Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne J. E. O., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. - I. K., J. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26 proti žalovanému Okresnému úradu Košice, so sídlom Komenského 52, Košice o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: OU-KE- OOP5-2020/016684-002 zo dňa 26.02.2020 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice č.: OU-KE-OOP5-2020/016684-002 zo dňa 26.02.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd elektronicky prostredníctvom portálu e- žaloby dňa 12.03.2020 správnu žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice č.: OU-KE- OOP5-2020/016684-002 zo dňa 26.02.2020, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mesta Košice č.: MK/A/2019/20431 zo dňa 22.11.2019 a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. OU-KE-OOP5-2020/016684-002 zo dňa 26.02.2020 ako príslušný odvolací orgán podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní o odvolaní účastníčky správneho konania v tom čase mladistvej J. E. O., t.j. žalobkyne, proti rozhodnutiu Mesta Košice č. MK/A/2019/20431 zo dňa 22.11.2019 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) rozhodol tak, že podľa o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie účastníčky konania zastúpenej jej zákonnými zástupcami JUDr. J. O. a D.. X.. N. O. zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

3. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 22.11.2019 rozhodol o pokarhaní mladistvej účastníčky konania, a to za porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v platnom znení (ďalej aj: „zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov“), ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 16.09.2019 požila alkoholický nápoj (pivo) v prevádzke E. N. na H. XX C. J. a alkoholický nápoj (víno) zn. Tokaj na O. B. C. J. v byte jej spolužiaka T. T.Ž.. Mestská polícia Košice doručila dňa 18.09.2019 správnemu orgánu prvého stupňa list pod č. MsP-8/2019/P-175 označený ako „Správny delikt - odovzdanie veci príslušnému orgánu“, v ktorom sa konštatuje, že uvedeného dňa o 18:11 hod. na H. B.. Č.. X C. J. bolo hliadkou mestskej polície zistené konanie majúce znak správneho deliktu, ktorého sa mala dopustiť v tom čase mladistvá účastníčka konania tak, že požila alkoholické nápoje, pričom orientačnou dychovou skúškou

vykonanou pomocou prístroja Alco Quant 6020 č. 2714 bola v jej dychu nameraná hodnota 0,86 mg/l, čo zodpovedá hodnote 1,79 promile alkoholu v krvi. Následne bola menovaná poučená o tom, že vec týkajúca sa požívania alkoholických nápojov mladistvou osobou bude odovzdaná príslušnému správnemu orgánu a oznámená jej zákonnému zástupcovi, t.j. matke JUDr. J. O. a pri dodržaní zákonom stanoveného procesného postupu a po dôslednom zistení a zdokumentovaní všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci, správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 22.11.2019, proti ktorému zákonná zástupkyňa účastníčky konania podala opravný prostriedok označený ako „Sťažnosť voči rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 22.11.2019, Vaša zn.: MK/A/2019/20431,“ ktorý odvolací orgán posudzoval podľa jeho obsahu ako odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V odvolacom konaní žalovaný zhodnotil postup správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie námietky nie sú dôvodné. V rozhodnutí ďalej uviedol: „Z ust. a vyplýva, že policajný orgán, ktorým je aj mestská polícia, je oprávnený vyzvať mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v uvedeného zákona. Právny zástupca mladistvej v podanom odvolaní spochybnil existenciu dôvodného podozrenia. V napadnutom rozhodnutí je existencia dôvodného podozrenia jasne vysvetlená a odvolací orgán sa s týmto vysvetlením stotožňuje. V úradnom zázname mestskej polície zo dňa 21.10.2019 aj vo vyjadreniach právneho zástupcu mladistvej sa zhodne uvádza, že motorika mladistvej J. E. O. bola značne oslabená, musela byť podopieraná ďalšími dvoma osobami a následne len ťažkosťami vykonala dychovú skúšku. Tvrdenie o práve na okamžitú právnu pomoc pri tomto úkone mestskej polície nie je dôvodné. Mladistvé osoby sú deliktuálne spôsobilé. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že by mladiství, študenti gymnázia, nechápali zmysel a účel vykonaných úkonov. Ust. výslovne zakotvuje oprávnenie policajného orgánu vyzvať mladistvých, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušili zákaz požitia alkoholu, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok a súčasne zakotvuje povinnosť mladistvých podrobiť sa takémuto vyšetreniu, pričom neuvádza, že policajný orgán je oprávnený tento úkon vykonať iba za prítomnosti zákonného či právneho zástupcu mladistvého. Ak by takéto obmedzenie oprávnenia policajného orgánu existovalo, musí byť v zákone výslovne uvedené. Priebeh samotnej dychovej skúšky a ďalšie nasledujúce úkony mestskej polície právny zástupca mladistvej spochybňuje (konkrétne napr.: či boli mladiství pred vykonaním dychovej skúšky poučení, či im výsledok dychovej skúšky bol ukázaný, či bol dodržaný návod na použitie prístroja, kto a kedy ho vytlačil na tlačiarni a kedy bol podpísaný). Odvolací orgán v prvom rade uvádza, že nie je oprávnený spochybňovať výsledky úkonov mestskej polície, pretože nie je orgánom vecne príslušným na preskúmanie jej postupu. Zároveň odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca mladistvej spochybňuje priebeh úkonov, pri ktorých nebol prítomný, takže nemôže presne vedieť, ako prebehli a svoje tvrdenia preukázať. Tieto úkony sú jednak neopakovateľné a zároveň sú riadne zdokumentované, preto sa jedná o ničím preukázané a účelové tvrdenia právneho zástupcu mladistvej. Zjavnú účelovosť preukazuje aj nasledovné: Podané odvolanie obsahuje (okrem iného) aj tvrdenie, že postup, ktorý je potrebné dodržať pri vykonaní dychovej skúšky, aby nedošlo k skresleniu výsledkov, bol porušený okrem iného aj tým, že nedošlo k čakaniu najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu. Táto námietka však priamo indikuje, že mladiství pred vykonaním dychovej skúšky nejaký alkohol skutočne požili. V opačnom prípade argument o nedodržaní minimálnej doby čakania od posledného požitia alkoholu nemá žiadnu logiku. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že dodržanie minimálnej doby čakania je jasne a nepochybne preukázané tým, že zdokumentovaný čas príchodu hliadky mestskej polície je o 17.30 hod., a zdokumentovaný čas dychovej skúšky prvého mladistvého je 17.58 hod., čo je viac, ako 15 minút a je logické, že počas prítomnosti hliadky mladiství nepožívali žiadny alkohol. Rovnako tak je logické, že v tom čase nefajčili, čo je tiež jedna z účelových námietok uvedených v odvolaní. K ďalším úkonom mestskej polície vykonaným v súvislosti s podaním vysvetlenia odvolací orgán uvádza v prvom rade to, že predmetné úkony nie je dôvodné zamieňať s inštitútmi zaistenia a obmedzenia osobnej slobody. Takisto má odvolací orgán za preukázané, že zákonní zástupcovia mladistvých boli kontaktovaní bez zbytočného odkladu po zistení výsledku dychovej skúšky a preverení totožnosti mladistvých, keďže posledná dychová skúška bola vykonaná o 18.11 hod. a najneskôr o 19.22 hod. bolo už ukončené podanie vysvetlenia prvého mladistvého za prítomnosti jeho zákonného zástupcu (konkrétne o 19.22 hod. bolo ukončené podanie vysvetlenia I. L.). K samotnému obsahu podaného vysvetlenia odvolací orgán považuje za potrebné zdôrazniť, že tento úkon bol vykonaný za prítomnosti zákonnej zástupkyne mladistvej, rovnako ako podanie vysvetlenia ostatných mladistvých. Je objektívne dôvodné skonštatovať, že ak by zákonní zástupcovia mladistvých mali čo i len najmenšie pochybnosti

o tom, čo mladiství uviedli pri podaní vysvetlenia, tak by tieto vysvetlenia nepodpísali, resp. by svoje výhrady voči ich pravdivosti uviedli. Ani jeden zákonný zástupca tak však neučinil. Aj z týchto okolností je zrejmé, že u mladistvých bolo aj pri podaní vysvetlenia evidentné, že alkohol požili. Ani v písomných vyjadreniach právneho zástupcu účastníčky konania a ani v podanom odvolaní vôbec nie je namietaná samotná skutočnosť, že mladiství alkohol skutočne požili. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci nie je rozhodujúca konkrétna hodnota nameranej hladiny alkoholu, ale rozhodujúce je, že výsledok dychovej skúšky bol pozitívny. Právny zástupca mladistvej namietal jej zlý zdravotný stav a neprivolanie RZP mestskou políciou. Odvolací orgán jednak poukazuje na fakt, že opísané zdravotné ťažkosti spočívajúce v oslabenej motorike, sťaženom dýchaní či tráviacich ťažkostiach sú obvyklými prejavmi požitia alkoholu, ale zároveň poukazuje na to, že ani zákonná zástupkyňa po dostavení sa na stanicu mestskej polície neprivolala RZP a v písomných podaniach právneho zástupcu mladistvej nie je zmienka ani o tom, že by po odchode zo stanice mestskej polície bola mladistvá na pohotovosti za účelom ošetrenia jej zlého zdravotného stavu. Tieto okolnosti objektivizujú záver správneho orgánu v predmetnej veci, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie. Podanie vysvetlenia rozhodne nie je možné považovať za priznanie. Podstatné však je, že vysvetlenia jednotlivých mladistvých sú obsahovo zhodné, presne sa v nich uvádza, aký alkohol a kde požili a aký bol výsledok dychovej skúšky. Taktiež je podstatné, že podané vysvetlenia sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to s výsledkami dychovej skúšky, so záznamom mestskej polície o zistení priestupku/správneho deliktu č. MsP-8/2019-P-175 zo dňa 16.09.2019 a tiež v súlade s úradným záznamom hliadky mestskej polície zo dňa 21.10.2019, podaným na základe žiadosti správneho orgánu o vyjadrenie sa k veci. Odvolací orgán konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presne opísaný, vykonané dôkazy boli posúdené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a náležíte vyhodnotené, žiadne dôkazy si navzájom neprotirečia, právne posúdenie veci je jasne vysvetlené. Správny orgán sa presvedčivo vysporiadal s uplatnenými námietkami účastníka konania. Odvolací orgán ďalej konštatuje, že neboli zistené ani závažné procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na práva účastníkov konania.

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je v neprospech účastníčky konania a jej zákonných zástupcov, tak akokoľvek presvedčivé a podrobné zdôvodnenie budú považovať za nedostatočné, nesprávne a svojvoľné. Zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu je však potrebné hodnotiť objektívne, nie subjektívne. Odvolací orgán konštatuje, že zistený skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že boli naplnené dôvody pre uloženie pokarhania mladistvej J. E. O. pre porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa V konaní o porušení obmedzujúceho opatrenia podľa ide o mladistvých, o ich zdravý telesný i morálny vývin. To je dosť vážna a právnym poriadkom chránená hodnota na to, aby účelové a nepodložené spochybňovanie procesného postupu konajúcich orgánov bolo dôležitejšie a závažnejšie, ako materiálna pravda v predmetnej veci.“

4. Žalobkyňa v správnej žalobe predovšetkým uplatnila zrušovací dôvod v zmysle , z dôvodu, že rozhodnutie v odvolacom konaní vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Ďalej namietala, že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (, , a ). Ďalej namietala, že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

5. Podstata argumentácie právneho zástupcu žalobkyne spočívala v tvrdení, že o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Mesta Košice ako správneho orgánu prvého stupňa malo v súlade s platnou právnou úpravou rozhodovať ako nadriadený správny orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V žalobe poukázala na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.03.2012, podľa ktorého:

„Ustanovenie obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy. „Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, b. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, c. regionálne úrady verejného zdravotníctva, d. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, e. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, f. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, g. Slovenská informačná služba. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia. Podľa na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa odseku 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti jej rozhodnutiu v danom prípade rozhoduje príslušný správny orgán. K totožnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 10. októbra 2011. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce (starostu obce) o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby ( správneho poriadku a a nasl. ).“, ako aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2013 sp. Zn. podľa ktorých : „Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so svojou dnes už ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) dospel k záveru, že pri prejednávaní iného správneho deliktu vystupuje obec v postavení správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čo vyplýva z ustanovení správneho poriadku v spojení s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval názor odporcu, že na prejednanie odvolania v danej veci patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za správny. Vecná pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pritom vyplýva nielen zo skutočnosti, že bol gestorom , ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku ochrany zdravia (pozri k tomu bližšie napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. marca 2012 či sp. zn. z 29. marca 2013- www.nsud.sk.“

6. Žalobkyňa preto s poukazom na takúto ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujala názor, že správnym orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu obce o uložení sankcie za iný správny delikt podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a nie Okresný úrad Košice. V danej veci tak bolo vydané žalovaným rozhodnutie zo dňa 26.02.2020, ktorý na vydanie tohto rozhodnutia nebol oprávnený, a preto ide o rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, ktoré zároveň porušuje práva žalobkyne.

7. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej uplatnila aj žalobné dôvody spočívajúce v tvrdení, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na námietky týkajúce sa procesného postupu, ako aj týkajúce sa nezákonnosti vedenia správneho konania považoval za ničím nepodložené, nezrozumiteľné a tendenčne smerované

tak proti žalobkyni, ako aj proti jej zákonnej zástupkyni. Z uvedených podstatných dôvodov preto žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala zrušiť tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2020 k správnej žalobe s uplatnenými žalobnými dôvodmi nesúhlasil a zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, na ktorej trval v celom rozsahu.

9. Na základe návrhu žalobkyne v správnej žalobe, správny súd uznesením č. k. -74 zo dňa 15.07.2021 priznal podľa správnej žalobe zo dňa 12.03.2020 odkladný účinok, čo odôvodnil tým, že žalobkyňa predložila dôvodne a dostatočne vyčerpávajúce argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by jej hrozila závažná ujma, alebo iný závažný následok.

10. Žalobkyňa v replike zo dňa 10.08.2021 k vyjadreniu žalovaného nezaujala žiadne stanovisko, replikou reagovala iba na nesúhlasné stanovisko žalovaného s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Žalovaný v duplike zo dňa 13.08.2021 považoval repliku žalobkyne za bezpredmetnú z dôvodu, že o jej návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo súdom kladne rozhodnuté už dňa 15.07.2021.

12. Súd v konaní podľa a nasl. , posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o opodstatnenosti správnej žaloby.

13. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.01.2022 súd konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý podaním zo dňa 13.01.2022 ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu plnenia iných pracovných povinnosti a zobral na vedomie, že sa vec môže prejednať a rozhodnúť aj v neprítomnosti ich zástupcu. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na uplatnených žalobných dôvodov a opakovane poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pripojené k správnej žalobe, z ktorých možno dospieť k záveru, že vo veci odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval nepríslušný správny orgán.

14. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

15. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov,

osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.

17. Podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 mladistvou osobu do 18 rokov uloží jej obec pokarhanie. V odôvodnených prípadoch použije aj zákaz navštevovať verejne prístupné miesta v miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.

18. Podľa § 12 ods. 5 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa ods. 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého.

19. Podľa o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Z obsahu pripojeného úplného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Mesto Košice - Mestská polícia Košice podaním č. MsP-8/2019/P-175 zo dňa 16.09.2019 zaslala Magistrátu mesta Košice, oddeleniu právnemu a majetkovému, referátu právnemu a legislatívnemu písomné podanie označené ako „správny delikt - odovzdanie veci príslušnému orgánu“ zo dňa 16.09.2019, v ktorom uviedlo, že v tom čase mladistvá J. E. O., nar. XX.XX.XXXX sa dňa 16.09.2019 v čase o 18:11 hod. na ulici H. Č.. X v J. dopustila konania majúceho znak správneho deliktu, a to tým, že požila alkoholický nápoj, kde orientačnou dychovou skúškou pomocou prístroja Alco Quant 6020 pod č. 2714 jej bola nameraná hodnota alkoholu 0,86 mg/l a zároveň bola poučená, že vec bude odovzdaná na ďalšie riešenie správnemu orgánu a oznámená jej zákonnému zástupcovi, t.j. matke JUDr. J. O.. Šetrením bolo ďalej zistené, že sa nejedná o priestupok, ale o iný správny delikt podľa , o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Na základe týchto skutočností preto v zmysle ustanovenia zákona o priestupkoch vec bola odovzdaná adresátovi na priame vybavenie. Správny orgán (Mesto Košice) vydal oznámenie o začatí správneho konania dňa 24.09.2019. Na uvedené reagovala účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 08.09.2019, v ktorom namietala porušenie práv maloletej účastníčky konania, nezákonné obmedzenie jej osobnej slobody, ako aj odmietnutie práva na okamžitú právnu pomoc. Zároveň nesúhlasila ani s výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi. Ústne pojednávanie vo veci bolo na správnom orgáne prvého stupňa vykonané dňa 13.11.2019, kde účastníčka konania využila svoje právo odmietnuť vypovedať. Následne správny orgán prvého stupňa, príslušný na rozhodovanie zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov účastníčke konania uložil pokarhanie za porušenie označeného zákona, ktoré skutkovo vymedzil tak, že dňa 16.09.2019 maloletá požila alkoholický nápoj - pivo v prevádzke E. N. na H. B.. Č.. XX C. J., a alkoholický nápoj zn. Tokaj na O. B. C. J. v byte spolužiaka T. T.. Požitie alkoholických nápojov bolo potvrdené aj výsledkom orientačnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vykonanej hliadkou Mestskej polície Košice prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020 zo dňa 16.09.2019 v čase o 18:11 hod. na H. B.. Č.. X C. J. pod číslom 2714, ktorej výsledok bol 0,86 mg/l (t.j. 1,79 promile). Svojím konaním preto účastníčka konania naplnila skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Po včasnom podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako príslušný odvolací orgán podľa zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v odvolacom konaní rozhodoval žalovaný, ktorý odvolanie účastníčky konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

21. Vzhľadom na žalobný dôvod uplatnený v správnej žalobe, že o podanom opravnom prostriedku rozhodoval nepríslušný správny orgán, t.j. orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, správny súd sa v prvom rade zameral na zodpovedanie otázky, či žalovaný je príslušným správnym orgánom na rozhodovanie o odvolaní vo veciach, v ktorých rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, t.j. obce bola za porušenie zákazu stanoveného v § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov mladistvou osobou uložená sankcia vo forme pokarhania.

22. V tej súvislosti správny súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.03.2012, prijatého ako judikát č. 89/2012,

ktoré sú podľa názoru správneho súdu plne aplikovateľné aj na preskúmavanú vec, s odvolaním sa na právnu vetu : „Prejednanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za iný správny delikt podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov patrí do právomoci Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

23. Zároveň súd poukazuje aj na podrobné dôvody označeného judikátu, ktorom NS SR uviedol : „Podľa veta prvá pred bodkočiarkou zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 24. novembra 1990, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Podľa obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Podľa obec pri výkone samosprávy utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Podľa obec pri výkone samosprávy zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. S účinnosťou od 1. januára 2002 podľa o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce. Ustanovenie obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy.

neustanovuje orgán príslušný na výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. Podľa správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, c) regionálne úrady verejného zdravotníctva, d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, e) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, f) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, g) Slovenská informačná služba. explicitne neustanovuje právomoc konkrétneho orgánu verejného zdravotníctva ( cit. zákona), ktorý je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na úseku štátnej správy ochrany zdravia v prvom stupni rozhoduje obec. V zmysle cit. zákona Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v až g) prejednávajú a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú pokuty za iné správne delikty podľa tohto zákona. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia. Podľa zakazuje sa:

a) predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie 1. osobám mladším ako 18 rokov, 2. osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, 3. v zdravotníckych zariadeniach s výnimkou kúpeľných liečební pre dospelých, 4. na zhromaždeniach a verejných kultúrnych podujatiach s výnimkou piva a vína, 5. na verejných kultúrnych podujatiach určených pre osoby mladšie ako 18 rokov, b) podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich bezprostredné požitie vodičom, c) vstupovať do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky alebo prepravy, verejný poriadok alebo vzbudzujú verejné pohoršenie. Podľa právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila zákaz, obmedzenie alebo povinnosť uvedenú v a , v a v , môže uložiť obec pokutu od 5000 Sk do 200 000 Sk. Podľa na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa odseku 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (najmä rozhodnutí sankčnej povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný zákon. V zmysle správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a teda rozhodnutie o zodpovednosti za iný správny delikt, treba k námietkam vzneseným správnym orgánom uviesť, že ustanovenie veta za bodkočiarkou , v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti nepoužije, nakoľko ukladanie sankcií obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ustanovení a Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov. Rozhodnutie obce o správnom delikte a o uložení sankcie treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti , a to vzhľadom na právnu úpravu v zákone o obecnom zriadení v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( a nasl.). Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že problematika správneho trestania je veľmi zložitá, lebo subsumuje jednak priestupky fyzických osôb, ktoré sú upravené v , ale aj rozsiahlu oblasť správneho trestania právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, základom administratívnej zodpovednosti ktorých je zodpovednosť za správny delikt. Právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnej dobe obsahuje veľké množstvo právnych predpisov, ktoré upravujú ukladanie sankcií právnickým osobám za porušenie právnych predpisov. Zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty správnych deliktov najmä v poslednom období stále pribúda. Inštitút

správneho deliktu vystupuje do popredia v súvislosti s požiadavkou zabezpečiť riadne plnenie povinností, ktoré pre právnické osoby vyplývajú zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo sú im uložené na ich základe. Právna úprava správnych deliktov je nejednotná a roztrieštená. Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri vymedzovaní tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Na základe vyššie uvedeného možno ustáliť, že tak vo veciach priestupkov ako aj vo veciach správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce nielen v konaní o priestupkoch, ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho náleze sp. zn. zo dňa 1. novembra 2010, podľa ktorého "nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí, od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona" (pozri k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. júla 2008

- www.concourt.sk).

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti jej rozhodnutiu v danom prípade rozhoduje príslušný správny orgán.

K totožnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 10. októbra 2011. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce (starostu obce) o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby ( správneho poriadku a a nasl. ).“

24. Správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2013, z ktorého vyplýva: „.... Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval názor odporcu, že prejednanie odvolania v danej veci patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za správny. Vecná pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pritom vyplýva nielen zo skutočnosti, že bol gestorom , ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku ochrany zdravia (pozri k tomu bližšie napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.03.2012, či sp. zn. z 29.03.2013 - www.nsud.sk, http://www.ssud.sk)“

25. Po preskúmaní administratívneho spisu, vzhľadom na vyššie uvedené právne závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto je namieste podľa písmeno b) zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vydané v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pretože ho vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený.

26. Správny súd dodáva, že ustanovenie písmeno b/ sa vzťahuje na prípady, keď rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený, a teda ide o tzv. nulitný právny akt. Nulitný (ničotný) právny akt je taký, z ktorého nevyplývajú žiadne následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo síce je, ale mimo zákonom zverenú právomoc. Preto je takéto rozhodnutie alebo opatrenie neplatné od samého počiatku - ex tunc, teda od jeho vydania a z právneho hľadiska z tohto dôvodu neexistuje a ani nikoho nezaväzuje na plnenie povinnosti, ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa na neho hľadí, ako keby nebolo vôbec vydané. Takýto ničotný akt teda nikoho nezaväzuje, nikto ho nie je povinný rešpektovať, a ani ho nemožno zhojiť uplynutím času a nesvedčí mu prezumpcia správnosti. Nulita správneho aktu nastáva z dôvodu neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, z dôvodu absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, z dôvodu absolútneho omylu adresáta aktu, z dôvodu neurčitosti alebo nezmyselnosti aktu alebo z dôvodu založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia.

27. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude predložiť vec na odvolacie konanie príslušnému odvolaciemu orgánu, ktorý vyhodnotí odvolacie dôvody uplatnené účastníčkou správneho konania a vo veci rozhodne rozhodnutím, ktoré následne bude súdom preskúmateľné v samostatnom súdnom preskúmavacom konaní.

28. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník procesným postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).