Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/78/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., zastúpeného

JUDr. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ S., zastúpenému Mgr. P., advokátom

so sídlom v B., 2/ JUDr. J., bývajúcemu v B., 3/ I., bývajúcemu v B., 4/ R., bývajúcemu

v B., 5/ M., bývajúcej v B., 6/ M., bývajúcemu v B., P., 7/ Š., bývajúcemu v B., žalovaným 2/

až 5/ a 7/ zastúpeným Ing. M., B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 27. septembra 2007 sp. zn. vo výroku, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV z 1. júna 2005 sp. zn. zamietajúci žalobu voči

žalovanému 1/, ako aj vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť

žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania; vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 1. júna 2005 sp. zn. zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom

území D. zapísaným na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere

22

X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha

22

vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrada vo

22

výmere X. m, parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrada vo výmere X.

222

m, parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. 4206/X. – záhrada vo výmere X. m,

2 2

parcela č. X. – záhrada vo výmere X. ma parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m.

Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že predmetné

pozemky sa nachádzajú v záhradkárskej osade D. – V., ktorá bola zriadená v roku 1973,

a žalobca v lehote 12 mesiacov od účinnosti o majetku obcí nepodal

návrh na zápis svojho vlastníctva k týmto pozemkom. Na základe žiadosti žalovaného 1/

z 13. októbra 2000 boli tieto parcely zapísané ako vlastníctvo žalovaného 1/ a žalobca

v konaní ničím nepreukázal, že je ich vlastníkom. Súd prvého stupňa zamietol žalobu voči

žalovaným 2/ až 7/ s odôvodnením, že títo účastníci nie sú v danej veci pasívne legitimovaní,

lebo nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a užívajú ich len na základe zmlúv

o dočasnom nájme. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave

rozsudkom z 27. septembra 2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že sa

v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalovaní 2/ až 7/ nie sú

v danom spore pasívne legitimovaní (z dôvodu uvedeného už súdom prvého stupňa). I keď aj

v prípade žalovaného 1/ považoval odvolací súd zamietnutie žaloby za správne, zdôraznil, že

žaloba nemala byť zamietnutá z dôvodov uvedených okresným súdom, ale vzhľadom na to, že

žalovaný 1/ – S. nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. Ani tento subjekt totiž nie

je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

V katastri je na liste vlastníctva č. X. vyhotovenom 5. júna 2003 ako vlastníčka sporných

pozemkov vedená Slovenská republika. Žalovaný 1/ iba spravuje poľnohospodárske

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ( o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách). Vlastníctvo štátu v danom prípade

potvrdzuje aj návrh žalobcu z 8. augusta 2007 adresovaný katastrálnemu úradu za účelom

odstránenia chyby v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Keďže prvostupňový súd v konečnom dôsledku

správne zamietol žalobu aj voči žalovanému 1/ (i keď sčasti z nesprávnych dôvodov),

odvolací súd jeho rozsudok potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil

v spojení s

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého

stupňa zamietajúci žalobu voči žalovanému 1/, napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania

uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), lebo

súdy ho nevyzvali na odstránenie vady žaloby ( ), ktorá spočívala v zjavnej

nesprávnosti označenia žalovaného 1/. Táto nesprávnosť je zrejmá už zo žaloby, lebo v časti,

v ktorej sa opisujú rozhodujúce skutkové okolnosti, je uvedená S., avšak v časti, v ktorej sa

označujú účastníci konania, je ako žalovaný 1/ označený „iba“ S.. Žalobca poukázal aj na to,

že prvostupňový súd v priebehu celého konania konal so S. ako s riadne pasívne

legitimovaným a vyjadril to aj vo svojom rozsudku, v ktorom žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie iba vo vzťahu k žalovaným 2/ až 7/, avšak vo vzťahu

k žalovanému 1/ z úplne iného dôvodu.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu (výroku rozhodnutia), proti

ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol taký výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach.

Nejde o zmeňujúci výrok rozsudku v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval, a teda ani nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, v ktorom ale odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania ( ). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by v konaní na

súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca v dovolaní netvrdil, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ ; existencia vád tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa (na toto

ustanovenie poukazuje aj dovolateľ), je vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva,

ktoré sú mu v tomto konaní priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z vyplýva, že každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Ak

osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj

povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla

2007 ). Právo na súdnu ochranu, okrem (

ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia

(napr. , , a pod.).

Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa

jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd svojím procesným postupom

v danom konaní porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalovaný 1/ je v danom prípade pasívne

legitimovaný, lebo žaloba smeruje proti tomu, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,

z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvého

stupňa nedostatkom pasívnej legitimácie iba vo vzťahu k žalovaným 2/ až 7/ (ktorí sú len

užívateľmi sporných parciel a v katastri nie sú vedení ako vlastníci). Vo vzťahu k žalovanému

1/ ale žalobe nevyhovel s odôvodnením, že žalobca v konaní nepreukázal svoje vlastníctvo

k predmetu sporu.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa svoj rozsudok založil na odlišnom

právnom názore, že žalovaný 1/ nie je v danom prípade pasívne legitimovaný, lebo žaloba

bola podaná proti tomu, kto nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je

vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok (žalovaný 1/ nie je v katastri vedený ako vlastník

sporných parciel).

Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych

záveroch než súd prvého stupňa, odňal žalobcovi možnosť namietať správnosť právneho

názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa

žalobca až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny

záver (než súd prvého stupňa) z okolností, ktoré súdom prvého stupňa neboli spochybňované.

K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť

a prípadne predložiť nové dôkazy. Pokiaľ odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri

posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie – len tento procesný postup by

totiž dôsledne rešpektoval zásadu dvojinštančnosti konania a tiež ústavne chránené právo

žalobcu na súdnu ochranu. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobcovi

realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti tých

skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne

významné, odvolací súd ich ale zohľadnil a právne posúdil ako rozhodujúce.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím

postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle Možno

dodať, že k obdobným právnym záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vo

veci sp. zn. .

So zreteľom na to, že vo vzťahu k žalobcovi došlo v konaní k procesnej vade v zmysle

, existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia, dovolací súd uznesením ( ) zrušil rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková