Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/187/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., spol.

s r.o. v likvidácii, T., proti žalovanej P. M., bytom T., o určenie, že došlo k čiastočnému

zrušeniu kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. júna 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. júna 2007

sp. zn. o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

9.828 Sk na účet advokáta JUDr. P. M. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 24. mája 2006 č. k. -229 určil,

že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 29.1.1993 o prevode

spoluvlastníckeho podielu ½ k nehnuteľnostiam zapísaným u Okresného úradu v T., odbor

katastrálny na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. T. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere

2 2

X. m, parcela č. X. – zast. plocha vo výmere X. ma dom súp. č. X. na parcele č. X., ktorej

vklad do katastra nehnuteľností bol povolený bývalým Katastrálnym úradom v Bratislave –

Správa katastra T. pod č. V. dňom 10.2.1993, bola z dôvodu odstúpenia žalobcu od tejto

zmluvy v časti zodpovedajúcej prevodu spoluvlastníckeho podielu 1098/7500-in zrušená.

Návrh vo zvyšnej časti podielu 43/7500 zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.570,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu

Mgr. P. M. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny

záujem v zmysle , lebo žalovaná neuznala platnosť žalobcovho odstúpenia

od zmluvy. Žalobca tak nemal podklad na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

ktorý svedčil v prospech žalovanej. Vo veci samej vychádzal zo zjednocujúceho stanoviska

občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je možné

odstúpiť čiastočne od kúpnej zmluvy v prípade čiastočného zaplatenia kúpnej ceny. Keďže

žalovaná zaplatila žalobcovi časť dlhu v sume 1.060.821 Sk, tejto časti kúpnej ceny

zodpovedá podiel vo výške 2652/7500-in a nezaplatený zostal podiel vo výške 1098/7500-in.

Rozhodol preto tak, že kúpna zmluva bola v časti zodpovedajúcej prevodu spoluvlastníckeho

podielu vo výške 1098/7500-in zrušená a vo zvyšnej časti podielu 43/7500-in žalobu

zamietol (žalobca žiadal určiť, že zmluva bola zrušená v časti zodpovedajúcej prevodu

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1141/7500).

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19. júna 2007 sp. zn. na

odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 40.266,- Sk do troch dní

na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. M.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný

súd zistil náležitým spôsobom skutkový stav veci a na jeho základe vec správne právne

posúdil. Námietku žalovanej spočívajúcu v tom, že okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom

svedka M. K., jedného z konateľov žalobcu na okolnosti splnenia časti dlhu, považoval za

nedôvodnú. Na pojednávaní pred okresným súdom zástupca žalovanej výslovne uviedol, že

nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy. Rovnaké prehlásenie vykonali účastníci zhodne pred

vyhlásením uznesenia, ktorým okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a kedy následne

vo veci vydal konečné rozhodnutie. Nenastala preto situácia v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/

, že by prvostupňový súd nevykonal navrhovaný dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako ako súd prvého stupňa

vychádzal zo zistenia, že žalovaná nezaplatila žalobcovi zostatok kúpnej ceny v sume 456.400

Sk v dodatočne stanovenej lehote, t.j. do 5.9.1995.

V dôsledku omeškania s časťou kúpnej ceny žalobca preto dôvodne odstúpil od zmluvy

a následne došlo k jej zrušeniu v zmysle ust. , a to

v rozsahu zodpovedajúcom nezaplatenej časti kúpnej ceny. Odvolanie žalovanej považoval

preto za neopodstatnene podané. Za nedôvodné považoval aj odvolanie žalobcu, smerujúce

proti výroku, ktorým prvostupňový súd jeho návrh čiastočne zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná. Navrhla

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy nižších stupňov prejednali a rozhodovali vec,

o ktorej sa už právoplatne rozhodlo v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne vedenom

pod sp. zn. . V uvedenom konaní súd rozhodol vec tých istých účastníkov,

s rovnakým predmetom konania (predmetom bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy totožnej

so zmluvou v tomto konaní) tak, že návrh žalobcu bol zamietnutý. Bolo konštatované, že

žalobkyňa neodstúpila platne od celej kúpnej zmluvy a tak bola posúdená aj „čiastočná

neplatnosť“, keďže v danej veci iné odstúpenie od kúpnej zmluvy, než ktoré súdy už posúdili,

urobené nebolo. Je preto daný dovolací dôvod podľa Okrem toho

krajský súd svojim postupom odňal žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Ňou navrhované dôkazy, najmä rozhodujúci dôkaz výsluch konateľa

spoločnosti, ohľadne právnych úkonov spoločnosti o započítaní pohľadávok odporkyne

na splatenie kúpnej ceny, súd totiž bezdôvodne odmietol vykonať. Navyše, rozhodol o určení,

že tu právny vzťah nie je bez toho, aby na tom mal žalobca naliehavý právny záujem

(toho dôkazom je aj jeho posledné podanie na súd, ktorým mení svoj návrh) a bez toho,

aby riadne zistil existenciu označených nehnuteľností a ich vlastníkov. Dovolací dôvod je

daný aj podľa , lebo krajský súd sa odchýlil od stanoviska Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorý tento zaujal ohľadne uznania konania spoločnosti jediným

konateľom p. K., keď považoval ním podpísanú kúpnu zmluvu za platnú

( zo dňa 20.3.1997) a tiež ohľadne neplatnosti právneho úkonu žalobcu –

odstúpenia od zmluvy (M Cdo 10/99 zo dňa 31.10.2000). Žalovaná ďalej uviedla, že prílišný

formalizmus, ktorý súdy uplatnili pri posudzovaní úkonov účastníkov, ide nad rámec zákona

a nemá základný význam pre ochranu zákonnosti a preto nie je v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu. Súdy poskytli súdnu ochranu subjektu, ktorý porušoval

právo (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpy neodovzdal a naďalej ju bezdôvodne

užíval). Žalovaná dlho tento stav trpela a preto do prevzatia nehnuteľnosti ani nemohla

byť podľa v omeškaní. Súdy poskytli svojimi rozhodnutiami

ochranu jedinému spoločníkovi spoločnosti, lebo všetci ďalší spoločníci spoločnosti pri

rôznych príležitostiach jasne prejavili vôľu a stanovisko spoločnosti rešpektovať vlastnícke

právo žalovanej k celej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie krajského súdu

(aj okresného súdu) spočíva tiež na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že v predmetnej veci nie je daná

prekážka rozsúdenej veci tak, ako to tvrdí žalovaná. V tejto veci nejde o totožný predmet

konania s vecou vedenou na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

(v predchádzajúcom konaní predmetom bolo určenie, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy

došlo k zrušeniu zmluvy v celom rozsahu a teraz len k jej zrušeniu v časti). Navyše určovacia

žaloba bola v predchádzajúcom konaní rozsudkom zamietnutá bez toho, aby súd záväzne

posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žaloba bola zamietnutá

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení). K námietke žalovanej,

že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení uviedol, že na

poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 24. 05. 2006 žalovaná, resp. jej

právny zástupca uviedli, že nenavrhujú vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Odvolací súd

postupoval preto správne, keď nové dôkazy v rámci odvolacieho konania nevykonával.

Ani dovolací dôvod podľa ustanovenia nie je daný. V predmetnej právnej

veci dovolací súd doposiaľ nerozhodoval a nezrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie,

t. j. v predmetnej právnej veci doposiaľ nejestvuje právne záväzný názor dovolacieho súdu,

od ktorého by sa mohol odvolací súd v napadnutom rozhodnutí odchýliť. Rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa odvolací súd mal podľa tvrdenia

žalovanej odchýliť, boli vydané síce v právne aj skutkovo súvisiacom, ale inom,

predchádzajúcom súdnom konaní. Navrhol preto dovolanie žalovanej zamietnuť a žiadal

priznať trovy dovolacieho konania v sume 9.828 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci žalovaná napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu,

vydané vo forme rozsudku.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu

sú upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd

v tejto veci nerozhodoval. Treba preto prisvedčiť žalobcovi, že v predmetnej právnej veci

doposiaľ nejestvuje právne záväzný názor dovolacieho súdu, od ktorého by sa mohol odvolací

súd v napadnutom rozhodnutí odchýliť. Pokiaľ žalovaná v dovolaní uvádza rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa podľa jej tvrdenia mal odvolací súd

odchýliť, tieto boli síce vydané, ale v inom konaní, nie v tejto veci. Prípustnosť dovolania

preto podľa neprichádza do úvahy. Napokon nejedná sa ani o potvrdzujúci

rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). Dovolanie preto

podľa prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Pritom dôraz kládol na skúmanie tých vád, ktorých existenciu dovolateľka priamo namietala.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237 písm. d/

).

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom

je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), vylučujúca možnosť vec znovu

prejednať ( ). Právoplatné rozhodnutie o veci musí reálne existovať.

Predpokladá totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi konania, ako aj totožnosť predmetu

sporu, pričom prekážku rozsúdenej veci tvorí len v takom rozsahu, v akom sa o uplatnenom

nároku rozhodlo. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola

určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania (R 15/2005).

V danom spore bolo síce právoplatne rozhodnuté medzi tými istými účastníkmi, ako

v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. , ale nejde ani

o totožnosť predmetu sporu a navyše v predchádzajúcom konaní bola žaloba zamietnutá pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť

potvrdzuje v dôvodoch svojho rozsudku z 31. októbra 2000 sp. zn. M Cdo 10/99 aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobcovi vzniklo právo požadovať len zvyšok

plnenia, prípadne uplatniť právo na náhradu škody alebo právo len na čiastočné odstúpenie

od zmluvy, naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva bola v dôsledku

účinného odstúpenia žalobcu od nej zrušená v celom rozsahu, nie je daný. Predchádzajúca

žaloba bola teda rozsudkom zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Nejde preto o prípad prekážky veci rozsúdenej

podľa

Pokiaľ žalovaná namietala, že odvolací súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, najmä

rozhodujúci dôkaz výsluch konateľa spoločnosti, ohľadne právnych úkonov spoločnosti

o započítaní pohľadávok odporkyne na splatenie kúpnej ceny, čím jej odňal možnosť konať

pred súdom, treba uviesť, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,

najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb,

listiny, ohliadka a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ).

O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú

vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že

účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné

oprávnenie žalovaná v danej veci aj využila (nebolo jej odňaté). Keďže rozhodnutie o tom,

či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, zákon ponecháva súdu, samotnú skutočnosť, že súd

nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, nemožno považovať za postup, ktorým súd odňal

žalovanej možnosť konať pred ním. Prípustnosť dovolania podľa

preto nie je v posudzovanej veci daná. Dovolací súd nezistil ani ďalšie vady uvedené pod

písmenami a/ až c/, ani pod písm. g/ ustanovenia Napokon tieto žalovanou

namietané ani neboli.

K námietke žalovanej spočívajúcej v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci nie

je dôsledkom procesnej vady konania v zmysle , ale omylu v aplikácii práva.

I keby odvolací súd v napadnutom rozsudku prípadne aj vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nespôsobil by tým procesnú vadu konania v zmysle , ktorá

zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3

) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ). bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní žalobcovi vznikli trovy v súvislosti

s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej služby

činí sumu 9.650 Sk, pričom patrí za jeden úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie

k dovolaniu z 21.8.2007 ( v spojení s vyhl. č. )

a jedenkrát režijný paušál v sume 178 Sk. Celkove vznikli žalobcovi trovy v sume 9.828 Sk,

ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet advokáta žalobcu ( v spojení

s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: