Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Ek-1292-2020.pdf
PDF · 88.07 KB
No categories available
19Ek/1292/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: LAUGOFRUIT, spol. s r.o. "v likvidácii", IČO: 18 046 070, so sídlom Štefánikova 19, 911 01 Trenčín, zast.: Peter Miklóssy, advokát, IČO: 42 125 308, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti povinnej: F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. nám. XX/XX, XXX XX S., o vymoženie 8.047,80 EUR a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, sp. zn. 91EX 270/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenej nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 155,15 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14. 08. 2020 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 8.047,80 EUR a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-41Cb/74/1994 zo dňa 13. 05. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 06. 2020 a vykonateľnosť dňa 27. 06. 2020 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 21. 08. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 91EX 270/20.
3. Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 25. 09. 2020, ktorý povinná odôvodnila tým, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko peňažné plnenie zaniklo jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 02. 08. 2020. Povinná uviedla, že oprávnená nikdy neplnila svoje peňažné záväzky, a to ani prikázaním súdov. Do dňa započítania bola oprávnenej prikázaním súdu uložená povinnosť uhradiť povinnej trovy v konaniach: 12C 728/95 - 1.931,- Sk, M Cdo 10/99 - 3.095,- Sk, 2Cdo/187/2007 - 131.664,- Sk. Vzhľadom na to, že tieto pohľadávky sa vzájomne kryjú, povinná si uplatnila jednostranné započítanie. Z uvedených dôvodov žiadala povinná predmetnú exekúciu zastaviť. Povinná pripojila k návrhu na zastavenie exekúcie prílohu: Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 02. 08. 2020.
4. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedla, že žiada, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko je nedôvodný a neopodstatnený. Oprávnená uviedla, že v danom prípade nie je daný na zastavenie exekúcie žiadny zákonom stanovený dôvod v zmysle Exekučného poriadku a povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani
žiadny taký dôvod neuviedla, resp. skutočnosti ňou uvádzané sa nezakladajú na pravde. Tvrdenia povinnej v jej návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v jej písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 oprávnená v celom rozsahu poprela. Ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ku dňu 02. 08. 2020 oprávnená nemá ku vzťahu k povinnej žiadny dlh, ktorý by bolo možné započítať proti jej pohľadávke uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Oprávnená zároveň namietla, že povinná svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Povinná nepreukázala žiadnu pohľadávku, ktorá by reálne existovala a mala by byť spôsobilá na započítanie proti pohľadávke oprávnenej uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Nepravdivé, nepodložené a nepreukázané tvrdenia povinnej nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Navyše, obsah písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 označenej ako „Jednostranné započítanie pohľadávok“ je neurčitý a nie je možné z neho zistiť, aký dlh, aké úroky z omeškania, z čoho, a na základe akých skutočností povinná chce uplatňovať na započítanie. Už len z dôvodu neurčitosti nie je možné tejto písomnosti priznať relevanciu. Napokon oprávnená poukázala na ust. § 61e Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Z tohto ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že už z princípu v tomto prípade súd nemá prihliadnuť na tvrdenia povinnej o údajnom jednostrannom vzájomnom započítaní pohľadávok. Oprávnená v prípade zamietnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zároveň žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s týmto vyjadrením k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a to v sume 155,15 EUR (odmena za jeden úkon právnej služby v sume 118,67 EUR + režijný paušál v sume 10,62 EUR + DPH).
5. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 13. 10. 2020 súdu na rozhodnutie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávnenej.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 10. 2020 uviedol, že povinná prevzala Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14. 09. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie podala na pošte dňa 28. 09. 2020.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
9. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“
10. Súd má na základe predložených doručeniek zo strany súdneho exekútora za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 14. 09. 2020 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala dňa 28. 09. 2020. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
11. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“ 12. V zmysle cit. ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla však existuje výnimka zakotvená v cit. ust. § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorej súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného. 13. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví. 14. Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretuje tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku. 15. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z praxe je rozpoznané, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a ak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení. V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 je jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky prípustné, nakoľko tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku však nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré povinný uplatňuje voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. nepodaním návrhu na zastavenie exekúcie po zániku pohľadávky). 17. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietla jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neurčito poukázala na tri súdne rozhodnutia, ktorými mala byť, podľa jej tvrdenia, oprávnenej uložená povinnosť nahradiť povinnej trovy konania. Povinná však označila predmetné rozhodnutia len spisovými značkami a údajnými sumami trov konania, ktoré jej mali byť na základe týchto rozhodnutí voči oprávnenej priznané. Povinná neoznačila súdy, ktoré mali tieto rozhodnutia vydať ani dátumy ich vydania a samotné rozhodnutia spolu s potvrdeniami o ich vykonateľnosti súdu nepredložila. Napokon, sama povinná v písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 „Jednostranné započítanie pohľadávok“ uviedla, že oprávnená jej je dlžná sumu 4.370,46 EUR s príslušenstvom/úrok z omeškania v sume 8.634,- EUR z neoprávnene inkasovaných súm zo zrušeného uznesenia Ústavným súdom a následne Najvyšším súdom SR a zrušenej exekúcie. Súd, napriek uvedenému, prešetrením zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: 12C 728/95
zo dňa 12. 12. 1995 bola žaloba povinnej o určenie, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 12Co 78/96 zo dňa 12. 09. 1996 bol rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zmenený tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovelo. Na základe dovolania povinnej Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozsudkom sp. zn.: 1Cdo 185/96 zo dňa 20. 03. 1997 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Novým rozsudkom Krajský súd v Bratislave sp. zn.: 32Co 233/97 zo dňa 10. 09. 1998 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, ktorým bola žaloba povinnej zamietnutá. Na základe podnetu povinnej podal generálny prokurátor na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 32Co 233/97 zo dňa 10. 09. 1998. Najvyšší súd ho rozsudkom sp. zn.: M Cdo 10/99 zo dňa 31. 10. 2000 zamietol. Napokon, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Cdo 187/2007 zo dňa 21. 05. 2008 bolo odmietnuté dovolanie povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 17Co 65/2007 zo dňa 19. 06. 2007. Súd vzhľadom na vyššie uvedené na tvrdenie povinnej o jednostrannom započítaní pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom, neprihliadol. 18. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
22. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
23. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“ 24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ 25. Podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“ 26. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 27. Nakoľko súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenej podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jej zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. 28. Právny zástupca oprávnenej si uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ktoré si vyčíslil na sumu vo výške 155,15 EUR EUR (odmena za jeden úkon právnej služby v sume 118,67 EUR + režijný paušál v sume 10,62 EUR + DPH).
29. O trovách konania súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky a oprávnenej priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávnenej v exekučnom konaní v súvislosti
s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za 1 úkon právnej služby (spracovanie vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 118,67 EUR + 1x režijný paušál vo výške 10,62 EUR + 20 % DPH = 155,15 EUR). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.