Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 87/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. L., t. č. vo výkone trestu,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., v mene ktorej koná

advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., Skuteckého 17, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť J. L., t. č vo výkone trestu

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Sťažovateľ J. L. ml. podal listom zo dňa 20.08.2014 na Okresný súd Žiar nad

Hronom žiadosť o prepustenie z väzby a jej nahradenie dohľadom probačného

a mediačného úradníka...

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. dňa 04.09.2014 v trestnej

veci proti obvinenému J. L. ml. a spol. o žiadosti obž. J. L. ml.,... o prepustenie z väzby

a nahradenie väzby podľa rozhodol, že podľa

, , žiadosť obž. J. L. ml. o prepustenie z väzby na

slobodu zamieta. Podľa ponúknuté prevzatie záruky

J. T. za ďalšie správanie obžalovaného J. L. ml. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. b)

neprijal ani písomný sľub obžalovaného J. L. ml. a podľa

písm. c) a väzbu nenahrádza dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej

rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. zo dňa

25.09.2014 rozhodol, že podľa sťažnosť obžalovaného J.

L. ml. zamieta...

Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, judikoval, že aj keď sa

jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

týmto požiadavkám (napr. , ). V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17

ods. 2 a 5 , a 5 listiny a dohovoru nezodpovedá lehota

počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať

lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť

trvajúca týždne (napr. )...

V tomto smere poukazujem na skutočnosť, že obvinený podal svoju žiadosť ešte dňa

20.08.2014 avšak konečné rozhodnutie o nej bolo doručené až 16.10.2014 čo v danom

prípade predstavuje dobu takmer dva mesiace (!) Rovnako poukazujem na to, že obvinený je

vo väzbe už takmer 11 mesiacov.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. ako aj

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby Uznesenie Okresného súdu

Žiar nad Hronom sp. zn. z 04.09.2014 ako aj uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25.09.2014 zrušil a prikázal, aby bol

sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.

Súčasne navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby zaviazal Okresný súd

Žiar nad Hronom/Krajský súd v Banskej Bystrici nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia spočívajúce v zastupovaní pred ústavným súdom vo výške 340,90 Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a dohovoru postupom okresného súdu

a postupom krajského súdu v označených konaniach, v ktorých oba súdy rozhodovali

o väzbe.

K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v ústavný súd uvádza, že z doterajšej

judikatúry ústavného súdu (m. m. , , ), ktorá

reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci De Wilde

et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, séria A, č. 12, bod 76), vyplýva, že právo na prednostné

a urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní je súčasťou práva na osobnú slobodu,

ktoré je obsiahnuté v , resp. dohovoru. Nie je teda súčasťou ochrany

poskytovanej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (napr. ).

Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ústavný súd

uvádza, že táto sa nevzťahuje na daný prípad.

Zároveň ústavný súd uvádza, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje

o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej

týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch

občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania

o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany

práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. , ).

Vzhľadom na už uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom

okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach a v petite sťažnosti uvedenými

právami zaručenými v ústave a dohovore týkajúcimi sa predovšetkým trestného konania

vo veci samej.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015