Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/86/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A., bytom C., zast.: JUDr. D., advokátkou so

sídlom A., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, so

sídlom Karloveská č. 2, 842 22 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 04. marca 2009 č. k. -55, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 04. marca 2009 č. k. -55 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 3497002204/580-04-L zo dňa 30.07.2004 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie

životného prostredia – Inšpektorátu životného prostredia Bratislava

č. k. 3497100804/1244/784/04-La z 28.06.2004 r u š í a vec žalovanému v r a c i a

na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet

JUDr. A. náhradu trov konania vo výške 184,56 €.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Rozhodnutím č. 3497002204/580-04-L zo dňa 30.07.2004 žalovaný ako odvolací

správny orgán postupom podľa o správnom konaní

(správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie

o priestupku Slovenskej inšpekcie životného prostredia – Inšpektorátu životného prostredia

Bratislava, odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny z 28.06.2004

č. k. 3497100804/1244/784/04-La, ktorým bol žalobca uznaný vinným tým, že dňa

04.09.2003 pri výkone štátneho dozoru, neumožnil na požiadanie orgánu štátnej správy

vykonanie podrobnej identifikácie exemplárov živočíchov, ktoré mal v držbe na adrese C.,

čím si nesplnil svoju povinnosť podľa ) obchode

s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej na účely tohto

rozsudku len „“) a čím páchal priestupok podľa zák. č.

, za čo mu prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 15.000,– Sk.

Podľa v platnom znení kto má v držbe exempláre

mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný

a) na požiadanie orgánu štátnej správy podľa § 28 ods. 1 písm. a) až d)

1. preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti, 16)

2. predložiť evidenciu o exemplároch podľa tohto zákona,

3. umožniť mu vykonať podrobnú identifikáciu a označenie exemplára,

4. preukázať spôsob nadobudnutia exemplára,

b) uchovávať evidenciu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu.

Podľa pokutu do 300.000 Sk a prepadnutie veci môže

okresný úrad alebo inšpekcia uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania

uvedeného v § 31 ods. 2.

Podľa pokutu do 1.000.000 Sk a prepadnutie

veci môže okresný úrad alebo inšpekcia uložiť podnikateľovi a právnickej osobe, ktorá

sa dopustí protiprávneho konania tým, že nesplní si povinnosť podľa § 25 ods. 15 a § 29

ods. 3.

Žalovaný svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil najmä zistením skutočností, že po

ohlásení začiatku výkonu štátneho dozoru pri identifikácii exemplárov živočíchov zaradených

do príloh držaných žalobcom, tento požiadal o určenie náhradného

termínu, nakoľko je chorý a zároveň si praje, aby bol pri identifikácii prítomný jeho právny

zástupca. Až listom zo dňa 28.07.2003 oznámila K. (JUDr. D. a JUDr. M.), že sa nemohli

zúčastniť výkonu štátneho dozoru a navrhli, aby sa identifikácia živočíchov vykonala v dňoch

27.08.2003 až 08.09.2003. V liste vyjadrili názor, že zotrvávajú na tom, aby bola prítomná

aj zástupkyňa tejto právnickej kancelárie. Súčasne vzniesli námietku zaujatosti voči

konkrétnym inšpektorkám.

Správny orgán prvého stupňa vytýčil nový termín pre identifikáciu živočíchov, a to dňa

04.09.2003 s tým, že K. nič proti tomuto termínu nenamietala. V uvedený deň sa na miesto

držby dravých vtákov dostavili za účelom vykonania identifikácie exemplárov iní, ako

namietaní pracovníci správneho orgánu, spolu s prizvanými osobami, a to

- Mgr. R. – pracovník Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Chránenej

krajinnej oblasti Záhorie, ktorý mal písomné poverenie správneho orgánu na identifikáciu

exemplárov, ich odchyt a vyhotovenie fotodokumentácie, a

- Mgr. L., pracovníčka Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky – Vedecký orgán

CITES SR, ktorá mala písomné poverenie pre identifikáciu exemplárov a určenie ich

spoločenskej hodnoty

V deň výkonu kontroly (04.09.2003) žalobca odmietol exempláre ním držaných dravých

vtákov odchytávať s odôvodnením, že je to pre ne veľký stres a odchytávané boli na jar

za účasti pracovníčky Okresného úradu v Pezinku pri odbere krvi na DNA testy, pričom

zároveň prebehla aj ich identifikácia. Ďalej žalobca podmienil vstup osôb vykonávajúcich

štátny dozor do voliér podpísaním formulára o ich osobnej zodpovednosti za prípadné

vzniknuté škody. Tento formulár odmietli pracovníci správneho orgánu podpísať

s odôvodnením, že im takúto povinnosť neukladá žiadny právny predpis. Fyzická

identifikácia jednotlivých exemplárov dravých vtákov na základe uvedeného nemohla byť

vykonaná. O tom bol spísaný záznam, ktorý žalobca odmietol podpísať, pretože nesúhlasí

s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa, že neumožnil identifikáciu ním držaných

exemplárov.

V priestupkovom konaní došlo k zmene termínu ústneho pojednávania, pôvodne určený

termín 06.10.2003 bol presunutý na deň 27.10.2003. V tento deň sa uskutočnilo ústne

pojednávanie so žalobcom a jeho právnym zástupcom, žalobca bol poučený o svojich právach

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v zmysle

o priestupkoch, následne vzniesol námietku zaujatosti voči pracovníčkam správneho orgánu

prvého stupňa. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby bolo pojednávanie odročené z dôvodu,

aby sa ho zúčastnili všetky osoby prítomné pri výkone štátneho dozoru dňa 4.9.2003.

Ďalej žalovaný podrobne opísal ďalší priebeh priestupkového konania, tzn. navrhovanie

vypočutia svedkov (pracovníci prítomní pri výkone štátneho dozoru dňa 4.9.2003, ako aj M.

a Mgr. Z.) ako aj ich samotné vypočutie. Následne sa žalovaný podrobne zaoberal

s jednotlivými námietkami žalobcu.

Na základe uvedeného žalovaný dospel k tomu, že správny orgán prvého stupňa

dostatočne podrobne zistil skutočný stav veci a správne posúdil konanie obvineného

z priestupku ako protiprávne konanie.

Záverom odvolací orgán konštatoval, že nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní,

ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo zmeniť, alebo

zrušiť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného žalobca napadol na Krajskom súde v Bratislave

rozsiahlou žalobou z 27. septembra 2004.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňové správne rozhodnutie, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2

O.s.p) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné

zamietnuť podľa , pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach

žaloby je v súlade zákonom.

Krajský súd predovšetkým v svojom odôvodnení zrekapituloval zistenia správnych

orgánov, s ktorým sa s ním stotožnil, a následne sa zaoberal s jednotlivými námietkami

žalobcu.

K namietanému porušeniu § 9 Správneho poriadku krajský súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, že túto nepovažuje s odkazom na jeho obsah za dôvodnú. Podľa krajského súdu je

nepochybné, že k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza okrem obligatórnych

prípadov aj fakultatívne, tzn. ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasne predložil svoj záver,

že pomer zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci je založený najmä vtedy, ak je

sám účastníkom konania, svedkom, tlmočníkom alebo znalcom; alebo má na veci priamy

osobný alebo majetkový záujem, alebo takýto záujem má osoba blízka zamestnancovi.

Ďalej krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nielen na ústnych

pojednávaniach v dňoch 27.10.2003, 04.06.2004 a 23.06.2004 ale ani pri oboznamovaní

sa s podkladmi rozhodnutia dňa 30.04.2004 nepodal a ani jeho zástupca námietku zaujatosti

voči Mgr. L. a túto vzniesol až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu s poukazom na

to, že táto osoba je svedkom a preto je vylúčená z vykonávania všetkých procesných úkonov.

Krajský súd sa s takto formulovanou námietkou nestotožnil, naopak zvýraznil tú okolnosť, že

Mgr. L. uskutočňovala výkon štátneho dozoru a následne prejednávala v priestupkovom

konaní nie je podľa neho ešte dôvodom na vylúčenie zamestnanca z dôvodov uvedených v § 9

ods. 1 Správneho poriadku.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal včas žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu odvolanie z 30. marca 2009 (č. l. 61) s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a),

písm. c), písm. d), písm. f) .

Predovšetkým žalobca vyjadril s odkazom na ust. čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 3 a čl. 20

domnienku, že postupom správneho orgánu, následným jeho

rozhodnutím, a napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k porušeniu

Slovenskej republiky, ústavných princípov, ako aj všeobecných zákonov a súčasne aj svoje

presvedčenie o nepochybnosti, že by mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 25

ods. 15

Žalobca naopak vyjadril presvedčenie, že umožnil správnemu orgánu prístup

k predmetným exemplárom, pričom nepochybne mohli odčítať údaje na krúžkoch, ktorými sú

tieto exempláre nezameniteľne označené, a takto mohol správny orgán jednoznačne podrobne

identifikovať dané exempláre. K požiadavke správneho orgánu na odchytenie dravých vtákov

žalobca jednak poukázal na veľké objektívne riziko úhynu a poškodenia exemplárov takýmto

konaním a jednak ho označil za zbytočný.

Podľa žalobcu ust. § 25 ods. 15 cit. zákona ani neurčuje spôsob, akým má byť

umožnené správnemu orgánu vykonanie podrobnej identifikácie exemplára, z čoho je podľa

žalobcu tiež zrejmé. že správny orgán je povinný pri výkone svojej právomoci, voliť taký

postup identifikácie, pri ktorom sa v čo najväčšej miere eliminuje možnosť vzniku škôd

a úhynu exemplárov.

Podľa žalobcu krajský súd v napadnutom rozsudku rovnako zamietol žalobou

namietané porušenie § 9 Správneho poriadku, lebo Mgr. L. na jednej strane priamo a osobne

vykonávala štátny dozor kontrolou, pri ktorej sa žalobca mal dopustiť porušenia zákona

a súčasne tá istá pracovníčka správneho orgánu viedla konanie v priestupkovom konaní. Na

základe tohto podľa žalobcu nemožno rozptýliť pochybnosti o jej nezaujatosti pre pomer

k prejednávanej veci, alebo k účastníkom konania.

Záverom žalobca požiadal o to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby sám

rozhodol podľa ustanovení a a teda, aby zrušil napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj orgánu prvého stupňa, a vrátil vec

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne, aby po zrušení napadnutého

rozsudku vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29. apríla 2009 (č. l. 68) zotrval na svojom liste

č. 554/2006-25 zo dňa 01.08.2006, ktorým sa vyjadril k predmetnej žalobe.

Na pojednávaní 27.04.2010 žalobca predložil plnomocenstvo pre novú právnu

zástupkyňu (JUDr. D.) z 26.04.2010, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky akceptoval s tým,

že pôvodné plnomocenstvo JUDr. A. v prejednávanej veci zaniklo.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (

ods. 1 ) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, je dôvodné, pretože v konaní

správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ), a preto podľa v spoj. s záver

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že ho vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu

zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať

s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti postupu správneho orgánu

smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení ich nedôvodnosti

súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne

námietky).

Základnou procesnou námietkou žalobcu je námietka o nepredpojatosti pracovníčky

správneho orgánu prvého stupňa Mgr. L. vzhľadom na jej pomer k veci. Z administratívneho

spisu vyplýva, že rozhodnutím č. 1504/OIOPaK849/04-Kr zo dňa 12.07.2004 rozhodol

riaditeľ Inšpektorátu Bratislava ako príslušný orgán v zmysle § 12 ods. 1 Správneho poriadku

o nevylúčení tejto pracovníčky z prejednávania a rozhodovania vo veci. V tomto rozhodnutí

konajúca úradná osoba deklarovala, že skutočnosť, že ten istý pracovník uskutočňuje výkon

štátneho dozoru a zároveň prejednáva vec v priestupkovom konaní nie je dôvodom na

vylúčenie pracovníka z dôvodov uvedených v § 9 Správneho poriadku, a nie je ani v rozpore

s kompetenčnými právomocami inšpekcie uvedenými v ustanoveniach § 28 ods. 1 a ods. 8

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Hore uvedené rozhodnutie č. 1504/OIOPaK849/04-Kr zo dňa 12.07.2004 o nevylúčení

Mgr. L. z prejednávania a rozhodovania spĺňa zákonné kritéria ust.

(procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania a pre meritórne rozhodnutie je podstatné),

preto Najvyšší súd v zmysle jeho zákonnosť preskúmal.

Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Možnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle

ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti

Belgicku) preverovať zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska.

Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, že preverovanie subjektívneho hľadiska

vychádza zo zistenia osobného postoja konajúcej úradnej osoby k veci, účastníkom alebo

k ich zástupcom. V prípade, že dotknutá zamestnankyňa jednoznačne a nespochybňujúcim

spôsobom vyjadrila svoje vnútorné presvedčenie o svojej nestrannosti, potom sa jej

nestrannosť neustále predpokladá až do okamihu predloženia dôkazu opaku. Táto skutočnosť

však nebola predmetom pochybností žalobcu, lebo žalobca nielen argumentoval prítomnosťou

Mgr. L. na výkone kontroly ale aj počas priestupkového správneho konania.

Preto bolo potrebné preskúmať rozhodnutie o nevylúčení preskúmať aj z objektívneho

hľadiska. Objektívne hľadisko je založené na zistení, či úradná osoba v každom štádiu

správneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené

pochybnosti o tom, že bude danú vec prejednávať a v nej rozhodovať zaujato a v konečnom

dôsledku nespravodlivo (teória zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania

o zaujatosti zamestnanca je to, či obavy účastníka o nestrannosť zamestnanca sú reálne

oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych

a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

Najvyšší súd z námietky navrhovateľa zistil, že okolnosti namietané žalobcom majú

svoj spoločný základ v tom, že menovaná zamestnankyňa sa najmä zúčastnila dňa 04.09.2003

kontroly u žalobcu, v rovnaký deň aj spísala Úradný záznam (príloha č. 5), v ktorom je

zachytený priebeh kontroly ako aj záver, že žalobca svojim konaním neumožnil zamýšľanú

identifikáciu predmetu kontroly.

Ďalej sa menovaná pracovníčka napríklad zúčastnila na vybavení oznámenia o začatí

priestupkového konania (príloha č. 6), ústneho pojednávania 27.10.2003 (príloha č. 10),

ústneho pojednávania 02.12.2003 (príloha č. 16), pričom spísala zápisnice o vypočutí svedka

(prílohy č. 17 a 18), tzn. vystupovala ako úradná osoba počas prejednania veci.

Za týchto okolností, keď na jednej strane úradná osoba sa zúčastnila výkonu

kontrolných a dozorných oprávnení správneho orgánu u žalobcu, pričom skutkové závery

zistené počas výkonu týchto oprávnení neskôr viedli správny orgán za účasti rovnakej osoby

v nasledujúcom správnom konaní k prijatiu právneho záveru o porušení

administratívnoprávnej povinnosti kontrolovanej osoby - žalobcom, potom táto úradná osoba

je vylúčená v zmysle § 9 ods. 1 Správneho poriadku pre pomer k prejednávanej veci

(vyslovenie hodnotiaceho úsudku majúci základ v skutkovej podstate neskôr tvrdeného

priestupku).

Iný prípad by však nastal, ak by sa spochybňovaná úradná osoba s obsahom úradného

záznamu o kontrole iba zoznámila a samotného výkonu kontrolu by sa nezúčastnila. To sa

však v prejednávanej veci nestalo. Preto sa Najvyšší súd nemohol stotožniť s právnym

záverom vysloveným v preskúmavanom rozhodnutí č. 1504/OIOPaK849/04-Kr z 12.07.2004

o nevylúčení príslušnej pracovníčky.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd konštatuje, že nevylúčenie úradnej osoby z prejednávania a rozhodovania

o veci je takou vadou v konaní, akú mal zákonodarca v prípade na mysli.

Na základe uvedeného sa Najvyšší súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu

smerujúcimi k samotnému rozhodnutiu, lebo bude povinnosťou správneho orgánu

sa s vytknutou vadou postupu vysporiadať a až potom vysloviť rozhodnutie v danej veci.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá

veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle veta

druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti

rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O náhrade trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224

ods. 1 v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo

na úplnú náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote

po vyhlásení rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V uvedenej lehote bol z adresy elektronickej pošty Miroslavy Čížikovej zaslaný text,

v ktorom sa právna zástupkyňa vyjadrila, že si neuplatňuje trovy právneho zastúpenia.

Súčasne listom z 29.04.2010 si pôv. právny zástupca žalobcu JUDr. Andrej Gara uplatnil

nasledujúcu náhradu trov konania.

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. - 1 úkon práv. pomoci 45,14 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 4,51 €

1.1.2. podanie žaloby - 1 úkon práv. pomoci 45,14 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 4,51 €

celkom : 99,30 €

2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu 66,39 €

3. z náhrady 19 % DPH 18,87 €

tzn. v celkovej sume : 184,56 €

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte JUDr. A. G.

sú obsiahnuté v liste zo dňa 29.04.2010, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 27. apríla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová