Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/266/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. H., bývajúceho v B., 2/

P. H., bývajúceho v B., 3/ P. H., bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ O. M., bývajúcej v B.,

2/ V. Š., bývajúcej v B., 3/ V. G., bývajúcej v B., 4/ M. B., bývajúcemu v B., o určenie

neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na

dovolanie žalovanej 1/ zastúpenej M. H., advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 18. mája 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. mája 2005 č.k. -113 určil, že závet E.

z 9. augusta 1993 je neplatný. Súd prvého stupňa vychádzal z výsledkov vykonaného

dokazovania, pričom najmä na základe záverov súdnych znalcov MUDr. I. A. a MUDr. D. M.

mal preukázané, že E. 9. augusta 1993 pri spísaní závetu notárkou JUDr. J. M. vo forme

notárskej zápisnice pod sp. zn. N X., Nz X. vzhľadom na svoj zdravotný stav (predovšetkým

vaskulárnu demenciu stredného stupňa spôsobujúcu zníženie ovládacej a rozpoznávacej

schopnosti) nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Tento závet je v dôsledku toho

absolútne neplatný v zmysle .

Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. mája 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej 1/ uložil povinnosť nahradiť

žalobcom trovy odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne

vykonal dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu závetkyne znalcami z odboru

zdravotníctvo – psychiatria. Znalci konštatovali, že E. v čase spísania závetu trpela duševnou

-2-3 Cdo 266/2007

chorobou, v dôsledku ktorej nemohla posúdiť následky svojho konania a urobiť predmetný

právny úkon. Odvolací súd so zreteľom na to dospel k zhodnému názoru, že závet je neplatný

( ). Dodal, že námietky žalovanej 1/ ohľadom nesprávneho

posúdenia zdravotného stavu závetkyne sú nedôvodné, lebo iné dokazovanie už nie je možné

vykonať. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia

a vrátenie veci na ďalšie konanie, a to aj so zreteľom na značný časový odstup od spísania

závetu. Žalovaná 1/ v odvolacom konaní neprodukovala žiadne také dôkazy, ktoré by mohli

zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. Keďže súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu,

výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne

posúdil, odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie. Uviedla, že v konaní jej

postupom súdu bola odňatá možnosť konať ( ). K tejto procesnej vade

došlo 20. mája 2005 na pojednávaní pred súdom prvého stupňa v dôsledku porušenia § 101

ods. 2 V rozpore s týmto ustanovením bola vec prejednaná a rozhodnutá v jej

neprítomnosti (a tiež v neprítomnosti jej právneho zástupcu), i keď svoju neúčasť na

uvedenom pojednávaní včas ospravedlnila s poukazom na to, že nariadený termín

pojednávania koliduje s iným súdnym pojednávaním, na ktorom jej právny zástupca zastupuje

iného účastníka (a substitúcia iným advokátom nie je možná). Súd prvého stupňa jej žiadosti

o odročenie pojednávania nevyhovel a ňou uvedený dôvod žiadosti nepovažoval za dôležitý.

Tento nesprávny procesný postup súdu mal za následok tiež odňatie možnosti žalovanej 1/

navrhnúť súdu doplnenie dokazovania výsluchmi svedkýň, a to notárky JUDr. J. M.

a znalkyne MUDr. D. M.. Prvostupňový súd spôsobil v konaní prieťahy a „nedostatočne

a nesprávne posúdil dôkazné prostriedky“, čím konanie zaťažil aj procesnou vadou majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň tým vzniklo žalovanej 1/ „právo na

argumentáciu dovolania v súlade s a a “.

Odvolací súd nevzal do úvahy argumenty žalovanej 1/ uvedené v odvolaní a rozhodnutie

založil na nesprávnom vyhodnotení skutkového stavu. Jeho skutkové zistenia (o duševnej

chorobe a jej dôsledkoch na schopnosť E. zriadiť závet) nemajú základ vo vykonanom

dokazovaní, predovšetkým v znaleckom posudku MUDr. D. M. Posudky znalcov prehliadajú

časové súvislosti medzi vznikom ochorenia E. a dňom zriadenia závetu; zdravotná

dokumentácia, z ktorej znalci vychádzali, nie je úplná a vykazuje tiež formálne nedostatky.

V napadnutom rozsudku sa bez opodstatnenia uvádza, že ďalšie dokazovanie na preukázanie

-3-3 Cdo 266/2007

zdravotného stavu závetkyne nie je možné, a preto odvolacie námietky žalovanej 1/ sú

nedôvodné (žalovaná 1/ v tejto súvislosti zopakovala tvrdenie o odňatí možnosti navrhovať

dôkazy). Odvolací súd „poprel samotný akt spísania závetu formou notárskej zápisnice“,

ktorý je považovaný za najistejšiu formu zriadenia závetu a „poprel slobodu vôle závetkyne

slobodne disponovať majetkom“, pričom vôbec nevzal do úvahy posudok o zdravotnom stave

E., ktorý ešte za jej života vyhotovila MUDr. A. a ktorý preukazuje spôsobilosť menovanej

zriadiť závet. Žalovaná 1/ vzhľadom na to žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobcovia a žalovaní 2/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti rozsudku, je

procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď ). Dovolanie je prípustné

aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ).

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa týchto

ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý dosiaľ v tejto veci ani nerozhodoval,

a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné.

Dovolanie žalovanej 1/ preto podľa prípustné nie je.

-4-3 Cdo 266/2007

Vzhľadom na vyššie uvedené by procesnú prípustnosť mimoriadneho opravného

prostriedku žalovanej 1/ zakladala len procesná vada v zmysle Na vadu takejto

povahy je dovolací súd povinný vždy prihliadať ( ). So zreteľom na

uvedenú povinnosť sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa – a to aj vzhľadom na obsah dovolania –

zaoberal tiež otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám

v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania tu predmet konania nie

je významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri

posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je však významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho

súdu, že konanie na súde nižšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného prostriedku, ktorým možno

výnimočne napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, že

jeho prípustnosť v zmysle je spojená výlučne len s najzávažnejšími, v zákone

taxatívne vymenovanými, procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné

vady (procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v ) a tiež iné

nesprávnosti než sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo

v rámci právneho posudzovania veci, alebo ku ktorým došlo v rámci myšlienkového procesu

súdu pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania), nezakladajú prípustnosť tohto

mimoriadneho opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

-5-3 Cdo 266/2007

Žalovaná 1/ v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní na súdoch

nižšieho stupňa došlo k odňatiu možnosti žalovanej 1/ pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

1. V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci bola dovolateľke odňatá

možnosť pred súdom konať, treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže

vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát je

povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Advokát je oprávnený dať

sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom,

ktorého zamestnáva ( ). Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať

zastúpiť iným advokátom; toto zastupovanie ale nie je možné proti vôli klienta [viď § 16

ods. 1 a 3 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“)]. Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie

pojednávania ( ), posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych

okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôležité dôvody pre odročenia pojednávania dané,

posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo

skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie

pojednávania.

-6-3 Cdo 266/2007

V prejednávanej veci bola podaná žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom na

kolíziu dvoch súdnych pojednávaní, na ktorých ten istý advokát zastupuje účastníkov

konania. K otázke kolízie dvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie na procesné

práva účastníka konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. januára

1999 sp. zn. , v ktorom uviedol, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého

účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého

dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Obsahom základného práva účastníka

konania na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na

odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( )

v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Ústavný súd

Slovenskej republiky na týchto záveroch zotrval aj v uznesení z 30. marca 2005 sp. zn.

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. februára 2000 sp. zn.

(viď R 41/2002) pripustil, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom

môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, avšak len

vtedy, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

V danom prípade dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 237

písm. f/ vychádzal z toho, že samotná existencia kolízie dvoch súdnych pojednávaní

môže byť (za istých, výnimočných okolností) dôvodom pre odročenie nanajvýš jedného

z kolidujúcich pojednávaní, nie však oboch. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych

konaniach, v ktorých zastupuje účastníka konania, dochádza v určitý deň ku kolízii

nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť osobne sa zúčastniť na

jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne využiť všetky

zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého

zastupuje“ – do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo

podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí

advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby

nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým

spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom.

-7-3 Cdo 266/2007

Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3

a tiež zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie)

nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16

ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ je právny vzťah zastúpenia medzi advokátom a účastníkmi

dvoch súdnych konaní, v ktorých dochádza ku kolízii nariadených pojednávaní, z hľadiska

možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom upravený v oboch kolidujúcich prípadoch

zhodne (t.j. buď sa v oboch toto zastúpenie vylučuje alebo naopak, pripúšťa), rozhoduje sa

advokát medzi dvomi možnosťami (záujmami), ktoré sú z uvedeného hľadiska rovnocenné.

Odlišná je však situácia vtedy, keď pri jednom z kolidujúcich pojednávaní zastúpenie iným

advokátom nie je možné, lebo je tu zákonný dôvod, ktorý ho nedovoľuje (§ 16 ods. 3 zákona

o advokácii), a v prípade druhého pojednávania zastúpenie advokáta iným advokátom nie je

podľa § 16 ods. 3 zákona o advokácii vylúčené. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu

v takejto situácii môže advokát, ktorému v účasti na pojednávaní nebráni iný dôležitý dôvod,

v prípade pojednávania uvedeného na prvom mieste predísť prejednaniu a rozhodnutiu veci

v jeho neprítomnosti ( ) len tým, že sa ho osobne zúčastní (t.j. dostaví sa na

súdne pojednávanie vo veci, v ktorej zastupuje účastníka, ktorý prejavil vôľu, aby ním

zvolený advokát nebol zastúpený iným advokátom); v prípade druhého (kolidujúceho)

súdneho pojednávania prichádza zo strany tohto advokáta do úvahy využitie iných zákonom

pripustených prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej služby.

Žalovanú 1/ v konaní zastupoval M. H.. Menovaný advokát do spisu založil

plnomocenstvo z 15. apríla 2005, v závere ktorého je uvedené, že „advokát nie je oprávnený

postúpiť práva a povinnosti z tohto plnomocenstva na tretiu osobu“. Išlo tu teda o prípad,

v ktorom zastúpenie iným advokátom nebolo možné – žalovaná 1/ prejavila vôľu, aby sa ňou

zvolený advokát nedal zastupovať iným advokátom. Zo spisu vyplýva, že právny zástupca

žalovanej 1/ po zistení, že na 20. mája 2005 bolo nariadené súdne pojednávanie v dvoch

rôznych veciach, v ktorých zastupuje účastníkov týchto konaní, zvolil v prípade pojednávania

pred Okresným súdom Bratislava I (sp. zn. ) podanie žiadosti o ospravedlnenie

neprítomnosti a o odročenie pojednávania na iný termín; v prípade pojednávania pred

Okresným súdom Poprad (sp. zn. ) dal prednosť osobnej účasti, lebo „vzhľadom

na rozsahovú náročnosť tohto sporu v Poprade nie je možné zabezpečiť substitučné

zastupovanie v danej veci“.

-8-3 Cdo 266/2007

Pri skúmaní, či v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bol daný dôležitý dôvod

v zmysle a či teda postupom tohto súdu bola žalovanej 1/ odňatá možnosť

pred súdom konať, nebolo možné prehliadnuť, že v jednej z kolidujúcich vecí existoval

zákonný dôvod nepripúšťajúci zastúpenie účastníkom zvoleného advokáta iným advokátom

(§ 16 ods. 3 zákona o advokácii) a v druhej veci tento zákonný dôvod nebol daný (advokátom

nebol tvrdený). Pokiaľ preto právny zástupca žalovanej 1/ po zistení uvedenej kolízie sám

nedal prednosť (nepriznal vyšší stupeň dôležitosti) osobnej účasti advokáta na súdnom

pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I vo veci, kde zastúpenie iným advokátom bolo

proti vôli klienta (žalovanej 1/), ale zvolil svoju osobnú účasť na súdnom pojednávaní pred

Okresným súdom Poprad vo veci, kde jeho zastúpenie iným advokátom nebolo takto

vylúčené, nemožno Okresnému súdu Bratislava I vytýkať, že žalovanou 1/ (jej právnym

zástupcom) uvádzanú okolnosť nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania

a že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 1/ a jej právneho zástupcu. Postup

súdu nebol v rozpore s a nezaložil procesnú vadu v zmysle

2. Námietka žalovanej 1/, že súd prvého stupňa jej v konaní odňal možnosť konať pred

súdom tiež tým, že jej neumožnil navrhnúť dokazovanie výsluchom svedkýň – notárky

a znalkyne, nie je opodstatnená, lebo súd účastníčku na pojednávanie riadne predvolal

a v súlade so zákonom jej vytvoril procesnú možnosť zúčastniť sa ho a na ňom robiť procesné

úkony, vyjadrovať sa k priebehu konania a dokazovania a tiež navrhovať dôkazy. Skutočnosť,

že žalovaná 1/ takto vytvorenú možnosť nevyužila, nemá za následok vytýkanú procesnú

vadu.

3. Dovolateľka tvrdí, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) aj tým, že spôsobil prieťahy v konaní.

V zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo účastníka

môže byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej dôsledkom sú

prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka

obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd

Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže komplikovať účastníkom

výkon ich procesných práv, nápravu možno dosiahnuť iba vyššie uvedenými prostriedkami

-9-3 Cdo 266/2007

ochrany. Pokiaľ by sa prieťahy v konaní považovali za procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , zrušením napadnutého rozhodnutia by sa nemohla dosiahnuť ochrana

(náprava) procesných práv účastníka dotknutých prieťahmi. Prieťahy v súdnom konaní nie sú

preto judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez

ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo

súdnej praxe pod č. 4/2005, ale tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ani v prejednávanej veci dôvod odkloniť sa od

doterajšej judikatúry. Dodáva, že účel procesného práva účastníka, aby občianske súdne

konanie prebiehalo rýchlo a účinne ( ) treba vždy vykladať aj v súlade s ústavným

princípom právnej istoty. Zo samotnej skutočnosti, že dĺžka konania nezodpovedá predstave

účastníka konania, nemožno bez ďalšieho vyvodiť existenciu procesnej vady konania, ktorá

by mala za následok odňatie možnosti pred súdom konať [pritom (navyše) z doterajšej

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (, )].

4. Pokiaľ ide o námietku žalovanej 1/, že súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia

na neúplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností, môže mať toto (účastníčkou

tvrdené) pochybenie súdov za následok, že rozsudky okresného a krajského súdu sú vecne

nesprávne. Pokiaľ je (prípadne) rozhodnutie súdu založené na nesprávnych alebo neúplných

skutkových zisteniach, ide o nesprávnosť, ktorá z hľadiska nie významná, najmä

bez ďalšieho neznamená, že konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Dovolateľkou namietaná nesprávnosť nemôže byť preto pri posudzovaní prípustnosti

dovolania právne relevantná.

5. Žalovaná 1/ v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania (predovšetkým dokazovania vykonaného znaleckými posudkami). Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je ale vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, nezakladá táto okolnosť prípustnosť dovolania

v zmysle (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm. a/ až c/ )

-10-3 Cdo 266/2007

6. K odňatiu možnosti dovolateľky pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na

ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu,

a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie

veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu

procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súdy

v danej veci rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci

(pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňali tým žalovanej 1/

možnosť pred súdom konať ( ).

7. Žalovaná 1/ námietku výskytu procesnej vady v zmysle spája tiež

s tvrdením, že odvolací súd „absolútne nevzal do úvahy jej argumenty“ a že súdy jej odopreli

právo na spravodlivý súdny proces. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho právach alebo

povinnostiach. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby účastník konania

bol v akomkoľvek konaní pred súdom úspešný vrátane opravných konaní. Z toho vyplýva, že

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania.

Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov

a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony

primeraným a zrozumiteľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom

(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2004 sp. zn.

). Dovolací súd pri posudzovaní tejto námietky dovolateľky vzal na zreteľ, že

v danom prípade súdy na obsah procesných úkonov žalovanej 1/ takto reagovali. Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, že zo skutočností, ktoré žalovaná 1/ namietla v dovolaní, nie

je možné usudzovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, v ktorom by

došlo k odňatiu možnosti žalovanej 1/ konať pred súdom.

8. K tej časti dovolania, v ktorej žalovaná 1/ namieta, že odvolací súd „poprel samotný akt

spísania závetu formou notárskej zápisnice“ a „poprel slobodu vôle závetkyne slobodne

disponovať majetkom“, dovolací súd – bez toho, aby sa vyjadroval k neopodstatnenosti

-11-3 Cdo 266/2007

a nepodloženosti tejto námietky – poznamenáva, že dovolateľka tu v ničom netvrdí existenciu

procesne vadného postupu súdov, ktorým by sa jej odnímala možnosť pred súdom konať

( ).

9. Tvrdenie dovolateľky, že súdy vôbec nevzali do úvahy odborné posúdenie zdravotného

stavu závetkyne MUDr. A. D., nemá oporu v spise. Z odôvodnení rozsudkov súdov oboch

nižších stupňov vyplýva, že súdy tento dôkaz neprehliadli (aj so zreteľom naň nariadili

dokazovanie „kontrolným znaleckým posudkom“ MUDr. D. M., v ktorom sa táto znalkyňa

vyjadrila aj k otázke správnosti zistení MUDr. A. D.). Pokiaľ v odôvodneniach rozsudkov

súdov nižších stupňov (prípadne) chýbajú bližšie dôvody, pre ktoré súdy nepovažovali

uvedený dôkaz za preukazujúci schopnosť závetkyne rozpoznať dôsledky svojho konania,

mohla by byť táto absencia dôvodov na úkor preskúmateľnosti rozhodnutia súdov;

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu však nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

a ani dôsledkom vady takejto povahy.

Keďže v danom prípade dovolanie žalovanej 1/ proti rozsudku odvolacieho súdu nie je

podľa procesne prípustné, v dovolacom konaní nebola preukázaná existencia

dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle (viď vyššie body 1. až

9.) a neboli zistené iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že jej dovolanie je neprípustné.

Dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok žalovanej 1/ odmietol podľa § 243b ods. 4

v spojení s Vzhľadom na odmietnutie dovolania

z procesných dôvodov nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd

založil svoje rozhodnutie.

Dovolateľka nebola v dovolacom konaná. Úspešnej procesnej strane nepriznal dovolací

súd náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o náhrade trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

-12-3 Cdo 266/2007

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: