Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/91/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 91/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V., proti žalovanej

JUDr. I., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K., o určenie pravosti pohľadávky,

vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -185 zo dňa 12. júla

2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. -185 zo dňa 12. júla 2007

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka vo výške 99 436,77

Sk je nesporná a zároveň si uplatnil náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho

poplatku vo výške 3 976,– Sk. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keď oprávnenosť uplatneného nároku nepreukázal žiadnymi

konkrétnymi dôkazmi. Poukázal na Dohody o poskytnutí pôžičky aj s dodatkami, kde

na jednej strane zmluvného vzťahu je žalobca ako štatutárny orgán úpadcu a na druhej ako

fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý poskytuje spoločnosti úpadcu pôžičku. Absentujú však

listinné dôkazy z účtovníctva úpadcu, ktorého nesprávne vedenie preukazujú aj rozhodnutie

D. a audítorská správa z 22. januára 2002. Preto súd považoval za nadbytočné a nehospodárne

vykonať ďalšie žalobcom navrhované dôkazy svedeckými výpoveďami a žalobu ako

bezdôvodnú zamietol.

Odvolací súd žalobcom napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca bol konateľom úpadcu, teda osobou

zodpovednou za ekonomickú situáciu spoločnosti, za vedenie účtovníctva, kde dôkazy

o dôvodnosti prihlásenej pohľadávky absentujú. Žalobcom poskytované peňažné dotácie sa

21 Obdo V 91/2007

nepremietli do príslušných účtovných dokladov ako príjem spoločnosti. Dodatočne

predložené príjmové pokladničné doklady nemožno pokladať bez ďalšieho za vierohodne

preukázané plnenie žalobcu úpadcovi. Odvolací súd sa za týchto okolností stotožnil

so záverom prvostupňového súdu, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že je

veriteľom úpadcu v rozsahu prihlásenej pohľadávky a odvolaním napadnuté rozhodnutie

potvrdil ako vecne správne.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie, v ktorom žiadal, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod uviedol, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd konštatoval, že

napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa žalobca na pojednávanie nedostavil a svoju

neúčasť neospravedlnil, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. K tomu

žalobca uviedol, že dňa 12. júla 2007 sa ospravedlnil podaním zo dňa 28. júna 2007, o čom

svedčí aj podací lístok, potvrdzujúci prevzatie zásielky. Dňa 16. augusta 2007 mu

na telefonickú informáciu bolo potvrdené, že ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní

bolo odvolaciemu súdu riadne a včas doručené. Súčasťou ospravedlnenia boli aj alternatívne

procesné návrhy, ktorými sa však odvolací súd vôbec nezaoberal. Ďalej namietal, že odvolací

súd rozhodol bez tohto, aby mu umožnil oboznámiť sa so stanoviskom žalovanej

a prípadnými novými dôkazmi ňou predloženými, hoci o to súd výslovne požiadal.

K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca sa podaním zo dňa 28. júna

2007 síce ospravedlnil z pojednávania, ale nepožiadal o jeho odročenie. Preto navrhla, aby

dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho

konania za jeden úkon právnej služby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

31 Obdo V 91/2007

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo vydané

v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v

Jednou z takýchto vád je i skutočnosť, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom ( ), ktorej sa žalobca dovoláva. Pod odňatím

možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred

súdom, ide tiež v prípade, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada

s argumentáciou účastníka konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval (porov. rozh. NS SR sp. zn.

, , ), že rešpektovanie práva na spravodlivý proces

zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

predpokladá, že v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní pred všeobecným

súdom musí byť daná jeho účastníkovi možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom (čl.

48 ods. 2 SR) a k veci samej, ale tiež označiť, navrhnúť dôkazy, ktorých vykonanie

pre zistenie, resp. preukázanie svojich tvrdení pokladá za potrebné; tomuto procesnému právu

účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch, vrátane dôkazných

návrhov rozhodnúť, ale tiež - pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí vyložiť, z akých

dôvodov tieto neakceptoval. Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen

vadami, spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľnými

pod vadu konania v zmysle , ale súčasne postupuje aj v rozpore

so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiely SR, predovšetkým v

ods. 1, čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

(porov. , , , a p.)

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorá súd

zaväzuje, platí zásada, aby všeobecné súdy svoje rozhodnutia odôvodňovali; tento záväzok

nemôže byť chápaný tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (pozri Van Hurk

v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia

a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (pozri Ruiz Torija a Hiro

Balani v. Španielsko, 1994). Z práva na spravodlivý proces totiž vyplýva povinnosť súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

41 Obdo V 91/2007

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porov. Krasko v. Švajčiarsko,

1993).

V prejednávanej veci žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. júna 2007

jednak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní odvolacieho súdu (v podstate tým, že jeho

finančná situácia mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní) s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu zachovania jeho práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a vyjadreniam žalovanej a jednak alternatívne

žiadal, aby ho odvolací súd nechal vypočuť k vyjasneniu prípadných sporných otázok

prostredníctvom dožiadaného súdu a aby mu pre tento prípad doručil na vyjadrenie všetky

vyjadrenia žalovanej.

Napriek tomuto v spise založenému podaniu odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť

neospravedlnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza prakticky len z obsahu rozhodnutia

prvostupňového súdu. K uvádzaným dôvodom odvolania sa vyjadril len veľmi stručne s tým,

že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepredložil relevantné

dôkazy. Obsahom citovaného vyjadrenia žalobcu sa nezaoberal vôbec a neumožnil žalobcovi

ani reagovať na podanie žalovanej, ktorá sa k odvolaniu vyjadrila listom zo dňa 31. marca

2004, ktorý nebol žalobcovi doručený.

Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru, resp. SR v spojení

s a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu