Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/74/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v K., proti

žalovaným 1/ Ľ., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v K., 2/ I.,

bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom v K., 3/ I., bývajúcemu v K.,

zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom v K., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do

dedičstva, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu a M., bývajúcej v K., oboch zastúpených JUDr. T., advokátkou so sídlom v K., proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4. júna 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 30. októbra 2006 č.k. -182 zamietol

žalobu, ktorou sa pôvodná žalobkyňa M. domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti v katastrálnom území L. vedenej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –

2

orná pôda vo výmere X. ma v podiele 7/12 tiež podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti

v katastrálnom území L. vedenej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo

2

výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosti“). Vychádzal z toho, že M. nehnuteľnosti predala

kúpnou zmluvou z 3. novembra 1999 žalovanej 1/ a M.; táto zmluva je ale neplatná pre rozpor

so zákonom a dobrými mravmi. Na základe tohto neplatného právneho úkonu nemohla

žalovaná 1/ nadobudnúť vlastníctvo, a preto ho ani nemohla ďalej previesť na žalovaných 2/

a 3/ kúpnou zmluvou z 29. októbra 2004. Podľa názoru súdu prvého stupňa M. nemôže mať

za daného stavu naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ), lebo

určovacia žaloba je vhodným prostriedkom ochrany len v stave hroziaceho zásahu do práv

fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade už ale do práv M. bolo zasiahnuté, a preto

-2-3 Cdo 74/2009

sa ochrany môže domáhať len podaním žaloby na plnenie. Iba takouto žalobou sa dosiahne to,

čo v konaní sleduje (aby jej bola zaplatená kúpna cena v skutočne dohodnutej výške, a nie iba

vo výške uvedenej v kúpnej zmluve). Určovacou žalobou žalobkyne sa nemôže predísť ani

ďalšiemu súdnemu sporu medzi účastníkmi konania, lebo žalovaná 1/ voči M. a žalovaní 2/

a 3/ voči žalovanej 1/ sa môžu v súdnom konaní domáhať vrátenia plnenia prijatého na

základe neplatnej zmluvy ( ). O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. júna 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; rozhodol tiež o trovách odvolacieho

konania. V odôvodnení uviedol, že pôvodná žalobkyňa M. zomrela 18. septembra 2007. Ako

dedičia prichádzali do úvahy dedičky zo zákona - dcéry M. a A. a závetný dedič - M..

Odvolací súd so zreteľom na obsah a právne dôsledky závetu M. a výsledky konania

o dedičstve po nej (konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

bolo zastavené, lebo poručiteľka nezanechala majetok) považoval M. za univerzálneho dediča

a jediného nástupcu po zomrelej žalobkyni. Odvolací súd vyhovel návrhu tohto žalobcu

a pripustil zmenu žaloby, v dôsledku čoho išlo v odvolacom konaní o určenie, že predmetné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po M.. Podľa názoru odvolacieho súdu sa existencia

naliehavého právneho záujmu posudzuje podľa rovnakých hľadísk – či už ide o žalobu

pôvodnej žalobkyne domáhajúcej sa určenia jej vlastníctva (spoluvlastníctva), alebo žalobu jej

právneho nástupcu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po pôvodnej žalobkyni. Po

prejednaní odvolania dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu,

že na jej podaní nie je naliehavý právny záujem ( ), rozhodol vecne

správne. Nie je pri tom významné, že súd prvého stupňa nedostatok naliehavého právneho

záujmu vyvodil z toho, z čoho tento nedostatok vyvodený nemal byť (že vhodným a procesne

prípustným prostriedkom ochrany práv bola v danom prípade iba žaloba na plnenie –

zaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej výške), a nie z toho, z čoho mal byť vyvodený (že M.

ako predávajúca nevrátila jej vyplatenú kúpnu cenu – z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, že odvolací súd sa riadil názorom, že domáhať sa určenia vlastníctva v prípade

absolútne neplatnej kúpnej zmluvy môže iba ten, kto sám vrátil plnenie prijaté na základe

neplatnej zmluvy). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd poukazom na §

224 ods. 1 v spojení s a skutočnosť, že žalovaní nežiadali nahradiť

trovy odvolacieho konania.

-3-3 Cdo 74/2009

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Uviedol, že v konaní mu bola

postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Z dovolania možno

vyvodiť, že k tejto vade malo dôjsť „porušením základného ústavného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces podľa , v zmysle

ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť

zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti“. Odvolací súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo

v danom prípade nezohľadnil doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(dovolateľ poukázal na jeho rozhodnutia sp. zn. a )

a „napriek tomu, že svoje rozhodnutie založil na (prekonanej) judikatúre, ktorú prevzal, podľa

nej rozhodol, nevysvetlil z akých dôvodov zotrval na prekonanom judikovanom právnom

názore, nevyložil presvedčivo z akých dôvodov dochádza k opusteniu skôr judikovaného

právneho názoru súdu vyššieho stupňa a nový právny názor prezentoval maximálne

netransparentne, nezrozumiteľne bez výslovného racionálneho odôvodnenia“. Z tohto dôvodu

je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo žalobca označil za inú vadu konania podľa § 242

ods. l Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním aj M., ktorá zdôraznila, že

smrťou pôvodnej žalobkyne vstúpila nielen do jej práv, ktoré smrťou nezanikli, ale v tomto

konaní aj do jej právneho postavenia žalobkyne. Pokiaľ ju odvolací súd napriek tomu

nepovažoval za účastníčku konania, odňal jej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Poukázala na priebeh a výsledky konania na súde prvého stupňa a uviedla, že

rozsudky oboch nižších stupňov spočívajú na nesprávnom závere, že na žalobou

požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. V časti dovolania, obsahovo zhodnej

s dovolaním žalobcu, dovolateľka uviedla, že odvolací súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo

v danom prípade nezohľadnil doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky;

jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu označila napadnuté rozhodnutie za vecne

správne a žiadala tento opravný prostriedok zamietnuť. V prípade voči nej smerujúcej žaloby

nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do

dedičstva, lebo žalovaná 1/ už nie je v katastri nehnuteľností vedená ako ich vlastníčka.

-4-3 Cdo 74/2009

Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedli, že i keď tento dovolateľ namieta

existenciu procesnej vady konania v zmysle , zo samotného textu

dovolania vyplýva, že takýto dôvod u neho vôbec neexistuje. So žalobcom odvolací súd

riadne konal ako s účastníkom konania. Dovolanie žalobcu sa týka výlučne samotného merita

veci, t.j. otázky posúdenia (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou

požadovanom určení. Z týchto dôvodov žiadali procesne neprípustné dovolanie žalobcu

„zamietnuť“.

Vo vyjadrení k dovolaniu M. žalovaní 2/ a 3/ žiadali jej dovolanie „zamietnuť“, lebo

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné; navyše ho podala

neoprávnená osoba – odvolací súd správne vychádzal z toho, že žalobca je jediným

a univerzálnym dedičom po zomrelej žalobkyni, a preto správne ako so žalobcom konal len

s ním. M. nebola účastníčkou konania, preto nie je ani oprávnená podať dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania boli podané včas, skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ), či tieto opravné prostriedky sú procesne prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaniami napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolania nesmerujú proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale

takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Vzhľadom na

to dovolania nie sú podľa až 3 procesne prípustné.

-5-3 Cdo 74/2009

Dovolania oboch dovolateľov by mohli byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou z procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa z tohto dôvodu

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom

na obsah dovolaní) zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ktoré

z tohto postavenia vyplývajú (viď , , ).

Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže

v ňom pokračovať ( ). Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú

vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa

skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi

nepokračovalo skôr ( ).

Z uvedeného vyplýva, že ak stratí účastník spôsobilosť byť účastníkom konania, súd

najskôr podľa (hmotnoprávnej) povahy prejednávanej veci posúdi, či táto okolnosť sama

osebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Procesné nástupníctvo sa odvíja od

hmotnoprávneho nástupníctva. Právnym nástupcom zomrelej fyzickej osoby (poručiteľa) sú

-6-3 Cdo 74/2009

spravidla jej dedičia. Úvaha súdu o tom, či môže v konaní pokračovať, závisí od povahy

predmetu konania, od osoby, ktorá stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a tiež od stavu

konania, v ktorom sa zisťujú jej právni nástupcovia. I keď sa dedičstvo v zmysle § 460

nadobúda smrťou, nie je vo väčšine prípadov v čase smrti poručiteľa

známy okruh jeho dedičov.

V danom prípade M. a A. (dcéry poručiteľky – dedičky zo zákona) a M. (vnuk poručiteľky

– dedič zo závetu) podaním z 15. januára 2008 (č.l. 219 spisu) oznámili odvolaciemu súdu, že

M. zomrela, sú jej právnymi nástupcami a v konaní budú vystupovať ako žalobcovia 1/ až 3/.

Zároveň súdu oznámili, že v konaní ich bude zastupovať advokátka JUDr. T..

Odvolací súd správne konštatoval, že úmrtie pôvodnej žalobkyne nie je v tomto prípade

dôvodom pre zastavenie konania. Správne tiež pristúpil k riešeniu otázky, kto je v tomto

konaní jej právnym nástupcom. Dostatočne si ale neuvedomil, že priebeh a výsledky konania

o dedičstve nedávajú podklad pre záver, že iba závetný dedič je právnym nástupcom M.

[konanie o dedičstve bolo totiž zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala majetok

( ), takže ani nedošlo k prejednaniu dedičstva (viď a nasl. )].

Odvolací súd zrejme akcentoval obsah závetu M., prehliadol pri tom ale, že § 479

obmedzuje voľnosť poručiteľa pri zriaďovaní závetu a určovaní, kto

a v akom rozsahu bude po ňom dediť.

Obsah spisu svedčí o tom, že M. je tzv. neopomenuteľnou dedičkou v zmysle § 479

, ktorej sa podľa tohto ustanovenia musí dostať aspoň toľko, koľko

robí jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet M. odporuje, je

v tejto časti neplatný (ak nedošlo k vydedeniu tzv. neopomenuteľného dediča). Pokiaľ by bol

závet M. sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky , išlo by

o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade by sa závet považoval za platný, iba ak by sa

dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolal. Záver, ku ktorému dospel odvolací

súd, že M. je jediným právnym nástupcom zomrelej žalobkyne M., je predčasný, nepodložený

obsahom spisu. Pokiaľ odvolací súd s M. napriek tomu ako s účastníčkou konania

v prejednávanej veci nekonal a nepriznával jej procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania, odňal tejto účastníčke konania možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

-7-3 Cdo 74/2009

So zreteľom na uvedené dovolací súd zrušil bez ďalšieho napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ), pričom sa nezaoberal okolnosťami,

z ktorých obaja dovolatelia obsahovo zhodne vyvodzovali existenciu tzv. inej procesnej vady

konania ( ) a z ktorých dôvodili, že napadnuté rozhodnutie v otázke

existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková