Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 87/2015
PDF · 140.8 KB
No categories available
II. ÚS 87/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. L., t. č. vo výkone trestu,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., v mene ktorej koná
advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., Skuteckého 17, Banská Bystrica, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.
3 T 27/2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Tos 75/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra
2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť J. L., t. č vo výkone trestu
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 T 27/2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 75/2014.
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
„Sťažovateľ J. L. ml. podal listom zo dňa 20.08.2014 na Okresný súd Žiar nad
Hronom žiadosť o prepustenie z väzby a jej nahradenie dohľadom probačného
a mediačného úradníka...
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 3T/27 /2014 dňa 04.09.2014 v trestnej
veci proti obvinenému J. L. ml. a spol. o žiadosti obž. J. L. ml.,... o prepustenie z väzby
a nahradenie väzby podľa§ 80 Tr. poriadku rozhodol, že podľa § 72 ods. 1 písm. b) ods. 2
Tr. poriadku, § 79 ods. 2,3 Tr. poriadku žiadosť obž. J. L. ml. o prepustenie z väzby na
slobodu zamieta. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ponúknuté prevzatie záruky
J. T. za ďalšie správanie obžalovaného J. L. ml. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku neprijal ani písomný sľub obžalovaného J. L. ml. a podľa § 80 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku a väzbu nenahrádza dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej
rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 2Tos/75/2014 zo dňa
25.09.2014 rozhodol, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť obžalovaného J.
L. ml. zamieta...
Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti
a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, judikoval, že aj keď sa
jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa
všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú
týmto požiadavkám (napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). V tejto súvislosti ústavný súd
konštatuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17
ods. 2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 2 a 5 listiny a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota
počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať
lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť
trvajúca týždne (napr. III. ÚS 126/05)...
V tomto smere poukazujem na skutočnosť, že obvinený podal svoju žiadosť ešte dňa
20.08.2014 avšak konečné rozhodnutie o nej bolo doručené až 16.10.2014 čo v danom
prípade predstavuje dobu takmer dva mesiace (!) Rovnako poukazujem na to, že obvinený je
vo väzbe už takmer 11 mesiacov.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„... postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 3T/27/2014 ako aj
postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 2Tos/75/2014 došlo
k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby Uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/27/2014 z 04.09.2014 ako aj uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 2Tos/75/2014 zo dňa 25.09.2014 zrušil a prikázal, aby bol
sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.
Súčasne navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby zaviazal Okresný súd
Žiar nad Hronom/Krajský súd v Banskej Bystrici nahradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia spočívajúce v zastupovaní pred ústavným súdom vo výške 340,90 Eur.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu
subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,
keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
a postupom krajského súdu v označených konaniach, v ktorých oba súdy rozhodovali
o väzbe.
K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd uvádza, že z doterajšej
judikatúry ústavného súdu (m. m. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 135/04), ktorá
reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci De Wilde
et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, séria A, č. 12, bod 76), vyplýva, že právo na prednostné
a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní je súčasťou práva na osobnú slobodu,
ktoré je obsiahnuté v čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Nie je teda súčasťou ochrany
poskytovanej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 253/2012).
Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ústavný súd
uvádza, že táto sa nevzťahuje na daný prípad.
Zároveň ústavný súd uvádza, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje
o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej
týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch
občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania
o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany
práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).
Vzhľadom na už uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom
okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach a v petite sťažnosti uvedenými
právami zaručenými v ústave a dohovore týkajúcimi sa predovšetkým trestného konania
vo veci samej.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2015