
Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka v podaní doručenom ústavnému súdu
15. decembra 2014 predložila dôkazy, ktorými presvedčivým spôsobom preukázala svoju
aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti a zároveň doplnila svoje predchádzajúce tvrdenia.
Konkretizovala najmä postup člena okrskovej volebnej komisie č. 8 T. D., ktorý
usmerňoval rómskych voličov vo volebnej miestnosti tak, že ukazoval na jednotlivé čísla
kandidátov na hlasovacom lístku. V tomto volebnom okrsku tiež menovaný člen okrskovej
volebnej komisie spolu s predsedníčkou volebnej komisie na základe telefonickej žiadosti P.
L. (kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva) odišiel s prenosnou volebnou urnou za
voličmi. Podľa sťažovateľky týmto spôsobom volila aj iná osoba ako osoba zapísaná v
zozname voličov v okrsku č. 8, čo zistila predsedníčka okrskovej volebnej komisie až po
návrate do volebnej miestnosti. Situáciu vyriešila tak, že v zozname voličov zaznamenala
meno voliča, ktorý skutočne voliť nebol. Uvedené tvrdenia sťažovateľka preukázala
písomnou výpoveďou členky okrskovej volebnej komisie č. 8 A. Z., ako aj písomnými
výpoveďami V. Š. a M. Š.
Aj vo volebnom okrsku č. 9 bola voľba prenosnou urnou vykonaná na základe
žiadosti P. L. Počas samotnej voľby prostredníctvom prenosnej urny boli 7 voliči, ktorí túto
možnosť využili, usmerňovaní, koho majú voliť. Na preukázanie tohto tvrdenia
sťažovateľka predložila písomné výpovede predsedníčky a podpredsedu okrskovej volebnej
komisie č. 9.
Podľa zistení sťažovateľky vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 boli nesprávne
označené hlasovacie lístky uznané za platné, čo preukázala písomnými výpoveďami
nezávislých pozorovateliek, ktoré sa volieb v týchto okrskoch zúčastnili.
Sťažovateľka tiež namietala, že vo volebnom okrsku č. 10 predseda okrskovej
volebnej komisie Ľ. M. pri sčítavaní hlasov diktoval zapisovateľke iné čísla kandidátov než
tie, ktoré boli skutočne zakrúžkované na hlasovacích lístkoch. Od tohto konania upustil až
na základe upozornení pozorovateľky M. H., ktorej písomná výpoveď o tejto skutočnosti je
súčasťou doplnenia sťažnosti sťažovateľky.
Sťažovateľka ďalej poukázala na výsledky volieb vo volebných okrskoch č. 8, 9
a č. 10, v ktorých je dominantný výskyt rómskych voličov (najmä okrsok č. 8) a v ktorých
sa výsledky v prospech odporcu výrazne odlišovali od výsledkov v ostatných okrskoch,
čo vyplýva zo sťažovateľkou predložených dokumentov.
Všetky uvedené okolnosti mali podľa sťažovateľky zásadný vplyv na konečný
výsledok volieb primátora, ako aj na ich celkovú platnosť.
Sťažovateľka je tiež toho názoru, že v prípade takého tesného výsledku volieb by
pochybnosti týkajúce sa platnosti hlasovacích lístkov mali byť odstránené prepočítaním
a posúdením všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov ústavným súdom.
Na základe uvedeného sťažovateľka doplnila aj alternatívny petit sťažnosti, keď
navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 63 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky ruší napadnutý výsledok
volieb, a to tak, že rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku
volieb primátora mesta Sabinov, konaných dňa 15.11.2014 v časti týkajúcej sa počtu hlasov
odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta sa zrušuje a
2. Súčasne vyhlasuje D. L. za riadne zvoleného primátora mesta Sabinov.“
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 56/2014-13 zo 17. decembra 2014 prijal
sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na ďalšie konanie.
Ústavnému súdu bolo na základe jeho výzvy doručené 30. decembra 2014 stanovisko
odporcu, v ktorom odporca reagoval na argumentáciu sťažovateľky uvedenú v sťažnosti.
Odporca zo svojho pohľadu v úvode svojho stanoviska popísal priebeh dňa volieb
uskutočnených 15. novembra 2014, pričom v popise okrem iného uviedol, že jediný kontakt
s volebnými orgánmi mal pri realizácii svojho aktívneho volebného práva v rámci
volebného okrsku č. 4 a vyhlásenie výsledku volieb očakával v kruhu rodiny a priateľov,
pričom nemá dôvod predpokladať, že by voľby do orgánov samosprávy neprebehli v súlade
s ústavou a príslušnými zákonmi bez akéhokoľvek porušenia aktívneho alebo pasívneho
volebného práva voličov.
K argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej vo volebných okrskoch č. 3, 4 a č. 7 pri
sčítavaní hlasov boli nesprávne označené volebné lístky uznané za platné, odporca uviedol:
«Tvrdenie sťažovateľky považujem za zavádzajúce, nakoľko podľa svedeckých
výpovedí svedkov P. D., predsedu okrskovej volebnej komisie (ďalej len „OVK“) č. 3 v
prílohe č. 1, p. K. K., predsedníčky OVK č. 4 v prílohe č. 2 a p. L. R., podpredsedníčky OVK
č. 4 v prílohe č. 3, p. J. K., predsedu OVK č. 7 v prílohe č. 4 a p. M. Č., člena OVK č. 7 v
prílohe č. 5, v každom prípade, keď sa jednalo o sporný hlas, komisia pristúpila k
hlasovaniu o tom, či hlas uznajú za platný alebo neplatný. Podľa ich výpovedí, tieto
skutočnosti môžu potvrdiť ostatní členovia OVK. Zároveň, ako niektorí zo svedkov uviedli,
pozorovatelia mohli mať dojem, že niektorý hlas je sporný, alebo neplatný, ale vzhľadom na
to, že pozorovatelia sedeli väčšinou mimo stola, pri ktorom pracovala OVK, zo vzdialenosti
viac ako 2 metrov, ani vizuálne nemohli posúdiť o aký dôvod neplatnosti mohlo eventuálne
ísť, pritom predsedovia a podpredsedovia OVK boli okresným úradom preškolení o tom, že
aj podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu, nie každé nadbytočné označenie hlasovacieho
lístka spôsobuje jeho neplatnosť, preto ak napr. okrem čísla niektorého kandidáta bolo
zakrúžkované aj jeho meno, takýto hlasovací lístok OVK ani nepovažovala za sporný, ale
v súlade s uvedeným za platný. Aj preto nebolo nevyhnutné hlasovať o každom takto alebo
podobne označenom lístku. Ustanovenie § 38 ods. 4 zákona ani presne neupravuje ako má
okrsková komisia rozhodnúť, či hlasovaním, alebo sa na tom zhodne ústne komisia,
formálny postup nie je upravený.
Z tvrdení sťažovateľky mi nevyplýva, v čom konkrétne vidí porušenie § 38 ods. 4
zákona. Neuviedla o aký neplatný lístok sa malo jednať, prípadne v prospech koho mal byť
uznaný a v čom konkrétne bolo konanie OVK v rozpore s jej právomocou rozhodnúť
o spornom hlasovacom lístku. Navyše vzhľadom na početné zastúpenie politických strán
a hnutí v komisiách sa mi zdá nepravdepodobné, že by nikto takúto skutočnosť nenamietal.
Vzhľadom na uvedené považujem svedecké výpovede svedkov navrhnutých
sťažovateľkou za diskutabilné, vzbudzujúce pochybnosti, čo podopierajú aj svedecké
výpovede jednotlivých členov OVK v prílohe č. 1 až 5.»
K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa usmerňovania voličov členom komisie T. D.
slovne v rómskom jazyku alebo poukazovaním na konkrétne čísla kandidátov vo volebnom
okrsku č. 8 odporca uviedol:
„Na objasnenie skutočností tvrdených sťažovateľkou predkladám v prílohe svedecké
výpovede p. T. D., člena OVK č. 8 (príloha č. 6), p. M. D., predsedníčky OVK č. 8 (príloha
č. 7) a kandidáta na poslanca do mestského zastupiteľstva a zvoleného poslanca P. L.
(príloha č. 8).
Vzhľadom na priložené výpovede mám za to, že tvrdenia sťažovateľky a ňou
uvedených svedkov sú z prevažnej časti (okrem jednej veci) nepravdivé. Mám za to, že
sťažovateľkou tvrdené skutočnosti nie sú preukázané, a to jednak na základe výpovedí p. D.
a p. D., podľa ktorých pán D. sa snažil komunikovať v rómskom jazyku minimálne, aj keď
sa tomu nedalo vždy vyhnúť, rómskych voličov vzhľadom na úroveň ich vedomostí iba
upozorňoval na formálny spôsob označenia hlasovacieho lístka, aktívne a prospešne sa
spolupodieľal na udržaní poriadku v chodbe pred volebnou miestnosťou, vždy potom, ako
použil rómsky jazyk zároveň vysvetlil komisii v slovenskom jazyku, čo povedal voličom
rómskeho etnika.
... Spôsob hlasovania je upravený v § 31 zákona. Sťažovateľka napáda, že pán D.
porušil § 31 ods. 1 zákona. ...
So zreteľom na uvedené ustanovenia mi nie je jasné a zrejmé, v čom konkrétne, akým
konaním pána D. malo dôjsť k porušeniu ňou uvedeného ustanovenia. Sťažovateľka ani jej
svedkovia predsa neuvádzajú, že pán D. hlasoval za niektorého voliča, alebo pomáhal
upravovať hlasovací lístok voličovi. Pán D. je z týchto obvinení veľmi znechutený
a rozčarovaný, nakoľko vzhľadom na predvolebnú rétoriku sťažovateľky takýto osobný útok
nečakal, vraj ho sťažovateľka kontaktovala aj po voľbách a mal z nej pocit, že ho chcela
presvedčiť, aby svedčil pred súdom v jej prospech, nakoľko však nemal čo dosvedčiť,
otočila všetko proti nemu.
Zo svedeckých výpovedí spomínaných svedkov je zrejmé, že hlasovanie prebiehalo
v súlade s § 31 ods. 4 zákona.“
K tvrdeniu sťažovateľky, podľa ktorého došlo v týchto voľbách k porušeniu § 32
zákona o voľbách, pretože sa v hlasovacom priestore zdržiavalo viacero osôb, odporca
uviedol:
„Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že takéto prípady nastali a predsedníčka OVK na
ne reagovala. Vždy sa ukázalo, že išlo o odôvodnené prípady a tieto sa výsostne týkali iba
manželov, kde jeden z manželov pomáhal druhému.
Výpoveď svedkyne p. Z. je vzhľadom na to, že bola členkou tejto komisie a počas
hlasovania nemala žiadne námietky, nedôveryhodná. Otázne je pre mňa čo preukazujú
výpovede M. a V. Š., nakoľko tieto nepôsobili ako členky OVK, ani ako pozorovateľky,
pretože podľa výpovedi mnou navrhovaných svedkov, žiadni pozorovatelia sa priebehu
hlasovania a sčítavania hlasov nezúčastnili. Z verejnej sociálnej siete F. je však zrejmé, že
jedna zo slečien Š. verejne a otvorene podporovala sťažovateľku svojimi vyhláseniami na
tejto stránke.“
Odporca k námietkam sťažovateľky týkajúcim sa pochybení pri hlasovaní
do prenosnej volebnej schránky voličkou mimo príslušného volebného okrsku uviedol:
„Pokiaľ som vyššie uviedol, že v jednom prípade je tvrdenie sťažovateľky pravdivé,
toto sa týka pochybenia pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky, kde jedna z voličiek
hlasovala do prenosnej volebnej schránky a následne sa zistilo, že bola zapísaná do
zoznamu voličov v inom územnom obvode, a to vo volebnom okrsku č. 9. Predsedníčka OVK
č. 8 túto skutočnosť popísala vo svojej výpovedi, kde uviedla ako ďalej postupovala a že s
jej postupom súhlasila aj p. Z., svedkyňa sťažovateľky.
Vzhľadom na to, že sa jedná o jeden hlas, pričom vzhľadom na tajnosť voľby nie je
zrejmé, ktorému z kandidátov bol pridelený tento hlas, mám za to, že toto pochybenie nie je
takej intenzity, že by malo spôsobilosť vyvolať pochybnosti o platnosti voľby primátora.
Zároveň chcem podotknúť vzhľadom na výpoveď L., že tvrdenie sťažovateľky o tom, že
hlasovanie do prenosnej volebnej schránky sa uskutočnilo na základe jeho telefonickej
objednávky, vyvoláva pochybnosti o jeho pravdivosti.
Z výpovedí pána D. a pani D. a vzhľadom na to, že v tomto volebnom okrsku neboli
hlásené žiadne incidenty, ani mestskej volebnej komisii, ani polícii, či už štátnej alebo
mestskej, mám za to, že priebeh voľby v tomto okrsku bol zabezpečený dostatočne a voľba
prebehla dôstojne.“
K námietkam týkajúcim sa hlasovania viacerých voličov vo volebných okrskoch č. 8
a č. 9 do prenosnej volebnej urny len na základe žiadosti P. L. a usmerňovania týchto
voličov pri realizácii ich aktívneho volebného práva odporca uviedol:
„Okolnosti hlasovania do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 9
popisujú vo svojich výpovediach P. L. v prílohe č. 8, p. F. K., člen mestskej (miestnej)
volebnej komisie v prílohe č. 9 a p. M. K., predsedníčka mestskej (miestnej) volebnej
komisie v prílohe č. 10. Z výpovedí je zrejmé, že vzhľadom na dopyt predsedníčky OVK č. 9
P. Z. bolo odporúčané, aby hlasovanie do prenosnej volebnej schránky na základe žiadosti,
ktorú doručil P. L., bolo dovolené. Podľa sťažovateľky konaním L. došlo k porušeniu § 31
ods. 6 zákona... Mám za to a stotožňujem sa s odporúčaním mestskej volebnej komisie, že
hlasovanie do prenosnej schránky malo byť povolené, nakoľko zákon neupravuje formálny
postup, ako má postupovať volič, ak chce hlasovať zo závažných dôvodov do prenosnej
schránky. ... Vzhľadom na dôvody a osobné vzťahy uvedené vo výpovedi L. mám za to, že
bolo v poriadku, že sa títo voliči obrátili na neho so žiadosťou, aby nahlásil potrebu voliť
do prenosnej schránky. Vzhľadom na výpoveď pána K., že intervenciou jeho osoby a
prítomnosťou príslušníkov mestskej polície, som presvedčený o tom, že bola zabezpečená
tajnosť a regulárnosť voľby v uvedených siedmich prípadoch. Všetky tieto prípady spĺňali
podmienky uložené § 31 ods. 6 zákona a boli opodstatnené. Zároveň bola vylúčená možnosť
usmerňovania voličov koho majú voliť, nakoľko pri voličovi boli prítomní iba dvaja
členovia OVK č. 9. Nie je mi zrejmé, či sťažovateľka priložila výpovede tých členov komisie,
ktorí chodili s prenosnou schránkou, ale domnievam sa, že by tomu tak malo byť, nakoľko
iné osoby by nemali čo svojou výpoveďou preukázať. Ak však tomu je tak, potom ich
tvrdenia o usmerňovaní voličov, vzhľadom na tvrdenia mnou navrhnutých svedkov, že
prítomní pri akte voľby boli iba členovia OVK č. 9 (svedkovia navrhovateľky?), odporujú v
konečnom dôsledku tvrdeniam sťažovateľky, nakoľko nepredpokladám, že svedkovia
sťažovateľky by mali záujem tvrdiť, že oni ovplyvňovali voličov pri hlasovaní do prenosnej
volebnej schránky, keďže nikto iný pri akte hlasovania okrem nich nebol. Navyše ich
tvrdenia vzbudzujú vo mne pochybnosť, že to, čo som počul, že sťažovateľka mala vopred
pripravené výpovede (nepresné, všeobecné a povrchné), ktoré dala podpísať svojim
svedkom, je pravda. Tento pocit vo mne umocňuje aj výpoveď svedka I. P., ktorá bola
priložená v pôvodnej sťažnosti, ale s ktorou som nebol oboznámený, ale podľa textu
doplnenia sťažnosti mala preukázať údajne usmerňovanie pri hlasovaní do prenosnej
volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 9, pričom však uvedený svedok bol podpredsedom
v OVK č. 10, teda nemohol mať vedomosť o tvrdených skutočnostiach, nakoľko patril do
iného okrsku a nemohol byť prítomný pri hlasovaní v okrsku č. 9.“
K argumentácii sťažovateľky, ktorou poukazovala na postup predsedu okrskovej
volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 10 Ľ. M. pri sčítavaní hlasov, odporca uviedol:
„Tieto tvrdenia sťažovateľky považujem za nepreukázané a irelevantné vzhľadom na
voľbu primátora, pretože priloženými výpoveďami Ľ. M., predsedu OVK č. 10 (príloha č.
11) a J. D., člena OVK č. 10 (príloha č. 12) sa pravdivosť výpovede svedkyne p. H.
spochybňuje a preukazujú sa iné skutočnosti, a to hlavne, že čítanie výsledkov pánom M.,
ktoré sa napáda, sa týkalo sčítavania hlasov pre voľby poslancov a nie voľby primátora, že
vymenený bol na žiadosť komisie, nie pozorovateľky, a že ho nahradila iná členka komisie.
Takisto svedkovia vypovedajú, že sčítavanie hlasov vo voľbách primátora prebiehalo tak, že
každý hlasovací lístok posunul pán I., podpredseda OVK č. 10 všetkým členom komisie na
kontrolu a vizuálne mala možnosť vykonať kontrolu aj pozorovateľka p. H., svedkyňa
sťažovateľky. Zároveň sťažovateľka uvádza, že pán M. údajne počas sčítavania hlasov
opustil miestnosť a telefonoval, čo popreli vo svojich výpovediach svedkovia M. a D. J., a
týmto konaním mal podľa sťažovateľky porušiť § 37 ods. 3 zákona. Toto ustanovenie
upravuje postup okrskovej volebnej komisie po vybratí hlasovacích lístkov z obálok a ďalšie
zaobchádzanie s nimi, preto tvrdenie o údajnom telefonovaní pána M. v porovnaní so
znením § 37 ods. 3 považujem za irelevantné a navyše nepreukázané.“
V závere svojho stanoviska odporca konštatoval, že vzhľadom na „svedecké
výpovede“ je toho názoru, že v predmetných voľbách nedošlo k porušeniam zákona
o voľbách takej intenzity, ktoré by spôsobovali neústavnosť, neplatnosť a nezákonnosť
týchto volieb. Sťažovateľka podľa názoru odporcu neuniesla svoje dôkazné bremeno
a predložila iba dôkazy, ktoré sú povrchné, zavádzajúce, vykonštruované, neúplné,
nepravdivé, vzájomne si odporujúce a spochybnené inými „svedeckými výpoveďami“, ktoré
on predložil v prílohe svojho stanoviska. V súvislosti s uvedeným odporca navrhol, aby
ústavný súd po vykonanom dokazovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 63 ods. 1 písm. d)
zákona o ústavnom súde zamietol.
II.
Právna úprava a relevantná judikatúra
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy.
Podrobnosti konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy
sú ustanovené v § 59 až 63 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva
kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo
dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Miestna
volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto
počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta
obce (primátor).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je
prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie
lístky. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa
dostavili do volebnej miestnosti.
Podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič
vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží
do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden
hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby
do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí
kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov,
aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby
starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého
hlasuje.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre
telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru
určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa
jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky
s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok
so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na
predpísanom tlačive [písm. a)], ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4 [písm. b)], ak volič
na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil
zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného
(mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na
funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného
kandidáta na takúto funkciu [písm. c)].
Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.
Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo
zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie
volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel
volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb
alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľkou
namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení
volebného zákona.
K jednotlivým námietkam sťažovateľky
Sťažovateľka namietala, že k nezákonnému priebehu volieb primátora došlo
v dôsledku toho, že:
- v priebehu volieb okrskové volebné komisie pôsobiace vo volebných okrskoch č. 3
a č. 7 pri sčítavaní hlasov nesprávne označené volebné lístky uznali za platné,
- vo volebnom okrsku č. 8 došlo k ovplyvňovaniu voličov tým, že jeden z členov
komisie T. D. usmerňoval voličov v súvislosti s voľbou konkrétnych kandidátov jednak
slovne v rómskom jazyku, a taktiež fyzicky na volebnom lístku ukazoval „na jednotlivé
čísla kandidátov“, a tým, že do hlasovacieho priestoru bol umožnený prístup naraz
viacerým voličom,
- vo volebných okrskoch č. 8 a č. 9 boli príslušnými okrskovými volebnými
komisiami akceptované žiadosti o vykonanie hlasovania mimo volebnej miestnosti
podané P. L. v zastúpení viacerých voličov, s ktorými nebol v žiadnom príbuzenskom
vzťahu,
- vo volebnom okrsku č. 8 hlasovala do prenosnej volebnej schránky tohto okrsku
osoba nezapísaná v zozname voličov uvedeného volebného okrsku,
- predseda okrskovej volebnej komisie č. 10 Ľ. M. pri sčítavaní hlasov diktoval
zapisovateľke komisie iné čísla kandidátov než tie, ktoré boli skutočne zakrúžkované na
hlasovacích lístkoch.
K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnosti, resp. nezákonného rozhodovania
okrskových volebných komisií vo veci platnosti/neplatnosti hlasovacích lístkov
vo volebných okrskoch č. 3 a č. 7, zaujal stanovisko odporca vo svojom stanovisku
z 30. decembra 2014.
V záujme preukázania uvedených tvrdení sťažovateľka predložila ústavnému súdu
listinné dôkazy obsahujúce vyhlásenia Ľ. M. a E. M.
Z obsahu vyhlásenia Ľ. M. obsiahnutého v listinnom dôkaze predloženom
sťažovateľkou vyplýva, že vo voľbách vykonávala funkciu pozorovateľky vo volebnom
okrsku č. 3, zúčastnila sa sčítavania hlasov, ktorého priebeh popísala vo svojom vyhlásení, a
v súvislosti s ním poukázala v bode 2 svojho vyhlásenia na to, že podľa nej „nesprávne
označený volebný lístok na primátora, na ktorom bolo zakrúžkované celé meno kandidáta,
bol uznaný za platný“, pričom išlo o hlasovací lístok, na ktorom bol zakrúžkovaný odporca,
a v bode 3 svojej výpovede zvýraznila skutočnosť, že počas sčítavania hlasovacích lístkov
mali členovia okrskovej volebnej komisie v rukách pero, čím podľa nej „vzniká podozrenie,
že mohli s lístkami manipulovať“.
Z listinného dôkazu obsahujúceho vyhlásenie E. M. vyplýva, že vo voľbách bola
pozorovateľkou pri sčítaní hlasov vo volebnom okrsku č. 7, zúčastnila sa sčítavania hlasov
a v bode 2 svojho vyhlásenia poukázala na to, že v jeho priebehu sa „vyskytol volebný lístok
na primátora, na ktorom bolo zakrúžkované číslo kandidáta a zároveň zakrúžkované aj celé
meno kandidáta“, ktorý bol touto komisiou po telefonickej porade s mestskou volebnou
komisiou mesta Sabinov nesprávne uznaný za platný.
Odporca uviedol, že uvedené tvrdenia sťažovateľky považuje za zavádzajúce,
a k svojmu stanovisku z 30. decembra 2014 doložil listinné dôkazy obsahujúce vyhlásenia
P. D., J. K. a M. Č.
P. D. v uvedenom vyhlásení v listinnom dôkaze predloženom odporcom uviedol, že
vo voľbách zastával funkciu predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3. Pri sčítaní hlasov v
tomto volebnom obvode sa vyskytol jeden hlasovací lístok pre voľby primátora, ktorý nebol
„jednoznačne upravený“, a predpokladá, že Ľ. M. poukazuje vo svojom vyhlásení na tento
hlasovací lístok, hoci vzhľadom na vzdialenosť, v ktorej sedela, ho nemohla vidieť, mohla
iba počuť diskusiu členov volebnej komisie o jeho platnosti. Uvedený hlasovací lístok „bol
označený takým spôsobom, že okrem čísla kandidáta bolo zakrúžkované aj celé jeho meno“.
Keďže „nebolo sporné, komu chcel volič dať hlas“, členovia okrskovej volebnej komisie po
krátkej porade uznali tento hlasovací lístok za platný.
Z vyhlásenia obsiahnutého v listinnom dôkaze J. K. vyplýva, že vo voľbách bol
predsedom okrskovej volebnej komisie č. 7, a vo vzťahu k priebehu sčítania hlasov
uvedenou komisiou uviedol, že „má pocit“, že 7 hlasovacích lístkov vyhodnotili v komisii
ako neplatné, a s ohľadom na časový odstup pripustil, že sa v uvedenom čísle môže mýliť.
Členovia okrskovej volebnej komisie hlasovali podľa neho len o platnosti/neplatnosti
jedného hlasovacieho lístka pre voľby primátora, na ktorom bol zakrúžkovaný „iba jeden
kandidát, ale krúžok nebol absolútne dokonalý, zrejme ho robila staršia osoba, lebo písmo
bolo také trasľavé“, pričom meno tohto kandidáta s ohľadom na časový odstup si už
nepamätá. Keďže jedna členka okrskovej volebnej komisie vyslovila pochybnosť o tom, či
takýto lístok je platný, na základe jeho rozhodnutia ako predsedu uvedenej komisie sa
uskutočnilo hlasovanie, v ktorom členovia tejto komisie jednoznačne posúdili uvedený
hlasovací lístok ako platný.
M. Č. vo vyhlásení obsiahnutom v predloženom listinnom dôkaze uviedol, že bol
členom okrskovej volebnej komisie č. 7, a vo vzťahu k priebehu sčítavania hlasovacích
lístkov touto komisiou uviedol, že si počet hlasovacích lístkov vyhodnotených v tejto
komisii ako neplatné nepamätá. Podľa neho v okrskovej volebnej komisii č. 7 nastal iba
jeden prípad, v ktorom táto komisia hlasovala o platnosti hlasovacieho lístka pre voľby
primátora, išlo o hlasovací lístok, na ktorom bol zakrúžkovaný „iba jeden kandidát“, avšak
podľa neho je možné len „ťažko si už spomenúť, čo presne tam bolo, že sme považovali
tento lístok za sporný“, a taktiež nevedel uviesť meno kandidáta, ktorý bol na ňom
zakrúžkovaný. Na základe pochybnosti vyslovenej jednou členkou komisie o platnosti tohto
hlasovacieho lístka hlasovali členovia okrskovej volebnej komisie, pričom „rozhodnutie
komisie bolo jednohlasné“ a hlasovací lístok bol uznaný za platný.
Vo svojom vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze A. Z. uviedla, že vo voľbách
bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 8, a vo vzťahu k priebehu sčítavania
hlasovacích lístkov v bode 4 svojej výpovede uviedla, že predsedníčka ich komisie, pokiaľ
išlo o platnosť/neplatnosť podľa nej nesprávne označeného hlasovacieho lístka, sa
telefonicky radila s predsedom volebnej komisie č. 4.
V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľka navrhla ústavnému súdu vykonanie
dôkazu prepočítaním hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 3, 7, 8, 9 a č. 10, t. j.
vo všetkých volebných okrskoch, v ktorých podľa jej argumentácie došlo k porušeniu
zákona o voľbách.
Za účasti sudkyne ústavného súdu bola volebná dokumentácia súvisiaca
s námietkami sťažovateľky a týkajúca sa volebných okrskov č. 3, 7, 8, 9 a č. 10 otvorená
a prekontrolovaná v časti volieb primátora. O tomto úkone bola ústavným súdom spísaná
zápisnica z kontroly volebnej dokumentácie.
Ústavným súdom bolo zistené, že počty platných i neplatných hlasov odovzdaných
v prospech sťažovateľky a odporcu vo volebných okrskoch č. 3 a č. 9 korešpondujú
s počtami uvedenými v zápisniciach o výsledku volieb z týchto volebných okrskov. Napriek
tomu, že ústavným súdom bola zistená určitá nepresnosť pri sčítaní hlasov volebnými
okrskovými komisiami č. 7, 8 a č. 10, ústavný súd konštatuje, že uvedená nepresnosť
nemala vplyv na vzniknutý rozdiel medzi počtom hlasov získaných odporcom
a sťažovateľkou, a preto táto skutočnosť sama osebe volebný výsledok zmeniť nemohla.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka svoje tvrdenia podporujúce uvedenú argumentáciu
dostatočne nepreukázala.
S ohľadom na vykonanie dôkazu sčítaním hlasov vo volebných okrskoch č. 3, 7, 8, 9
a č. 10 už ústavný súd nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať jednotlivé listinné
dôkazy predložené účastníkmi konania týkajúce sa spôsobu vyhodnocovania hlasov
jednotlivými okrskovými komisiami.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v doplnení sťažnosti
z 11. decembra 2014 navrhla „dokazovanie v rozsahu prepočítania a posúdenia všetkých
hlasovacích lístkov, ktoré boli vo voľbách 15. 11. 2014 odovzdané“, t. j. vykonanie
prepočítania hlasovacích lístkov pre voľby primátora vo všetkých volebných okrskoch,
avšak neuviedla žiadnu relevantnú okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá by spochybnila
správnosť sčítania hlasovacích lístkov zostávajúcimi okrskovými volebnými komisiami.
Ústavný súd preto v uvedenej fáze konania nepovažoval za potrebné vykonať ňou
navrhnutý dôkaz.
Odporca ústavnému súdu predložil ako listinné dôkazy aj vyhlásenia K. K.
(predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 4) a L. R. (podpredsedníčky tejto komisie)
zrejme v dôsledku sťažovateľkou mylného označenia volebného okrsku č. 4 na strane 2
v doplnení jej sťažnosti. Skutočnosť, že v danom prípade ide o zrejmú nesprávnosť pri
písaní, vyplýva priamo z obsahu doplnenia sťažnosti, predovšetkým z navrhovaného dôkazu
k tejto časti argumentácie, ktorým sťažovateľka navrhla vypočuť E. M., ktorá avšak bola
pozorovateľkou okrskovej volebnej komisie č. 7. V súvislosti s uvedeným ústavný súd
nepovažoval za potrebné uvedené vyhlásenia osobitne vyhodnocovať.
Sťažovateľka argumentovala tým, že vo volebnom okrsku č. 8 došlo
k ovplyvňovaniu voličov jedným z členov okrskovej volebnej komisie T. D. slovne v
rómskom jazyku a fyzicky ukazovaním poradového čísla kandidátov na hlasovacom lístku,
taktiež namietala, že uvedená komisia umožnila, aby do hlasovacieho priestoru mali prístup
naraz viacerí voliči. Svoje tvrdenia sťažovateľka podložila listinnými dôkazmi obsahujúcimi
vyhlásenia A. Z., V. Š. a M. Š.
Z obsahu vyhlásenia A. Z. (členky okrskovej volebnej komisie č. 8) vyplýva, že
podľa jej vnímania člen ich komisie T. D. „usmerňoval voličov ukázaním na číslo
kandidáta na volebnom lístku, koho majú voliť. Rozprávali sa aj v rómskym jazykom,
ktorým im hovoril čísla kandidátov.“. Taktiež poukázala v bode 2 svojho vyhlásenia na to,
že „niektorí rómski občania“ nerešpektovali pokyny okrskovej volebnej komisie a za plentu
chodili po dvoch, niekedy až troch, tvrdiac, že nevedia čítať, a tam „boli usmerňovaní, koho
majú voliť“.
Ústavnému súdu boli predložené aj dva listinné dôkazy obsahujúce vyhlásenia
identického obsahu M. Š. a V. Š., ktoré volili vo volebnom okrsku č. 8, a v obsahu svojich
vyhlásení uviedli, že vo volebnej miestnosti videli ako člen okrskovej volebnej komisie T.
D. usmerňoval troch rómskych voličov, a to tak, že „im priamo ukázal na číslo 5, ktoré mal
kandidát P. M., aby volili jeho“, pričom za plentu následne išli dvaja z nich, „a tam sa ešte
usmerňovali, koho majú voliť“.
Odporca v súvislosti s uvedenou argumentáciou predložil ústavnému súdu listinné
dôkazy obsahujúce vyhlásenia T. D. a M. D.
T. D. vo svojom vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženým odporcom
uviedol, že vo voľbách bol členom okrskovej volebnej komisie č. 8. O sťažovateľkou
tvrdenom usmerňovaní rómskych voličov jeho osobou uviedol, že „to nie je pravda“, a
priebeh hlasovania vo volebnej miestnosti popísal takto: „... najprv volič išiel k členom
komisie, ktorí mali zoznam, potom volič dostal hlasovacie lístky a bol upozornený, že sa
krúžkuje 1 kandidát na primátora a 4 na poslancov. Ja som sedel posledný a ja som voličom
iba prízvukoval, že sa krúžkuje nie krížikuje, lebo mnohí sa na to pýtali. Snažil som sa
minimálne rozprávať v rómskom jazyku, ale niekedy sa tomu nedalo vyhnúť, lebo nie všetci
Rómovia dobre rozumejú slovensky.“ Z jeho vyhlásenia taktiež vyplýva, že za plentu
chodilo viac ľudí „iba v prípadoch, že išlo o manželov, nie o cudzích, a komisia dovolila tak
hlasovať len vtedy, ak povedali, že jeden z nich nevidí dobre, alebo nevie čítať“.
M. D. (predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 8) vo svojom vyhlásení uviedla,
že tvrdenie o usmerňovaní voličov T. D. ako členom okrskovej volebnej komisie č. 8 „nie
je pravdivé“, a zároveň jeho správanie vo volebnej miestnosti popísala takto: „P. D. sedel
na konci stola a voličom iba prízvukoval, že sa krúžkuje, nie krížikuje, lebo mnohí sa na to
pýtali. Snažil sa minimálne rozprávať v rómskom jazyku. Ak aj niečo povedal v rómskom
jazyku, tak hneď na to sa obrátil k členom komisie a oznámil, že iba povedal, že majú robiť
krúžky nie krížiky.“ Vo vzťahu k tvrdeniu o účasti viacerých osôb pri hlasovaní za plentou
M. D. uviedla, že ide o „nepravdivé tvrdenie“. Podľa nej sa vo voľbách vyskytli len
„prípady, keď staršie osoby chceli ísť do priestoru spoločne“, na čo ona ako predsedníčka
tejto komisie zareagovala tak, že nemôžu, avšak po zistení, že ide o manželov, z ktorých
jeden dobre nevidel alebo nevedel čítať, bol prístup do hlasovacieho priestoru druhému z
manželov umožnený.
Tvrdenia uvedené v listinných dôkazoch predložených sťažovateľkou o usmerňovaní
voličov vo volebnej miestnosti sú protichodné s tvrdeniami uvedenými v obsahu listinných
dôkazov odporcu. Odporca výpovednú hodnotu vyhlásení V. a M. Š. navyše spochybnil
poukazom na skutočnosť, že jedna z nich na verejnej sieti F. otvorene a verejne podporovala
sťažovateľku svojimi príspevkami. A. Z. bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 8 a
svoje vnímanie správania T. D. vo volebnej miestnosti mala nielen možnosť, ale i povinnosť
namietať priamo vo volebnej miestnosti počas volieb pred predsedníčkou okrskovej
volebnej komisie č. 8 alebo ďalšími členmi tejto komisie, pričom v prípade neuskutočnenia
nápravy mohla taktiež prezentovať uvedené skutočnosti svedčiace podľa nej o ovplyvnení
výsledkov volieb ako dôvod odmietnutia podpísania zápisnice o výsledku volieb. Takýto
postup však A. Z. nezvolila. Zápisnica o výsledku volieb vo volebnom okrsku č. 8 bola
podpísaná všetkými členmi príslušnej okrskovej volebnej komisie a nie sú v nej uvedené
žiadne námietky ktoréhokoľvek z členov okrskovej volebnej komisie k výsledku alebo
priebehu volieb. Vzhľadom na uvedené ústavný súd z uvedených listinných dôkazov
nepovažoval za preukázané, že vo volebnej miestnosti došlo k sugestívnemu či priamemu
ovplyvňovaniu voličov jedným z členov okrskovej volebnej komisie č. 8.
Z uvedených listinných dôkazov predložených sťažovateľkou i odporcom je
jednoznačne preukázané, že počas volieb sa vo volebnom okrsku č. 8 vyskytli prípady,
v ktorých bolo umožnené voličovi využiť pomoc iného voliča pri úprave hlasovacieho
lístka. Usmerňovanie voliča za plentou, resp. v hlasovacom priestore, ktoré vnímali V. Š.
a M. Š., je v takýchto prípadoch logické, keďže samotné hlasovanie je vykonávané
sprostredkovane, a navyše v tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že v záujme
realizácie aktívneho volebného práva čo najširším okruhom voličov s takouto situáciou
počíta aj samotný zákon o voľbách vo svojom § 32.
Sťažovateľka taktiež v rámci doplnenia sťažnosti uviedla, že „vo volebnom okrsku
č. 8, v ktorom bol dominantný výskyt rómsky občanov, sa výsledky v prospech odporcu
výrazne odlišovali od výsledkov v ostatných okrskoch“.
Podľa predložených zápisníc o výsledku hlasovania jednotlivých okrskových
volebný komisií ústavný súd zistil, že rozdiel hlasov získaných sťažovateľkou a odporcom
v jednotlivých volebných okrskoch bol takýto:
- volebný okrsok č. 1 – 78 hlasov v prospech sťažovateľky,
- volebný okrsok č. 2 – 9 hlasov v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 3 – 4 hlasy v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 4 – 21 hlasov v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 5 – 4 hlasy v prospech sťažovateľky,
- volebný okrsok č. 6 – 18 hlasov v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 7 – 19 hlasov v prospech sťažovateľky,
- volebný okrsok č. 8 – 31 hlasov v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 9 – 26 hlasov v prospech odporcu,
- volebný okrsok č. 10 – 18 hlasov v prospech odporcu.
Prehľad rozdielov medzi počtom hlasov získaných sťažovateľkou a odporcom
v jednotlivých volebných okrskoch podľa ústavného súdu nepotvrdzuje tvrdenie
sťažovateľky o výraznom rozdiele volebného výsledku vo volebnom obvode č. 8 oproti
zostávajúcim volebným obvodom.
V súvislosti so všetkými uvedenými dôvodmi ústavný súd považoval uvedenú
argumentáciu sťažovateľky za nepreukázanú a právne irelevantnú.
Sťažovateľka ďalej namietala, že k ovplyvneniu volieb došlo v dôsledku toho, že
vo volebných okrskoch č. 8 a č. 9 podal žiadosti o hlasovanie mimo volebnej miestnosti P.
L. (kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva) v mene viacerých voličov, ktorí s ním
nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu, a taktiež namietala skutočnosť, že podľa jej
vedomosti do prenosnej volebnej schránky volebného okrsku č. 8 hlasovala aj osoba, ktorá
nebola zapísaná v zozname voličov daného volebného okrsku.
Z obsahu vyhlásenia A. Z. (členky okrskovej volebnej komisie č. 8) obsiahnutého
v listinnom dôkaze predloženom sťažovateľom vyplýva, že na základe žiadosti o vykonanie
voľby mimo volebnej miestnosti podanej P. L. v zastúpení 4 voličov predsedníčka ich
okrskovej volebnej komisie M. D. spolu s T. D. ako členom tejto komisie boli s prenosnou
volebnou schránkou v mieste bydliska týchto voličov, ktorých mená nepozná, avšak
sťažovateľka prostredníctvom T. D. zistila, že išlo o K. D., D. K., J. K. a ešte jedného
voliča, ktorého meno sa nepodarilo zistiť. Po návrate do volebnej miestnosti predsedníčka
okrskovej volebnej komisie (M. D) chcela mená voličov, ktorí odhlasovali do prenosnej
volebnej schránky, vyznačiť aj v zozname voličov volebného okrsku č. 8, pritom ale zistila,
že jedna volička, ktorá pri sebe nemala občiansky preukaz a volila do prenosnej volebnej
schránky, sa v tomto zozname voličov nenachádza. Predsedníčka okrskovej volebnej
komisie (M. D.) túto vzniknutú situáciu riešila tak, že „v zozname voličov označila meno
inej voličky, ktorá voliť nebola“. Následne sa členovia okrskovej volebnej komisie č. 8
„dohodli, že o tom nebudú hovoriť“. Ako dôvod, prečo tieto skutočnosti uviedla vo svojom
vyhlásení v konaní pred ústavným súdom, A. Z. uviedla, že ju to po oznámení výsledku
volieb natoľko mrzelo, že sa „rozhodla toto svedectvo podať“.
Vo vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom odporcom T. D. (člen
okrskovej volebnej komisie č. 8) uviedol, že spolu s predsedníčkou okrskovej volebnej
komisie č. 8 M. D. išli na základe telefonicky podanej žiadosti od P. L. za 3 voličmi, ktorí sa
nemohli pohybovať. V každej miestnosti, v ktorej títo voliči do prenosnej volebnej schránky
hlasovali, boli vždy prítomní iba volič, on (T. D.) a M. D., pričom pri hlasovaní voliča bol
on vždy otočený chrbtom, voľba bola tajná a nevie, koho títo voliči volili.
M. D. vo svojom vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom odporcom
uviedla, že ako predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 8 išla spolu s ďalším členom
tejto komisie T. D. s prenosnou volebnou urnou za 3 voličmi na základe žiadosti P. L., ktorú
vyhodnotili ako opodstatnenú, pretože každý z týchto voličov mal zdravotné problémy, pre
ktoré nemohli ísť osobne hlasovať do volebnej miestnosti. Pri hlasovaní boli v príslušnej
miestnosti prítomní iba volič, ona a pán T. D. Počas „aktu hlasovania“ vykonávaného
voličom osobne sa v chodbe alebo vo dverách ona a T. D. rozprávali s iným členom rodiny
voliča, aby zabezpečili tajnosť hlasovania, a preto ani nevie, koho títo voliči volili. Následne
M. D. uviedla, že počas realizácie hlasovania mimo volebnej miestnosti nastal „jeden
prípad, že keď sme boli u jednej voličky, tak nás žiadala aj jej dcéra, ktorá bola tehotná, či
môže do prenosnej urny tiež voliť. Vysvetlila som jej, že to nie je možné, lebo nás volali
k 3 voličom a máme iba taký počet hlasovacích lístkov, koľko sa vydáva 3 voličom, teda
spolu 6 (3 pre voľbu primátora a 3 pre voľbu poslancov). Ja som si údaje všetkých, ktorí
volili, opísala na papier a keď som sa vrátila, tak som zakrúžkovala dvoch voličov do
zoznamu voličov volebného okrsku č. 8. Nesedela mi však práve tá volička, ktorej tehotná
dcéra nás žiadala o hlasovanie do urny, pretože nebola v zozname voličov nášho okrsku. Jej
tehotná dcéra však v zozname voličov bola. Preto som zvolala všetkých členov komisie, kde
som ich oboznámila s touto skutočnosťou a spýtala sa, či súhlasia, aby sme zakrúžkovali
v zozname, že volila tá tehotná dcéra, ktorá mala záujem voliť. Všetci súhlasili, aj p. Z.,
svedkyňa sťažovateľky. Keby malo ísť o nejaký úmysel ovplyvniť voľby, tak chcem
zdôrazniť, že by som asi o tejto skutočnosti neinformovala komisiu, ale mohla som
zakrúžkovať akéhokoľvek voliča, čo som ale neurobila, lebo mi to nedovolí svedomie.“.
P. L. vo vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom odporcom uviedol,
že vo voľbách kandidoval za poslanca mestského zastupiteľstva v Sabinove za Stranu
rómskej koalície s ohľadom na svoje dobré vzťahy s členmi rómskej komunity získané
počas šesťročnej práce koordinátora malých obecných služieb v Sabinove. Práve pre
uvedené vzťahy bol zo strany viacerých voličov oslovený, aby požiadal predsedov
príslušných okrskových volebných komisií, aby im bolo umožnené hlasovať do prenosnej
volebnej schránky z dôvodu ich zdravotných postihnutí, „napr. skleróza multiplex u pani
K., alebo u pána K., ktorý ma 3 bypassy srdca, u O. A. ide o 15 rokov invalidného
dôchodcu, jeho manželka je silná diabetická s vysokým krvným tlakom“. P. L. v uvedenom
vyhlásení uviedol, že počas svojho hlasovania vo volebnej miestnosti volebného okrsku č. 8
požiadal M. D. (predsedníčku okrskovej komisie č. 8) o jej telefónne číslo, ktoré následne
poskytol voličom, ktorí mali záujem voliť do prenosnej volebnej schránky, a títo voliči ju
následne kontaktovali. Samotného hlasovania do prenosnej volebnej schránky sa P. L.
nezúčastnil.
Okolnosti priebehu volieb vo volebnom okrsku č. 9 P. L. popísal tak, že v tomto
okrsku predsedníčke okrskovej volebnej komisie č. 9 Z. P. odovzdal na žiadosť viacerých
voličov lístok s ich menami a zároveň ju požiadal o vykonanie hlasovania mimo volebnej
miestnosti. P. L. vo vyhlásení uviedol, že má vedomosť, že predsedníčka okrskovej volebnej
komisie č. 9 následne kontaktovala mestskú volebnú komisiu a mestskú políciu a hlasovanie
do prenosnej volebnej schránky bolo vykonané, avšak on sám sa ho osobne nezúčastnil.
Sťažovateľka predložila ústavnému súdu aj listinný dôkaz nazvaný ako „Záznam zo
svedeckej výpovede predsedníčky okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 9,
Svedok: Z. P...“, ktorý ale nebol opatrený podpisom. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že Z. P.
zastávala vo voľbách funkciu predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 9 a počas volieb
bola svedkom toho, ako jej osobne P. L. predložil zoznam s 13 menami rómskych občanov
a zároveň v ich mene požiadal o vykonanie hlasovania mimo volebnej miestnosti. Keďže s
uvedenými voličmi nebol v príbuzenskom vzťahu a ich príbuzní, ktorí boli voliť rovnakú
požiadavku nevzniesli, jeho požiadavku najprv odmietla, avšak on na svojej požiadavke
trval. Z. P. sa potom o celej záležitosti radila s členmi okrskovej volebnej komisie č. 10 a
následne pri kontrole uvedeného zoznamu mien zistila, že vo volebnom okrsku č. 9 je z
neho evidovaných len 7 voličov, pričom zostávajúci voliči patrili do iného volebného
okrsku. Po konzultácii celej záležitosti s mestskou volebnou komisiou si vyžiadala sprievod
mestskej polície, ktorá pre ňu prišla, a spolu s členkou mestskej volebnej komisie, ktorej
meno nepozná, ako aj s členkou okrskovej volebnej komisie č. 9 M. H. išli s prenosnou
volebnou schránkou do miestnej osady, kde odvolili 7 voliči, ktorí sa pri krúžkovaní
hlasovacieho lístka pre primátora pýtali na číslo 5, ktoré mal odporca, a pri krúžkovaní
hlasovacieho lístka na poslanca mestského zastupiteľstva sa pýtali na číslo 9, ktoré mal P.
L., z čoho podľa Z. P. „bolo evidentné, že voliči boli jasne usmernení, koho majú voliť“. K
tejto výpovedi bola pripojená výpoveď sťažovateľky, v ktorej odôvodňuje nepodpísanie
uvedenej listiny Z. P. z obavy o poškodenie jej rodiny v ich podnikateľských zámeroch zo
strany odporcu, a zároveň čestne vyhlasuje, že Z. P. jej uvedené údaje poskytla a súhlasila s
tým, aby ich uviedla pri podaní sťažnosti ústavnému súdu.
P. I. vo svojom vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom
sťažovateľkou uviedol, že vo voľbách bol podpredsedom okrskovej volebnej komisie č. 10
a počas volieb videl, ako k volebnej miestnosti volebného okrsku č. 9 prišiel P. L., ktorého
na chodbe čakal T. H., a následne žiadal o vykonanie hlasovania mimo volebnej miestnosti
pre voličov, ktorých mená mal zapísané v notese. Predsedníčka okrskovej volebnej komisie
č. 9 sa následne s členmi jeho komisie radila o tejto žiadosti. Neskôr P. I. videl, že prišlo
auto mestskej polície s dvomi príslušníkmi a F. K., ktorý bol členom mestskej volebnej
komisie, a Z. P. spolu s ďalšou členkou okrskovej volebnej komisie č. 10 (správne malo byť
č. 9, pozn.) nasadli do toho auta a odišli za voličmi.
F. K. vo vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom odporcom uviedol,
že Z. P. (predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 9) v neskorších podvečerných
hodinách telefonicky konzultovala žiadosť o vykonanie hlasovania mimo volebnej
miestnosti podanú P. L. za viacerých voličov s predsedníčkou mestskej volebnej komisie
mesta Sabinov, ktorá ju usmernila, aby hlasovanie týmto voličom umožnila, a zároveň v
záujme vylúčenia akéhokoľvek podozrenia z nezákonnosti priebehu volieb jej oznámila, že
okrem dvoch členov tejto komisie ich s prenosnou volebnou urnou bude sprevádzať aj on
(F. K.). F. K. spolu s dvomi príslušníkmi mestskej polície (J. F. a M. B.) a dvoma členkami
okrskovej volebnej komisie č. 9 navštívili viacerých voličov, z ktorých jedna volička bola
slepá, a z tohto dôvodu jej pri vypĺňaní hlasovacieho lístka pomáhala dcéra, a zostávajúci
voliči uvádzali, že majú rôzne zdravotné dôvody, pre ktoré nemôžu chodiť a podobne.
Uvedené dôvody nebolo možné členmi tejto komisie preveriť, a preto boli všetky žiadosti
vyhodnotené ako opodstatnené. K priebehu hlasovania F. K. uviedol, že príslušníci mestskej
polície zabezpečovali verejný poriadok pred domom na ulici, on sám stál v chodbe a P. L.,
ktorý bol tiež prítomný v dome, vykázal von. V miestnosti, kde jednotliví voliči hlasovali
do prenosnej volebnej schránky, boli spravidla prítomní iba volič a dvaja členovia okrskovej
volebnej komisie č. 9 s výnimkou prípadu slepej voličky, keď bola v miestnosti prítomná aj
jej dcéra, ktorá jej pomáhala, a v dvoch prípadoch voličov išlo o manželov, takže prítomní v
miestnosti boli obaja, čím bola zabezpečená tajnosť hlasovania.
Z vyhlásenia M. K. obsiahnutého v listinnom dôkaze predloženom odporcom
vyplýva, že vo voľbách zastávala funkciu predsedníčky mestskej volebnej komisie mesta
Sabinov, a v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky uviedla, že v neskorších
podvečerných hodinách zavolala mestskej volebnej komisii mesta Sabinov predsedníčka
okrskovej volebnej komisie č. 9 v súvislosti s požiadavkou P. L. o umožnenie hlasovania do
prenosnej volebnej schránky vybraným voličom. Na túto požiadavku M. K. odporučila
predsedníčke okrskovej volebnej komisie č. 9 umožniť hlasovanie do prenosnej volebnej
schránky a aby sa vylúčilo podozrenie, že by hlasovanie nebolo v súlade so zákonom,
zároveň rozhodla, že dvoch členov uvedenej okrskovej volebnej komisie bude sprevádzať aj
člen mestskej volebnej komisie mesta Sabinov F. K.
Vo vzťahu k priebehu volieb M. K. v závere svojho vyhlásenia uviedla: „Ešte chcem
uviesť, že počas volieb nebol mestskej volebnej komisii nahlásený žiadny podnet, ktorý by
naznačoval porušenie volebného zákona a voľby prebehli regulárne. Mestská volebná
komisia v priebehu volieb v skupinách navštívila všetky volebné miestnosti, v ktorých
prebiehalo hlasovania za účelom kontroly a zistila, že voľby prebiehajú pokojne, dôstojne a
s činnosťou okrskových komisii bolo konštatovaná spokojnosť.“
Z predložených listinných dôkazov považoval ústavný súd za preukázané, že
vo volebných okrskoch č. 8 a č. 9 P. L. podal za viacerých voličov žiadosť o hlasovanie
mimo volebnej miestnosti. Zákon o voľbách v § 31 ods. 6 neurčuje ani formu, ktorou má
volič takúto žiadosť podať, a rovnako ani prípustnosť zastúpenia inou osobou v prípade
podania takejto žiadosti, avšak v súlade so záujmom na umožnení realizácie aktívneho
volebného práva každému voličovi možno extenzívny výklad tohto ustanovenia použitý
jednotlivými okrskovými komisiami považovať za správny. V jednotlivých vyhláseniach
obsiahnutých v listinných dôkazoch predložených sťažovateľkou sú priamo vyslovené,
prípadne naznačené závery, ktoré podporujú argumentáciu sťažovateľky o tom, že
uvedeným postupom (umožnením hlasovania do prenosnej volebnej schránky na základe
žiadosti P. L.) došlo k ovplyvňovaniu voličov počas volieb. Uvedené závery sú ale zjavne
získané len na základe dedukcie hodnotením správania voličov pri hlasovaní v spojení so
skutočnosťou, že žiadosť za nich podal P. L. ako kandidát na poslanca mestského
zastupiteľstva. Avšak usmerňovanie voličov svojimi zmyslami osoby, ktorých vyhlásenia
ako listinný dôkaz predložila sťažovateľka, priamo nevnímali, a preto ani ich vyhlásenia v
tejto časti ústavný súd nemohol vziať do úvahy. K vyhláseniu Z. P. je potrebné uviesť, že
toto vyhlásenie ústavný súd nemohol akceptovať, keďže ako predsedníčka okrskovej
volebnej komisie č. 9 mala sama možnosť svoje výhrady k priebehu volieb uviesť aj do
zápisnice o výsledku volieb, ktorú ona sama podpísala bez akýchkoľvek výhrad.
Ovplyvňovanie voličov nepotvrdil napokon ani člen mestskej volebnej komisie, ktorý sa
taktiež zúčastnil hlasovania do prenosnej volebnej schránky, a vo svojom vyhlásení
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali uvedené tvrdenia.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách môže volič hlasovať do prenosnej volebnej
schránky v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia
zriadená. Z vyhlásení A. Z. a M. D. obsiahnutých v listinných dôkazoch predložených
sťažovateľkou a odporcom považuje ústavný súd za preukázané, že vo volebnom obvode
č. 8 došlo k porušeniu § 31 ods. 6 zákona o voľbách tým, že členovia okrskovej volebnej
komisie č. 8 umožnili hlasovanie do prenosnej volebnej schránky pre volebný okrsok č. 8
voličke, ktorá patrila do iného volebného obvodu, a následne v rámci zoznamu voličov
zaznačili hlasovanie príbuznej uvedenej voličky, ktorá síce patrila do uvedeného okrsku,
avšak volieb sa nezúčastnila. V dôsledku uvedeného sú výsledky sčítania hlasov
spochybnené o jeden hlas, ktorý mohol byť odovzdaný ktorémukoľvek z kandidátov na
primátora. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani prípadný vplyv tohto hlasu
na rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných pre sťažovateľku a odporcu vo voľbách
primátora by konečný volebný výsledok týchto volieb nemohol zvrátiť, resp. ovplyvniť.
Sťažovateľka taktiež namietala, že vo volebnom okrsku č. 10 predseda okrskovej
volebnej komisie Ľ. M. pri sčítavaní hlasov diktoval zapisovateľke iné čísla kandidátov než
tie, ktoré boli skutočne zakrúžkované na hlasovacích lístkoch, a od tohto konania upustil až
na základe upozornenia pozorovateľky M. H.
M. H. vo vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom sťažovateľkou
uviedla, že vo voľbách bola pozorovateľkou vo volebnom obvode č. 10 a zúčastnila sa tu aj
na sčítavaní hlasov v tejto komisii, a považovala za potrebné poukázať na to, že manželka
Ľ. M., ktorý bol predsedom okrskovej volebnej komisie č. 10, A. M. kandidovala vo
voľbách za poslankyňu mestského zastupiteľstva v koalícii S. podporujúcej odporcu ako
kandidáta na primátora v tomto volebnom obvode, pričom táto skutočnosť sama osebe
podľa nej „zakladá podozrenie z ovplyvňovania voličov“.
M. H. vo svojom vyhlásení taktiež poukázala na to, že Ľ. M. sa pred začiatkom
sčítavania lístkov nezdržiaval vo volebnej miestnosti, ale chodil po chodbe medzi okrskom
č. 9 a č. 10 a telefonoval aj po skončení sčítavania hlasovacích lístkov priamo vo volebnej
miestnosti. V bode 3 svojho vyhlásenia M. H. uviedla: „Počas sčítavania hlasov volebné
lístky čítal predseda komisie pán Ľ. M. Pri sčítavaní hlasov som videla, ako pán M. prečítal
iné číslo, ako bolo zakrúžkované, na čo ho upozornila. Keď sa táto chyba stala opakovane,
asi tri alebo štyrikrát a ja som stále predsedu komisie upozorňovala na chyby pri čítaní
volených čísel, predseda pán M. sa začal ku mne správať tak, aby ma zosmiešnil a použil aj
znevažujúcu poznámku na moju adresu. Potom ho pri čítaní hlasov vymenil iný člen
volebnej komisie.“
Z vyhlásenia Ľ. M. obsiahnutého v listinnom dôkaze predloženom odporcom
vyplýva, že vo voľbách vykonával funkciu predsedu okrskovej volebnej komisie č. 10, a
preto vo voľbách po rozhodnutí tejto komisie hlasovaním umožnil pozorovateľke M. H.,
aby sa zúčastnila sčítavania hlasov, a zároveň ju poučil o tom, že nemôže zasahovať do
priebehu sčítavania hlasov. Menovaná toto poučenie akceptovala a sadla si na stoličku pár
metrov od stola, pri ktorom sedela uvedená komisia. Vo vzťahu k priebehu sčítavania Ľ. M.
uviedol, že po vybratí hlasovacích lístkov z obálok sa tieto rozdelili na dve skupiny
(hlasovacie lístky pre voľbu primátora a hlasovacie lístky pre voľbu poslancov mestského
zastupiteľstva) a následne sa posudzovala platnosť/neplatnosť hlasovacích lístkov a v
uvedených skupinách sa oddelili platné hlasovacie lístky od neplatných. Najprv okrsková
volebná komisia pristúpila k sčítavaniu hlasov poslancov. Priebeh uvedeného sčítavania Ľ.
M. popísal tak, že on sám „čítal čísla zakrúžkovaných kandidátov komisii, ale nie
zapisovateľke, ako je uvedené v sťažnosti, a členovia komisie robili pomocnú evidenciu,
koľko ktorý kandidát na poslanca získal hlasov, pričom pri zaznamenávaní počtov bola
zabezpečená kontrola iným členom komisie“. Keďže podľa zostávajúcich členov tejto
komisie Ľ. M. hlasovacie lístky, resp. „výsledky volieb na poslancov“ čítal príliš rýchlo, bol
upozornený, aby čítal pomalšie, situácia sa ale napriek tomu po chvíli opakovala, a preto ho
pri čítaní nahradila iná členka tejto komisie Z. Š. Po skončení sčítavania výsledkov volieb
na poslanca sa pristúpilo k sčítavaniu výsledkov volieb na primátora, pri ktorom sa všetky
platné hlasovacie lístky na voľbu primátora triedili na toľko skupín, koľko bolo kandidátov
na primátora, uvedená komisia spoločne spočítala koľko hlasov získali jednotliví kandidáti
na primátora, a uvedený počet bol následne nahlásený zapisovateľke do zápisnice. Počas
sčítavania hlasov Ľ. M. neopustil volebnú miestnosť a telefonoval iba počas dňa na chodbe
podľa potreby.
Ľ. M. vo vyhlásení následne poukázal na to, že sťažovateľka ho verejne 16.
novembra 2014 prostredníctvom F. ako predsedu okrskovej volebnej komisie menovala a
obvinila ho z nesprávneho rátania hlasov pre odporcu. Pri spočítavaní hlasov pre primátora
každý hlasovací lístok z platných hlasov, teda z jednej kopy, vzal člen komisie P. I. , položil
ho na stôl tak, aby ho mohli odkontrolovať všetci členovia tejto komisie aj pozorovateľka, a
potom sa tento hlasovací lístok zatriedil do kôpky príslušného kandidáta, t. j. takto sa
vytvorilo ďalších 7 kôpok, v ktorých hlasovacie lístky následne uvedená komisia spočítala a
výsledky nadiktovala do zápisnice. Napriek publikovaniu tejto skutočnosti na F. vo forme
komentára dcérou Ľ. M. sťažovateľka k náprave pristúpila až po ďalších upozorneniach zo
strany jeho dcéry a dcéry ďalšej členky tejto komisie. Poukazovanie na kandidatúru
manželky vo volebnom obvode, v rámci ktorého bol predsedom jednej z okrskových
volebných komisií, považuje Ľ. M. za bezpredmetné, keďže žiaden zákon to nezakazuje.
J. D. vo vyhlásení obsiahnutom v listinnom dôkaze predloženom odporcom uviedol,
že vo voľbách bol členom okrskovej volebnej komisie č. 10, ktorá na základe hlasovania
svojich členov umožnila pozorovateľke M. H. účasť na sčítavaní hlasov. Priebeh sčítavania
hlasov v tomto volebnom obvode J. D. popísal identicky ako Ľ. M.
Sťažovateľka predostrela špekulatívnu konštrukciu, podľa ktorej zaangažovanosť
predsedu okrskovej komisie č. 10 súvisiaca s jeho úzkou väzbou na kandidátku
za poslankyňu mestského zastupiteľstva v tom istom volebnom obvode sama osebe
navodzuje možnosť dojmu z ovplyvňovania voličov a v tejto súvislosti poukázala navyše
na skutočnosť, že práve uvedený predseda musel byť pri spočítavaní hlasov na poslancov
mestského zastupiteľstva vymenený z dôvodu nesprávnosti diktovania údajov
na hlasovacom lístku.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v súlade s § 14 zákona o voľbách
zloženie okrskovej volebnej komisie s ohľadom na spôsob jej kreovania odráža spektrum
politických strán zúčastnených na slobodnej súťaži politických síl v príslušných voľbách.
Bližšia previazanosť jednotlivých kandidátov do orgánov samosprávy nielen s voličmi, ale
i s členmi okrskových volebných komisií je prirodzeným javom, ktorý je odrazom miestnej
úrovne, v rámci ktorej sú komunálne voľby realizované. Okrsková volebná komisia č. 10
mala 10 členov, z ktorých každý zastupoval iný politický subjekt, a týmto spôsobom bola
plne zabezpečená aj kontrola každého úkonu vykonaného predsedom okrskovej volebnej
komisie. O pravdivosti tohto tvrdenia svedčí napokon aj skutočnosť potvrdená všetkými
tromi vyhláseniami obsiahnutými v listinných dôkazoch predložených odporcom, z ktorých
vyplýva, že Ľ. M. bol aj v rámci procesu sčítavania hlasov po zistení nedostatkov v jeho
diktovaní vymenený iným členom tejto komisie.
S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uvedené skutočnosti nemôžu
v objektívnom pozorovateľovi založiť dôvodné podozrenie, že v dôsledku nich došlo
k reálnemu ovplyvňovaniu voličov, a preto uvedené námietky sťažovateľky ústavný súd
považoval za právne irelevantné.
Záver
Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky,
na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb primátora mesta Sabinov
konaných 15. novembra 2014, nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia
ústavy a volebného zákona, ktorých rozsah a intenzita by mohli reálne ovplyvniť, kto bol
v napadnutých voľbách zvolený za primátora mesta Sabinov.
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách primátora mesta, ktoré by
preukazne ovplyvnilo výsledok týchto volieb a mohlo by byť podkladom pre zrušenie
týchto volieb ústavným súdom. Sťažovateľka nepreukázala porušenie volebného zákona,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto bola jej
sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavným súdom zamietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015