Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)5f7/375856.4ab339.pdf
PDF · 111.16 KB
No categories available
1ObdoV/91/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 91/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V., proti žalovanej
JUDr. I., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K., o určenie pravosti pohľadávky,
vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13 Cb 788/00, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Obo 48/2006-185 zo dňa 12. júla
2007, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 6 Obo 48/2006-185 zo dňa 12. júla 2007
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 99 436,77
Sk je nesporná a zároveň si uplatnil náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku vo výške 3 976,– Sk. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď oprávnenosť uplatneného nároku nepreukázal žiadnymi
konkrétnymi dôkazmi. Poukázal na Dohody o poskytnutí pôžičky aj s dodatkami, kde
na jednej strane zmluvného vzťahu je žalobca ako štatutárny orgán úpadcu a na druhej ako
fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý poskytuje spoločnosti úpadcu pôžičku. Absentujú však
listinné dôkazy z účtovníctva úpadcu, ktorého nesprávne vedenie preukazujú aj rozhodnutie
D. a audítorská správa z 22. januára 2002. Preto súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
vykonať ďalšie žalobcom navrhované dôkazy svedeckými výpoveďami a žalobu ako
bezdôvodnú zamietol.
Odvolací súd žalobcom napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca bol konateľom úpadcu, teda osobou
zodpovednou za ekonomickú situáciu spoločnosti, za vedenie účtovníctva, kde dôkazy
o dôvodnosti prihlásenej pohľadávky absentujú. Žalobcom poskytované peňažné dotácie sa
21 Obdo V 91/2007
nepremietli do príslušných účtovných dokladov ako príjem spoločnosti. Dodatočne
predložené príjmové pokladničné doklady nemožno pokladať bez ďalšieho za vierohodne
preukázané plnenie žalobcu úpadcovi. Odvolací súd sa za týchto okolností stotožnil
so záverom prvostupňového súdu, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že je
veriteľom úpadcu v rozsahu prihlásenej pohľadávky a odvolaním napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako vecne správne.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie, v ktorom žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod uviedol, že postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd konštatoval, že
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa žalobca na pojednávanie nedostavil a svoju
neúčasť neospravedlnil, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. K tomu
žalobca uviedol, že dňa 12. júla 2007 sa ospravedlnil podaním zo dňa 28. júna 2007, o čom
svedčí aj podací lístok, potvrdzujúci prevzatie zásielky. Dňa 16. augusta 2007 mu
na telefonickú informáciu bolo potvrdené, že ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní
bolo odvolaciemu súdu riadne a včas doručené. Súčasťou ospravedlnenia boli aj alternatívne
procesné návrhy, ktorými sa však odvolací súd vôbec nezaoberal. Ďalej namietal, že odvolací
súd rozhodol bez tohto, aby mu umožnil oboznámiť sa so stanoviskom žalovanej
a prípadnými novými dôkazmi ňou predloženými, hoci o to súd výslovne požiadal.
K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sa podaním zo dňa 28. júna
2007 síce ospravedlnil z pojednávania, ale nepožiadal o jeho odročenie. Preto navrhla, aby
dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho
konania za jeden úkon právnej služby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel
k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
31 Obdo V 91/2007
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo vydané
v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p.
Jednou z takýchto vád je i skutočnosť, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorej sa žalobca dovoláva. Pod odňatím
možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred
súdom, ide tiež v prípade, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada
s argumentáciou účastníka konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval (porov. rozh. NS SR sp. zn.
5 Cdo 88/99, 3 Cdo 221/07, 5 Cdo 31/08), že rešpektovanie práva na spravodlivý proces
zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
predpokladá, že v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní pred všeobecným
súdom musí byť daná jeho účastníkovi možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom (čl.
48 ods. 2 Ústavy SR) a k veci samej, ale tiež označiť, navrhnúť dôkazy, ktorých vykonanie
pre zistenie, resp. preukázanie svojich tvrdení pokladá za potrebné; tomuto procesnému právu
účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch, vrátane dôkazných
návrhov rozhodnúť, ale tiež - pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí vyložiť, z akých
dôvodov tieto neakceptoval. Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen
vadami, spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľnými
pod vadu konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p., ale súčasne postupuje aj v rozpore
so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiely Ústavy SR, predovšetkým v čl. 46
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(porov. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03 a p.)
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorá súd
zaväzuje, platí zásada, aby všeobecné súdy svoje rozhodnutia odôvodňovali; tento záväzok
nemôže byť chápaný tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (pozri Van Hurk
v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (pozri Ruiz Torija a Hiro
Balani v. Španielsko, 1994). Z práva na spravodlivý proces totiž vyplýva povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán
41 Obdo V 91/2007
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porov. Krasko v. Švajčiarsko,
1993).
V prejednávanej veci žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. júna 2007
jednak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní odvolacieho súdu (v podstate tým, že jeho
finančná situácia mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní) s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu zachovania jeho práva
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a vyjadreniam žalovanej a jednak alternatívne
žiadal, aby ho odvolací súd nechal vypočuť k vyjasneniu prípadných sporných otázok
prostredníctvom dožiadaného súdu a aby mu pre tento prípad doručil na vyjadrenie všetky
vyjadrenia žalovanej.
Napriek tomuto v spise založenému podaniu odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť
neospravedlnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza prakticky len z obsahu rozhodnutia
prvostupňového súdu. K uvádzaným dôvodom odvolania sa vyjadril len veľmi stručne s tým,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepredložil relevantné
dôkazy. Obsahom citovaného vyjadrenia žalobcu sa nezaoberal vôbec a neumožnil žalobcovi
ani reagovať na podanie žalovanej, ktorá sa k odvolaniu vyjadrila listom zo dňa 31. marca
2004, ktorý nebol žalobcovi doručený.
Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa
na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 234b ods. 1 a 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2009
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu