Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. M., bytom J., R.,

zastúpenej Mgr. E. G., advokátom AK so sídlom v N., proti žalovanému A. M., bývajúcemu

v P., o zaplatenie 37 764,22 eur, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.

PN – , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 27. novembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. októbra 2006, č.k.

PN - - 73 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému

zaplatenia sumy 1 137 685,-- Sk titulom vrátenia kúpnej ceny. Žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa hodnoverným dôkazom

nepreukázala zaplatenie žalovanej sumy a neuniesla tak dôkazné bremeno. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobkyne, rozsudkom

z 27. novembra 2007, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd tak rozhodol podľa

majúc za to, že rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je správne.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá možnosť konať pre súdom. Za takú vadu označila skutočnosť, že odvolací súd

nevyhovel žiadosti ňou splnomocneného zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávaní a vec prejednal v jeho prítomnosti. Uviedla, že „keby bol odvolací súd zohľadnil

včas podanú žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky na odročenie pojednávania

a pojednávanie odročil, umožnil navrhovateľke konať pred odvolacím súdom, bola

by navrhovateľka uplatnila všetky ňou tvrdené argumenty, na ktoré poukázala aj v konaní

na súde I. stupňa bol by zjavne dospel k inému právnemu názoru vo veci a bol by zrejme

musel rozhodnúť v jej neprospech.“ Podľa žalobkyne súdy nesprávne hodnotili aj vykonané

dôkazy, ak neuverili jej tvrdeniam o tom, že mala dostatok peňazí na zaplatenie kúpnej ceny

a bezdôvodne si osvojili opačné tvrdenie žalovaného.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

(, druhá veta ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie žalobkyne je prípustné, pretože podľa

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobkyňou napadnutý rozsudok vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani

rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných

procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia ( ),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. to, že žalobkyni sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V prejednávanej veci predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom, nariadené

na 27. novembra 2007 o 11,00 hod., bolo zástupcovi žalobkyne s plnomocenstvom pre celé

konanie, doručené 12. novembra 2007. Podaním z 13. novembra 2007, doručeným

odvolaciemu súdu 20. novembra 2007, požiadal zástupca o odročenie nariadeného

pojednávania z dôvodu, že v tom istom termíne sa má zúčastniť pojednávania na Okresnom

súde Levice a žalobkyňa trvá na jeho prítomnosti. K žiadosti pripojil fotokópiu predvolania

Okresného súdu Levice na pojednávanie vo veci sp.zn. nariadeného na deň

27. novembra 2007 o 12,45 hod. Odvolací súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel,

vec prejednal a rozhodol 27. novembra 2007 v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci bola žalobkyni odňatá

možnosť pred súdom konať, treba uviesť, že podľa sa účastník môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle si ako zástupcu môže

vždy zvoliť advokáta, ktorému udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zvolený advokát

je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( ). Advokát je oprávnený dať

sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom,

ktorého zamestnáva ( ). Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať

zastúpiť iným advokátom; toto zastupovanie ale nie je možné proti vôli klienta [viď § 16

ods. 1 a 3 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“)].

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania a práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je

povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie

opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" ( ) v každom konkrétnom prípade patrí

výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 13. januára 1999 sp.zn. ako i uznesenie z 30. marca 2005 sp.zn.

). Z rovnakého právneho názoru vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky

aj v rozhodnutí sp.zn. , ktoré bolo uverejnené pod č. 6/2004 v časopise

Zo súdnej praxe.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd vždy podľa konkrétnych,

individuálnych okolností prípadu. Či sú v tej – ktorej veci dôležité dôvody pre odročenie

pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu

môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti

účastníka o odročenie pojednávania.

V prejednávanej veci bola podaná žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom

na kolíziu ďalšieho súdneho pojednávania, na ktorom advokát žalobkyne zastupuje iného

účastníka konania. K otázke kolízie dvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie

na procesné práva účastníka konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 13. januára 1999 sp.zn. , v ktorom uviedol, že kolízia dvoch pojednávaní toho

istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel

v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie

dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania (obdobne napr. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. februára 2000 sp.zn. (viď

R 41/2002) pripustil, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže

byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, avšak len vtedy, ak

od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

V prejednávanej veci dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska

vychádzal z toho, že samotná existencia kolízie viacerých súdnych

pojednávaní nemôže byť dôvodom pre odročenie niektorého z kolidujúcich pojednávaní.

Advokát, ktorý zistí, že v súdnych konaniach, v ktorých zastupuje účastníka konania,

dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti

možnosť osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní a v prípade iných kolidujúcich

pojednávaní „účelne využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje“ – do úvahy tu medziiným prichádza tiež

zastúpenie iným advokátom. I keď o účasti na tom alebo onom súdnom pojednávaní

rozhoduje sám advokát (spravidla po dohode s klientom), v rámci organizovania svojej

činnosti musí pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej

služby nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitosti každej prejednávanej veci, ale tiež to,

akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným

advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď

a tiež zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť

(oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného

účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ ide o plnomocenstvo zo 6. decembra 2005

udelené žalobkyňou Mgr. E. G., advokátovi (č.l. 40 spisu), z tohto nevyplýva vylúčenie

možnosti zastúpenia advokáta iným advokátom. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu

preto v takejto situácii prichádza zo strany advokáta do úvahy využitie zákonom pripustených

prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej služby prostredníctvom iného advokáta

(substitučné zastupovanie). Pokiaľ preto právny zástupca žalobkyne po zistení uvedenej

kolízie, o ktorej vedel v dostatočnom časovom predstihu, sám nedal prednosť osobnej účasti

advokáta na odvolacom súdnom pojednávaní pred krajským súdom vo veci, ale zvolil svoju

osobnú účasť na súdnych pojednávaniach pred Okresným súdom Levice vo veci rozvodu

manželstva, nemožno odvolaciemu súdu vytýkať, že žalobkyňou (resp. jej právnym

zástupcom) uvádzanú okolnosť nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania

a že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne. Argumenty,

ktoré žalobkyňa použila na odôvodnenie prípustnosti dovolania, nie sú náležité, lebo kolízia

viacerých pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorom účastník vedel

v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie

dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania.

Odvolací súd prejednanie veci v neprítomnosti žalobkyne a jeho právneho zástupcu

v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vysvetlil (aj s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ) tým, že

uvádzaný dôvod pre odročenie nepovažoval za dôležitý.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu

nedošlo k porušeniu ani k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom

v zmysle

Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov, treba uviesť,

že v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte

sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať,

že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď

je dovolanie procesne prípustné – viď až c/ )

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 27. novembra 2007, sp.zn. nepripúšťajú, bolo

potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení

s Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd mu ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková