Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/158/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V., bývajúcej v H., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. R., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., proti žalovaným 1/ V.,

bývajúcemu v K., 2/ M., bývajúcej v K., 3/ Ľ., bývajúcemu vo V., o určenie vlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. septembra 2008 sp. zn. , ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. septembra 2008

sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území

Komárno, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy

2 2

a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrady vo výmere X. ma rodinný dom súpisné

č. X. na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/.

Podľa jej názoru je totiž neplatná darovacia zmluva uzavretá 6. februára 2006 žalovaným 1/

(ako darcom) a žalovanými 2/ a 3/ (ako obdarovanými), lebo žalovaný 1/ ňou nakladal

s nehnuteľnosťami napriek zákazu, ktorý v exekučnom konaní vedenom žalobkyňou proti

žalovanému 1/ (sp. zn. Okresného súdu Komárno) vyslovil súdny exekútor

JUDr. L. v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Komárno rozsudkom z 12. marca 2008 č.k. -118 žalobu

zamietol s odôvodnením, že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by

predmetná darovacia zmluva bola neplatná. Tento právny úkon vyjadruje skutočnú, vážnu

-2-3 Cdo 158/2009

a slobodnú vôľu účastníkov, má všetky predpísané náležitosti a neprieči sa zákonu. Podľa

právneho názoru súdu prvého stupňa nemá porušenie zákazu nakladať s nehnuteľnosťou

vysloveného v exekučnom konaní tie isté dôsledky ako porušenie zákazu vysloveného súdom

v nariadenom predbežnom opatrení. Zmluva, ktorá má predpísané náležitosti, je platná aj

v prípade, že bola uzatvorená napriek zákazu exekútora. Navyše, žalovaný 1/ nehnuteľnosti

previedol na žalovaných 2/ a 3/ ešte pred tým, než mu bolo doručené upovedomenie

exekútora o začatí exekúcie (t.j. v čase, keď mu ešte nebolo zakázané disponovať

s nehnuteľnosťami). Súd prvého stupňa dodal, že ak tento právny úkon žalovaného 1/ (ako

veriteľa) ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne (ako oprávnenej), má žalobkyňa

možnosť domáhať sa určenia, že je voči nej právne neúčinný ( ).

Tento rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním.

Okresný súd Komárno uznesením z 30. mája 2008 č.k. -141 uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ do 3 dní náhradu trov konania 31 614,50 Sk do rúk ich

právnej zástupkyne. Aj toto rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 25. septembra 2008 sp. zn.

, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na

odôvodnenie potvrdzujúceho výroku rozsudku uviedol, že napadnutý je vecne správny

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý bolo potrebné potvrdiť, i keď z iných právnych dôvodov.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí napriek námietke žalovaných 1/ až 3/, že

žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ),

vychádzal z toho, že žalobkyňa tento právny záujem má. I keď aj podľa názoru odvolacieho

súdu má žalobkyňa určitý dôvod, aby sa pre účely vyššie exekučného konania nehnuteľnosti

„dostali opätovne do vlastníctva žalovaného 1/“, nemá naliehavý právny záujem na podanej

žalobe ( ), lebo vlastníctvo by sa vyhovením tejto žalobe žalovanému 1/ de

facto vnútilo. Žalobkyňa nemôže mať v zmysle naliehavý právny záujem na určení nie jej

práva, ale práva žalovaného. Určovacou žalobou sa totiž má a musí vyriešiť existencia práva

žalobcu (nie žalovaného) alebo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (nie medzi

viacerými žalovanými). Navyše, otázka platnosti darovacej zmluvy by sa v danom konaní

riešila len ako predbežná. Žalobkyňa sa mala domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy;

v takom prípade by sa táto otázka riešila ako hlavná, pričom v prípade úspechu by sa na

základe súdneho rozhodnutia opätovne obnovil zápis vlastníckeho práva žalovaného 1/

-3-3 Cdo 158/2009

k nehnuteľnostiam. Ak by žalobkyňa považovala darovaciu zmluvu za platnú, nebola

vylúčená ani možnosť podania žaloby o určenie právnej neúčinnosti tohto právneho úkonu

žalovaných 1/ až 3/ ( ). Vychádzajúc z uvedeného právneho

názoru na procesnú neprípustnosť podanej žaloby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil,

pričom sa vecne nezaoberal otázkou, či darovacia zmluva je alebo nie je platným právnym

úkonom a či žalovaný 1/ je alebo nie je vlastníkom nehnuteľností. Napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa odvolací súd zrušil ako sčasti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uplatnila dovolacie

dôvody v zmysle , a Uviedla, že ak odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, ale z iných (nových) právnych dôvodov než súd prvého stupňa,

odňal žalobkyni právo namietať správnosť (nového) právneho záveru na inštančne vyššom

súde. Tým odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, lebo v odvolacom konaní v dôsledku

procesne vadného postupu odvolacieho súdu už nemala možnosť zaujímať stanoviská

k tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom, navrhovať dôkazy na vyvrátenie alebo

spochybnenie výsledkov dokazovania a k právnym záverom súdu a vyjadrovať sa aj k ich

právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Znemožnenie realizácie jej procesných

oprávnení bolo dôsledkom nerešpektovania princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania odvolacím súdom. Žalobkyni bola odopretá možnosť domôcť sa prieskumu

správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska

právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení

(dovolateľka v súvislosti s tým poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a sp. zn. ). Poukázala tiež na to, že

„nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle na určení neplatnosti

právneho úkonu nemožno vyvodiť z toho, že veriteľ má možnosť domáhať sa vyslovenia

neúčinnosti tohto právneho úkonu“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

). V priebehu konania na súdoch nižších stupňov nebolo namietané, že by

žalobkyňa mala naliehavý právny záujem iba na žalobe o neplatnosť právneho úkonu.

V opačnom prípade by sa mohla voči tomuto názoru a námietke brániť s poukazom na to, že

nemôže mať naliehavý právny záujem na žalobe o neplatnosť právneho úkonu, lebo

rozhodnutie súdu určujúce neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností nemôže byť samo

osebe podkladom pre zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Odvolací súd správne

konštatoval, že žalobkyňa má právny záujem na tom, aby sa pre účely jej exekučného konania

vedeného aj proti žalovanému 1/ dostali predmetné nehnuteľnosti opätovne do vlastníctva

-4-3 Cdo 158/2009

žalovaného 1/. To je v skutočnosti aj jediným dôvodom podania žaloby zo strany žalobkyne.

Tento záujem ale odvolací súd v konaní nezohľadnil. Z uvedených dôvodov žalobkyňa

žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie; žiadala tiež priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške,

ktorú vyčíslila v osobitnom podaní.

Žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Odvolací súd výrokom svojho

rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné ( ). Prípustnosť jej dovolania

preto z nevyplýva.

Dovolanie žalobkyne by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

-5-3 Cdo 158/2009

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené procesnou vadou uvedenou v Odňatím možnosti

konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva

zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný

prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ktoré

z tohto postavenia vyplývajú (viď , , ). Právo na

súdnu ochranu okrem (), Listiny základných práv

a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6

ods. 1) zabezpečujú aj ustanovenia (napr. ,

, a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu

je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom

konaní.

-6-3 Cdo 158/2009

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmý právny názor tohto súdu, že

žalobkyňou zvolená žaloba, ktorou sa domáha určenia vlastníctva nehnuteľností v prospech

žalovaného 1/, je v danom prípade procesne prípustný prostriedok ochrany jej práv

a žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ); zo

skutkových okolností vymedzených v tejto žalobe ale nevyplýva neplatnosť darovacej zmluvy

uzavretej medzi žalovanými, a teda ani opodstatnenie predmetnej určovacej žaloby.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu naproti tomu vyplýva právny názor

odvolacieho súdu, že žalobkyňa na ochranu svojich práv zvolila nevhodný (neprípustný)

procesný nástroj, lebo v žiadnom prípade nemôže mať naliehavý právny záujem na určení

vlastníctva subjektu na opačnej procesnej strane; na podaní určovacej žaloby by mohla mať

naliehavý právny záujem, iba ak by sa ňou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy

uzavretej žalovanými, avšak takú žalobu nepodala (na tom, že nemá naliehavý právny záujem

na žalobou požadovanom určení, nemení nič skutočnosť, že – so zreteľom na ňou proti

žalovanému 1/ vedené exekučné konanie – má určitý dôvod, aby sa v súdnom konaní vyriešila

otázka vlastníctva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd, ktorý za tejto procesnej situácie

odvolaním napadnuté rozhodnutie nezrušil, ale potvrdil, porušil právo žalobkyne na

spravodlivý proces. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných

právnych záveroch než súd prvého stupňa, odňal žalobkyni možnosť namietať správnosť

právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. K „novému“

(z pohľadu priebehu a výsledkov konania na súde prvého stupňa) právnemu záveru

odvolacieho súdu sa žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť. Pokiaľ odvolací súd dospel k iným

právnym záverom pri posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, mal

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie – len tento

procesný postup by totiž dôsledne rešpektoval zásadu dvojinštančnosti konania a ústavne

chránené právo žalobkyne na súdnu ochranu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím

postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že k obdobným právnym záverom dospel

v rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. .

-7-3 Cdo 158/2009

So zreteľom na to, že žalobkyni bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať (§

237 písm. f/ ) a táto procesná vada je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ). So zreteľom na dôvod zrušenia rozsudku

odvolacieho súdu sa dovolací súd nezaoberal okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala

existenciu tzv. inej procesnej vady konania ( ) a z ktorých

vyvodzovala, že napadnuté rozhodnutie v otázke existencie jej naliehavého právneho záujmu

na žalobou požadovanom určení spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková