Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysanníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobkyne: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.J. XX/A, D., zastúpená zákonnou zástupkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou, zastúpené: AK Azariová & Ružbašan Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského č. 52, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice zo dňa 27. februára 2020, č.sp. OU-KE- OOP5-2020/016685-002, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadala správnou žalobou zo dňa 11. marca 2020 vo veciach správneho trestania, včas podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 12. marca 2020 zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. februára 2020, č. OU-KE- OOP5-2020/016685-002, spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa-Mesta Košice č. MK/A/2019/20747 zo dňa 25. novembra 2019, podľac/,,, , vec vrátiť správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a žalobkyni priznať právo voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/016685-002 zo dňa 27. februára 2020 potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. MK/A/2019/20747 zo dňa 25.11.2019, ktorým bolo žalobkyni uložené pokarhanie za porušenie ust. z. t.j. za používanie alkoholických nápojov - piva v prevádzke EURO PUB na Hlavnej ul. č. 96 v Košiciach a alkoholického nápoja víno zn. Tokaj na Aténskej ul. Košiciach, potvrdené orientačnou dychovou skúškou na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu žalobkyne, vykonanou hliadkou Mestskej polície Košice, pod číslom 2711, ktorej výsledok bol 0,22 mg/l (t.j. 0,46 promile, čím žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa .

3. Žalovaný konštatoval, že Mesto Košice rozhodnutím č. MK/A/2019/20747 zo dňa 25.11.2019 uložilo pokarhanie žalobkyni za porušenie ust. z. t.j. za to, že dňa 16.9.2019 používania alkoholické nápoje - pivo v prevádzke EURO PUB na Hlavnej ul. č. 96 v Košiciach a alkoholického nápoja víno zn. Tokaj na Aténskej ul. Košiciach v byte spolužiaka J. J.. Použitie alkoholických nápojov potvrdil výsledok orientačnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu žalobkyne, vykonanej hliadkou Mestskej polície Košice prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020

dňa 16.9.2019 v čase o 18,00 hod. na Helsinskej ul. č. 3 v Košiciach pod číslom 2711, ktorej výsledok bol 0,22 mg/l (t.j. 0,46 promile). Svojim konaním tak žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa . Uviedol, že správny orgán konal tak, že oznámil mladistvej aj zákonnému zástupcovi začatie správneho konania vo veciach správneho trestania podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v platnom znení. Správny orgán konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť sa k predmetu konania v lehote 10 dní vyjadriť.

4. V ďalšej časti po predložení spisu Mestskou Políciou Košice MsP postupom, podľa zákona správny orgán vykonal pojednávanie za účasti žalobkyne. Postup policajtov hodnotil ako taký, ktorý začal na základe dôvodného podozrenia o používaní alkoholických nápojov mladistvými, pre známky opitosti u uvedených osôb a k vykonaniu testu došlo dobrovoľným postupom mladistvých, vrátane žalobkyne. Žalovaný mal za to, že správny orgán vychádzal z dokazovania vo veci spáchania správneho deliktu a mal za to, že došlo k - odovzdaniu veci č. MsP - 8/2019/P-174 Mestskou políciou Košice, ktoré obsahovalo fakty o dianí o maloletých, vrátane žalobkyne, v uvedený deň. Vychádzal zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyňou zo dňa 19.9.2019, Záznamu o zistení priestupku/ iného správneho deliktu MsP - 8/2019/P-174, dôkazovou dokumentáciou o použití Alkotestu č. 6020 poradové číslo 2711 zo dňa 16.9.2019, čas 18,00 hod., fotodokumentáciu o kalibrácii prístroja AlcoQuant 6020, ktorým bola vykonaná dychová skúška dňa 16.9.2019, vyjadrenia účastníčka žalobkyne k predmetnej veci zo dňa 21.10.2019, žiadosti o vyjadrenie sa k správnemu deliktu a - odpovede MsP zo dňa 11.11.2019, ako i zápisnice z ústneho pojednávania sp. zn. MK/A/2019/20747 zo dňa 13.112019. Správny orgán zo Záznamu o podaní vysvetlenia S. R. zo dňa 16.9.2019 mal za preukázané, že menovaná za prítomnosti svojho zákonného zástupcu O.. C. R. po poučení uviedla, že 16.9.2019 okolo 13,00 hod. ukončila branné cvičenie so svojimi spolužiakmi K. D., I. G., D. C. W. a J. J., kedy po spoločnom obede sa rozhodli, že oslávia narodeniny spolužiačky K. D.. Boli v podniku na Hlavnej ulici č. 96, a to EURO PUB, kde si každý z nich dal po jednom veľkom pive a v FIRST DAY na Mlynskej ulici, I. G., zaplatil 1 fľašu vína zn. Tokaj, na ktorú sa spolu zložili na MHD č. 27 a presunuli sa na Aténsku ulicu k spolužiakovi J. J., kde víno vypili, išli sa prejsť, a presúvali sa k zastávke, kde už boli kontrolovaní hliadkou MsP, ktorá ich podrobila dychovej skúške. U žalobkyne bol zistený v čase kontroly alkohol, ale to bola jej prvá skúsenosť, svoje konanie oľutovala s prísľubom, že sa takéto konanie nebude opakovať. Správny orgán skutok posúdil ako iný správny delikt podľa, , zistený dňa 16.9.2019 v čase o 17,30 hod. na Helsinskej ulici č. 3. Žalobkyňa pri dychovej skúške alcotesterom zn. Alcoquant 6020 v čase o 18,00 hod. pod č. 2711, a namerala 0,22 mg/1. - Alkotestu č. 6020 zo dňa 16.9.2019 obsahuje výsledok dychovej skúšky s poradovým číslom 2711, vykonanej v čase o 18,00 hod. Doklad bol vytlačený hliadkou MsP dňa 16.9.2019 v čase o 18,00 hod. v Košiciach na ulici Helsinskej. Z fotodokumentácie o kalibrácii AlcoQuant 6020, PN 1000329, SN A118352, 2011-07, TSK 452/08-005, ktorým bola vykonaná hliadkou MsP dychová skúška dňa 16.9.2019 mladistvej, vyplýva, že uvedený prístroj bol kontrolovaný dňa 23.8.2019, potvrdený známkou Slovenskej legálnej metroloógie č. . Uviedol, že príslušníci Policajného zboru sú oprávnení vyzvať osoby uvedené v citovaného zákona na vyšetrenie na zistenia alkoholu alebo návykových látok podľa a . Z vykonanej dychovej skúšky žalobkyne bola zistená pozitívna skúška na prítomnosť alkoholu a bol stanovený predpoklad podozrenia porušenia zákazu konzumácie alkoholických nápojov podľa .

5. Podľa : Osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov Nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. Predmetné podanie právneho zástupcu mladistvej zo dňa 17.12.2019 označené ako sťažnosť podľa odvolacieho správneho orgánu nie je sťažnosťou. Predmetné podanie bolo podľa jeho obsahu a petitu posúdené ako odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu č. MK/A/2019/20747 a dňa 22.01.2020 bolo predložené odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie.

6. Odvolací orgán dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Uviedol analógiu správneho trestania s trestným postihom za trestné činy je možné v správnom práve používať len veľmi opatrne, zaistenie, obmedzenie osobnej slobody a podozrivý, obvinený nie je možné svojvoľne a účelovo zamieňať s inými inštitútmi. Na konanie podľa sa nevzťahuje nepoužíva pojmy podozrivý či obvinený ani žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti či liberačné dôvody viažuce sa k uloženiu pokarhania podľa citovaného , ale uloženie tejto sankcie je obligatórne, ale podľa nevyhnutne

musí dodržiavať všetky zákonné práva účastníkov konania a taktiež byť v súlade so zásadou in dubio pro reo. Naproti tomu. je bez právneho významu a reálneho vplyvu na práva, či prvý procesný úkon správneho orgánu voči účastníkom konania je pomenovaný ako oznámenie alebo ako upovedomenie, pretože obsah a účel predmetných procesných úkonov a taktiež ich právny význam je v plnej miere zachovaný aj pri nepresnom označení. K meritu veci odvolací orgán uvádzal, že z ust. a Z .z. vyplýva, že policajný orgán, ktorým je aj mestská polícia, je oprávnený vyzvať mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v uvedeného zákona. Právny zástupca mladistvej v podanom odvolaní spochybnil existenciu dôvodného podozrenia. V napadnutom rozhodnutí je existencia dôvodného podozrenia jasne vysvetlená a odvolací orgán sa s týmto vysvetlením stotožňuje. V úradnom zázname mestskej polície zo dňa 21.10.2019 aj vo vyjadreniach právneho zástupcu mladistvej sa zhodne uvádza, že motorika jednej mladistvej bola značne oslabená. Z predmetného úradného záznamu je tiež zrejmé, že oznamovateľovi a rovnako aj členom hliadky mestskej polície bolo na prvý pohľad zjavné, že aj ostatní mladiství boli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Všetky následné úkony mestskej polície potvrdzujú správnosť úsudku hliadky (najmä výsledok dychovej skúšky a podanie vysvetlenia). Tvrdenie o práve na okamžitú právnu pomoc pri vykonávaní dychovej skúšky nie je dôvodné. Mladistvé osoby sú deliktuálne spôsobilé. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že by mladiství, študenti gymnázia, nechápali zmysel a účel vykonaných úkonov. Ust. výslovne zakotvuje oprávnenie policajného orgánu vyzvať mladistvých, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušili zákaz požitia alkoholu, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok a súčasne zákona Č. 2 3 9/3 996 Z. z. zakotvuje povinnosť mladistvých podrobiť sa takémuto vyšetreniu, pričom neuvádza, že policajný orgán je oprávnený tento úkon vykonať iba za prítomnosti zákonného či právneho zástupcu mladistvého, musí byť v zákone výslovne uvedené. Či boli mladiství pred vykonaním dychovej skúšky poučení, či im výsledok dychovej skúšky bol ukázaný, či bol dodržaný návod na použitie prístroja, kto a kedy ho vytlačil na tlačiarni a kedy bol podpísaný). Odvolací orgán v prvom rade uvádza, že nie oprávnený spochybňovať výsledky úkonov mestskej polície, pretože nie je vecne príslušný na preskúmanie jej postupu. Právny zástupca mladistvej nedôvodne spochybňuje priebeh úkonov, pri ktorých nebol prítomný takže nemôže presne vedieť, ako prebehli a svoje tvrdenia preukázať. Tieto úkony sú jednak neopakovateľné a zároveň sú riadne zdokumentované, preto sa jedná o ničím preukázané a účelové tvrdenia právneho zástupcu mladistvej. Odvolanie obsahuje (okrem iného) aj tvrdenie, že postup, ktorý je potrebné dodržať pri vykonaní dychovej skúšky, aby nedošlo k skresleniu výsledkov, po požití posledného alkoholu. ,potom mladiství pred vykonaním dychovej skúšky nejaký alkohol skutočne požili. Dodržanie minimálnej doby čakania je jasne a nepochybne preukázané tým, že zdokumentovaný čas príchodu hliadky mestskej polície je o 17.30 h a zdokumentovaný čas dychovej skúšky prvého mladistvého je 17.58 h, čo je viac, ako 15 minút a je logické, že počas prítomnosti hliadky mladiství nepožívali žiadny alkohol a nefajčili, čo je tiež jedna z účelových námietok uvedených v odvolaní. Predmetné úkony nie sú inštitútmi zaistenia a obmedzenia osobnej slobody, ak .posledná dychová skúška bola vykonaná o 18.11 hod. a o 19.22 hod.. K samotnému obsahu podaného vysvetlenia podpísala matka mladistvej, pričom pred podpisom nenamietala skutočnosti, ktoré tvrdila na ústnom pojednávaní dňa 13.11.2019 najmä, že požadovala vykonanie opakovanej dychovej skúšky, že priznanie sa k požitiu alkoholu bolo vynútené pod vplyvom stresu, strachu a vyčerpanosti a mladiství by to uviedli pri podaní vysvetlenia, z týchto okolností je zrejmé, že u mladistvých bolo aj pri podaní vysvetlenia evidentné, že alkohol požili, ale rozhodujúce je, že výsledok dychovej skúšky bol pozitívny. Zákonná zástupkyňa tvrdila ochranársky námietky, ktoré vzhľadom na jej právnické vzdelanie sú zjavne účelové. Uvádzaný zlý zdravotný stav jednej mladistvej, opísané zdravotné ťažkosti v oslabenej motorike, sťaženom dýchaní či tráviacich ťažkostiach sú obvyklými prejavmi požitia alkoholu a podanie vysvetlenia preukazujú opodstatnenosť vyvodenej tézy o použití alkoholu aj žalobkyňou a jaj zodpovednosti. Rozhodne nie je možné ich považovať za priznanie, ale s výsledkami dychovej skúšky, so záznamom mestskej polície o zistení priestupku/správneho deliktu č. MsP-8/2019-P-174 zo dňa 16.09.2019 a tiež v súlade s úradným záznamom hliadky mestskej polície zo dna 21.10.2019, podaným na základe žiadosti správneho orgánu o vyjadrenie sa k veci sa možno oboznámiť v obsahu administratívneho spisu. Na základe vyššie uvedeného zistený skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že boli naplnené dôvody pre uloženie pokarhania mladistvej S. R. pre porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa a napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vykonané dôkazy boli posúdené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a vyhodnotené, právne posúdenie veci je jasne vysvetlené vysporiadal s uplatnenými námietkami. Podané odvolanie obsahuje množstvo námietok spochybňujúcich zákonnosť dôkazov a vedenia konania v snahe zbaviť sa zodpovednosti za správny

delikt, ale vôbec sa nezaoberá meritom veci, t.j., zistením, že mladiství boli pod vplyvom alkoholu. V konaní o porušení obmedzujúceho opatrenia podľa ide o mladistvých, o ich zdravý telesný i morálny vývin. To je dosť vážna a právnym poriadkom chránená hodnota na to, aby účelové a nepodložené spochybňovanie procesného postupu konajúcich orgánov bolo dôležitejšie a závažnejšie, ako materiálna pravda v predmetnej veci.

7. Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 24.10.2019 jej zákonný zástupca splnomocnil na zastupovanie vo veci správneho konania č. MK/A/2019/20747-2, AK AZARIOVÁ&RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., a to listom zo dňa 11.10.2019. Žalobkyňa v sťažnosti proti postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 namietala nezákonnosť postupu Mestskej polície. Pred správnym orgánom uviedla, že sa skupina mladých ľudí bavila na ulici kľudne a nemala pri sebe žiadny alkohol a napriek tomu boli vyzvaní na vykonanie dychovej skúšky, pri tejto bolo zistené použitie alkoholických nápojov aj u žalobkyne. Podľa námietok žalobkyne, študenti gymnázia Evanjelického gymnázia, neprišli dovtedy do styku s políciou, a v tejto situácii sa preto podrobili sa vykonaniu dychovej skúšky na výzvu štyroch príslušníkov Mestskej polície. Žalovaný mal za to, že správny orgán prvého stupňa dôvodne poukázal na znenie ust. v spojení s cit zákona ktorý umožňuje obci, za porušenie zákazu používať alkoholické nápoje mladistvou osobou do 18 rokov uložiť tejto pokarhanie. Citovala ust. , podľa ktorého osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú používať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok. Podľa o správnom konaní správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa o meste Košice môže primátor o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť príslušného zamestnanca mesta. Poverený zamestnanec mesta rozhoduje v mene mesta v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

8. K námietke nezákonnosti postupu polície a vykonania dychovej skúšky konštatoval žalovaný, že zo záznamu o zistení priestupku zo dňa 16.9.2019 je zrejmé, že skúška bola vykonaná prístrojom AlcoQuant 6020. Správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že i žalobkyňa porušila ustanovenie , a dňa 16.9.2019 požila alkoholický nápoj pivo v prevádzke EURO PUB na Hlavnej ulici č. 96 v Košiciach a alkoholický nápoj víno zn. Tokaj na Aténskej ulici v Košiciach, čo sama uviedla. Použitie alkoholických nápojov mal správny orgán za jednoznačne preukázané na základe je vyjadrenia po zákonom poučení a za prítomnosti zákonného zástupcu. Použitie alkoholických nápojov mladistvou potvrdzuje aj výsledok dychovej skúšky č. 2711 vykonanej dňa 16.9.2019 v čase o 18,00 hod. oznámením Mestskej polície Košice./obsahovalo výsledok dychovej skúšky mladistvej (0,22 mg/1-0,46 promile). Správny orgán pri určení druhu sankcie vo forme pokarhania vychádzal z dikcie , v zmysle ktorého za porušenie zákazu v ods. a/ mladistvou osobou do 18 rokov uloží pokarhanie. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nebola poučená odmietnuť vykonať dychovú skúšku a polícia ju vykonala pod nátlakom a to bez toho, aby bol kalibrovaný použitý prístroj na vykonanie dychovej skúšky a teda, došlo k nesprávnemu a neobjektívnemu meraniu v dychu žalobkyne, bez údajov o návode na použitie prístroja, ktorý spôsobuje zmenu faktov o kontrolovanej osobe aj napr. po fajčení cigarety a nesprávnym meraním, nesprávnym dýchaním, by došlo k nepresnému meraniu. Dôvodné podozrenie o žalobkyni bolo vyvrátené záverom a výsledkom dychovej skúšky a jej výpoveďou. K námietke o obmedzení osobnej slobody žalobkyne, správny orgán uviedol, že v zmysle , táto má právo zadržať osobu vykonávajúc povinnosti podľa zákona č. 219/2996 Zb.. K námietke porušenia jej práva na okamžitú právnu pomoc podľa čl. 37 písm. d/ Dohovoru o právach dieťaťa a nezákonnému výsledku dychovej skúšky ( a zákona o rodine) v rozpore s , uviedol, že výsledky zistené vykonanou skúškou v dychu mohol správny orgán akceptovať a nie sú nezákonné.

II. Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe replika žalobcu

9. Žalobkyňa v správnej žalobe predovšetkým uplatnila zrušovací dôvod v zmysle , z dôvodu, že rozhodnutie v odvolacom konaní vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Ďalej namietala, že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (, , a ). Ďalej namietala, že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

10. V danom prípade je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného - Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov zo dňa 2.9.2020, č. OU-KE-OOP5-2020/016685-002, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. MK /A/2019/20747 zo dňa 25. 11. 2019, keď jej odvolacie námietky posúdil ako nedôvodné.

11. Podstata argumentácie žalobkyne spočívala v tvrdení, že o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Mesta Košice ako správneho orgánu prvého stupňa malo v súlade s platnou právnou úpravou rozhodovať ako nadriadený správny orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V žalobe poukázala na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.03.2012, podľa ktorého:

12. Žalobkyňa preto s poukazom na takúto ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujala názor, že správnym orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu obce o uložení sankcie za iný správny delikt podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a nie Okresný úrad Košice. V danej veci tak bolo vydané žalovaným rozhodnutie, ktorý na vydanie tohto rozhodnutia nebol oprávnený, a preto ide o rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, ktoré zároveň porušuje práva žalobkyne.

13. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej uplatnila aj žalobné dôvody spočívajúce v tvrdení, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na námietky týkajúce sa procesného postupu, ako aj týkajúce sa nezákonnosti vedenia správneho konania považoval za ničím nepodložené, nezrozumiteľné a tendenčne smerované tak proti žalobkyni, ako aj proti jej zákonnej zástupkyni. Z uvedených podstatných dôvodov preto žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala zrušiť tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe s uplatnenými žalobnými dôvodmi nesúhlasil a zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, na ktorej trval v celom rozsahu.

15. Na základe návrhu žalobkyne v správnej žalobe, správny súd uznesením č. k. -74 zo dňa 15.07.2021 nepriznal podľa správnej žalobe zo dňa 12.03.2020 odkladný účinok. Žalobkyňa v replike zo dňa 10.08.2021 k vyjadreniu žalovaného nezaujala žiadne stanovisko, replikou reagovala iba na nesúhlasné stanovisko žalovaného k správnej žalobe.

III. Právne názory správneho súdu

16. Súd v konaní podľa a nasl. , posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o neopodstatnenosti správnej žaloby.

17. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

18. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do práv a oprávnení a záujmov fyzických a právnických osôb. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonná úprava použitá pri posúdení veci v súdnom preskúmavacom konaní:

19. Podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky.

Podľa o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ) : Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len „") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa : je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v , a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj osoby uvedené v , ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v .

Podľa : Za porušenie zákazu v mladistvou osobou do 18 rokov uloží jej obec pokarhanie. V odôvodnených prípadoch uloží aj zákaz navštevovať verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.

Podľa : Na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa odseku 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán nato príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach: Ods. 1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ"), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť") orgánu verejnej správy, poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Ods. 2) Podanie sa posudzuje podľa obsahu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sťažnostiach: Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je napr. zákon o správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o sťažnostiach: Podanie podľa odseku 1 písm. d), z ktorého je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné, orgán verejnej správy vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na vybavenie podania podľa odseku 1 písm. d) nieje orgán verejnej správy príslušný,

postúpi takéto podanie do piatich pracovných dní od jeho doručenia orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie "vydal, o čom upovedomí toho, kto podanie podal.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o sťažnostiach: Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Predmetné podanie - sťažnosť smerovalo proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní a proti konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, považuje predmetné rozhodnutie za nezákonné a preto žiada jeho zrušenie a zastavenie konania podľa zákona o správnom konaní, čo však vylučuje vyššie citovaný § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sťažnostiach.

20. Z obsahu pripojeného úplného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Mesto Košice - Mestská polícia Košice zaslala Magistrátu mesta Košice, oddeleniu právnemu a majetkovému, referátu právnemu a legislatívnemu písomné podanie označené ako „správny delikt - odovzdanie veci príslušnému orgánu“ zo dňa 24.09.2019, v ktorom uviedlo, že v tom čase mladistvá žalobkyňa sa dňa 16.09.2019 v čase o 18:00 hod. na ulici Helsinskej č. 3 v Košiciach dopustila konania majúceho znak správneho deliktu, a to tým, že požila alkoholický nápoj, kde orientačnou dychovou skúškou pomocou prístroja AlcoQuant jej bola nameraná hodnota alkoholu 0,22 mg/l a zároveň bola poučená, že vec bude odovzdaná na ďalšie riešenie správnemu orgánu a oznámená jej zákonnému zástupcovi. Šetrením bolo ďalej zistené, že sa jedná o iný správny delikt podľa , o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Na základe týchto skutočností preto v zmysle ustanovenia zákona o priestupkoch vec bola odovzdaná adresátovi na priame vybavenie. Správny orgán (Mesto Košice) vydal oznámenie o začatí správneho konania. Na uvedené reagovala účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom namietala porušenie práv maloletej účastníčky konania, nezákonné obmedzenie jej osobnej slobody, ako aj odmietnutie práva na okamžitú právnu pomoc. Zároveň nesúhlasila ani s výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi. Ústne pojednávanie vo veci bolo na správnom orgáne prvého stupňa vykonané, kde účastníčka konania vypovedala. Následne správny orgán prvého stupňa, príslušný na rozhodovanie zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov účastníčke konania uložil pokarhanie za porušenie označeného zákona, ktoré skutkovo vymedzil tak, že dňa 16.09.2019 maloletá požila alkoholický nápoj - pivo v prevádzke EURO PUB na Hlavnej ul. č. 96 v Košiciach, a alkoholický nápoj zn. Tokaj na Aténskej ulici v Košiciach v byte spolužiaka J. J.. Požitie alkoholických nápojov bolo potvrdené aj výsledkom orientačnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vykonanej hliadkou Mestskej polície Košice prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020 dňa 16.09.2019 v čase o 18:00 hod. na Helsinskej ul. č. 3 v Košiciach pod číslom 2711, ktorej výsledok bol 0,22 mg/l (t.j. 0,46 promile). Svojím konaním preto účastníčka konania naplnila skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Po včasnom podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako príslušný odvolací orgán podľa zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v odvolacom konaní rozhodoval žalovaný, ktorý odvolanie účastníčky konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

21. Žalobná námietka žalobcu sa týkala v prvom rade nedostatku právomoci odvolacieho správneho orgánu, podľa , ktoré spôsobuje ne odvolacím správnym orgánom v konaní o odvolaní obce je Ministerstvo zdravotníctva SR, nie Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov.

22. Správny súd poukazuje k tejto žalobnej námietke ako rozhodujúcej pre posúdenie správnej žaloby, na právomoc Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov ako odvolacieho správneho orgánu, ktorý svojim rozhodnutím, potvrdil prvostupňové rozhodnutie o udelení pokarhania žalobkyni a zamietol jej odvolanie s poukazom na ust. a v spojení s a .

23. Správny súd uvádza dôvody pre ktoré sa nestotožnil so záverom žalobcu o tom, že Okresný úrad odbor dopravných prostriedkov nie je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za skutok zistený podľazákona č. s poukázaním na žalobný dôvod podľa .

24. Podľa o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy podľa utvára a chráni životné podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie a utvára podmienky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a podobne, kam bez pochýb patrí samosprávna právomoc obce utvárať a chrániť zdravé životné podmienky a zdravý spôsob života. Tým je daná aj jeho kompetencia, podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

25. Podľa správneho súdu v posudzovanej veci rozhodla obec v rámci svojej pôsobnosti, uvedenej podľa v spojení s . Obec pri vykonávaní činnosti spojených za ochranou pred zneužívaním alkoholických nápojov vykonáva činnosti spojené s kontrolovanými zisteniami, ktorými sa zakazuje osobám maloletým do 15 rokov a mladším ako 18 rokov, používať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky, ktoré konanie sa považuje za delikt, za ktorý obec môže podľa uložiť pokarhanie uvedeným osobám v zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a uložiť pokutu mladistvej osobe do 18 rokov za skutok. Obec je priamo zo označená ako orgán, ktorý koná na uvedenom úseku ochrany zdravia a ukladá pokarhania. Zákon je potrebné vnímať ako špeciálny upravujúci postavenie obce v oblasti výkonu jej právomoci, ktorá jej patrí aj v zmysle zákona o obecnom zriadení, /platný a účinný v čase vydávania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, 25.11.2019/.

26. Podľa § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení, obec zabezpečuje verejný poriadok v obci. Podľa zákona o obecnom zriadení, ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis. Ustanovenie o organizácii miestnej štátnej správy účinného od 1. 10. 2013 (odkaz 18ba pri zákona o obecnom zriadení.

27. Podľa o organizácii miestnej štátnej správy účinného od 1. 10. 2013 ustanovuje pôsobnosť okresných úradov v sídle kraja, /okrem ods. 1, 5 a 6, /tak, že sú odvolacím orgánom, vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode , ak osobitný predpis neustanovuje inak. Okresné úrady v sídle kraja sú odvolacími orgánmi vo veciach konania obce podľa zákona o obecnom zriadení.

28. V ust. § 5 zákona o obecnom zriadení sa, v rámci vzťahu štátu a obce konštatuje že výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda SR. Okresné úrady súčasťou štátnej správy, teda vzťahu štátu k obci a týmto je daný i vzťah medzi obcami a okresnými úradmi, pokiaľ ide o ich pôsobnosť v územnom obvode okresného úradu. Zákon o obecnom zriadení v nekonkretizuje pre oblasť zdravotníctva úlohy pre obce explicitne. Pôsobnosť obce vyplýva zo zákona

29. Pôsobnosť obce upravenú v zákonoch, na ktoré žalobca poukazoval, / o prechode niektorých pôsobnosti orgánov štátnej správy, zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia, o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, neuvádzajú ako odvolací správny orgán pre obce Ministerstvo zdravotníctva SR.

30. Žalobcom namietaný právny predpis, o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce upravuje, že na obce prechádzajú pôsobnosti uvedené takto: bod 1. až 5. na úseku zdravotníctva, ktoré však nesúvisia s rozhodovaním o opravných prostriedkoch ani konaním a z celého textu vyplýva predmet pôsobnosti v oblasti zdravotníctva a upravuje zriaďovanie ambulancii, zriaďovanie špecializovaných ambulantných stredísk starostlivosti, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, v súčinnosti na preventívnych programoch, schvaľovaní ordinačných hodín neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Podľa názoru súdu prechod pôsobnosti na obce v a neobsahuje ustanovenie, ktorým by mala obec pri výkone svojej samostatnej pôsobnosti ako samosprávneho orgánu alebo pri prenesenej pôsobnosti podliehať v odvolacom konaní inému ako Okresnému úradu, odboru opravných prostriedkov, ako to žalobkyňa namietala, že to je Ministerstvo zdravotníctva SR.

31. Podľa o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmenách zákonov v platnom znení neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by orgánom verejného zdravotníctva mala byť aj obec. Orgány verejného zdravotníctva podľa , , a / spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia s ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi štátnej správy a podľa spolupracujú s obcami a samosprávnymi krajmi.

32. Podľa zákona č. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, je Ministerstvo zdravotníctva SR ústredným orgánom štátnej správy pre okrem iného zdravotnú starostlivosť. Podľa zákona č. orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a/ Ministerstvo zdravotníctva SR, b/ Úrad verejného zdravotníctva SR, c/ Regionálne úrady verejného zdravotníctva, d/ Ministerstvo obrany SR, e/ Ministerstvo vnútra SR, f/ Ministerstvo Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenská informačná služba. Podľa zákona č. orgány verejného zdravotníctva vymenované v spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s obcami a samosprávnymi krajmi. Podľa zákona č. Ministerstvo zdravotníctva SR je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje Úrad verejného zdravotníctva SR, nie obec pri plnení svojich úloh.

33. Správny súd sa opiera aj o to, že o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce neobsahuje v oblasti zdravotníctva tie činnosti, ktoré sú predmetom posudzovania pri ukladaní pokuty obcou alebo ktoré sú predmetom preskúmania odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Je teda zjavné vo vývoji aplikácie zákona o ochrane zdravia pred zneužívaním alkoholických nápojov v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy, uvedená judikatúra neodzrkadľuje vývoj právnej úpravy a je prekonaná. Smerovanie pôsobnosti obce v ochrane zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce obyvateľov obce je dané do pôsobnosti obce veľmi konkrétne ako orgánu rozhodujúcemu v správnom konaní v prvom stupni.

34. S odkazom na pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja podľa z o obecnom zriadení a s odkazom na o organizácii miestnej štátnej správy je preto daná právomoc okresného úradu rozhodovať o jej odvolaniach, čím sa napokon prejavuje i pôsobnosť tohto, ako reprezentanta štátu, i v oblastiach zdravotníctva. Ustanovenie zákon o obecnom zriadení neobsahuje ustanovenia o vzťahu štátu a obce a také vymedzenie postavenia obce chýba vo vzťahu k Ministerstvu zdravotníctva v rámci plnenia úloh na úseku zdravotníctva i ochrane zdravotného životného prostredia a tým aj ochrany pred používaním alkoholických nápojov , aby sa táto činnosť i v oblasti správneho trestania mohla posudzovať za inú štátnu správu a prenesený výkon štátnej správy, a nie samosprávnu podľa zákona o obecnom zariadení.

35. V žalobcom poukázanej judikatúre Najvyššieho súdu SR, v nových podmienkach po prijatí zákona o organizácii miestnej štátnej správy a najmä po prijatí zákona č o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím procesných kódexov, v čl. XII. zákona prináša do oblasti štátnej správy rozhodovanie orgánov verejnej správy, pokiaľ ide aj o súvsťažnosť podľa o organizácii miestnej štátnej správy v písm./d, o samospráve obce konštatuje, že okresný úrad v sídle kraja je odvolacím správnym orgánom v konaní, v ktorom rozhoduje obec v prvom stupni.

36. Správny súd procesne vyriešil otázku namietanú žalobkyňou podľa odkazuje v tejto žalobnej námietke na zistenia a závery správneho súdu o tom, že prijatá právna úprava prostredníctvom zák. ako aj prostredníctvom v prípade rozhodnutí obci prináša záver, že aktuálne posudzovanú situáciu správnym súdom aj v štádiu administratívneho konania sa na správnosť a príslušnosť odvolacieho správneho orgánu vzťahuje zák. organizácii miestnej štátnej správy s odkazom na a zákona o obecnom zriadení.

37. Pôsobnosť obce podľa zák.. Pokiaľ ide o prenesenie úloh z oblasti štátnej správy na obce, / , zákona o obecnom zriadení/ z ich obsahu nie je možné vyvodiť záver, že i pri prenesenom

výkone štátnej správy je obec správnym orgánom prvého stupňa, o odvolaní proti ktorým nerozhodujú Okresné úrady v sídle kraja v zmysle uvedeného .

38. Žalobkyňa namietala spojitosť s ustanovením Zák. a pokiaľ ide o prenesení výkon štátnej správy a odvolacích správnych orgánov proti rozhodnutiam obce v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia a mala za to, že , č. upravuje Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu zdravia rozhodovať aj v otázke príslušných podľa . Odkázala na rozhodnutie sp.zn.: zo dňa 10.10.2011, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu podľa osobitných predpisov, ktorým je Ministerstvo zdravotnícka SR a tieto rozhodnutia predložil.

39. Namietané právne prepisy, ktorých v minulosti judikoval Najvyšší súd SR neobsahujú v súčasnosti ustanovenia, ktoré by nasvedčovali právne názory žalobkyne. Na úseku zdravotníctva totiž v tejto oblasti nepatrí obciam kompetencia ako žalobkyňa predostiera naopak obci patria v tejto oblasti celkom iné pôsobnosti, napr. zriaďovanie špeciálnych ambulantných stredísk, starostlivosti o občanov, ošetrovateľskej starostlivosti a pod.. Ustanovenie zák. vkladá aj do pôsobnosti samosprávnych krajov mnohé kompetencie, napr. právomoc Okresnému úradu rozhodovať o opravných prostriedkoch. Rovnako tak aj o ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia v súčasnosti aj o organizácii a činnosti vlády a ústredných orgánov štátnej správy neodkazuje na Ministerstvo zdravotníctva SR ako ústredný orgán štátnej správy kompetencie týkajúce sa aplikovania a vykonávania pôsobnosti obci v oblasti ochrany verejného zdravia v zmysle uvádzaného

40. Je preto potrebné konštatovať, že vo vývoji právnych úprav na samosprávnu pôsobnosť a prenesený výkon štátnej správy z hľadiska odvolaní proti rozhodnutiam obce je potrebné aplikovať a Okresný úrad v sídle kraja bude rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam obce aj v oblasti zdravotníctva.

41. Správny súd konajúc v správnej žalobe vo veciach správneho trestania na návrh žalobkyne nepriznal, nevyhovel jej návrhu na priznanie odkladného účinku v správnej žalobe. Uznesením zo dňa 22.1.2021 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2021.

42. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. S poukazom na ust. v správnej žalobe vo veci iného správneho deliktu je príslušný na rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach v pôsobnosti ktorého je vykonávanie preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy v zmysle ustanovení , , , pretože v zmysle ,, o správnej žalobe proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v oblastiach správneho trestania, okrem priestupku je príslušný senát Krajského súdu.

43. Po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného a správnej žaloby ako i vyjadrenia žalovaného správny súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyni, toto zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, zo dňa 25.11.2019, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobkyni pokutu, za porušenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a Zákona č. 219/1966 Zb. Zák. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriaďovaní a prevádzke protialkoholických izieb. Žalovaný zamietol sťažnosť žalobkyne a rozhodnutie Mesta Košice potvrdil, a nadobudlo právoplatnosť doručením dňa 28.2.2020.

44. Žalobkyňa namietala nesprávnosť správneho posúdenia veci, / žalobný dôvod podľa / nasledoval hneď po námietke v nedostatku právomocí žalovaného rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. Správny súd konštatuje, že vychádza z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol vyššie uvedený, tým bolo uložené pokarhanie žalobkyni za používanie alkoholických nápojov na označenom mieste dňa 16.9.2019 v spoločnosti spolužiakov žalobkyne, čo bolo aj preukázané podľa správneho orgánu z výsledku orientačnej dychovej skúšky na zistenie alkoholu v krvi, ktorá bola prostredníctvom nato určeného prístroja vykonaná príslušníkmi mestskej polície. U žalobkyne bol zistený výsledok dychovej skúšky 0,22 mg/1 čo je 0,46 % alkoholu v krvi. Správny orgán

popísal vo svojom rozhodnutí zistenia a predchádzajúce k tomu udalosti vo skutku ktorý boli menované neplnoleté osoby kontrolované na verejnom priestranstve a boli vyzvané na vykonanie dychovej skúšky.

45. Správny súd uzatvára, že, žalobný dôvod podľa nie je daný. Odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa predostrela vo svojom odvolaní sa týkajú vykonania dychovej skúšky a zák. ( cit. zákona) a žalobkyňa mala spáchať správny delikt, začo jej bolo uložené pokarhanie.

46. Žalovaný správny orgán mal zato, že príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní § 46 Zákona o správnom konaní boli v konaní odvolacieho správneho orgánu rešpektované. Žalobkyňa však v odvolacom konaní namieta, že neboli riadne preukázané postupy Mestskej polície, ktoré boli svojvoľné a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajúce zaťažilo konanie orgánu verejnej správy tým, že žalobkyni uložil sankciu bez preukázania jej zavinenia. K tomu správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Mestská polícia mala maloleté osoby tam prezentované prostredníctvom dychovej skúšky prítomnosti alebo popretiu prítomnosti požívania alkoholických nápojov. Po vypočutí všetci prítomní a zároveň aj žalobkyňa uviedla spôsob trávenia popoludnia so spolužiakmi, pričom popísala miesta kde sa zdržiavali a požívali alkoholické nápoje rôzneho druhu. Následne potom v dychovej skúške boli zobrazené stopy alkoholu.

47. K tomu, že žalobkyňa uviedla, že dychová skúška nebola lege artis, ako zástupkyňa žalobkyne nebola privolaná k prejednaniu veci v štádiu rozhodovania dychovej skúšky a základ takéhoto postupu policajného orgánu nemôže byť spôsobilý k vyvráteniu záveru o zodpovednosti žalobkyne na protiprávne konanie za spáchanie iného právneho deliktu, podľa zákona Správny súd konštatuje, že vychádzajúc z rozhodnutia prvostupňového orgánu sa tu správnym orgánom dal priestor pre popis deja a procesného postupu, teda takému procesnému postupu správneho orgánu, ktorý má povinnosť pri zahájení správneho konania kontaktovať známych účastníkov správneho konania a pokiaľ dôjde k dôvodnému podozreniu, je možné vykonať dychovú skúšku na ktorú je oprávnená priamo konať policajná hliadka, policajného zboru, atď.

48. Bolo preukázané, že v uvedenej konkrétnej situácii sa tak stalo prostredníctvom hliadky Mestskej polície a správny orgán prvého stupňa o zákonnosti postupu dychovej skúšky konštatoval, aký prístroj na meranie použil. Žalovaný správny orgán konštatoval, že dychová skúška preukázala prítomnosť alkoholu, z čoho potom správne orgány vychádzali. Pokiaľ žalobkyňa namieta obmedzenie osobnej slobody a právo na okamžitú právnu pomoc prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle článku 37 písm. d/ Dohovoru o právach dieťaťa a vyčítala nezákonnosť podpisu na výsledku dychovej skúšky k tomu správny orgán uviedol, že posudzoval spôsobilosť žalobkyne v zmysle ako fyzickú osobu pokladal žalobkyňu za spôsobilú na právne úkony.

49. Skutočnosť, že v zmysle je zákonný zástupca oprávnený byť prítomný pri komunikácii policajného zboru s obvinenou správny orgán uzavrel, že vychádzal z obsahu policajnej správy zo dňa 16.10.2019 hliadka Mestskej polícii na Havanskej ulici zaznamenala skupinu zabávajúcich sa mladých ľudí, čakajúcich na zástavke Mestskej hromadnej dopravy. Následne došlo k popisovanej udalosti k výsluchy osôb ako aj žalobkyne a k vykonaniu dychovej skúšky. Pokiaľ ide o manipulovanie s testerom a vykonanie dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi. Rozhodnutie správneho orgánu predovšetkým obsahuje výhrady zákonnej zástupkyne žalobkyne, ktorá tvrdí nelegálny postup policajného orgánu a tak isto aj správne orgány, ktorý rešpektoval jeho závery.

50. Žalovaný správny orgán poukazujúc na v spojitosti s ako aj na cit. zákona, mal za preukázané, že postup Mestskej polície bol v súlade s ustanoveniami , bol zistený zákaz používania alkoholických nápojov mladistvou osobou do 18 rokov a uložené obcou pokarhanie. Postupy policajného orgánu ako aj správneho orgánu deliktuálna spôsobilosť osôb mladších ako 18 rokov vyplýva priamo z textu zákona uvádzajúc v , že osoby maloleté do 15 rokov ako aj mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo priamo vyšetrením testovacím prístrojom na skúmanie omamných a psychotropných látok. Priamo v zákone o Meste Košice a v ustanovení je uvedené, že primátor v právom chránených oblastiach a záujmoch ukladá povinnosti fyzickým a právnickým osobám v oblasti verejnej správy

a umožňuje príslušnému zamestnancovi Mesta Košice postupovať pri zabezpečovaní úloh na tomto úseku. Na základe toho polícia vykonávajúc svoju kompetenciu z hľadiska poverenia primátora mesta podľa zákona o Meste Košice ako aj zákona o Mestskej polícii využila možnosť vykonania testu požívania alkoholických nápojov u osôb do 15 rokov, maloletých a mladistvých do 18 rokov a zistila požívanie alkoholických nápojov u žalobkyne.

51. V uvedenej súvislosti správny súd uzatvára, že dôvod podľa § 199 ods. 1 písm. c/ a písm. e/ nie je daný. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplýva popis udalosti uvedeného dňa ako aj priznanie sa požívaniu alkoholických nápojov. Pokiaľ ide o procesné pochybenia, ktoré žalobkyňa v odvolaní uviedla a naznačovala v správnej žalobe, správny súd je toho názoru, že priame aplikovanie ust. u osôb na ktoré sa vzťahuje zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a uložená povinnosť podrobiť sa orientačnej dychovej skúške a orientačnému vyšetreniu zakladá právo oprávneného primátorom povereného orgánu k vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť týchto látok v organizme maloletých mladistvých.

52. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažnosť z tých istých zákonných dôvodov, ako ich uvádzala v odvolaní, namietala osobnú slobodu, neprítomnosť zákonného zástupcu, ako aj nesprávne vykonanie dychovej skúšky, nesprávny postup správneho orgánu ako aj porušenie zásad trestného konania a zásady in dubio pro reo. Poukazujúc na uvedenú sťažnosť a na negatívne vybavenie k osobe žalobkyne správna žaloba priamo neobsahuje uvedené argumenty, ale poukazuje vo svojich označeniach na prítomnosť právnej úpravy.

53. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť stručne podrobnosti smerujúce k záveru, podľa ktorého z ust. a vyplýva, že , ktorým je aj mestská polícia, je oprávnený vyzvať mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v uvedeného zákona. Právny zástupca mladistvej v podanom odvolaní nedôvodne spochybnil existenciu dôvodného podozrenia. V napadnutom rozhodnutí je existencia dôvodného podozrenia jasne vysvetlená a odvolací orgán sa s týmto vysvetlením stotožňuje. V úradnom zázname mestskej polície zo dňa 21.10.2019 aj vo vyjadreniach právneho zástupcu mladistvej sa zhodne uvádza, že motorika jednej mladistvej bola značne oslabená, musela byť podopieraná ďalšími dvoma osobami a následne len ťažkosťami vykonala dychovú skúšku. Tvrdenie o práve na okamžitú právnu pomoc pri tomto úkone mestskej polície nie je dôvodné. Mladistvé osoby sú deliktuálne spôsobilé. Nie je tak žiaden dôvod domnievať sa, že by mladiství, študenti gymnázia, nechápali zmysel a účel vykonaných úkonov. Ust. výslovne zakotvuje oprávnenie policajného orgánu vyzvať mladistvých, u ktorých je dôvodné podozrenie, že porušili zákaz požitia alkoholu, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok a súčasne zakotvuje povinnosť mladistvých podrobiť sa takémuto vyšetreniu, pričom neuvádza, že je oprávnený tento úkon vykonať iba za prítomnosti zákonného či právneho zástupcu mladistvého. Ak by takéto obmedzenie oprávnenia policajného orgánu existovalo, musí byť v zákone výslovne uvedené. Priebeh samotnej dychovej skúšky a ďalšie nasledujúce úkony mestskej polície právny zástupca mladistvej spochybňuje (konkrétne napr.: či boli mladiství pred vykonaním dychovej skúšky poučení, či im výsledok dychovej skúšky bol ukázaný, či bol dodržaný návod na použitie prístroja, kto a kedy ho vytlačil na tlačiarni a kedy bol podpísaný). Poukazuje sa i na to, že i odvolací orgán v prvom rade uvádzal, že nie je oprávnený spochybňovať výsledky úkonov mestskej polície, pretože nie je orgánom vecne príslušným na preskúmanie jej postupu. Zároveň odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že právny zástupca mladistvej spochybňuje priebeh úkonov, pri ktorých nebol prítomný, takže nemôže presne vedieť, ako prebehli a svoje tvrdenia preukázať. Tieto úkony sú jednak neopakovateľné a zároveň sú riadne zdokumentované, preto sa jedná o ničím preukázané a účelové tvrdenia právneho zástupcu mladistvej. Zjavnú účelovosť preukazuje aj nasledovné: Podané odvolanie obsahuje (okrem iného) aj tvrdenie, že postup, ktorý je potrebné dodržať pri vykonaní dychovej skúšky, aby nedošlo k skresleniu výsledkov, bol porušený okrem iného aj tým, že nedošlo k čakaniu najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu. Táto námietka však priamo indikuje, že mladiství pred vykonaním dychovej skúšky nejaký alkohol skutočne požili. V opačnom prípade argument o nedodržaní minimálnej doby čakania od posledného požitia alkoholu nemá žiadnu logiku. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že dodržanie minimálnej doby čakania je jasne a nepochybne preukázané tým, že zdokumentovaný čas príchodu hliadky mestskej polície je o 17.30 hod., a zdokumentovaný čas dychovej skúšky prvého mladistvého je 17.58 hod., čo je viac, ako 15 minút a je logické, že počas prítomnosti hliadky mladiství

nepožívali žiadny alkohol. Rovnako tak je logické, že v tom čase nefajčili, čo je tiež jedna z účelových námietok uvedených v odvolaní. K ďalším úkonom mestskej polície vykonaným v súvislosti s podaním vysvetlenia odvolací orgán uvádza v prvom rade to, že predmetné úkony nie je dôvodné zamieňať s inštitútmi zaistenia a obmedzenia osobnej slobody. Pokiaľ odvolací orgán mal za preukázané, že zákonní zástupcovia mladistvých boli kontaktovaní bez zbytočného odkladu po zistení výsledku dychovej skúšky a preverení totožnosti mladistvých, keďže posledná dychová skúška bola vykonaná o 18.11 hod. a najneskôr o 19.22 hod. bolo už ukončené podanie vysvetlenia prvého mladistvého za prítomnosti jeho zákonného zástupcu (konkrétne o 19.22 hod. bolo ukončené podanie vysvetlenia S. R.). Potom k samotnému obsahu podaného vysvetlenia zdôraznil, že tento úkon bol vykonaný za prítomnosti zákonnej zástupkyne mladistvej, rovnako ako podanie vysvetlenia ostatných mladistvých. Je objektívne dôvodné skonštatovať, že ak by zákonní zástupcovia mladistvých mali čo i len najmenšie pochybnosti o tom, čo mladiství uviedli pri podaní vysvetlenia, tak by tieto vysvetlenia nepodpísali, resp. by svoje výhrady voči ich pravdivosti uviedli. Ani jeden zákonný zástupca tak však neučinil. Aj z týchto okolností je zrejmé, že u mladistvých bolo aj pri podaní vysvetlenia evidentné, že alkohol požili. Ani v písomných vyjadreniach právneho zástupcu účastníčky konania a ani v podanom odvolaní vôbec nie je namietaná samotná skutočnosť, že mladiství alkohol skutočne požili. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci nie je rozhodujúca konkrétna hodnota nameranej hladiny alkoholu, ale rozhodujúce je, že výsledok dychovej skúšky bol pozitívny. Právny zástupca mladistvej namietal jej zlý zdravotný stav a neprivolanie RZP mestskou políciou. Odvolací orgán jednak poukazuje na fakt, že opísané zdravotné ťažkosti spočívajúce v oslabenej motorike, sťaženom dýchaní či tráviacich ťažkostiach sú obvyklými prejavmi požitia alkoholu, ale zároveň poukazuje na to, že ani zákonná zástupkyňa po dostavení sa na stanicu mestskej polície neprivolala RZP a v písomných podaniach právneho zástupcu mladistvej nie je zmienka ani o tom, že by po odchode zo stanice mestskej polície bola mladistvá na pohotovosti za účelom ošetrenia jej zlého zdravotného stavu. Tieto okolnosti objektivizujú záver správneho orgánu v predmetnej veci, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie. Podanie vysvetlenia rozhodne nie je možné považovať za priznanie. Podstatné však je, že vysvetlenia jednotlivých mladistvých sú obsahovo zhodné, presne sa v nich uvádza, aký alkohol a kde požili a aký bol výsledok dychovej skúšky. Taktiež je podstatné, že podané vysvetlenia sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to s výsledkami dychovej skúšky, so záznamom mestskej polície o zistení priestupku/správneho deliktu č. MsP-8/2019- P-175 zo dňa 16.09.2019 a tiež v súlade s úradným záznamom hliadky mestskej polície zo dňa 21.10.2019, podaným na základe žiadosti správneho orgánu o vyjadrenie sa k veci.

54. Žalovaný potom správne a dôvodne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presne opísaný, vykonané dôkazy boli posúdené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a náležíte vyhodnotené, žiadne dôkazy si navzájom neprotirečia, právne posúdenie veci je jasne vysvetlené. Správny orgán sa presvedčivo vysporiadal s uplatnenými námietkami účastníka konania. Odvolací orgán ďalej konštatuje, že neboli zistené ani závažné procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na práva účastníkov konania.

55. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je v neprospech účastníčky konania a jej zákonných zástupcov, tak akokoľvek presvedčivé a podrobné zdôvodnenie budú považovať za nedostatočné, nesprávne a svojvoľné. Zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu je však potrebné hodnotiť objektívne, nie subjektívne.

56. Odvolací orgán konštatoval tiež dôvodne, že zistený skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že boli naplnené dôvody pre uloženie pokarhania žalobkyne pre porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa V konaní o porušení obmedzujúceho opatrenia podľa ide o mladistvých, o ich zdravý telesný i morálny vývin. To je dosť vážna a právnym poriadkom chránená hodnota na to, aby účelové a nepodložené spochybňovanie procesného postupu konajúcich orgánov bolo dôležitejšie a závažnejšie, ako materiálna pravda v predmetnej veci.“

57. Podľa názoru správneho súdu dôvody namietané podľa 191 ods. 1 písm. g/, tzn. Porušovanie procesných predpisov v konaní orgánmi verejnej správy ktoré môžu mať za následok vydanie ne menovite ( ust. zák., ktorý zakazuje požívanie alkoholických nápojov osobám maloletým alebo mladistvým.) Pri takomto zistení je treba

odvolávať sa na administratívny spis, obsah a záznamy spôsobujúce alebo prinášajúce dôkazy o vykonávaní testov o ich identifikácii a ich objektívnom náleze, skutočnosti a o vyvodení administratívnej zodpovednosti žalobkyne.

58. Pre dôvodné podozrenie k porušeniu zákazu požívať alkoholické nápojov vykonaním dychovej skúšky, považujeme za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o obmedzenie osobnej slobody, nie je obmedzením osobnej slobody ak na výzvu Mestskej polície mladistvý alebo maloletý nasleduje úradnú osobu, ktorá vykonáva svoje právomoci na zachytenie neodvrátiteľneho zistenia o preukázaní alebo nepreukázaní deliktuálneho správania.

59. Pokiaľ ide o použitie a zásah trestného konania in dubio pro reo, alebo zásady ne bin in idem, hliadka Mestskej polície vykonávala tieto prvotné úkony, ktorých výsledkom je zápis, ktorý sa stal predmetom preskúmania orgánov verejnej správy a vyvodenia administratívnej zodpovednosti.

60. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že žalobný dôvod podľa a nie je daný a nie sú dôvodné námietky nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy, pretože nebola vylúčená ich preskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Nie je dôvodný názor žalobkyne vyslovený v správnej žalobe, že pri vydávaní rozhodnutí orgánu o verejnej správy došlo k ich vydaniu a odôvodneniu spôsobom, pre ktorý trpia nepreskúmateľnosťou. Správny súd odkazuje na správnosť zistení orgánov verejnej správy v rámci ich právomoci konať ex offo. Ich právne posúdenie veci vyplýva s poukázanej právnej úpravy pričom správna žaloba sa neodvoláva na sťažnosť -odvolanie a na jeho obsah, ktoré dôvody však boli dostatočne a správne preskúmané žalovaným a boli dané dostatočné odpovede na namietané údajné pochybnosti aj správneho orgánu prvého stupňa.

61. Správny súd nezistil, ani dôvody podľa a . Porušovanie procesných predpisov v konaní orgánmi verejnej správy ktoré môžu mať za následok vydanie ne menovite ( ust. zák., ktorý zakazuje požívanie alkoholických nápojov osobám maloletým alebo mladistvým.) Pri takomto zistení je potrebné sa odvolávať sa na administratívny spis, obsah a záznamy spôsobujúce alebo prinášajúce dôkazy o vykonávaní testov o ich identifikácii a ich objektívnom náleze, skutočnosti a o vyvodení administratívnej zodpovednosti žalobkyne. Pre dôvodné podozrenie k porušeniu zákazu požívať alkoholické nápojov vykonaním dychovej skúšky, pokiaľ ide o obmedzenie osobnej slobody, nie je obmedzením osobnej slobody ak na výzvu Mestskej polície mladistvý alebo maloletý nasleduje úradnú osobu, ktorá vykonáva svoje právomoci na zaznamenanie neodvrátiteľneho zistenia o preukázaní alebo nepreukázaní deliktuálneho správania. 62. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených správnu žalobu zamietol podľa , pretože nemal za preukázaný žiadny zo žalobkyňou poukázaných žalobných bodov a nezistil, porušenie jej práv a oprávnených záujmov, konajúc s mladistvou, za prítomnosti jej zákonnej zástupkyne.

63. Správny súd účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ustanovení a nasl. . Žalobca v konaní úspešným nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný správny orgán si odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal./ /.

64. Senát správneho súdu rozhodol v pomer hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).