Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1292-2020.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1292/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: LAUGOFRUIT, spol. s r.o. "v likvidácii", IČO: 18 046 070, so sídlom Štefánikova 19, 911 01 Trenčín, zast.: Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti povinnej: F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. nám. XX/XX, XXX XX S., o vymoženie 8.047,80 EUR a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, sp. zn. 91EX 270/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1292/2020 zo dňa 9. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinnej zamieta.
II. Oprávnenej voči povinnej priznáva trovy konania o sťažnosti vo výške 155,15 EUR, ktoré budú v prospech oprávnenej vymáhané v tomto exekučnom konaní na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1292/2020 zo dňa 9. novembra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol a oprávnenej priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 155,15 EUR.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14. 08. 2020 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 8.047,80 EUR a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-41Cb/74/1994 zo dňa 13. 05. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 06. 2020 a vykonateľnosť dňa 27. 06. 2020 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 21. 08. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 91EX 270/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor dňa 13. 10. 2020 predložil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie majúci odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením oprávnenej.
3. Povinná podanie návrhu na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko vymáhané peňažné plnenie zaniklo jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 02. 08. 2020. Do dňa započítania bola oprávnenej prikázaním súdu uložená povinnosť uhradiť povinnej trovy v konaniach: 12C 728/95 - 1.931,- Sk, M Cdo 10/99 - 3.095,- Sk, 2Cdo/187/2007 - 131.664,- Sk. Vzhľadom na to, že tieto pohľadávky sa vzájomne kryjú, povinná si uplatnila jednostranné započítanie.
4. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasila a tvrdenia povinnej v jej návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v jej písomnosti zo dňa 02.
08. 2020 v celom rozsahu poprela. Uviedla, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie, resp. ku dňu 02. 08. 2020, oprávnená nemá vo vzťahu k povinnej žiadny dlh, ktorý by bolo možné započítať proti jej pohľadávke uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Oprávnená zároveň namietla, že povinná svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Povinná nepreukázala žiadnu pohľadávku, ktorá by reálne existovala a mala by byť spôsobilá na započítanie proti pohľadávke oprávnenej uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Nepravdivé, nepodložené a nepreukázané tvrdenia povinnej nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Navyše, obsah písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 označenej ako „Jednostranné započítanie pohľadávok“ je neurčitý a nie je možné z neho zistiť, aký dlh, aké úroky z omeškania, z čoho, a na základe akých skutočností povinná chce uplatňovať na započítanie. Už len z dôvodu neurčitosti nie je možné tejto písomnosti priznať relevanciu. Napokon oprávnená poukázala aj na ust. § 61e Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Voči povinnej si v prípade jej úspechu v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 155,15 EUR.
5. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla však existuje výnimka zakotvená v ust. § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví. Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretuje tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z praxe je rozpoznané, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a ak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení. V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 je jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky prípustné, nakoľko tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku však nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré povinný uplatňuje voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním
(podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. nepodaním návrhu na zastavenie exekúcie po zániku pohľadávky). Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietla jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neurčito poukázala na tri súdne rozhodnutia, ktorými mala byť, podľa jej tvrdenia, oprávnenej uložená povinnosť nahradiť povinnej trovy konania. Povinná však označila predmetné rozhodnutia len spisovými značkami a údajnými sumami trov konania, ktoré jej mali byť na základe týchto rozhodnutí voči oprávnenej priznané. Povinná neoznačila súdy, ktoré mali tieto rozhodnutia vydať ani dátumy ich vydania a samotné rozhodnutia spolu s potvrdeniami o ich vykonateľnosti súdu nepredložila. Napokon, sama povinná v písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 „Jednostranné započítanie pohľadávok“ uviedla, že oprávnená jej je dlžná sumu 4.370,46 EUR s príslušenstvom/úrok z omeškania v sume 8.634,- EUR z neoprávnene inkasovaných súm zo zrušeného uznesenia Ústavným súdom a následne Najvyšším súdom SR a zrušenej exekúcie. Súd, napriek uvedenému, prešetrením zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: 12C 728/95 zo dňa 12. 12. 1995 bola žaloba povinnej o určenie, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 12Co 78/96 zo dňa 12. 09. 1996 bol rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zmenený tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovelo. Na základe dovolania povinnej Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozsudkom sp. zn.: 1Cdo 185/96 zo dňa 20. 03. 1997 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Novým rozsudkom Krajský súd v Bratislave sp. zn.: 32Co 233/97 zo dňa 10. 09. 1998 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, ktorým bola žaloba povinnej zamietnutá. Na základe podnetu povinnej podal generálny prokurátor na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 32Co 233/97 zo dňa 10. 09. 1998. Najvyšší súd ho rozsudkom sp. zn.: M Cdo 10/99 zo dňa 31. 10. 2000 zamietol. Napokon, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Cdo 187/2007 zo dňa 21. 05. 2008 bolo odmietnuté dovolanie povinnej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 17Co 65/2007 zo dňa 19. 06. 2007. Súd vzhľadom na vyššie uvedené na tvrdenie povinnej o jednostrannom započítaní pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom, neprihliadol.
6. Povinná voči konštatovanému rozhodnutiu podala sťažnosť, v ktorej sa domáhala zastavenia exekúcie. Vyčítala súdu, že pri rozhodovaní o jej návrhu na zastavenie exekúcie nedostatočne zisťoval skutočnosti a uspokojil sa len s vyhlásením oprávnenej, že žiaden dlh voči nej nemá, bez dokladovania o zaplatení súdom mu určených trov a poplatkov. Vo zvyšku v podanej sťažnosti zopakovala svoje tvrdenia, ktoré predniesla aj v návrhu na zastavenie exekúcie.
7. Oprávnená vo vyjadrení k sťažnosti povinnej žiadala sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. Opätovne poukázala na skutočnosť, že v danom prípade nie je daný na zastavenie exekúcie žiaden zákonom stanovený dôvod v zmysle Exekučného poriadku a povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a v podanej sťažnosti ani žiaden taký dôvod neuviedla, resp. skutočnosti ňou uvádzané sa nezakladajú na pravde. Vo vzťahu k dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré povinná v podanej sťažnosti nerozšírila, sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho vyjadrenia zo dňa 12. 10. 2020. Opätovne zdôraznila, že tvrdenia povinnej obsiahnuté v jej námietke proti exekúcii zo dňa 25. 09. 2020, resp. v jej písomnosti zo dňa 02. 08. 2020, v celom rozsahu popiera. Ku dňu podania námietky proti exekúcii, resp. ku dňu 02. 08. 2020 oprávnená nemá vo vzťahu k povinnej žiaden dlh, ktorý by bolo možné započítať proti jej pohľadávke uplatnenej v tomto exekučnom konaní. Tvrdenia povinnej obsiahnuté v jej námietke proti exekúcii zo dňa 25. 09. 2020, resp. v jej písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 nie sú pravdivé a povinná tieto svoje tvrdenia ani ničím nepreukázala. Nepravdivé, nepodložené a nepreukázané tvrdenia povinnej dôvodom na zastavenie exekúcie byť nemôžu. Navyše obsah písomnosti zo dňa 02. 08. 2020 označenej ako „Jednostranné započítanie pohľadávok“ je neurčitý a nie je z neho možné zistiť aký dlh, aké úroky z omeškania a z čoho, a na základe akých skutočností povinná chce uplatňovať na započítanie. Exekučný súd v napadnutom uznesení podľa oprávnenej správne vychádzal aj z ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Aj s prihliadnutím na toto ustanovenie Exekučného poriadku exekučný súd správne nepriznal relevanciu tvrdeniam povinnej o údajnom jednostrannom vzájomnom započítaní pohľadávok.
8. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
1. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
2. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
3. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
4. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
5. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nebráni jej vecnému prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia a poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti, v ktorej povinná zopakovala svoje tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie, že vymáhaná pohľadávka oprávnenej zanikla v dôsledku započítacieho úkonu 02. 08. 2020. Keďže sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, rozhodnutie o sťažnosti v zmysle ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí obsahovať odôvodnenie. Súd sa preto v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia v reakcii na odôvodnenie podanej sťažnosti.
6. Súd exekúciu zastaví podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak po vzniku exekučného titulu nastala právna skutočnosť spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Z tohto všeobecného pravidla (lex generalis) však existuje výnimka zakotvená v § 61e Exekučného poriadku (lex specialis), ktorá aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvodnosť obrany povinnej (zánik vymáhaného dlhu započítaním) proti exekúcii v posudzovanom prípade nepripúšťa. V zmysle § 61e Exekučného poriadku sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí so správne vysloveným názorom súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorého námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom) alebo ide o započítanie vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov, čo v danom prípade nebolo preukázané.
7. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že oprávnená v exekučnom konaní disponuje vykonateľným exekučným titulom, dôkazné bremeno v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, preto spočíva na povinnej. Dôkazná povinnosť o zániku dlhu potom zaťažovala povinnú, teda bolo povinnosťou povinnej predložiť alebo označiť také dôkazné prostriedky, ktoré objektívne preukazujú zánik vymáhanej pohľadávky oprávnenej. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je tak umožniť rozhodnúť súdu aj v prípade, kedy určitá právne významná skutočnosť pre rozhodnutie vo
veci nemohla byť preukázaná, alebo v prípade, kedy výsledky dokazovania neumožňujú prijať záver o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ potom povinná žiadala, aby súd exekúciu vedenú voči nej zastavil z dôvodu zániku vymáhaného dlhu započítaním, bolo jej povinnosťou súdu preukázať, že má voči oprávnenej pohľadávku spôsobilú na započítanie v exekučnom konaní, t.j. osvedčenú exekučným titulom, na podklade ktorého by aj povinná mohla viesť exekúciu voči oprávnenej (§ 61e Exekučného poriadku). Povinná súdu ani v sťažnostnom konaní relevantné skutočnosti, o ktoré opierala svoju obranu proti exekúcii, nepreukázala a ani v žiadnom smere nežiadala sťažnostný súd o doplnenie dokazovania. Svoju judikovanú pohľadávku voči oprávnenej ani podrobnejšie nešpecifikovala s odkazom na konkrétne rozhodnutie súdu, ktorým jej bola táto pohľadávka priznaná (s uvedeným názvu súdu, spisovej značky a dátumu vydania rozhodnutia). Iné dôvody zastavenia exekúcie povinná neuviedla. Správne potom súd v napadnutom rozhodnutí návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, keďže dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu z dôvodu započítania, na ktorý by mohol súd prihliadať (§ 61e Exekučného poriadku) nebol zo strany povinnej ničím preukázaný.
8. Bolo potom nadbytočné sa v konaní zaoberať prípadnou platnosťou započítacieho prejavu povinnej zo dňa 02. 08. 2020, keďže v danom prípade nebolo ničím preukázané, že sa vôbec jedná o také započítanie, na ktoré by mohol súd prihliadať.
9. Nie je preto dôvodná jej kritika preskúmavaného rozhodnutia v tom smere, že súd jednostranne uveril len tvrdeniam oprávnenej o tom, že voči povinnej nemá žiadny dlh, keďže oprávnenú v tomto smere dôkazné bremeno nezaťažovalo. Naopak, ako už bolo uvedené, bolo práve povinnosťou povinnej svoje tvrdenia podporiť dôkaznými prostriedkami. Nebolo ani povinnosťou súdu skúmať prípadné zdokladovanie úhrady trov zo strany oprávnenej, keďže súd sa v celom priebehu konania nedozvedel, akú peňažnú pohľadávku a na podklade akého súdneho rozhodnutia vlastne mala oprávnená povinnej plniť. Je potrebné pre úplnosť dodať, že oprávnená ani nemá ako preukázať súdu, že nemá voči povinnej žiadne záväzky spôsobilé na vzájomné započítanie s vymáhanou pohľadávkou. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu „neexistenciu“ určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
10. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že konanie o návrhu povinnej nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, na podklade ktorej by bol exekučný súd povinný sám iniciatívne zisťovať a preukazovať dôvody na zastavenie exekúcie. Jedná sa o konanie návrhové, ktorým povinná vyvolala spor o prípustnosť exekúcie, bolo potom jej povinnosťou tvrdiť a aj preukázať skutočnosti odôvodňujúce právny záver exekučného súdu o existencii niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v preskúmavanom rozhodnutí na základe tvrdenia povinnej, že oprávnenej bola v konaniach: 12C 728/95 - 1.931,- Sk, M Cdo 10/99 - 3.095,- Sk, 2Cdo/187/2007 - 131.664,- Sk uložená povinnosť nahradiť trovy konania povinnej, vykonal nad rámec svojej povinnosti šetrenia (na verejne dostupných stránkach www.otvorenesudy.sk, www.nsud.sk) a vyhľadal podľa účastníkov konania všetky rozhodnutia vydané súdmi v konaniach pod konštatovanými spisovými značkami, pričom nezistil, že by niektorým rozhodnutím bola oprávnenej uložená povinnosť nahradiť trovy konania povinnej tak, ako to tvrdila povinná (odsek 17. preskúmavaného rozhodnutia). Povinná sa k týmto zisteniam v podanej sťažnosti nijako nevyjadrila, ich správnosť nespochybnila, pričom jej v napadnutom uznesení bolo zo strany súdu zrozumiteľne vysvetlené, že pokiaľ súdu nebude z jej strany preukázané, že došlo k vzájomnému započítaniu judikovaných pohľadávok oprávnenej a povinnej, jej návrhu na zastavenie exekúcie súd nebude môcť vyhovieť.
11. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
12. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli
kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania (I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020, čl. 17 CSP).
13. Oprávnená si voči povinnej uplatnila nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 155,15 EUR pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 118,67 EUR, režijného paušálu v sume10,62 EUR a DPH.
14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinnej (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Trovy oprávneného sa uvádzajú v poverení na vykonanie exekúcie a v jeho dodatkoch (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku) a stávajú sa predmetom vymáhania od povinného. S výrokom o priznaní náhrady trov zastúpenia oprávneného zákon v ust. § 61l resp. v § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nepočíta výslovne, avšak vydanie dodatku k povereniu s uvedením výšky náhrady trov nie je titulom pre vznik práva oprávneného na náhradu trov, ale len spôsob premietnutia nároku, ktorý vzniká osobitným rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, do predmetu prebiehajúceho konania. V tejto súvislosti súd pripomína, že len rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania má konštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku samotného práva na náhradu nákladov konania. Exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a súčasne aj o ich výške (§61l ods. 3 Exekučného poriadku per analogiam, § 199d od. 1 Exekučného poriadku). 18. Trovy oprávnenej v konaní o sťažnosti povinnej pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 155,15 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti povinnej zo dňa 23. 12. 2020 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 155,15 EUR, k tomu režijný paušál vo výške 10,62 Eur a 20% DPH v sume 25,86 EUR. Súd preto oprávnenej voči povinnej priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania v celkovej výške 115,15 EUR. Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenej priznal podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 8.047,80 EUR. Súd bude postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého budú tieto trovy v prospech oprávnenej voči povinnej vymáhané v tomto exekučnom konaní (II. výroková veta rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu súd povinnej vo výroku o trovách tohto konania neurčil lehotu na plnenie.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).