Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Rks/2/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky obchodnej

spoločnosti L., s. r. o., so sídlom L.Š., zastúpenej K.&P. advokátska kancelária, s. r. o, so

sídlom N., proti odporcovi Mesto L., oddelenie ţivotného prostredia a poľnohospodárstva, so

sídlom Štúrova 1989/41, L., v konaní o uloţení pokuty, o negatívnom kompetenčnom

konflikte medzi orgánom verejnej správy a súdom, takto

rozhodol:

Prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci Obvodného úradu ţivotného

prostredia v Liptovskom Mikuláši.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením, č. k. -19 z 29. novembra 2010 Krajský súd v Ţiline (ďalej

aj „krajský súd“) podľa (ďalej aj „OSP“)

s poukazom na a , a o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „zákon

o obecnom zriadení“) a o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zastavil konanie o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, ktorým ako prvostupňový správny orgán uloţil

navrhovateľke pokutu vo výške 300,- eur z dôvodu, ţe v jarnom a letnom období roku 2010

ponechala trávnikové plochy na pozemkoch C KN parc. X. a X. v kat. území L., zapísané na

LV č. X. neudrţiavané a zarastené burinou, čo je porušením § 13 ods. 9 písm. b/ zákona č.

, a to: „neudrţuje čistotu a poriadok na uţívanom pozemku alebo na inej

nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce“. Rozhodol tak v súlade s prijatou

judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júla

2010) súc s poukazom na ustanovenie zákona č o štátnej

správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) názoru, ţe nie je daná právomoc

súdu rozhodnúť o odvolaní v danej veci.

Ďalej rozhodol podľa v spojení s veta prvá

o náhrade trov konania.

Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši najskôr podaním

z 01. februára 2011 vrátil vec späť Krajskému súdu v Ţiline s tým, ţe obec (Mesto L.)

nevykonávala v danej veci prenesený výkon štátnej správy, ale konala ako samosprávny

orgán, a preto Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši nie je príslušný

konať v danej veci ako druhostupňový orgán.

Krajský súd v Ţiline predloţil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky majúc za to, ţe tu existuje spor o právomoc medzi krajským súdom a orgánom

štátnej správy. Po oznámení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. apríla 2011

sp. zn. , ţe krajský súd nepostupoval správne, pretoţe orgánom príslušným

na predloţenie veci najvyššiemu súdu je orgán, ktorý nesúhlasí s tým, ţe mu vec bola

postúpená, v tomto prípade správny orgán, predloţil Krajský úrad ţivotného prostredia

v Ţiline dňa 06. októbra 2011 vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa

na rozhodnutie v spore o právomoc medzi súdom a správnym orgánom majúc

za to, ţe vo veci rozhodnutia o správnom delikte Mesto L. vykonávalo samosprávnu

pôsobnosť, a teda je nutné postupovať v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 zákona č. 369/1969

Zb., a to tak, ţe o opravnom prostriedku proti danému rozhodnutiu obce rozhoduje súd,

ktorým je v danom prípade Krajský súd v Ţiline.

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc

medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc kompetenčný konflikt medzi orgánom

štátnej správy a súdom sa s názorom Obvodného úradu ţivotného prostredia v Liptovskom

Mikuláši z 01. februára 2011, ktorým nesprávne a neprípustne vrátil po právoplatnosti

uznesenia súdu o postúpení veci spis Krajskému súdu v Ţiline, nemohol stotoţniť.

Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisového materiálu predmetom rozhodnutia mesta

napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľky je rozhodnutie primátora mesta o uloţení

pokuty za správny delikt za porušenie .

Podľa § 1 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou (v spojení s § 22 aţ 24) zákona

č. zo 06. septembra 1990 o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňom

24. novembra 1990, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej

republiky.

Podľa (v spojení s aţ 24) obec samostatne

rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky

záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony

podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa (v spojení s aţ 24) obec

pri výkone samosprávy zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môţe ustanoviť

činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom

mieste.

S účinnosťou od 01. januára 2002 podľa § 4 ods. 2 (v spojení s § 22 aţ 24) zákona

č. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce

a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného

celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, ţe ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej

správy platí, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku

(samosprávneho kraja).

Zákonodarca u obce (mesta) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej

správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta).

Ustanovenie obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých

úsekoch prechádzajú štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického

a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, ţe pri rozhodovaní

v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy.

Podľa zákona č štátnu správu starostlivosti o ţivotné

prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Podľa zákona č obvodný úrad ţivotného prostredia

vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie vo veciach,

v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.

Podľa obec môţe právnickej osobe alebo fyzickej

osobe oprávnenej na podnikanie uloţiť pokutu do 6.638,- eur, ak:

a) poruší nariadenie,

b) neudrţuje čistotu a poriadok na uţívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým

naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá

veci mimo vyhradených miest,

c) nesplní v určenej lehote bez váţneho dôvodu povinnosť uloţenú starostom poskytnúť

osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov

ţivelnej pohromy alebo pri inej mimoriadnej udalosti.

Podľa veta tretia na konanie o uloţení pokuty

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“).

Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník

konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník

konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (najmä rozhodnutí sankčnej

povahy) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie

rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania,

ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie.

Moţno ho uplatniť proti kaţdému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako

aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný

zákon.

V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch

súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu

konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym

predpisom, a teda rozhodnutie o zodpovednosti za iný správny delikt, treba k námietkam

vzneseným správnym orgánom uviesť, ţe ustanovenie § 27 ods. 2 veta za bodkočiarkou

, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce

pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti nepouţije, nakoľko ukladanie sankcií obcou a konanie

o nich je osobitne upravené v ustanovení a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, ţe procesný postup

preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uloţení sankcie za iný správny delikt musí

byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť

účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov)

a keďţe podľa návrh na preskúmanie rozhodnutia

o priestupku súdom moţno podať aţ po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku

v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných

správnych deliktov.

Rozhodnutie obce o správnom delikte a o uloţení sankcie zaň treba povaţovať

za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv

a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom

v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti ,

a to vzhľadom na právnu úpravu v zákone o obecnom zriadení v spojení s právnou úpravou

správneho poriadku, aţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe ţaloby

postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

(§ 247 a nasl.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe problematika

správneho trestania je veľmi zloţitá, lebo subsumuje jednak priestupky fyzických osôb, ktoré

sú upravené v o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

ale aj rozsiahlu oblasť správneho trestania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov,

základom administratívnej zodpovednosti ktorých je zodpovednosť za správny delikt.

Právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnej dobe obsahuje vyše sedemdesiat

právnych predpisov, ktoré upravujú ukladanie sankcií právnickým osobám za porušenie

právnych predpisov. Zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty správnych deliktov najmä

v poslednom období stále pribúda. Inštitút správneho deliktu vystupuje do popredia

v súvislosti s poţiadavkou zabezpečiť riadne plnenie povinností, ktoré pre právnické osoby

vyplývajú zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo sú im uloţené

na ich základe. Právna úprava správnych deliktov je nejednotná a roztrieštená.

Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v ţiadnom právnom predpise.

Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov

správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave.

Na základe vyššie uvedeného moţno ustáliť, ţe tak vo veciach priestupkov ako

aj vo veciach správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť

urýchlene a hospodárne v správnom konaní s moţnosťou súdneho prieskumu správneho

rozhodnutia aţ po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom

ustanovuje postavenie obce (mesta) nielen v konaní o priestupkoch, ale aj v konaní

o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne

vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu.

V tejto súvislosti moţno poukázať aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky

vyslovený v jeho náleze sp. zn. zo dňa 01. novembra 2010, podľa ktorého

„nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných

právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu

a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy

o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť

k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv

z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť

v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo

požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň

vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť

na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia

ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo

v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého

jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným

gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2

ods. 2 totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného

gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie

nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“

(pozri k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 01. júla 2008 – www.concourt.sk).

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec

v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. ţe v konaní o správnom delikte

má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti

jej rozhodnutiu v danom prípade rozhoduje príslušný správny orgán, v danom prípade

príslušný obvodný úrad.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe o odvolaní

proti rozhodnutiu obce, resp. mesta (starostu obce, primátora mesta) o inom správnom delikte

rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci Obvodný

úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši podľa. § 5 ods. 3 písm. a/ zákona

č. . Aţ právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu

je preskúmateľné súdom na základe ţaloby ( správneho poriadku a a nasl. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. októbra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková