Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4f1/379925.d16930.pdf
PDF · 124.8 KB
No categories available
3Cdo/266/2007
Najvyšší súd 3 Cdo 266/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. H., bývajúceho v B., 2/
P. H., bývajúceho v B., 3/ P. H., bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ O. M., bývajúcej v B.,
2/ V. Š., bývajúcej v B., 3/ V. G., bývajúcej v B., 4/ M. B., bývajúcemu v B., o určenie
neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 20/96, na
dovolanie žalovanej 1/ zastúpenej M. H., advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 18. mája 2006 sp. zn. 6 Co 334/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. mája 2005 č.k. 10 C 20/96-113 určil, že závet E.
z 9. augusta 1993 je neplatný. Súd prvého stupňa vychádzal z výsledkov vykonaného
dokazovania, pričom najmä na základe záverov súdnych znalcov MUDr. I. A. a MUDr. D. M.
mal preukázané, že E. 9. augusta 1993 pri spísaní závetu notárkou JUDr. J. M. vo forme
notárskej zápisnice pod sp. zn. N X., Nz X. vzhľadom na svoj zdravotný stav (predovšetkým
vaskulárnu demenciu stredného stupňa spôsobujúcu zníženie ovládacej a rozpoznávacej
schopnosti) nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Tento závet je v dôsledku toho
absolútne neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. mája 2006 sp. zn.
6 Co 334/2005 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej 1/ uložil povinnosť nahradiť
žalobcom trovy odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne
vykonal dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu závetkyne znalcami z odboru
zdravotníctvo – psychiatria. Znalci konštatovali, že E. v čase spísania závetu trpela duševnou
-2-3 Cdo 266/2007
chorobou, v dôsledku ktorej nemohla posúdiť následky svojho konania a urobiť predmetný
právny úkon. Odvolací súd so zreteľom na to dospel k zhodnému názoru, že závet je neplatný
(§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dodal, že námietky žalovanej 1/ ohľadom nesprávneho
posúdenia zdravotného stavu závetkyne sú nedôvodné, lebo iné dokazovanie už nie je možné
vykonať. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci na ďalšie konanie, a to aj so zreteľom na značný časový odstup od spísania
závetu. Žalovaná 1/ v odvolacom konaní neprodukovala žiadne také dôkazy, ktoré by mohli
zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. Keďže súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu,
výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne
posúdil, odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie. Uviedla, že v konaní jej
postupom súdu bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto procesnej vade
došlo 20. mája 2005 na pojednávaní pred súdom prvého stupňa v dôsledku porušenia § 101
ods. 2 O.s.p. V rozpore s týmto ustanovením bola vec prejednaná a rozhodnutá v jej
neprítomnosti (a tiež v neprítomnosti jej právneho zástupcu), i keď svoju neúčasť na
uvedenom pojednávaní včas ospravedlnila s poukazom na to, že nariadený termín
pojednávania koliduje s iným súdnym pojednávaním, na ktorom jej právny zástupca zastupuje
iného účastníka (a substitúcia iným advokátom nie je možná). Súd prvého stupňa jej žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovel a ňou uvedený dôvod žiadosti nepovažoval za dôležitý.
Tento nesprávny procesný postup súdu mal za následok tiež odňatie možnosti žalovanej 1/
navrhnúť súdu doplnenie dokazovania výsluchmi svedkýň, a to notárky JUDr. J. M.
a znalkyne MUDr. D. M.. Prvostupňový súd spôsobil v konaní prieťahy a „nedostatočne
a nesprávne posúdil dôkazné prostriedky“, čím konanie zaťažil aj procesnou vadou majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň tým vzniklo žalovanej 1/ „právo na
argumentáciu dovolania v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 242 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.“.
Odvolací súd nevzal do úvahy argumenty žalovanej 1/ uvedené v odvolaní a rozhodnutie
založil na nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu. Jeho skutkové zistenia (o duševnej
chorobe a jej dôsledkoch na schopnosť E. zriadiť závet) nemajú základ vo vykonanom
dokazovaní, predovšetkým v znaleckom posudku MUDr. D. M. Posudky znalcov prehliadajú
časové súvislosti medzi vznikom ochorenia E. a dňom zriadenia závetu; zdravotná
dokumentácia, z ktorej znalci vychádzali, nie je úplná a vykazuje tiež formálne nedostatky.
V napadnutom rozsudku sa bez opodstatnenia uvádza, že ďalšie dokazovanie na preukázanie
-3-3 Cdo 266/2007
zdravotného stavu závetkyne nie je možné, a preto odvolacie námietky žalovanej 1/ sú
nedôvodné (žalovaná 1/ v tejto súvislosti zopakovala tvrdenie o odňatí možnosti navrhovať
dôkazy). Odvolací súd „poprel samotný akt spísania závetu formou notárskej zápisnice“,
ktorý je považovaný za najistejšiu formu zriadenia závetu a „poprel slobodu vôle závetkyne
slobodne disponovať majetkom“, pričom vôbec nevzal do úvahy posudok o zdravotnom stave
E., ktorý ešte za jej života vyhotovila MUDr. A. a ktorý preukazuje spôsobilosť menovanej
zriadiť závet. Žalovaná 1/ vzhľadom na to žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobcovia a žalovaní 2/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti rozsudku, je
procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď § 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné
aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa týchto
ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa
neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval,
a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné.
Dovolanie žalovanej 1/ preto podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je.
-4-3 Cdo 266/2007
Vzhľadom na vyššie uvedené by procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného
prostriedku žalovanej 1/ zakladala len procesná vada v zmysle § 237 O.s.p. Na vadu takejto
povahy je dovolací súd povinný vždy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.). So zreteľom na
uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie splnenia podmienok
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania –
zaoberal tiež otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám
v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237
O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania tu predmet konania nie
je významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri
posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je však významný
subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho
súdu, že konanie na súde nižšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne
vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného prostriedku, ktorým možno
výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, že
jeho prípustnosť v zmysle § 237 O.s.p. je spojená výlučne len s najzávažnejšími, v zákone
taxatívne vymenovanými, procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné
vady (procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.) a tiež iné
nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo
v rámci právneho posudzovania veci, alebo ku ktorým došlo v rámci myšlienkového procesu
súdu pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania), nezakladajú prípustnosť tohto
mimoriadneho opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.
-5-3 Cdo 266/2007
Žalovaná 1/ v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní na súdoch
nižšieho stupňa došlo k odňatiu možnosti žalovanej 1/ pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
1. V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci bola dovolateľke odňatá
možnosť pred súdom konať, treba uviesť, že podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže
vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je
povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania
právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Advokát je oprávnený dať
sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom,
ktorého zamestnáva (§ 25 ods. 3 O.s.p.). Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať
zastúpiť iným advokátom; toto zastupovanie ale nie je možné proti vôli klienta [viď § 16
ods. 1 a 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o advokácii“)]. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych
okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôležité dôvody pre odročenia pojednávania dané,
posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo
skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie
pojednávania.
-6-3 Cdo 266/2007
V prejednávanej veci bola podaná žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom na
kolíziu dvoch súdnych pojednávaní, na ktorých ten istý advokát zastupuje účastníkov
konania. K otázke kolízie dvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie na procesné
práva účastníka konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. januára
1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998, v ktorom uviedol, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého
účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom
časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého
dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva účastníka
konania na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na
odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Ústavný súd
Slovenskej republiky na týchto záveroch zotrval aj v uznesení z 30. marca 2005 sp. zn.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. februára 2000 sp. zn. 3 Cdo 16/2001
(viď R 41/2002) pripustil, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom
môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, avšak len
vtedy, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.
V danom prípade dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 237
písm. f/ O.s.p. vychádzal z toho, že samotná existencia kolízie dvoch súdnych pojednávaní
môže byť (za istých, výnimočných okolností) dôvodom pre odročenie nanajvýš jedného
z kolidujúcich pojednávaní, nie však oboch. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych
konaniach, v ktorých zastupuje účastníka konania, dochádza v určitý deň ku kolízii
nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť osobne sa zúčastniť na
jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne využiť všetky
zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého
zastupuje“ – do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo
podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí
advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby
nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým
spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom.
-7-3 Cdo 266/2007
Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3
O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie)
nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16
ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a účastníkmi
dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiska
možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený v oboch kolidujúcich prípadoch
zhodne (t.j. buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak, pripúšťa), rozhoduje sa
advokát medzi dvomi možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska rovnocenné.
Odlišná je však situácia vtedy, keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie iným
advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný dôvod, ktorý ho nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona
o advokácii), a v prípade druhého pojednávania zastúpenie advokáta iným advokátom nie je
podľa § 16 ods. 3 zákona o advokácii vylúčené. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
v takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní nebráni iný dôležitý dôvod,
v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a rozhodnutiu veci
v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví sa na
súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním
zvolený advokát nebol zastúpený iným advokátom); v prípade druhého (kolidujúceho)
súdneho pojednávania prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom
pripustených prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej služby.
Žalovanú 1/ v konaní zastupoval M. H.. Menovaný advokát do spisu založil
plnomocenstvo z 15. apríla 2005, v závere ktorého je uvedené, že „advokát nie je oprávnený
postúpiť práva a povinnosti z tohto plnomocenstva na tretiu osobu“. Išlo tu teda o prípad,
v ktorom zastúpenie iným advokátom nebolo možné – žalovaná 1/ prejavila vôľu, aby sa ňou
zvolený advokát nedal zastupovať iným advokátom. Zo spisu vyplýva, že právny zástupca
žalovanej 1/ po zistení, že na 20. mája 2005 bolo nariadené súdne pojednávanie v dvoch
rôznych veciach, v ktorých zastupuje účastníkov týchto konaní, zvolil v prípade pojednávania
pred Okresným súdom Bratislava I (sp. zn. 10 C 20/96) podanie žiadosti o ospravedlnenie
neprítomnosti a o odročenie pojednávania na iný termín; v prípade pojednávania pred
Okresným súdom Poprad (sp. zn. 8 C 67/2003) dal prednosť osobnej účasti, lebo „vzhľadom
na rozsahovú náročnosť tohto sporu v Poprade nie je možné zabezpečiť substitučné
zastupovanie v danej veci“.
-8-3 Cdo 266/2007
Pri skúmaní, či v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bol daný dôležitý dôvod
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a či teda postupom tohto súdu bola žalovanej 1/ odňatá možnosť
pred súdom konať, nebolo možné prehliadnuť, že v jednej z kolidujúcich vecí existoval
zákonný dôvod nepripúšťajúci zastúpenie účastníkom zvoleného advokáta iným advokátom
(§ 16 ods. 3 zákona o advokácii) a v druhej veci tento zákonný dôvod nebol daný (advokátom
nebol tvrdený). Pokiaľ preto právny zástupca žalovanej 1/ po zistení uvedenej kolízie sám
nedal prednosť (nepriznal vyšší stupeň dôležitosti) osobnej účasti advokáta na súdnom
pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I vo veci, kde zastúpenie iným advokátom bolo
proti vôli klienta (žalovanej 1/), ale zvolil svoju osobnú účasť na súdnom pojednávaní pred
Okresným súdom Poprad vo veci, kde jeho zastúpenie iným advokátom nebolo takto
vylúčené, nemožno Okresnému súdu Bratislava I vytýkať, že žalovanou 1/ (jej právnym
zástupcom) uvádzanú okolnosť nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania
a že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 1/ a jej právneho zástupcu. Postup
súdu nebol v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. a nezaložil procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/
2. Námietka žalovanej 1/, že súd prvého stupňa jej v konaní odňal možnosť konať pred
súdom tiež tým, že jej neumožnil navrhnúť dokazovanie výsluchom svedkýň – notárky
a znalkyne, nie je opodstatnená, lebo súd účastníčku na pojednávanie riadne predvolal
a v súlade so zákonom jej vytvoril procesnú možnosť zúčastniť sa ho a na ňom robiť procesné
úkony, vyjadrovať sa k priebehu konania a dokazovania a tiež navrhovať dôkazy. Skutočnosť,
že žalovaná 1/ takto vytvorenú možnosť nevyužila, nemá za následok vytýkanú procesnú
vadu.
3. Dovolateľka tvrdí, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) aj tým, že spôsobil prieťahy v konaní.
V zmysle § 6 O.s.p. súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo účastníka
môže byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej dôsledkom sú
prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka
obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd
Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže komplikovať účastníkom
výkon ich procesných práv, nápravu možno dosiahnuť iba vyššie uvedenými prostriedkami
-9-3 Cdo 266/2007
ochrany. Pokiaľ by sa prieťahy v konaní považovali za procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., zrušením napadnutého rozhodnutia by sa nemohla dosiahnuť ochrana
(náprava) procesných práv účastníka dotknutých prieťahmi. Prieťahy v súdnom konaní nie sú
preto judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez
ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 4/2005, ale tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 164/2007).
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ani v prejednávanej veci dôvod odkloniť sa od
doterajšej judikatúry. Dodáva, že účel procesného práva účastníka, aby občianske súdne
konanie prebiehalo rýchlo a účinne (§ 6 O.s.p.) treba vždy vykladať aj v súlade s ústavným
princípom právnej istoty. Zo samotnej skutočnosti, že dĺžka konania nezodpovedá predstave
účastníka konania, nemožno bez ďalšieho vyvodiť existenciu procesnej vady konania, ktorá
by mala za následok odňatie možnosti pred súdom konať [pritom (navyše) z doterajšej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že konanie bez zbytočných
prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (III. ÚS 199/02, II. ÚS 26/95)].
4. Pokiaľ ide o námietku žalovanej 1/, že súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia
na neúplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností, môže mať toto (účastníčkou
tvrdené) pochybenie súdov za následok, že rozsudky okresného a krajského súdu sú vecne
nesprávne. Pokiaľ je (prípadne) rozhodnutie súdu založené na nesprávnych alebo neúplných
skutkových zisteniach, ide o nesprávnosť, ktorá z hľadiska § 237 O.s.p. nie významná, najmä
bez ďalšieho neznamená, že konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dovolateľkou namietaná nesprávnosť nemôže byť preto pri posudzovaní prípustnosti
dovolania právne relevantná.
5. Žalovaná 1/ v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného
dokazovania (predovšetkým dokazovania vykonaného znaleckými posudkami). Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je ale vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, nezakladá táto okolnosť prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.)
-10-3 Cdo 266/2007
6. K odňatiu možnosti dovolateľky pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na
ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu,
a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie
veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu
procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súdy
v danej veci rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci
(pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňali tým žalovanej 1/
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
7. Žalovaná 1/ námietku výskytu procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spája tiež
s tvrdením, že odvolací súd „absolútne nevzal do úvahy jej argumenty“ a že súdy jej odopreli
právo na spravodlivý súdny proces. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho právach alebo
povinnostiach. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby účastník konania
bol v akomkoľvek konaní pred súdom úspešný vrátane opravných konaní. Z toho vyplýva, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania.
Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať
povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov
a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony
primeraným a zrozumiteľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2004 sp. zn.
IV. ÚS 329/04). Dovolací súd pri posudzovaní tejto námietky dovolateľky vzal na zreteľ, že
v danom prípade súdy na obsah procesných úkonov žalovanej 1/ takto reagovali. Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že zo skutočností, ktoré žalovaná 1/ namietla v dovolaní, nie
je možné usudzovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, v ktorom by
došlo k odňatiu možnosti žalovanej 1/ konať pred súdom.
8. K tej časti dovolania, v ktorej žalovaná 1/ namieta, že odvolací súd „poprel samotný akt
spísania závetu formou notárskej zápisnice“ a „poprel slobodu vôle závetkyne slobodne
disponovať majetkom“, dovolací súd – bez toho, aby sa vyjadroval k neopodstatnenosti
-11-3 Cdo 266/2007
a nepodloženosti tejto námietky – poznamenáva, že dovolateľka tu v ničom netvrdí existenciu
procesne vadného postupu súdov, ktorým by sa jej odnímala možnosť pred súdom konať
9. Tvrdenie dovolateľky, že súdy vôbec nevzali do úvahy odborné posúdenie zdravotného
stavu závetkyne MUDr. A. D., nemá oporu v spise. Z odôvodnení rozsudkov súdov oboch
nižších stupňov vyplýva, že súdy tento dôkaz neprehliadli (aj so zreteľom naň nariadili
dokazovanie „kontrolným znaleckým posudkom“ MUDr. D. M., v ktorom sa táto znalkyňa
vyjadrila aj k otázke správnosti zistení MUDr. A. D.). Pokiaľ v odôvodneniach rozsudkov
súdov nižších stupňov (prípadne) chýbajú bližšie dôvody, pre ktoré súdy nepovažovali
uvedený dôkaz za preukazujúci schopnosť závetkyne rozpoznať dôsledky svojho konania,
mohla by byť táto absencia dôvodov na úkor preskúmateľnosti rozhodnutia súdov;
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu však nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. a ani dôsledkom vady takejto povahy.
Keďže v danom prípade dovolanie žalovanej 1/ proti rozsudku odvolacieho súdu nie je
podľa § 238 O.s.p. procesne prípustné, v dovolacom konaní nebola preukázaná existencia
dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď vyššie body 1. až
9.) a neboli zistené iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že jej dovolanie je neprípustné.
Dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok žalovanej 1/ odmietol podľa § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Vzhľadom na odmietnutie dovolania
z procesných dôvodov nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd
založil svoje rozhodnutie.
Dovolateľka nebola v dovolacom konaná. Úspešnej procesnej strane nepriznal dovolací
súd náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o náhrade trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2008
-12-3 Cdo 266/2007
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: