Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/146/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky R., bývajúcej v R.,

zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom v H., proti odporcom 1/ M., bývajúcemu v R., 2/

M., bývajúcej v R., obom zastúpeným JUDr. A., advokátkou so sídlom v R., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.

zn.9 C 91/2005, na dovolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 18. marca 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke do 3 dní

náhradu trov dovolacieho konania v sume 70,6 € do rúk JUDr. J., advokáta so sídlom v H..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 2. decembra 2008 č.k. -146 určil,

že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v Rimavskej Sobote, ktorá sa

nachádza v katastrálnom území T. a geometrickým plánom č. X. vyhotoveným geodetom R.

14. januára 2005 a úradne overeným 26. januára 2005 bola zameraná ako parcela č. X. –

2

zastavané plochy (dvor) vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosť“). Odporcom uložil

povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia vlastníctva nehnuteľnosti právnym titulom

vydržania v zmysle a nasl. tvrdiac, že nehnuteľnosť výlučne

a nerušene ako svoju užívali už jej rodičia od roku 1960, pričom ona v dobromyseľnej držbe

pokračuje až doteraz. Nehnuteľnosť nadobudli jej právni predchodcovia kúpnou zmluvou

v roku 1960 a spory ohľadom jej užívania začali vznikať až po roku 1990, keď susediace

nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva odporcovia. Podľa právneho názoru súdu prvého

stupňa výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by právni predchodcovia

-2-3 Cdo 146/2009

navrhovateľky alebo navrhovateľka užívali viac, ako bolo nadobudnuté kúpou v roku 1960.

Pri posudzovaní existencie vnútorného presvedčenia navrhovateľky (jej právnych

predchodcov) vychádzal súd z okolností, za ktorých došlo ku kúpe nehnuteľnosti v roku 1960.

Vzal na zreteľ, že predmet kúpy bol kupujúcim v prírode ukázaný a oni v domnienke, že ho aj

takto kupujú, zmluvu uzavreli; predmetom kúpy bol aj predmet sporu. Keďže nehnuteľnosť,

ktorá je spôsobilým predmetom vydržania, mali dobromyseľne v držbe už právni

predchodcovia navrhovateľky a užívali ju nepretržite počas vydržacej doby (od 20. augusta

1960) ako svoju, vyhovel opodstatnene podanému návrhu navrhovateľky a určil, že je

vlastníčkou nehnuteľnosti.

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. marca 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcov zaviazal nahradiť

navrhovateľke trovy odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého

stupňa dostatočne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na

rozhodnutie. Rodičia navrhovateľky a následne i navrhovateľka boli dobromyseľní v užívaní

nehnuteľnosti; právni predchodcovia navrhovateľky nadobudli nehnuteľnosť riadnou kúpnou

zmluvou a ako nadobúdatelia vychádzali nielen z kúpnej zmluvy, ale aj z vtedajších

dostupných údajov o tom, čo kupujú. Predmet kúpy im bol v prírode ukázaný. Počas ich

života neexistovali žiadne spory o hranicu medzi susediacimi nehnuteľnosťami; k sporom

došlo až v čase, keď susediace nehnuteľnosti nadobudli odporcovia. Odporcovia v konaní

nevyvrátili, že navrhovateľka bola dobromyseľná v držbe nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa

preto dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka vydržala vlastníctvo nehnuteľnosti.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli odporcovia 1/ a 2/ dovolaním, v ktorom namietli, že

im v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Súd im v danej

veci neumožnil položiť navrhovateľke otázky týkajúce sa korešpondencie medzi nimi,

z ktorej bolo možné vyvodiť nedostatok dobromyseľnosti navrhovateľky o tom, že

nehnuteľnosť užíva ako svoju. Rovnako im neumožnil položiť otázky svedkovi P. o fyzických

útokoch na osobu odporcu 1/ a ich príčine; pritom súd nemal vedomosť, aké skutočnosti chcú

otázkami objasniť. Odvolací súd nerozhodol správne, pokiaľ rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil, lebo držba navrhovateľky v žiadnom prípade nemohla byť

dobromyseľná. Súdy nižších stupňov nevzali do úvahy geometrický plán č. X. zo 16. mája

1990, ktorý obstarali v čase kúpy ich nehnuteľností. Aj v tomto geometrickom pláne bolo

-3-3 Cdo 146/2009

uvedené, že hranice pozemkov sú oddelené plotom; výpoveďami svedkov ale nebolo

preukázané, že neexistoval plot medzi susediacimi nehnuteľnosťami. Tvrdenia odporcov boli

preukázané (výpoveďou svedkov F., I., L., ako aj čestným vyhlásením J. a G.). Pokiaľ právny

predchodca navrhovateľky uvádzal vo svojej výpovedi, že hranica, po ktorú kúpil pozemok

k domu, mu bola ukázaná po orgovány, nebolo zrejmé, kde sa tieto orgovány v minulosti

nachádzali. Žiadny z vykonaných dôkazov nemôže preukázať dobromyseľnosť držby

navrhovateľky, ale ani jej právnych predchodcov. Z uvedených dôvodov žiadali, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil alebo zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

(prípadne zrušil spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa) na

ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala opravný prostriedok odporcov odmietnuť

ako procesne neprípustný. V konaní im totiž postupom súdu, ktorý opísali v dovolaní, nebola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Pre prípad, že by dovolací súd

dospel k záveru o procesnej prípustnosti dovolania, žiadala dovolanie zamietnuť ako

neopodstatnené, smerujúce proti vecne správnemu rozhodnutiu. Zároveň žiadala priznať

náhradu trov dovolacieho konania vo výške vyčíslenej v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch,

v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

-4-3 Cdo 146/2009

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Dovolaním odporcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporcov nie je podľa § 238 ods. 1

až 3 procesne prípustné.

V danom prípade by dovolanie odporcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie

na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú

znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné

vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je samo tvrdenie účastníka, že v konaní

došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

-5-3 Cdo 146/2009

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Odporcovia v dovolaní namietajú, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôže mať za dôsledok odňatie možnosti

účastníka pred súdom konať.

Z obsahu dovolania odporcov možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom

malo dôjsť nevykonaním navrhovaných dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaného

dokazovania, nevysvetlením jednotlivých dôvodov rozhodnutia a neumožnením klásť

svedkom otázky.

Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre

prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov

a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho

orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa

návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

-6-3 Cdo 146/2009

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie

však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Dovolanie obsahuje formulácie, ktoré nasvedčujú tomu, že dovolatelia namietajú

nesprávne hodnotenie dôkazov. K tomu dovolací súd uvádza, že v prípade nesprávnosti

hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nejde o dôvod,

ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa K námietke, že súdy vykonané

dôkazy nesprávne vyhodnotili, poznamenáva, že ku skutkovým záverom, na ktorých založili

svoje hodnotiace závery, dospeli súdy nižších stupňov na základe vyhodnotenia dôkazov.

Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle (a už vôbec nie skutočnosťou

zakladajúcou prípustnosť dovolania v zmysle ) ale nie je nesúhlas

dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je

daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2

), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi

nižších stupňov. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov preto v žiadnom prípade

nezakladá vadu v zmysle Treba dodať, že ani podľa názoru Ústavného súdu

Slovenskej republiky do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Dovolanie tiež naznačuje, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. K tomu dovolací

súd uvádza, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

-7-3 Cdo 146/2009

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak (a to je

potrebné zdôrazniť) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ,

, , ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka

konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z odôvodnenia

rozhodnutí súdov nižších stupňov vydaných v tejto veci dospel dovolací súd k záveru, že

právo odporcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Navyše, nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď R 111/1998)

považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci), sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá – nie je

procesnou vadou so znakmi vyplývajúcimi z

Pokiaľ dovolatelia zastávajú názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež nesprávnym

právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením

veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

a nie je procesnou vadou konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Dovolací súd osobitne k tvrdeniu odporcov, že im v konaní bola odňatá možnosť pred

súdom konať tým, že nemohli položiť otázky navrhovateľke (ohľadom ich vzájomnej

-8-3 Cdo 146/2009

korešpondencie, z ktorej bolo podľa ich presvedčenia možné vyvodiť nedostatok

dobromyseľnosti navrhovateľky o tom, že nehnuteľnosť užíva ako svoju) a tiež svedkovi P.

(o fyzických útokoch na osobu odporcu 1/ a príčine týchto útokov) uvádza, že pojednávanie

vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu,

aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene (§ 117 ods. 1 veta prvá

). O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje

sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa

priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza

zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti ( ). Predseda senátu alebo

samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu

rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá

námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania

účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená ( ).

V danom prípade zo žiadnej zápisnice spísanej súdom prvého stupňa (č.l. 61 a 62, č.l. 78

až 85, č.l. 91, č.l. 97 až 107, č.l. 112 až 114, č.l. 121 až 134 spisu, č.l. 145 spisu) nevyplýva,

že by sa odporcovia nimi tvrdeným spôsobom domáhali možnosti položiť otázky

navrhovateľke (ohľadom obsahu ich vzájomnej korešpondencie) a svedkovi P. (o dôvodoch

jeho fyzických útokov na odporcu 1/) a že by súd nevyhovel ich žiadosti o položenie

uvedených otázok. Pritom, ako vyplýva zo súdnych zápisníc, mali v konaní vytvorený široký

priestor na prednášanie svojich návrhov a vyjadrení. Opakovane (viď č.l. 106, 113, 131 spisu)

boli poučení v zmysle , že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť

najneskôr do skončenia dokazovania, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd

neprihliada. Navyše, v závere konania na súde prvého stupňa mali vytvorený priestor vyjadriť

sa k prejednávanej veci, priebehu a výsledkom dokazovania a konania aj v záverečných

prednesoch (č.l. 132 a 133 spisu); ani v rámci záverečných prednesov ale nepoukázali na to,

čo namietajú v dovolaní a z čoho vyvodzujú jeho procesnú prípustnosť. Okolnosť tejto

povahy nenamietali ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesnú

prípustnosť dovolania odporcov nemožno vyvodiť ani z až 3 ani z

Vzhľadom na to tento opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

-9-3 Cdo 146/2009

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

otázkou správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých je založený rozsudok

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania proti

odporcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Navrhovateľka v dovolacom konaní podala návrh na priznanie náhrady

trov dovolacieho konania, ktorú vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej priznal

náhradu, spočívajúcu v odmene advokáta JUDr. J. za 1 úkon právnej služby poskytnutej

navrhovateľke vypracovaním jej písomného vyjadrenia k dovolaniu [§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Dovolací súd v súlade s ustálenou praxou nepriznal náhradu

za prevzatie a prípravu zastúpenia veci JUDr. J., lebo navrhovateľku zastupoval už v konaní

pred odvolacím súdom. Pri výpočte náhrady trov dovolacieho konania vzal dovolací súd na

zreteľ § 11 ods. 1 vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

určil vo výške 53,49 €, čo s 19 % DPH (10,16 €) a režijným paušálom (6,95 €) predstavuje

spolu 70,6 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková