Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/77/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 2

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. I. L. so sídlom X., K. M.

A., E. H., X. floor., A.

O., X., C., zast. JUDr. P. K., advokátom, M., B. proti žalovanému v 1. rade: Ing. J. Š., X., X.

H.M., žalovanému v 2. rade: Ing. I. U., r. č. X., J..,

obaja zastúpení advokátom JUDr. P. D., G., B., o zaplatenie 66.387,84 €, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02. 04. 2009 č. k. -266,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 02. 04. 2009 č. k. -266 zrušuje a vec vracia mu na ďalšie konanie.

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd V Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil vydaný zmenkový

platobný rozkaz č. k. 3Zm/ll0/2003-Va-77 zo dňa 26. 07. 2004 a návrh zamietol. Žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 6 487,14 € na účet jeho právneho

zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca návrhom podaným dňa 17. 10. 2003 žiadal

vydať zmenkový platobný rozkaz, v ktorom súd uloží žalovaným spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 000 Sk / 66 387,84 € so 6% úrokom od 14. 12. 2000

až do zaplatenia, ďalej 6 666 Sk / 221,27 € ako odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy

a trovy konania. Nárok opiera o zmenku, ktorú ako avalisti podpísali žalovaní a vystavila

ju spoločnosť P. s. r. o. ako vlastnú bianko zmenku na zabezpečenie úveru

od D.B., a. s. a., ktorú získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a následnej indosácie

zmenky od spoločnosti S-I. s. r. o. B., ktorá ju získala taktiež zmluvou o postúpení

pohľadávky a následnou indosáciou zmenky od správcu konkurznej podstaty úpadcu D. a.s.,

ktorý v súlade s vyplňovacím oprávnením vyplnil v bianko zmenke ako dátum splatnosti deň

13. 12. 2000 a dlžnú sumu

14 443 782,85 Sk ( 481 105,45 € ). Zmenka bola listom zo dňa 20. 11. 2000

predložená k plateniu vystaviteľovi zmenky – spoločnosti P., ručiteľom zo zmenky –

žalovaným 1/ a 2/ a taktiež spoločnosti P., pričom všetci zúčastnení

boli vyzvaní, aby sa v deň splatnosti zmenky dostavili do pobočky D.B., kde mali byť

predložené k plateniu. Zmenka však preplatená nebola. Žalobca taktiež uviedol,

že spoločnosť P. ako vystaviteľ zmenky a zároveň dlžník zo Zmluvy o úvere

je insolventná. Na spoločnosť P. ako ďalšieho ručiteľa vyhlásil Krajský súd v Banskej

Bystrici dňa 20. 08. 2003 konkurz, a to v konaní . Pretože vystaviteľ zmenky

svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplnil a vystavenú zmenku v termíne

splatnosti nezaplatil, uplatnil si žalobca svoje právo na súde voči žalovaným 1/ a 2/ ako

ručiteľom zo zmenky a žiadal zaplatiť splatnú zmenkovú sumu vo výške 2 000 000 Sk

/ 66 387,84 € /.

Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 26. 07. 2004 vydal zmenkový platobný rozkaz,

ktorým uložil žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu

2 000 000 Sk so 6% úrokom od 14. 12. 2000 do zaplatenia, odmenu 6 666 Sk a aby nahradili

trovy konania v sume 133 902 Sk.

Proti tomuto ZPR žalovaní podali včas v súlade s námietky.

V priebehu konania po vznesení námietok voči vydanému zmenkovému platobnému

rozkazu žalobca podaním zo dňa 10. 10. 2006 oznámil súdu, že Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 10. 10. 2006 previedol žalovanú pohľadávku na postupníka

Ing. J. R. a požiadal súd o pripustenie vstupu nového účastníka do konania na miesto žalobcu

v zmysle ust. Ďalším podaním zo dňa 19. 10. 2006 žalobca požiadal, aby

na jeho miesto vstúpil ako účastník konania Ing. J. R., bytom

N., B.P.B., a to v súlade s Následne Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením zo dňa 12. 02. 2007 pripustil,

aby z konania vystúpil doterajší žalobca T. I. L., X.,N., C. a na jeho miesto aby vstúpil

žalobca Ing. J. R., bytom N., B.P.B., a to v súlade s Na základe odvolania

žalovaných odvolací súd toto uznesenie zrušil uznesením sp. zn. a vec vrátil

na ďalšie konanie , pričom mu uložil skúmať existenciu indosácie zmenky

na Ing. J. R..

Keďže súd l. stupňa opätovne pripustil vstup Ing. J. R. do konania namiesto

pôvodného žalobcu uznesením zo dňa 09. 07. 2007 na základe mylného svojho úsudku,

že tento indosoval zmenku, odvolací súd rozhodol znovu vo veci na základe odvolania

žalovaných, a znovu zistil,, že k platnej indosácii nedošlo a preto už druhýkrát, prakticky

z rovnakého dôvodu, rozhodnutie súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil s príslušným

usmernením na ďalšie konanie.

Súd l. stupňa v domnienke, že Ing. J. R. dňa 23. 11. 2007 platne indosoval zmenku,

vyhovel jeho návrhu zo dňa 29. 01. 2008 a uznesením zo dňa 07. 03. 2008 pripustil,

aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil do konania Ing. J. R. a odvolací súd

na základe odvolania žalovaných, uznesením zo dňa 21. 08. 2008 zmenil

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrhy žalobcu a Ing. J. R.

na zámenu účastníka konania na strane žalobcu zamietol. Z právneho názoru odvolacieho

súdu vyplýva, že nedošlo k zmene v osobe zmenkového veriteľa, teda ostáva ním žalobca.

V tomto ďalšom konaní súd l. stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa odôvodnenia súd mal za preukázané, že spornú zmenku žalobca na Krajskom

súde v Banskej Bystrici fyzicky odovzdal Ing. J. R., ktorý ju následkom

toho má v rukách. Keďže však nie je oprávneným majiteľom zo zmenky, lebo nemá

preukázané svoje právo nepretržitým radom indosamentov, zmenkovým veriteľom

je pôvodný žalobca, t. j. T. I. avšak vzhľadom na skutočnosť,

že predmetná pohľadávka žalobcu bola okrem urobeného indosamentu postúpená zmluvou

o postúpení pohľadávok na Ing. J. R., súd ustálil, že následkom postúpenia pohľadávky stratil

žalobca T. I. L., X.,N., C. aktívnu legitimáciu vystupovať v konaní, a preto vydaný zmenkový

platobný rozkaz zrušil a návrh žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd

ponechá ZPR v platnosti.

Stručne svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd I. stupňa mal rozhodovať

o námietkach, ktoré žalovaní podali proti ZPR a v týchto námietkach žalovaní nedostatok

aktívnej legitimácie žalobcu nenamietali. Nikde sa neuvádza, že by jednou z podstatných

skutkových okolností bola aj strata aktívnej legitimácie v dôsledku občianskoprávneho

postúpenia pohľadávky podľa § 524 Obč. zák.

V dodatočnom odôvodnení poukázal na základnú zásadu zmenkového záväzku,

že zmenka predstavuje nesporný záväzok. I právna kvalifikácia kauzálneho vzťahu nemá

vplyv na plnenie zo zmenky. Zmenka je totiž samostatným abstraktným záväzkom a právna

úprava ju abstrahuje od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu.

Zo zákona je zrejmé, že obranou toho kto je žalovaný zo zmenky, sú námietky

tak ako ich má na mysli ust. § 17 zmenkového zákona. Námietky tak, ako ich uvádza uvedený

paragraf, sú totiž námietky, ktorých pôvod je vo všeobecne právnych vzťahoch, ktoré tú ktorú

zmenku sprevádzajú. Preto tiež námietky aj pre prípad, že by boli úspešné, smerujú

len k obrane proti povinnosti zaplatiť zmenku. Nemôžu však účinne spochybniť

ani platnosť zmenky. Tieto námietky, ktoré majú pôvod v iných než zmenových vzťahoch,

majú pôvod v príčine, t. j. v kauze zmenky. Z toho dôvodu poukazujem aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 08. 2008, ktoré uvádza, že k zmene osoby

zmenkového veriteľa nedošlo a zostáva ním žalobca, t. j. navrhovateľ v našom prípade.

Aj keby sme pripustili skutočnosť, ktorú uvádza ako toto rozhodnutie Najvyšší súd

Slovenskej republiky a následne potom rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica,

nesúhlasia s tým, že následkom postúpenia pohľadávky, t. j. občiansko-právnym úkonom

podľa ust. § 524 i nasl. Obč. zák., stratil navrhovateľ aktívnu legitimáciu vystupovať

v konaní, tento názor podľa odvolateľa nie je správny.

Celé konanie, ktoré sa vedie medzi účastníkmi, je konanie podľa zmenkového zákona,

t. j. aj s pravidlami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto zákona. Je zrejmé, že návrh

tak ako bol podaný, o ktorom sa teraz rozhodlo, bol podaný dňa 17. 10. 2003. V ďalšej

časti napadnutého rozsudku, t. j. v časti, v ktorej rozsudok rozoberá skutkový stav,

ktorý tu bol do dňa vydania tohto rozsudku, odvolateľ súhlasí v celom rozsahu. Proti ustáleniu

skutkových a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení tohto rozsudku, okrem ustálenia

právneho záveru týkajúceho sa straty aktívnej legitimácie v dôsledku postúpenia pohľadávky,

navrhovateľ nemá námietky.

Ak teda vychádzame z pravidiel zmenkového zákona je zrejmé, že rozhodovať

sa má len o námietkach, ktoré sú podané: v lehote, ktorá je určená týmto zákonným

spôsobom, ktorý je určený týmto zákonom, t. j., že v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu musia byť uvedené všetky námietky – dôvody, ktoré vedú účastníka

takéhoto právneho úkonu k ich podaniu, na neskôr podané a rozšírené námietky

sa neprihliada.

Je zrejmé, že proti vydanému platobnému rozkazu odporcovia podali námietky dňa

18. 10. 2004 a v nich nie je zo strany odporcov nikde a nikdy uvedené, že jednou

z podstatných skutkových okolností je aj strata aktívnej legitimácie odvolateľa v dôsledku

občianskoprávneho aktu – postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. Na túto

skutočnosť len okrajovo poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď zdôvodňoval svoje

rozhodnutie, avšak nevyslovil túto skutočnosť ako záväzný právny názor.

To nič nemení na skutočnosti, že námietky podané v zmysle zákona neobsahujú toto

skutkové a právne tvrdenie, a preto nemôžu byť prejednávané v tomto konaní.

Odporcovia sa na podané odvolanie nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ),

bez pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia ( , ) dospel k záveru, že odvolanie nie je právne

dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil

( ).

V podstate odvolací súd sa odvoláva na správne dôvody napadnutého prvostupňového

rozsudku a na ne odkazuje aj účastníkov. K ním však odvolací súd dodáva:

V tejto súdnej veci ale aj veciach s ňou súvisiacich účastníci, ďalej správcovia

konkurznej podstaty ( JUDr. J. K., osobitný správca Mgr. K. R. ) ale aj notár, ktorý vo veci

spísal notársku zápisnicu o postúpení pohľadávok ( JUDr. I. M. ),

ktorou správcovia konkurznej podstaty postúpili pohľadávky, ako postupcovia postúpili

pohľadávku na postupníka S-I., s. r. o. ( č. l. 12 – 15 spisov ) a v predmete tejto notárskej

zápisnice je uvedené, že predmetná zmluva sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 524 a nasl.

a ZKV. Pretože ide o osoby s právnickým vzdelaním

odvolací súd pripomína, že nie je jasný postup správcu konkurznej podstaty v samotnom

konkurze. Nejasnosť spočíva v tom, že týmito zmluvami dochádza k právnemu postupu, ktorý

zákon nepozná. Ustanovenie stanoví, že: „Veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému“.

Ďalej ustanovenie ZKV ( ) upravuje stav

konkurzného veriteľa ( jeho zmenu ). Podľa tohto ustanovenia: „Ak došlo počas konkurzu

k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy, účastníkom konkurzu sa na miesto

pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný veriteľ a nový veriteľ túto skutočnosť

oznámia súdu. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky,

v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky. K zmene účastníka konania

dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti súdu, najneskôr však do vydania

rozvrhového uznesenia ( § 30 ods. 1 ). Ak oznámenie nie je doložené listinou preukazujúcou

prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, súd

rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením. Na zámenu účastníkov

konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis 1b)“.

Odcitované ustanovenia jasne upravujú právo veriteľa ( konkurzného veriteľa ako

postupcu ), pričom správca konkurznej podstaty nie je ani veriteľom ani konkurzným

veriteľom ale je správcom konkurznej podstaty, ktorého práva a povinnosti sú vymedzené

v Zákone o konkurze a vyrovnaní. Nijaké práva veriteľa ( konkurzného veriteľa ) nemá, preto

ich nemôže ani aplikovať.

Správca podstaty pohľadávku ako nehmotný majetok, ak spĺňa tieto kritéria, a sú

splnené podmienky v konkrétnom prípade môže speňažiť, ale len v rámci týchto určených

podmienok.

K tomu treba dodať, že medzi postúpením pohľadávky ( § 524 a nasl. Občianskeho

zákonníka ) a speňažením pohľadávky správcom konkurznej podstaty ( § 27 ods. 3, ods. 12

) je zásadný kvalitatívny rozdiel. Pri postúpení pohľadávky sa

postupuje právo a pri speňažení sa prevádza nehmotný majetok, hoci aj za nižšiu cenu ako je

výška pohľadávky.

Práva zo zmenky sa prevádzajú indosamentom ( § 14 zákona č. 191/1959 Zb. ) a aj

k tomu sa treba bližšie vyjadriť. Posudzovanie právnych povinností, ku ktorým sa výstavca

zmenky zaviaže, sa posudzuje podľa ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je

veľmi striktná úprava z tohto vzťahu. Táto striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia

zmenky, jej náležitosti a súlad s právnou úpravou. Vystavená zmenka je cenným papierom,

tzv. absolútnym obchodom ( ), obchodom

abstraktným a pri jej realizácii platí koncentračná zásada. Aj pri dodržaní týchto zásad súd

musí posudzovať všetky okolnosti ohľadne vystavenia zmenky a jej realizácie, pokiaľ má mať

podklady pre realizáciu § 10. Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že v súdenej veci

malo ísť o vlastnú zmenku ( sólo zmenku ) podľa § 75 zákona zmenkového a šekového.

Ustanovenia o cudzej ( hlavnej ) zmenke v podstate platia aj pre vlastnú zmenku ( čl. I, § 77

zákona ).

Zmenkový postih právna teória definuje ako špeciálny spôsob uplatnenia práv

zodpovednosti nepriamych ( postihových, regresných ) dlžníkov osôb na zmenke

podpísaných, ale nezaťažených primárnou povinnosťou platiť. Zmenka je písomným právnym

úkonom majúca povahu cenného papiera s osobitnými vlastnosťami a právnou silou, ako

vyplýva zo zákona ( č. ).

Jednou zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi

zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento účel je

splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť

zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom

príčinnom vzťahu. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný

právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal.

Neznamená to však, že súd nemá posudzovať či písomný právny úkon označovaný

ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náležitosti, aby

tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku.

Okrem náležitosti písomného právneho úkonu ( formálnych a vecných ), že došlo k jej

vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav

výstavcu zodpovedá ustanoveniam ( v platnom

znení ), prípadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami nadobudnutia

vlastníctva a to aj pri jej indusovaní.

Pri postupe v konaní v tejto veci už prvostupňovom konaní, ale aj v odvolacom konaní

účastníci ( ale nielen účastníci ) dostatočne nerozlišujú, že tu ide o postup sčasti podľa

všeobecnej normy a to postup v občianskom súdnom konaní pri aplikácii ohľadne

hmotnoprávnych nárokov posudzovaných podľa pri zmluvnej úprave

a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje osobitný zákon aj osobitná úprava

podľa o zmenkách a šekoch, ale pokiaľ ide o úpravu v súvislosti

s konkurzom osobitná úprava podľa

Už bývalý Najvyšší súd ČSR vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. apríla 1929,

č. k. Rv III 1306/28, uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 127 v I. právnej vete

judikoval, že: „Postup ( cedovanie ) žalobnej pohľadávky zo sporu nemá procesného

významu; postupník v takomto prípade nie je oprávnený vstúpiť do sporu na miesto

žalobníka“. Aj v riešenom prípade išlo o zmenkový spor v dôvodoch citovaného rozhodnutia

je právny názor vtedajšieho najvyššieho súdu podrobne odôvodnený. Medzinárodné dohody

o zmenkovom práve v Ženeve boli ukončené v roku 1930 a podľa nich potom v Európe

prijaté zákony o zmenkovom práve. Tak sa stalo aj u nás, keď bol prijatý za I. Slovenskej

republiky zákon č. 255/1941 Slovenského zákonníka, z ktorého vychádza ( je takmer

doslovne opísaný ) teraz platný To odvolací súd

pripomína preto, že citovaný judikát rieši podobne postup, ako zmenkový šekový zákon,

pravda s inou terminológiou ( indosant, aval ).

Odvolací súd toto uvádza aj preto, že v tejto veci boli vynesené viaceré rozhodnutia

a žalobca si dostatočne neuvedomil, že v platnom znení ( )

stanoví, že: „Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené

aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy

odlišne od tohto zákona“.

Obdobne v stanoví, že: „ upravuje

majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami

a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne

vzťahy neupravujú iné zákony“. Z toho vyplýva, že nemožno doplňovať indosovanie

postúpením, či odlišne aplikovať postúpenie pohľadávky od ZKV. Ak týmito zásadami sa

neriadia účastníci, prípadne osoby zúčastnené na konaní, súd sa nimi riadiť musí. A z týchto

zásad možno vyvodiť, prečo navrhovaný procesný postup súd nemohol prijať.

Žalovaní mali v spore úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania

( v spojení s ). Pretože im žiadne trovy nevznikli odvolací

súd im ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. augusta 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková