Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/91/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci navrhovateľa R. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č.:XXXXXX/XXX,. trvale bytom R. S., T. XX,. zast. J.. J. Č., advokátom so sídlom H., P. XXX,. proti odporcom: 1/ M. T., bytom R. S., R. XXX/XX,. 2/ M. T., bytom R. S., R. XXX/XX,. obaja zast. J.. A. A., advokátkou so sídlom R. S., H. N. XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Určuje sa, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci R. S., v katastrálnom území T., ktorá je vedená u Katastrálneho úradu B. B., Správa katastra R. S. a vymeraná geometrickým plánom č. XX/XXXX,. ktorý vyhotovil geodet R. K., R. S. dňa 14.01.2005, overeným dňa 26.01.2005 pod č. XX/XX,. ako parc. č. 292/3 zast. plochy (dvor) vo výmere 37 m2, patrí v celosti do vlastníctva navrhovateľky R. P., rod. F., r.č.:XXXXXX/XXX,. trvale bytom R. S., T. XX.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, ktorý je vedený vo V. a.s. pobočka H., č.ú.:XXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXX. spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 23.430,20 Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V podanom návrhu žiadala navrhovateľka, aby súd určil, že nehnuteľnosť, ktorá je identifikovaná vo výrokovej časti rozsudku jej patrí v celosti do vlastníctva, nakoľko mala za to, že k nej nadobudla vlastnícke právo titulom vydržania podľa ustanovenia § 134 a nasl. Obč. zák.

Návrh odôvodnila tým, že predmetnú nehnuteľnosť výlučne a nerušene ako svoju vlastnú už užívali jej rodičia od roku 1960, pričom ona v dobromyseľnej držbe pokračuje až do dnešnej doby.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.11.2007 poukázal na to, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1960 právni predchodcovia navrhovateľky a spory okolo nehnuteľnosti s odporcami začali vznikať až po roku 1990 a to po tom, ako susediace nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva odporcovia, pričom spory medzi účastníkmi sa riešili aj pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote v konaní , v ktorom bol predmetom konania návrh odporcov (v tom čase navrhovateľov) uložiť povinnosť terajšej navrhovateľke oplotiť parc. č. 293 a parc. č. 292/1.

Odporcovia žiadali prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh zamietnuť a odvolávali sa na geometrický plán z roku 1962, ktorého kópia sa nachádza v spise na č.l. 35, ktorý podľa nich spochybňuje tvrdenie navrhovateľky, že nehnuteľnosti tvorili jeden celok až do roku 1990. Tvrdili, že týmto geometrickým plánom boli vymedzené hranice medzi jednotlivými nehnuteľnosťami už v roku 1962, vznikli parcely č. 131/1, 131/3 a 131/4, pričom parcely č. 131/1 a 131/3 vlastnili a užívali právni

predchodcovia odporcov a parc. č. 131/4 právni predchodcovia navrhovateľky. Ich právny zástupca mal za to, že podľa tohto geometrického plánu bol na parc. č. 131/4 situovaný rodinný dom vo výmere 85 m2 a že táto parcela zahŕňala dom a dvor a ďalej poukázal na to, že aj nový geometrický plán z roku 1990 vychádzal z tohoto stavu a sú tam presne určené hranice ako mali nehnuteľnosti užívať, jednak právni predchodcovia účastníkov, ako aj účastníci.

Právny zástupca navrhovateľky na uvedené vyjadrenia protistrany uviedol, že hranica v prírode nebola vymedzená až do roku 1990 a poukázal na čestné prehlásenie rodičov navrhovateľky, že keď oni uzatvárali kúpnu zmluvu na kúpu parc. č. 131/4, tak predmet zmluvy nebol v prírode ohraničený a že predávajúci im v prírode ukázali hranice nehnuteľností a následne rodičia navrhovateľky odkúpené nehnuteľnosti nerušene užívali až do času, kým ich nedarovali navrhovateľke. Vo svojej záverečnej reči poukázal aj na právny záujem na podaní predmetnej určovacej žaloby, ktorý videl v tom, že medzi účastníkmi sú spory vo vzťahu k užívaniu v predmetnej nehnuteľnosti, čoho dôkazom je aj konanie pod č. a o naliehavosti právneho záujmu svedčí aj to, že navrhovateľka by bez podania predmetnej žaloby nemala možnosť vchodu do rodinného domu, ktorý vlastní a kde býva.

Právny zástupca odporcov v záverečnej reči žiadal návrh zamietnuť, keďže navrhovateľka nepreukázala podmienky a predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania spornej nehnuteľnosti, ktorými sú hlavne oprávnená držba a s tým súvisiaca dobromyseľnosť.

V prejednávanej veci bolo na pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako svedkovia boli vypočutí: Z. F. (č.l. 81), I.. L. A., J. F. (č.l. 98), J. Č. (č.l. 102), I. N. (č.l. 104), A. H. (č.l. 121), M. J. (č.l. 124), J. P. (č.l. 127), ďalej bola vykonaná dňa 27.03.2008 ohliadka na mieste samom (č.l. 91-93), kde boli vyhotovené fotografie, ako listinné dôkazy boli prečítané: kópia pozemkovej mapy č.l. 4, identifikácia parciel č.l. 5, kópia darovacej zmluvy č.l. 6-8, kópia kúpnej zmluvy č.l. 9, čestné prehlásenie G. K. č.l. 33, kópia geometrického plánu zo dňa 30.03.1962 č.l. 34-36, kópia geometrického plánu č. XXX- XXX-XXX-XX kat. územia T. zo dňa 17.05.1990, oznámenie Správy katastra v R. S. č.l. 118. Z prílohovej obálky na č.l. 10 boli prečítané: geometrický plán č. XX/XXXX. kat. územia T. zo dňa 14.01.2005 overeného dňa 26.01.2005, čestné prehlásenie J. N., žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností a k tomu zopnuté potvrdenie M. R. S. a výpis z pozemkovej knihy č. XXX kat. územia T. a identifikácia parciel, originál rozhodnutia bývalého M. v R. S. zo dňa 19.05.1964, č. Výst. XXXX/XX a situačný náčrt a pôdorys. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota bol prečítaný rozsudok okresného súdu zo dňa 14.04.2004 č. -57 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.11.2004 č. -93, sudca oboznámil s fotografiami vyhotovenými počas ohliadky, ako aj s čiernobielou fotografiou predloženou navrhovateľkou. Ďalej bolo prečítané čestné prehlásenie J. F. a I. F. zo dňa 09.03.2005, sudca oboznámil s ďalším obsahom spisu na vec sa vzťahujúceho a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav a spor medzi účastníkmi konania posúdil nasledovne.

Predmetom sporu medzi účastníkmi je návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti identifikovanej vo výrokovej časti rozsudku a to titulom vydržania podľa § 134 a nasl. Obč. zák.

Vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu v zmysle súd v prvom rade skúmal, či na podaní takejto určovacej žaloby má navrhovateľka naliehavý právny záujem. Dôkazné bremeno v tomto smere je na navrhovateľke a spočíva v povinnosti preukázať, že na určení vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla vtedy, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľky by bez takéhoto určenia bolo neisté.

S poukazom na spor, ktorý prebehol medzi účastníkmi konania v konaní pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote ako aj z výsluchu samotných účastníkov počas pojednávania súd zistil, že pretrváva medzi nimi spor vo vzťahu k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti a existenciu sporov tohoto charakteru preukazujú aj rozhodnutia v trestnom konaní a zápisnica o výsluchu z trestného konania, ktoré boli vo veci predložené odporcami.

Ďalej mal súd za to, že je neisté aj právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, keďže len prechodom cez ňu má zabezpečený prístup k rodinnému domu, ktorého je vlastníčkou a v ktorom býva.

Na uvedenom základe súd ustálil, že navrhovateľka preukázala v zmysle naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby.

Vo vzťahu k nadobudnutiu a užívaniu spornej nehnuteľnosti boli vykonaným dokazovaním zistené nasledovné skutočnosti: dňa 22.07.1960 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva, na základe ktorej odkúpili rodičia navrhovateľky od predávajúceho V. R. nehnuteľnosti a to dom a dvor zapísané v pozemnoknižnej zápisnici kat. územia T. vo vložke č. XXX. pod A. r.č. X. parc. č. 131/4 pod B. v celosti na mene predávajúceho. Táto zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v R. S. dňa 20.08.1960 pod č. XXX/XXXX.

Následne s manželkou I. podľa rozhodnutia bývalého M. v R. S. zo dňa 19.05.1964, č. Výst. XXXX/XX, ktorým bola povolená prístavba k rodinného domu, k pôvodnej domovej nehnuteľnosti pristavili časť v súlade so situačným náčrtom, z ktorého mali rodičia navrhovateľky dôvodne ustálenú hranicu medzi pozemkom v ich vlastníctve a susedným pozemkom. V čase stavby tejto prístavby neexistovala medzi susediacimi pozemkami v prírode hranica, ktorá by susedné pozemky rozdeľovala.

Voči neexistencii hranice medzi susednými pozemkami vzniesli námietku odporcovia, ktorí tvrdili, že susediace pozemky boli oddelené plotom. Na podporu tohoto svojho tvrdenia odporkyňa 2/ uviedla, že susediace pozemky boli vo vlastníctve ich právnych predchodcov a to starej mamy a krstnej mamy. K starej mame chodievala ešte ako dieťa a pamätala sa na to, že parc. č. 292/2, parc. č. 292/1 a parc. č. 293 boli oddelené plotom. Tvrdila tiež, že sa považuje za spoluvlastníčku spornej parcely č. 292/3 a to minimálne od roku 1990, pretože túto časť pozemku aj predtým užívali jej stará mama a krstná mama.

Ku skutočnosti či medzi susediacimi pozemkami existovala hranica vytýčená plotom, boli na návrh odporcov vo veci vypočutí svedkovia: Z. F., I. N. a odporcovia v tejto súvislosti predložili aj čestné prehlásenie ich právnej predchodkyne už nebohej G. K., ktorého kópia sa nachádza na č.l. 33. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu odporcovia uvádzali, že už G. K., ktorá bola vlastníčkou susediacich pozemkov v čase, keď došlo ku kúpe nehnuteľnosti rodičov navrhovateľky, mala výhrady voči prístavbe, ktorú realizovali rodičia navrhovateľky, pretože zasahovali na jej pozemok.

V tomto čestnom prehlásení, ktoré bolo vyhotovené v R. S. dňa 03.04.1991 a podpísané vd. G. K., rod. P., sa uvádza, že podpísaná na svoju česť prehlasuje, že s prístavbou k rodinnému domu nesúhlasila a ani nevidela žiadne povolenie, čo je odôvodnené tým, že prístavby spolu s chodníkom a bránou siahajú na jej pozemok a že bola uskutočnená bez jej vedomia. V závere čestného prehlásenia sa uvádza, že keďže je neschopná pohybu a je odkázaná na opatrovateľskú činnosť, nemala sa možnosť proti tomuto brániť.

Súd vykonal dôkaz predloženého čestného prehlásenia jeho prečítaním a vyhodnotil ho ako málo dôveryhodný. Jeho dôveryhodnosť podstatne znižuje fakt, že nie je hodnoverne preukázané, či ho písala samotná G. K. s prihliadnutím na úhľadnosť písma. Tento jej písomný prejav je úhľadný a celý rukopis je písaný úhľadným písmom, avšak podpis pod čestným prehlásením vizuálne zodpovedá tomu, že ho podpísala osoba staršieho veku. Je bez akýchkoľvek pochýb viditeľné, že text čestného prehlásenia písala iná osoba, ako tá, čo ho podpísala. Ďalšia skutočnosť, ktorá znižuje jeho dôveryhodnosť je to, že z neho nevyplýva, že aj keď ho nepísala samotná G. K., ale ho podpísala, že bola oboznámená s obsahom textu čestného prehlásenia, že s obsahom textu súhlasí. Pochybnosti vzbudzuje aj dátum jeho vyhotovenia vo vzťahu k sporu medzi účastníkmi, keďže bolo vyhotovené dňa 03.04.1991 a spor sa začal dňa 18.03.2005, resp. predchádzajúci v konaní dňa 30.10.2001 a prístavba, s ktorou nesúhlasila sa realizovala na základe rozhodnutia bývalého M. v R. S. v 60 rokoch minulého storočia. Z tohoto čestného prehlásenia ďalej nevyplýva, prečo bolo spísané práve v uvedený deň, vo vzťahu k

akej skutočnosti bolo vyhotovené. Naviac absentuje na tomto čestnom prehlásení aj overenie podpisu a to či už matrikou, notárom, prípade aspoň podpisy iných svedkov, že ho skutočne G. K. podpísala a že súhlasí s jeho obsahom.

Svedkyňa Z. F. pri svojom výsluchu uviedla, že keď kupovali rodičia navrhovateľky nehnuteľnosti, už v R. S. nebývala a že z R. S. sa odsťahovala v roku 1956. Svedkyňa síce uviedla, že spoločný dvor medzi susediacimi nehnuteľnosťami nebol a aj to, že tam bol plot, ktorý otec navrhovateľky zvalil po tom ako začal stavať s tým, že postaví nový a lepší, čo však nespravil, avšak túto jej výpoveď považoval súd za účelovú a podľa názoru súdu svedkyňa nemohla vedieť, či medzi susediacimi nehnuteľnosťami bol plot v 60 rokoch, keď sa z R. S. odsťahovala v roku 1956 a vtedy mala XX rokov.

Svedok I. N. potvrdil, že odporcovia získali do vlastníctva susediace nehnuteľnosti niekedy v 90 rokoch a tiež uviedol, že na sporné miesto chodieval ako dieťa, pretože tam bývala jeho prastará mama s dcérou. Chodieval sa tam hrávať ako dieťa a tvrdil, že medzi susediacimi nehnuteľnosťami bol plot, vtedy mal asi XX rokov.

Navrhovateľka však tvrdila, že sporná nehnuteľnosť a susediace nehnuteľnosti v danej lokalite medzi sebou v prírode plotom oddelené neboli a to až do začiatku 90 rokoch, kedy sa tam na základe kúpy nasťahovali odporcovia.

Tvrdenie navrhovateľky o neexistencii plota na pojednávaní potvrdili svedkovia J. F., J. Č., A. H., M. J. a J. P..

Svedok J. F. - otec navrhovateľky uviedol, že sa z domu kde teraz býva navrhovateľka odsťahoval pred viac ako 30 rokmi. Potvrdil, že on kúpil aj s manželkou rodinný dom ako aj priľahlé pozemky, kde teraz býva navrhovateľka a že prístavbu k domu realizoval niekedy v 60 rokoch. Prístavbu postavil na základe stavebného povolenia, pričom v súvislosti s jej realizáciou nemal so susedmi žiadne problémy. Uviedol tiež, že dobre vychádzal s G. K., ona sa mu nikdy nesťažovala, že by staval na cudzom a dodal tiež, že to bola práve ona, ktorá sprostredkovala celú kúpu pre neho, lebo sa bála toho, aby tam neprišli bývať cigáni, predávajúci žil v tom čase v B. a práve G. K. mu ukázala v prírode predmet kúpy.

Ďalší svedok J. Č., ktorý nie je v príbuzenskom pomere ani s jedným z účastníkov konania, na pojednávaní vypovedal, že on býva v susedstve už od roku 1960 a že tam býval už v čase, keď otec navrhovateľky kúpil pozemok aj s pôvodným domom. Nevedel sa vyjadriť za akých okolností sa realizovala prístavba, avšak uviedol, že nikdy nepočul o tom, že by otca navrhovateľky niekto rušil v užívaní nehnuteľností, kde býval a tiež nepočul o tom, že by mu niekto vytýkal, že stavia na cudzom pozemku. K rodičom navrhovateľky chodil ako k susedom už od roku 1960 a vtedy tam žiadne ploty neboli, len vpredu bola drevená brána.

Aj ďalšia svedkyňa A. H., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedla, že situáciu okolo domu navrhovateľky pozná už od roku 1955, keď ako X ročná chodievala ku krstnej mame, ktorá v tom čase bývala v dome, ktorý v súčasnosti patrí odporcom. Svedkyňa vypovedala, že medzi susediacimi pozemkami nebolo žiadne oplotenie a že deti behali krížom cez tieto pozemky, lebo neboli medzi sebou ohradené. V ďalšom uviedla, že rodičia navrhovateľky tam prišli bývať asi v roku 1963-1964 a vtedy tam vraj bol nejaký nízky plot, ktorý však aj deti dokázali prekročiť a voľne sa pohybovali medzi pozemkami. Tento však bol posunutý viac smerom k miestu, kde bývajú odporcovia. Svedkyňa ďalej potvrdila dobré susedské vzťahy rodičov navrhovateľky s ostatnými susedmi, ako aj tú skutočnosť, že už rodičia navrhovateľky užívali nerušene aj spornú nehnuteľnosť.

Svedkyňa M. J., ktorá je tiež bez príbuzenského pomeru k účastníkom uviedla, že na miesto, ktoré je predmetom sporu chodievala už dávnejšie a to od roku 1965. Ani podľa nej medzi susediacimi pozemkami plot nebol a potvrdila aj dobré susedské vzťahy rodičov navrhovateľky s pani K.. Tiež si pamätala na bránu, ktorá bola vpredu a potom vypovedala, že si pamätá na plot, ktorý už oddeľoval

susediace nehnuteľnosti, tento sa však postal asi v roku 2002. Na otázku či v smere, ktorým vedie terajší plot oddeľujúci spornú nehnuteľnosti od nehnuteľnosti T. existoval nejaký iný v 60 rokoch, keď tam začala chodiť, svedkyňa uviedla, že nie.

Manžel navrhovateľky svedok J. P. uviedol, že bývajú v dome, ktorý je vedľa sporného miesta už od roku 1969 a že spory ohľadom užívania pozemkov začali vznikať po tom ako sa na susediace nehnuteľnosti prisťahovali odporcovia. Aj on potvrdil, že v čase keď začali bývať v dome medzi susediacimi pozemkami nebol žiaden plot a že prvý plot postavil až odporca 1/ a to drôtený, ktorý bol uchytený na drevených podvaloch. Podľa neho plot postavil odporca na tej hranici, ako sa pozemky užívali.

S výpoveďami týchto svedkov o neexistencii plota medzi spornými nehnuteľnosťami odporcovia nesúhlasili a odporca 1/ v tejto súvislosti uviedol, že je pravdou, že postavil plot, avšak tento plot postavil preto na tom mieste kde stojí, aby sa chránil, aby nedochádzalo k ďalším útokom na jeho osobu.

Z predloženého oznámenia Správy katastra R. S. (č.l. 118) bolo zistené, že na parcely č. 292/2 a 295 kat. územia T. bol založený LV č. 216 v prospech odporcov na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v R. S. pod č. R. Tieto parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX z pôvodnej PKN parc. č. 131/1 evidovanej v PKN vložke č. XX a z PKN parcely č. 131/3 evidovanej v PNK vložke č. XX. Správa katastra ďalej uviedla, že v geometrickom pláne výmery pozemnoknižných parciel nie sú uvádzané a že tento geometrický plán bol súčasťou registrovanej kúpnej zmluvy.

Na otázku súdu správa katastra ďalej oznámila, že na parcely č. 292/1 a 293 v kat. území T. bol založený list vlastníctva č. 227 a to na základe žiadosti J. F. zo dňa 22.12.1993. Tieto parcely vznikli z PKN parcely č. 131/4, ktorá bola evidovaná v PKN vložke č. XXX a mala výmeru 85 š.s. (štvorcových siah).

Vo vzťahu k tomuto oznámeniu správy katastra súd uvádza, že počas výsluchu svedka J. F. (č.l. 101) bola tomuto svedkovi predložená k nahliadnutiu žiadosť zo dňa 22.12.1993 (o ktorej správa katastra uvádza, že na jej základe bol založený LV č. 227 a to na parc. č. 292/1 a 293) s otázkou, či ju podpísal, na to svedok uviedol, že to ani zďaleka nie je jeho podpis a spontáne dodal, že je to sfalšovaný podpis.

Z predloženej darovanej zmluvy bolo zistené, že dňa 22.12.1999 rodičia navrhovateľky J. F. a I. F. navrhovateľke darovali zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01.03.2000 pod č. V XXXX/XX nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. území T. a sú zapísané v LV č. 227 ako parc. č. 292/1 zastavaná plocha vo výmere 195 m2 a parc. č. 293 záhrada vo výmere 111 m2, ako aj stavbu rodinného domu číslo súpisné XXXX, situovaného na parc. č. 292/1, v celosti do jej výlučného vlastníctva.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3 cit. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a táto držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá je u nehnuteľností desaťročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa.

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Oprávnená držba je faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné náležitosti: faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva, ďalej vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným je dobrá viera, resp. jej nedostatok. Existencia dobrej viery sa v práve neskúma subjektívne, ale objektívne. Pre posúdenie toho, či niekto konal v dobrej viere nie je rozhodujúce to, či držiteľ bol sám skutočne v dobrej viere, že mu vec či právo patrí, ale to, či iný so zreteľom na všetky okolnosti usúdia, že má dostatočný dôvod sa to domnievať, aj keď mu vec alebo právo nepatrí. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá (platí vyvrátiteľná právna domnienka), že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

V súdenej veci odporcovia toto dôkazné bremeno vo vzťahu k dobromyseľnosti držiteľa neuniesli a v tomto smere ich tvrdenia boli vyvrátené výpoveďami svedkov F., Č., P., J. a H..

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spory medzi účastníkmi konania ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti vznikli až po tom, ako získali odporcovia do vlastníctva susediace nehnuteľnosti a to v roku 1990. Odporcom sa nepodarilo preukázať ani výpoveďami svedkov F. a N., ako ani predloženým čestným prehlásením G. K., že by tak navrhovateľka ako aj jej právni predchodcovia užívali viac ako nadobudli rodičia navrhovateľky kúpou v roku 1960.

Podľa súdu v danom prípade nedostatok dobrej viery na strane navrhovateľky a jej právnych predchodcov pri vstupe do držby nie je možné vyvodzovať výlučne zo skutočnosti, že predmet kúpnej zmluvy bol jasne vymedzený a týkal sa len domu a dvoru, tak to je to uvedené v kúpnej zmluve z roku 1960 ( kde je ako predmet prevodu zapísaná parc. č. 131/4). Pri posudzovaní existencie presvedčenia navrhovateľky a jej právnych predchodcov, že im vlastnícke právo k dotknutému pozemku patrí, je potrebné prihliadnuť na všetky rozhoducjúce okolnosti, za ktorých k uzavretiu zmluvy došlo, teda aj na to, že predmet kúpy im bol v prírode ukázaný a oni aj v domnení, že ho aj takto kupujú, zmluvu uzavreli, pričom v skutočnosti bol predmetom kúpy aj sporný pozemok. K takémuto záveru vedú súd výpovede svedkov F., P., Č., H., J., ako aj samotnej navrhovateľky.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu potom súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní preukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti identifikovanej vo výrokovej časti rozsudku zo zákona a to titulom vydržania v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.

Spornú nehnuteľnosť mali dobromyseľne v držbe ako vlastnú už právni predchodcovia navrhovateľky a to najmenej od 20.08.1960, kedy bola registrovaná kúpna zmluva pod č. XXX/XXXX. Predmetná nehnuteľnosť je nesporne spôsobilým predmetom vydržania, držba navrhovateľky a jej právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá viac ako počas desaťročnej zákonom ustanovenej doby.

Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu priamo zo zákona a to titulom vydržania, rozhodol súd tak, že nehnuteľnosť patrí v celosti do vlastníctva navrhovateľky.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že navrhovateľke, ktorá mala v spore úspech súd priznal týchto trov celkom vo výške 23.430, Sk. Z tejto náhrady predstavuje suma 835,- Sk navrhovateľkou zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, ďalej suma 500,- Sk predstavuje navrhovateľkou zaplatený súdny poplatok za podaný návrh o nariadenie predbežného opatrenia a zvyšok vo výške 22.095,20 Sk predstavuje náhradu trov jej právneho zastúpenia a náhradu hotových výdavkov advokáta.

Trovy právneho zastúpenia a náhrada hotových výdavkov advokáta bola priznaná za nasledovné úkony: 5 úkonov po 1.100,- Sk (príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu na začatie konanie, účasť na ohliadke dňa 27.03.2008 a účasť na pojednávaniach a v dňoch 14.04.2008 a 12.05.2008), náhrada 2 úkonov po 275,- Sk (účasť na pojednávaniach 01.07.2005 a 27.09.2007 - , vyhlášky č. ), náhrada 2 úkonov po 2.200,- Sk (za účasť na pojednávaniach v dňoch 19.11.2007 a 11.11.2008, ktoré trvali viacej ako dve hodiny), za návrh na nariadenie predbežného opatrenia 550,- Sk. Ďalej boli priznané v súvislosti s uvedenými úkonmi režijné paušály a to 4x 150,- Sk, 2x 178,- Sk, 4x 190,- Sk. Ďalej bola priznaná právnemu zástupcovi 19 % DPH z hodnoty priznaných úkonov, čo činí 2.090,- Sk, spolu tak bola priznaná náhrada odmeny vo výške 14.806,- Sk.

Cestovné náhrady boli priznané za cesty advokáta z H. do R. S. a späť v súvislosti s jeho účasťami na pojednávaniach pred okresným súdom, za účasť na ohliadke v sume 3.065,20 Sk, ako aj náhrada za stratu času vo výške 4.224,- Sk (bližšie špecifikácia cestovných náhrada ako aj straty času č.l. 138 a 139).

Právnemu zástupcovi navrhovateľa z vyúčtovanej náhrady trov konania súd nepriznal náhradu 2 úkonov za 1.100,- Sk a to za účtované podanie zo dňa 03.11.2005 a z 26.05.2008, nakoľko týmito podaniami boli podané procesné návrhy na doplnenie dokazovania, resp. oznámenie, že bol zaplatený súdny poplatok s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a tiež neboli priznané k tomu prislúchajúce režijné paušály.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.