Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/12/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E I.,

s.r.o., so sídlom K., IČO : X., právne zastúpený A., s.r.o., so sídlom N., proti odporcovi: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. ŢP-2010/05591-02/PI zo dňa 24. septembra 2010, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline č.k. -45 zo dňa 19. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline

č.k. -45 zo dňa 19. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Ţiline (ďalej len ako „krajský súd“

alebo „prvostupňový súd“) zastavil, odvolávajúc sa na ustanovenie (ďalej len ako „OSP“) konanie s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Obvodnému úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši, ako príslušnému správnemu orgánu. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s veta prvá tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, poukazujúc

na ustanovenia , , a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o obecnom zriadení“), o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“) a

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) argumentoval tým, ţe ukladanie sankcií obcou a konanie o nich, v zmysle ustálenej judikatúry nespadá pod výkon právomoci obce pri výkone jej samosprávy. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 27. júla 2010, v ktorom sa uvádza, ţe: „...procesný postup preskúmavania rozhodnutí orgánom verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania a keďže podľa návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov.“ pričom konštatoval, ţe v konaní o správnom delikte, rovnako ako pri prejednaní priestupku, vystupuje obec v úlohe orgánu štátnej správy, t.j. nie samosprávneho orgánu. Uviedol ďalej, ţe v tomto konaní má obec postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, z čoho potom vyplýva, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov (týmto orgánom je v danom prípade podľa Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši), keďţe na konanie v rámci výkonu štátnej správy sa v zmysle vzťahuje správny poriadok ako celok. S poukazom na tieto skutočnosti, v rámci posudzovania podmienok konania podľa zistiac, ţe v konaní sa vyskytol taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je moţné odstrániť, a to nedostatok právomoci súdu vec prejednať, zastavil konanie v súlade s s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená druhostupňovému správnemu orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote

odvolanie, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu, keď mal za to, ţe toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom prvostupňového súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Nesúhlasiac s názorom krajského súdu, ţe tento nemal právomoc vec prejednať, poukázal na to, ţe v samotnom napadnutom rozhodnutí správneho orgánu bolo uvedené, ţe v danej veci rozhodlo Mesto Liptovský Mikuláš v zastúpení primátorom mesta ako príslušný správny orgán podľa a , čo znamená, ţe Mesto Liptovský Mikuláš rozhodovalo pri výkone samosprávy obce. Odvolávajúc sa na ustanovenia a argumentoval, ţe citovaný zákon jednoznačne uvádza, ţe obvodný úrad ţivotného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie výlučne vo veciach,

v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ktorá však v zmysle zákona vykonáva štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie výlučne v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, pričom taxatívny výpočet týchto osobitných predpisov je uvedený v zákone pod odkazom č. 2) s tým, ţe takýmto osobitným predpisom nie je , čo znamená, ţe obvodný úrad ţivotného prostredia nemôţe byť príslušným odvolacím orgánom, tak ako to tvrdí krajský súd, nakoľko v danom prípade obec nekonala vo veci štátnej správy starostlivosti o ţivotné prostredie v prvom stupni. Upriamiac pozornosť na ustanovenie uviedol, ţe zákon v danom prípade neustanovuje, ţe ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy a preto mal za to, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Tvrdil, ţe napadnuté rozhodnutie súdu je zároveň v rozpore s SR, v zmysle ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo znamená, ţe Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši môţe rozhodovať ako príslušný odvolací orgán len v prípadoch ustanovených zákonom (). Poukázal tieţ na ustanovenie a zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu /písm. g)/ a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport /písm. h)/ a so zreteľom na citované ustanovenie mal za to, ţe rozhodovanie obce je v zmysle zákona o obecnom zriadení rozhodovaním vo veciach výkonu samosprávy, a to vzhľadom k tomu, ţe účelom oprávnenia obce v zmysle citovaného ustanovenia je zabezpečenie udrţiavania čistoty v obci, utváranie a chránenie zdravých podmienok a zdravého spôsobu ţivota a práce obyvateľov obce, ktoré činnosti zabezpečuje obec pri výkone samosprávy ( a ). Rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, keďţe na konanie v rámci výkonu štátnej správy sa vzťahuje správny poriadok ako celok v zmysle argumentujúc ustanovením citovaného zákona, keď aj na konania, v ktorých o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; čo nemení nič na tom, ţe o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal za to, ţe napadnuté

rozhodnutie odporcu je rozhodnutím vydaným v konaní, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb rozhoduje obec pri výkone samosprávy a z uvedeného dôvodu je príslušným na rozhodovanie o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu Mesta Liptovský Mikuláš, Krajský súd v Ţiline. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 303,31 EUR, ako aj trovy odvolacieho konania, rovnako pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 157,09 EUR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolania ( s pouţitím vety prvej ) bez nariadenia pojednávania ( s pouţitím vety prvej ) a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu pripojeného spisového materiálu zistil, ţe

predmetom rozhodnutia obce napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa je rozhodnutie o správnom delikte číslo: ŢP-2010/05591-02/PI zo dňa 24. septembra 2010, ktorým Mesto Liptovský Mikuláš, oddelenie ţivotného prostredia a poľnohospodárstva, v zastúpení primátorom mesta, ako príslušný správny orgán uloţil navrhovateľovi podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení pokutu vo výške 4.000 EUR (slovom štyritisíc eur) za to, ţe v roku 2010 ponechal plochy na pozemkoch parc. č. K. v k.ú. Liptovský Mikuláš, zapísané na LV č. X. neudrţiavané, znečistené a zarastené vysokou burinou, čo je porušením § 13 ods. 9 písm. b) citovaného zákona.

Podľa § 1 ods. 1 vety prvej zákona o obecnom zriadení obec

je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; zdruţuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje

a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone

samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Podľa o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, ţe ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti

štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce.

Ustanovenie obsahuje pôsobnosti, ktoré

na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, ţe pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy.

Podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obec môţe

právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uloţiť pokutu do 6.638 eur, ak neudrţuje čistotu a poriadok na uţívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest.

Podľa § 13 ods. 10 vety tretej zákona o obecnom zriadení na konanie

o uloţení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Všeobecným predpisom o správnom konaní je

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu

má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisoch (ďalej len ako „“) návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom moţno podať aţ po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní ( a nasl. správneho poriadku).

Podľa obvodný úrad

ţivotného prostredia plní ďalej tieto úlohy:

a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné

prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.

Procesný postup preskúmania správnych rozhodnutí sankčnej povahy

je vybudovaný na zásade dvojinštančnosti správneho konania ( ). Preto v súvislosti v právnom štáte absolútne rešpektovanou zásadou rovnosti účastníkov konania, nemôţe byť preskúmavanie rozhodnutia obce o uloţení sankcie za iný správny delikt odchylné od preskúmavania priestupku, tvoriaceho druh správneho deliktu.

K námietke navrhovateľa poukazujúcej na to, ţe Mesto Liptovský

Mikuláš rozhodovalo v danom prípade v rámci výkonu samosprávy obce podľa § 13 ods. 9 písm. b) a § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu, to znamená, ţe v tomto konaní má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, a preto o opravnom prostriedku proti jej rozhodnutiu nerozhoduje súd podľa zákona o obecnom zriadení, ale orgán štátu podľa osobitných predpisov, ktorým v danej veci je Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši ( ), pričom aţ právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe ţaloby ( správneho poriadku a a nasl. ).

Odvolací súd záverom poznamenáva, ţe rozhodnutím prvostupňového

súdu bola navrhovateľovi poskytnutá ďalšia moţnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia ešte v rámci druhostupňového správneho konania, a teda napadnuté rozhodnutie môţe byť, za predpokladu negatívneho rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ešte preskúmavané podľa druhej hlavy piatej časti , čo znamená, ţe navrhovateľ bude mať k dispozícii naviac ešte dva ďalšie prostriedky (žalobu, odvolanie proti rozhodnutiu súdu v prípade neúspechu) prostredníctvom ktorých sa môţe legitímne domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Nepochybil preto krajský súd, keď konanie podľa

zastavil s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Obvodnému úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši, ako príslušnému správnemu orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené

dôvody, povaţoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné a preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa v spojení s vety prvej ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k

ods. 1 v spojení s , a vety

prvej tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a odporca si v odvolacom konaní trovy konania neuplatnil a zo spisu mu ţiadne iné trovy nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný

prostriedok.

V Bratislave, dňa 31. mája 2011

JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth