Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/18/2012

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. A., bývajúceho v K.

proti žalovaným 1/ Ľ. V., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. Z., advokátkou so sídlom v K.,

2/ Ing. R. K., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. G., advokátom so sídlom v K.,

3/ Ing. P. S., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. G., advokátom so sídlom v K.,

o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o námietke zaujatosti žalobcu a M. A., bývajúcej v K., oboch

zastúpených JUDr. T. V., advokátkou so sídlom v K., voči sudcom Krajského súdu

v Košiciach JUDr. A. Š., JUDr. J. S. a JUDr. T. V., členov senátu 5 Co, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. Š., JUDr. J. S. a JUDr. T. V.

n i e sú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania tejto veci (vec Okresného súdu

Košice II sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Členovia odvolacieho senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. Š., JUDr. J.

S. a JUDr. T. V. v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

predložili podľa vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

z dôvodu námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom a M. A. podaním z 28. februára 2012 voči

členom odvolacieho senátu 5 Co.

V námietke zaujatosti z 28. februára 2012 (č.l. 428 spisu) uviedli, že dôvodom

vylúčenia členov odvolacieho senátu 5 Co sú objektívne obavy o ich nezaujatosti vyplývajúce

z toho, že odvolací senát rozhodujúci v tejto veci (rozsudkom zo 4. júna 2008) nerešpektoval

právny názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky

2

z 28. júna 2006 (sp. zn. ), ale vychádzal z nesprávneho názoru Najvyššieho

súdu Českej republiky (vec sp. zn. ), ktorý v rozhodnutí presvedčivo

nevysvetlil z pohľadu odklonu aj od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v obdobných veciach. Použitie prekonanej judikatúry možno považovať

za jurisdikčnú svojvôľu odporujúcu princípom materiálneho právneho štátu porušujúcu

princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí i rovnosti účastníkov v konaní. Z pohľadu praxe

“európskeho súdu“ nestrannosť sudcu je možné dôvodiť i na základe výkonu jeho funkcie

(Leonard proti Malte z 8. júla 2004).

JUDr. A. Š., JUDr. J. S. a JUDr. T. V., členovia senátu 5 Co, k vznesenej námietke

zhodne uviedli, že sú bez pomeru k veci i účastníkom konania a ich zástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). V tomto prípade ide v poradí o prvý z uvádzaných prípadov ( ).

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť

každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie

sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ).

Z hľadiska ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

3

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež

vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril

právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť)

2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo

relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3/ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu, a to vtedy, ak sudca

rozhodoval vec na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p). V prejednávanej veci

ale o takýto prípad nejde.

Námietka zaujatosti v tomto prípade vzhľadom na nižšie uvádzanú judikatúru

predstavuje výnimku z ustanovenia , vzťahujúcu sa na dôvody vylúčenia

založené v postupe súdu o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť

vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Právo

na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zaručený nielen

, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva, že

pri posudzovaní otázok nestrannosti treba v každom prípade zohľadniť judikatúru Ústavného

súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.

K tomu možno citovať napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

: "Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve

rozhodnúť (). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že

4

by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako absencia

predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci".

Z tohto rozhodnutia, ktoré je súhrnom ustálenej judikatúry aj Európskeho súdu pre

ľudské práva, vyplýva najmä to, že objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa

subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom

prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán.

Ani nemôže obísť tieto zásadné rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto treba trvať na tom,

aby sa analyzovaná situácia (uvádzaná v námietke zaujatosti) posudzovala so zreteľom

na citovanú judikatúru, z ktorej vychádza i Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn.

): Pokiaľ sa sudcovi výnimočne, napriek uvedeným požiadavkám, nepodarí predísť

vzniku situácie, v ktorej jedna procesná strana prezentuje svoje pochybnosti o jeho

nezaujatosti a vyvodzuje ich preukázateľným spôsobom zo skutočnosti vyvolaných samotným

sudcom tým, že mu v prejednávanej veci opakovane vadným jednostranným procesným

postupom znemožnil realizáciu niektorého zákonného procesného práva a v dôsledku toho

tiež porušil povinnosť zabezpečiť účastníkom rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, treba

tieto pochybnosti považovať za závažné a priznať im význam aj bez priameho preukázania

existencie pomeru sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.

Vychádzajúc z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. októbra

2009 sp. zn. (č.l. 305 – 308 spisu), možno zistiť len to, že k zrušeniu

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4 . júna 2008 sp. zn. došlo

v dôsledku nesprávneho postupu súdu, ktorý M. A. nepovažoval za účastníčku konania

a preto s ňou nekonal ( ). Obsah rozhodnutia však nepreukazuje tvrdenia

o porušení práv účastníkov konania na spravodlivý proces pri zachovaní princípov

predvídateľnosti, rovnosti a ústavných požiadaviek riadneho a presvedčivého odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu zo 4. júna 2008. Pokiaľ námietka o predpojatosti súdu smeruje

k otázke správneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (prípadne rešpektovania

ustálenej judikatúry), je potrebné uviesť, že systém kontinentálneho systému práva, kde patrí

aj právny poriadok Slovenskej republiky nevychádza zo všeobecnej záväznosti prijatej

(a publikovanej) judikatúry všeobecných súdov, správnosť prijatých právnych záverov v tej -

5

ktorej individuálnej veci preskúmavajú súdy v riadnom i mimoriadnom inštančnom

procesnom postupe pri rešpektovaní práva na spravodlivý proces vo svetle judikatúry

ústavného súdu i ESĽP zahŕňajúce v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp

kontradiktórnosti konania, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky

spravodlivého súdneho konania. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako nadriadenému

súdu ( ) bez ďalšieho neprináleží polemizovať s dôvodmi zrušujúceho ani

zrušeného rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného sa však Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky jednoznačne

nejaví, že by konajúci senát zámerne viedol opakovane konanie spôsobom, ktorým by chcel

porušovať základné práva účastníkov konania do miery, ktorá by ho z objektívneho hľadiska

stavala mimo ústavné kritérium jeho nestrannosti.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v zmysle

( v znení zmien a doplnkov) a je povinný prejednať

a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným predpokladom výkonu funkcie sudcu.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti voči členom odvolacieho senátu 5 Co

Krajského súdu v Košiciach o skutočnostiach vylučujúcich sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie

nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia

sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až

vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Prezentované dôvody vylúčenia namietaných sudcov (troch členov odvolacieho

senátu) z prejednávania a rozhodovania uvádzané v námietke zaujatosti bez ďalšieho

nezakladajú a nesvedčí o existencii vzťahu (subjektívnej alebo objektívnej povahy)

relevantného z hľadiska

6

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcov

odvolacieho senátu 5 Co Krajského súdu v Košiciach nevylúčil z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková