Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/231/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcov: 1. F. Z., bytom I. č. XXXX/X, XXX XX B., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., AK so sídlom Šoltésovej č. 18, 811 08 Bratislava IČO: 36 867 683, 2. P.. K. A., Ph.D., nar. XX.XX.XXXX, Q. U. XXXX/XB, XXX XX B., zastúpeného spoločnosťou PROVENTUS | advokáti s.r.o., AK so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. Ing. K. Q., bytom F. X. 4, XXX XX B., 2.. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková č. 36, 817 15 Bratislava; 4. Alfa 04, Jašíková č. 6, 821 03 Bratislava, 5. Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, 6. Slovenská plavba a prístavy, a.s., Horárska 12, 815 24 Bratislava, 7. Bratislavská teplárenská, a.s., Turbínová 3, 829 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie spis. zn. 20248/2017/ SL/59507-M zo dňa 31.08.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. 87/2017 spis. zn. XXXXX/XXXX/SL/XXXXX-F. zo dňa 31.08.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. XXXXX/XXXX/SCDPK/XXXXX zo dňa 05.06.2017, ktorým ministerstvo ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s Stavebného o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľnosti (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a podľa Správneho poriadku, na návrh stavebníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava podľa Stavebného zákona povolilo stavbu: „J. C. J. B. A. - B. X.“ a zamietol rozklady účastníkov konania: P.. Ľ. A., X..L.. (Xalobca X.), F. Z. (Ž. X.), D.. Ľ. Q. (Ď. Ú.), V. Č. (V. Q. Ú.).

2. Predmetné rozhodnutie bolo doručované podľa vyvesením na úradnej tabuli ministerstva, na elektronickej úradnej tabuli, ako aj zverejnením na webovom sídle ministerstva v časti „Verejné vyhlášky“. Odôvodnené bolo predovšetkým tým, že stavebník podal dňa 08.08.2016 pod. č. zo dňa 22.07.2016 žiadosť o stavebné povolenie na stavbu

„J. C. J. B. A. - B. X.“ v rozsahu stavebných objektov uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia ministerstva. Na stavbu vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava (ďalej len „OU BA, OVBP“) územné rozhodnutie pod č. H.-B.-H.-XXXX/ XXXXX/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktoré potvrdilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/BXXX - Q. zo dňa 17.12.2014 (právoplatnosť nadobudlo dňa 02.01.2015). OU BA, OVBP vydal záväzné stanovisko podľa §120 ods. 2 stavebného zákona a v súlade s §140b Stavebného zákona, ktorým overil dodržanie podmienok územného rozhodnutia pod č. H.-B.-H.- XXXX/XXXXX/ZAD zo dňa 08.06.2016, v ktorom sa konštatovalo, že v projekte pre stavebné povolenie sú drobné odchýlky, ktoré nie sú v rozpore s vydaným územným rozhodnutím. Stavebník doručil súhlasné stanoviská, v ktorých neboli uvedené žiadne výhrady, požiadavky, ani pozmeňujúce návrhy. Stavebník zároveň doložil špeciálnemu stavebnému úradu pripomienky a námietky spoločnosti Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava č. XXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 12.09.2016. Špeciálny stavebný úrad tieto pripomienky a námietky riešil podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona na ministerstve dňa 29.09.2016 za účasti stavebníka, dotknutého orgánu a projektanta. Oprávnené požiadavky spoločnosti Slovnaft, a.s. boli zapracované do podmienok vo výrokovej časti rozhodnutia v časti I. bod 41 a v časti II. body 13 a 14. Ostatné požiadavky uvedené v liste zo dňa 12.9.2016 boli zo strany spoločnosti Slovnaft prehodnotené a preto nie sú uvedené v rozhodnutí ministerstva. Zároveň zástupcovia spoločnosti Slovnaft, a.s. vyjadrili súhlas s tým, že pri výmene potrubí, ku ktorým dôjde z dôvodu absencie havarijnej nádrže, ako správca potrubí zabezpečia na vlastné náklady signalizáciu netesností nových dvojplášťových potrubí.

3. Stavebník doložil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, kde podľa a o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov odníma poľnohospodársku pôdu natrvalo z pôdneho fondu pod č. H.-B.-X.- XXXX/XXXXXX/MPI I. XX.XX.XXXX a rozhodnutie, kde podľa a odníma poľnohospodárku pôdu dočasne nad 1 rok pod. č. H.-B.-X.- XXXX/XXXXXX/MPI I. XX.XX.XXXX, Stavebník doložil právoplatné rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, v ktorom bol podľa vydaný súhlas k výrubu drevín pod č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX- J. I. XX.XX.XXXX, Okresného úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, kde podľa vodného zákona povoľuje stínanie a odstraňovanie stromov a krov v koryte, na pobrežných pozemkoch a v inundačnom území vodného toku malý L. X. Č.. H.-B.-H.- XXXX/XXXXX/PIA D. - XXXX I. XX.X.XXXX, Mestskej časti Bratislava-Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, kde podľa cestného zákona a podľa vyhlášky č. povoľuje výrub drevín pod č. I. XXXX/XXXX/X/LGA I. X.X.XXXX, Hlavného mesta SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, 814 99 Bratislava, kde podľa cestného zákona a podľa vyhlášky č, povoľuje výrub drevín pod č. F. H. XXXXX/XXXX-XXXXX I. XX.XX.XXXX, Okresného úradu Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, kde podľa o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) povoľuje vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd cez odlučovač ropných látok pod č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX/ PIA D. -XXXX I. XX.X.XXXX.

4. V stavebnom konaní stavebník predložil správu o audite bezpečnosti pozemnej komunikácie vypracovanú spoločnosťou H+L PROJECT s.r.o., Kominárska 2,4 831 04 Bratislava z 08.2016 v zmysle Z. z o riadení bezpečnosti pozemných komunikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Stavebníkovi bolo uložené vo výrokovej časti II. v bode 21 plniť oprávnené požiadavky vyplývajúce zo záverov bezpečnostného auditu. Špeciálny stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania a upustenie od ústneho konania verejnou vyhláškou č. XXXXX/XXXX/CXXX-Q. I. L. XX.XX.XXXX účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Špeciálny stavebný úrad spolu s verejnou vyhláškou v zmysle Stavebného zákona zaslalo Ministerstvo životného prostredia SR aj písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v záverečnom stanovisku spolu s kópiou žiadosti stavebníka o stavebné povolenie a projektovou dokumentáciou na CD. Nakoľko boli špeciálnemu stavebnému úradu dostatočne známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad, upustil od miestneho zisťovania a ústneho

konania. Podľa stavebný úrad nariadi ústne pojednávanie alebo miestne zisťovanie iba vtedy, ak sa vyskytne prekážka v konaní, ktorú nemožno inak odstrániť. Špeciálnemu stavebnému úradu k žiadosti o stavebné povolenie a po oznámení o začatí stavebného konania boli doručené pripomienky a námietky účastníkov konania, o ktorých rozhodol ako je podrobne uvedené v III. časti a v odôvodnení rozhodnutia ministerstva.

5. Po preskúmaní obsahu rozkladu a spisového materiálu k veci, k námietkam odvolateľa P.. Ľ. A., X..L.. týkajúcich sa jeho neoslovenia vo veci stavebného konania mal žalovaný za to, že pri líniových stavbách podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona je taxatívne stanovené, že upovedomenie o začatí stavebného konania je oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rovnako i ďalšie následné procesné úkony vo vzťahu k účastníkom stavebného konania boli všetkým účastníkom konania oznamované jednotne týmto spôsobom. Verejné vyhlášky boli zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle ministerstva, ako i na úradných tabuliach dotknutých obcí. V oznámení o začatí konania špeciálny stavebný úrad oboznámil účastníkov konania o možnosti uplatnenia si pripomienok a námietok v konaní v stanovenej lehote. Zároveň ich oboznámil o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho získania príp. navrhnúť jeho doplnenie. Účastníci konania mohli túto možnosť využiť a mali právo prísť nahliadnuť do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť námietke, že špeciálny stavebný úrad konal nezákonne až protiústavné a boli mu odňaté všetky práva účastníka konania. List zo dňa 23.05.2017, na ktorý menovaný poukazoval

- bol adresovaný Okresnému úradu Bratislava a ostatným subjektom iba na vedomie. Po postúpení podania ministerstvom, sekciou výstavby dňa XX.XX.XXXX B. P.. A., X.. zaslaná odpoveď listom č. XXXXX/XXXX/CXXX-Q. I. L. XX.XX.XXXX. Stavebník doložil list č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX I. L.T. XX.XX.XXXX, ktorým žiadal P.. A., X.. o uzatvorenie nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (P.. A., X.. zásielku prevzal dňa XX.XX.XXXX), predložil okrem iného zápisnicu z rokovania s P. A., X.. I. L. XX.XX.XXXX, ktorého sa P.. A., X.. zúčastnil osobne so svojou právnou zástupkyňou, kde okrem iného tvrdil, že nahliadal v spise už v 02.2016 a poskytol nové znalecké posudky z 02.2017 resp. 03.2017, ktoré by mali tvoriť podklady k stanoveniu novej ceny pozemkov.

6. K požiadavke vylúčenia všetkých zamestnancov ministerstva z dôvodu predpojatosti, nakoľko „Stavebník je subjekt plne ovládaný MDaV SR, keďže jeho jediným akcionárom je práve Slovenská republika, reprezentovaná MDaV SR“ mal žalovaný za to, že správny poriadok neumožňuje vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci celý správny orgán, ale v súlade s § 9 Správneho poriadku iba konkrétneho zamestnanca správneho orgánu. Nemožno za predpojatého považovať zamestnanca len z dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Podľa súdnej judikatúry nezaujatá je úradná osoba, ktorá „v každom štádiu správneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude danú vec prejednávať a v nej rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo. Prvkom zásadného v otázke rozhodovania o zaujatosti zamestnanca je to, či obavy účastníka o nestrannosť zamestnanca sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.“ (odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR , sp. zn. z 27.4.2010).

7. Nakoľko špeciálny stavebný úrad deklaroval, že ani jeden zamestnanec špeciálneho stavebného úradu nie je vo vzťahu k zamestnancom stavebníka blízkou osobou, nezastupuje stavebníka, nie je podriadený stavebníkovi, nemá k stavebníkovi blízky priateľský vzťah, nepriateľsky vzťah, nemá priamy osobný alebo majetkový prospech alebo záujem a povinnosti zamestnancov špeciálneho stavebného úradu vyplývajú iba zo štátnozamestnaneckého pomeru k ministerstvu a kompetencie ministerstva ako špeciálneho stavebného úradu ustanovuje §3a ods. 1 cestného zákona, považoval žalovaný námietku odvolateľa 1 za neodôvodnenú. Aj Ústavný súd SR sa vo svojom uznesení -11 zo dňa 18. septembra 2012 stotožnil z argumentáciou Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn Spr. 311/2012 z 18. júna 2012 a 1. augusta 2012, že „Ustanovenie § 9 správneho poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.“ Takýto vzťah však nebol zistený u žiadneho zo zamestnancov špeciálneho stavebného úradu.

8. V súlade s „Ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo nemá k pozemku iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení“. Podľa zákona č, „Ak stavebník pred vydaním stavebného povolenia nepreukáže, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo že má k pozemku iné právo, alebo že je vlastníkom inej ako pozemnej stavby, ktorá má byť pri stavbe diaľnice asanovaná, alebo že má k inej ako pozemnej stavbe iné právo, stavebný úrad vydá stavebné povolenie, ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie takéhoto pozemku alebo stavby.“ Z toho vyplýva, že podľa pre vydanie stavebného povolenia v prípade diaľnice jednoznačne postačuje preukázanie tej skutočnosti, že sa začalo vyvlastňovacie konanie na pozemok, ktorého vlastníkom nie je stavebník a ku ktorému stavebník ani nemá iné právo. Stavebník postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona, keďže dodržal stanovené podmienky na podanie žiadosti o stavebné povolenie. Podmienka preukázania začatia vyvlastňovacieho konania, ktorá musí tvoriť prílohu žiadosti o vydanie stavebného povolenia bola ustanovená novelou , a to Je potrebné uviesť aj ten fakt, že zmienená novelizácia sa vzťahuje aj na stavebné konania a konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tejto novely .

9. Stavebník postupoval v súlade s týmto zákonom, ak dňa 02.06.2017 doplnil svoju žiadosť o vydanie stavebného povolenie o doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka, ani k nim stavebník nemá iné právo. Podstatné totiž je, že podmienka podľa bola splnená pred vydaním stavebného povolenia. Zákon neustanovuje, aby všetky podmienky pre vydanie stavebného povolenia museli byť splnené v momente podania návrhu na vydanie stavebného povolenia, práve naopak, je v súlade so zákonom a v praxi bežné, ak stavebník neúplnú žiadosť o vydanie stavebného povolenia doplní až po začatí stavebného konania. Špeciálny stavebný úrad o žiadosti na vydanie stavebného povolenia rozhoduje a splnenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia skúma ku dňu vydania stavebného povolenia, pričom podľa je špeciálny stavebný úrad povinný vydať stavebné povolenie, ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník a ani k nemu nemá iné právo.

10. Pozemky pôvodne vlastnené P.. A., X.. boli vyvlastnené v prospech stavebníka v režime trvalého záberu a teda stavebník sa stal výlučným vlastníkom pozemkov. Záložné právo v prospech P.. A., X.. bolo zriadené súdom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Zo zákona nevyplývajú odvolateľom tvrdené skutočnosti, že by špeciálny stavebný úrad nemohol vydať stavebné povolenie na pozemkoch, ku ktorým je zriadené záložné právo, ako ani že by špeciálny stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia mal žiadať súhlas záložného veriteľa. Stavebník v stavebnom konaní riadne preukázal, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona „Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.“ Podľa citovaného ustanovenia stavebného zákona, ako aj podľa , ak stavebník preukázal, že je vlastníkom dotknutých pozemkov, splnil tak podmienky podľa zákona na preukázanie svojich práv k dotknutému pozemku, na ktorom žiada vydať stavebné povolenie. Zo zákona nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať resp. nesmie vydať stavebné povolenie. Stavebný úrad je pritom podľa SR povinný konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

11. P.. A., X..L.. sám v rozklade ani netvrdil, že by stavebný úrad konal resp. rozhodol v rozpore so stavebným ; ale v rozklade namieta, že došlo k porušeniu podľa ktorého: „Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.“. Ak by sa aj záložný veriteľ nezdržal všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, tak neustanovuje, že by taký spôsob konania mal mať za následok neplatnosť súvisiacich právnych úkonov. Ak teda záložný dlžník (záložca) porušil právnym úkonom týkajúcim sa zálohu povinnosť zdržať sa všetkého, čím sa

záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa, nie je to dôvod neplatnosti takého úkonu, (citácia z Fekete, I: Komentár k , Eurokódex, Bratislava, 2015). Oporu tohto tvrdenia možno nájsť aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016, sp. zn. , ktorý sa zaoberá otázkou absencie súhlasu záložného veriteľa v súvislosti s výstavbou. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu, že daňovým orgánom neprináleží vyslovovať závery o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, v tomto prípade konkrétne nájomnej zmluvy. Chýbajúci súhlas záložného veriteľa na nájomnej zmluve nemá vplyv na reálny fakt, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na účely podnikania ako platiteľ DPH, takýmto spôsobom ju využíval a dosahoval príjem. Z toho vyplýva, že špeciálny stavebný úrad ako štátny orgán teda nie je oprávnený a ani nie je v jeho kompetencii v rámci stavebného konania skúmať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov stavebníka v nadväznosti na namietané porušenie . V prípade, ak má menovaný opačný názor je oprávnený podať žalobu na súd a domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

12. Krajský súd v Bratislave uznesením spis. zn.. 3Co/l 23/2017 zo dňa 21.06.2017 zrušil záložné právo zriadené v prospech P.. A., X.. k pozemkov vo vlastníctve stavebníka, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval námietky záložného práva odvolateľa 1 za neaktuálne a neopodstatnené. Špeciálny stavebný úrad nemal možnosť tento proces ovplyvniť, nakoľko ide o vládny návrh zákona. Návrh zákona predložila vláda SR podľa o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom zákona je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s výstavbou diaľnic asanované. stavebné povolenie takéhoto rozsahu sa nevyhotovuje v jeden deň, ale predchádza mu určitá príprava v dostatočnom časovom predstihu. V každom prípade dĺžka času potrebného na vyhotovenie stavebného povolenia nijako nepreukazuje jeho nezákonnosť ako ani nie je dôvodom na zrušenie tohto stavebného povolenia. Obdobne platí, že to, ako rýchlo po účinnosti novely zákona č. 609/2009 Z. z. doplnil stavebník svoje žiadosti o vydanie stavebného povolenia, rovnako nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného stavebného povolenia, ako ani na to, že stavebný úrad vydal viaceré stavebné povolenia v rovnaký deň. Špeciálny stavebný úrad postupoval podľa platného § 9 ods. 2 , podľa ktorého: „V konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , a Stavebného zákona.“ Z uvedeného vyplýva, že špeciálny stavebný úrad neporušil ustanovenie Správneho poriadku. Zároveň v čase stavebného konania platilo ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. Z toho vyplýva, že zo strany špeciálneho stavebného úradu nedošlo ani k porušeniu Stavebného zákona.

13. Nebolo možné vyhovieť námietke odvolateľa - žalobcu 1. o nedostatočnej identifikácie parciel vo výrokovej časti rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že ani zo Stavebného zákona, ani z vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, nevyplýva povinnosť špeciálneho stavebného úradu v stavebnom povolení identifikovať parcely údajmi o ich výmere, druhu pozemku, zápise na liste vlastníctva. Bližšia identifikácia rozsahu záberov je zrejmá z geometrických plánov vyhotovených oprávnenými geodetmi, ktoré sú vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené pri jednotlivých katastrálnych územiach. Aplikácia Stavebného zákona je v prípade výstavby diaľnic priamo vylúčená podľa , v čase povoľovania podľa ktorého: „V konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní správnom konaní a , , , a stavebného zákona.“ Nebolo možné akceptovať ani námietku absencie uvedenia termínu, odkedy plynie dočasný alebo ročný záber. Termíny dočasných záberov a dočasných záberov do jedného roka presne vyšpecifikovali príslušné orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy vo svojich rozhodnutiach a súhlasoch na odňatie poľnohospodárskych pozemkov a príslušné orgány štátnej správy lesného hospodárstva vo svojich rozhodnutia a záväzných stanoviskách na vyňatie lesných pozemkov, ktoré sú súčasťou spisu a boli uvedené v odôvodnení stavebného povolenia. Uvedené orgány štátnej správy si podľa Stavebného zákona uplatňovali požiadavky podľa osobitných predpisov. V ostatných prípadoch mal žalovaný za to, že platí, že ak nie je v rozhodnutí uvedené inak, tak lehoty sa počítajú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

14. V zmysle záverečnej správy z prieskumu environmentálnej záťaže vo V., zverejnenej na webovom sídle MŽP SR, je diaľnica D4 umiestnená v území mimo lokalizácie skládky V.. V každom stupni prípravy diaľnice sa v rámci projektovej dokumentácie realizoval prislúchajúci stupeň inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu. Na jeho základe navrhla odborne spôsobilá osoba projekt monitoringu zložiek životného prostredia, ktorého súčasťou je aj zložka podzemná voda. Jedná sa o vybudovanie systému monitorovacích vrtov za účelom sledovania režimu a kvality podzemných vôd pred, počas výstavby a počas prevádzky a to v rozsahu podľa odporúčaní hydrogeologického prieskumu. Počas prípravy diaľnice D4 neboli zo strany zainteresovaných zložiek životného prostredia, ktoré sa priebežne vyjadrovali k jednotlivým stupňom projektovej dokumentácie diaľnice D4, vznesené žiadne upozornenia na možné riziká predmetnej skládky. V prípade vzniku nových skutočností po vydaní stavebného povolenia, ako aj počas realizácie stavby sa budú prípadné nové skutočnosti riešiť v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, resp. počas samotnej výstavby tak, ako je bežnou praxou. Samotná sanácia skládky Vrakuňa je v kompetencii Ministerstva životného prostredia. II. žalobca 1. a námietky

15. Žalobca 1. v žalobe namietal, že generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií je p. V. X., F., F.., ktorý okrem iného pôsobí od roku 11.01.2017 ako člen predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá je v tejto záležitosti ako žiadateľ (stavebník). Uvedené je v rozpore s vyjadreniami p. ministra v rozhodnutí, kde uvádzal: „Keďže špeciálny stavebný úrad deklaruje, že ani jeden zamestnanec špeciálneho stavebného úradu nie je vo vzťahu k zamestnancom stavebníka blízkou osobou, nezastupuje stavebníka, nie je podriadený stavebníkovi, nemá k stavebníkovi blízky priateľský vzťah, nepriateľský vzťah, nemá priamy osobný alebo majetkový prospech, alebo záujem a povinnosti zamestnancov špeciálneho stavebného úradu vyplývajú iba zo štátnozamestnaneckého pomeru k ministerstvu a kompetencie ministerstva ako špeciálneho stavebného úradu ustanovuje § 3a ods. 1 cestného zákona, považujem námietku odvolateľa 1 za neodôvodnenú.“ Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia ministra toto tvrdenie nie je pravdivé, pričom nemôže obstáť ani ten argument, že samotné rozhodnutie bolo podpísané ešte p. D.. V. F. (aktuálne je riaditeľom odboru cestnej infraštruktúry, MVDSR).

16. Vo svojom výroku orgán verejnej správy nedostatočným spôsobom identifikoval nehnuteľnosti, keďže absentuje údaj o ich výmere, druhu pozemku, zápise na liste vlastníctva. Tiež chýba uvedenie výmery / rozsahu záberu pozemku, ktorý má byť dotknutý dočasným záberom. Odôvodnenie ministra v rozhodnutí ministra spočívajúce v odkaze vyhlášky MŽP SR č. nemôže obstáť, nakoľko táto síce odkazuje na parcelné čísla stavebných pozemkov, avšak „podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje“. Uvedeným „striktným a účelovým“ výkladom by to znamenalo, že ani katastrálne územie, príp. číslo LV by sa nemalo v stavebnom povolení uvádzať. V tomto smere práve pri takejto rozsiahlej stavbe je priam nevyhnutne potrebné presne špecifikovať danú nehnuteľnosť, a to okrem iného aj pre prípadné vyvlastňovacie konania, ktoré v tejto súvislosti voči mojej osobe aktuálne prebiehajú, nakoľko pri viacerých pozemkoch dochádza k viacerým zmenám v katastri nehnuteľnosti. Tiež je potrebné uviesť, že podľa kataster nehnuteľností obsahuje okrem iného „parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce...“. Rovnako podľa „v žiadosti o stavebné povolenie stavebník ...(okrem iného)., uvedie... zoznam pozemkov...s uvedením parcelného čísla a druhu pozemku“. Takáto skutočnosť robí rozhodnutie v tejto časti nejasným, neurčitým a nezrozumiteľným.

17. Zároveň je vágna časová lehota pri pozemkoch, ktorých sa týka „dočasný záber“. Pri jednej skupine pozemkov sa v rozhodnutí síce uvádza ročný záber, avšak chýba uvedenie od ktorého okamihu táto doba začína plynúť. Pri druhej skupine pozemkov časový údaj úplne absentuje a uvádza sa iba „dočasný záber“. Uvedené dostáva tak vlastníka nehnuteľností do pozície akéhosi neistého čakateľa, že kedy sa začne na jeho nehnuteľnostiach nejaký výkon stavebných prác, čím mu je odopierané vlastniť majetok pokojným a nerušeným spôsobom, a brať z neho úžitky. Rozhodnutie ďalej samostatne neuvádzalo, ktoré stavebné objekty budú realizované na ktorých parcelách. Uvedené znamená, že stavebník by sa mohol rozhodnúť umiestniť stavbu aj na pozemkoch, na ktorých sa predpokladá len dočasný záber, resp. ročný a trojročný záber. Žalobca dával do pozornosti napr. návrh NDS, ktorým vo vyvlastňovacom konaní č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX/GRJ (v spojení s konaniami s č. H.- B.-H.-XXXX/XXXXX/GRJ a H.-B.-H.-

XXXX/XXXXX/GRJ vedenom na Okresnom úrade Bratislava voči jeho osobe žiadal na parcelách XXXX/ XXX, XXXX/X, XXXX/XX a mnohé ďalšie, A. „., A..Ú.. X. B., kde rozhodnutie predpokladá umiestniť stavebný objekt 103 - zvodidlá a dopravné značenie a osvetlenie, 117-00 asfaltové práce, 103-00 umiestnenie inžinierskych sietí, čo je v zmysle Stavebného povolenia R7, ktoré možno označiť ako trvalé stavby a nie dočasné ako určuje rozhodnutie. Uvedené ma podstatný vplyv na prebiehajúce vyvlastňovacie konanie, v ktorom okrem iného NDS žiada o predbežnú držbu pre takéto trvalé stavby.

18. Žalobca 1. ďalej uvádzal, že napadol zákonnosť celého začatého vyvlastňovacieho konania vedeného pod č. H.- B.-H.-XXXX/XXXXX/GRJ a ktoré NDS predložila MDVSR ako jeden z predpokladov na vydanie stavebného povolenia podľa Predmetné vyvlastňovacie konanie však začalo na návrh NDS, avšak na inom právnom základe, a to na základe o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v platnom znení, ktorý vo svojom ods. la a 2 uvádza, že „(Tento zákon upravuje opatrenia na urýchlenie majetkovoprávneho vysporiadania a na prípravu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí uvedených v odseku 2. (2) Opatrenia podľa tohto zákona sa vzťahujú na: a) dokončenie rozostavaných stavieb diaľnic uvedených v prílohe č. 1, b) pripravované stavby diaľnic uvedené v prílohe č. 2.... " Podľa prílohy 2 tohto X. Q. L. L. X Q. - D. L. X P. - Q. L. X X.-I. - Š. O. Q. R. L. X Ž. - Š. O. Q. X.Q. J. L. X B.-P. - Z. na L. X - Q. - Z. na L. X - Š. O. Q. J. Q. J.. Vyvlastňovacie konanie č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX/GRJ je vedené v súvislosti so stavbou „J. C. J. B. A. - B. X., A.. Ú.. X. B.. V prílohe č. 2 však absentuje uvedenie prípravy stavby rýchlostnej cesty R7 v tejto časti, a preto nebolo a nie je možné naďalej zákonne konať, resp. pokračovať v konaní č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX/ U., čo malo MDVSR skúmať ex officio, a nie uspokojiť sa výlučne na dôvody predkladané NDS. V nadväznosti na uvedené mal za to, že vydané rozhodnutie je nezákonné, nakoľko nebol zistený skutočný stav veci. Žalobca tiež pokladal doručovanie verejnou vyhláškou všetky rozhodnutia týkajúce sa predmetnej stavby ako nesprávne a právne nezdôvodniteľné. V rozhodnutí ministra sa pritom uvádzalo, že „Zároveň bolo začatie konania oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená na úradnej tabuli a na webovom sídle MDV SR v dňoch 23.11.2016 - 08.12.2016“ bez akéhokoľvek ďalšieho, resp. dodatočného právneho zdôvodnenia a nedošlo k subsumovaniu skutkového stavu pod relevantné právne normy. V samotnom rozhodnutí sa uvádzalo, že sa rozhodnutie doručuje účastníkom konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám, môžu byť stavebným povolením dotknuté. Rozhodnutie však nikdy nebolo doručované priamo do vlastných rúk žalobcovi 1.

III. žalobca 2. a námietky

19. Žalobca 2. v žalobe namietal, že minister, ktorý rozhodoval o podaných rozkladoch, mal byť rovnako vylúčený, keďže nedostatok potrebnej nestrannosti sa v jeho osobe odzrkadľoval omnoho vážnejšie, ako pri samotných zamestnancoch ministerstva rozhodujúcich v prvom stupni. I napriek tomu však rozhodoval o podaných rozkladoch bez zváženia tejto podstatnej okolnosti. Jeho rozhodnutie je tak nezákonné, keďže ho vydala osoba, ktorá mala byť vylúčená z rozhodovania. Pokiaľ išlo o ostatné pochybenia ministra, za najvážnejšie považoval konanie, v ktorom mu ako účastníkovi odňal možnosť vyjadriť sa k podkladom, z ktorých pri posudzovaní rozkladu vychádzal. Z rozhodnutia Ministra č. 87/2017 je zjavné, že k nemu zaslal stavebník, t.j. NDS svoje stanovisko. Predmetné stanovisko však žalobcovi 2. nikdy nebolo doručené a ani na jeho existenciu nebol zo strany ministra nijako upozornený. Pokiaľ by o ňom vedel, určite by sa k nemu vyjadril ešte pred rozhodnutím ministra. Jeho obsah nepozná, avšak z odôvodnenia rozhodnutia ministra je zjavné, že ministrovi boli buď podsunuté nepravdy, alebo tento si stanovisko NDS vyložil nenáležité k jeho obsahu, čo však taktiež nevedel preskúmať, keďže mu nebolo nikdy doručené. Opísaná vada sa teda prenáša nielen do nesprávneho výroku, ale aj do nepreskúmateľného odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Z opísaného nezákonného priebehu rozkladového konania je potom zjavné, že minister (opäť tak ako správny orgán prvého stupňa) zaujal selektívny prístup k účastníkom rozkladového konania tak, ako tomu bolo zo strany správneho orgánu aj počas stavebných konaní. I napriek tomu, že mu bol známy presný okruh týchto účastníkov spolu s kontaktnými údajmi, stanoviská a doplnenia NDS im nezaslal na oboznámenie sa s nimi. Z textu rozhodnutia o rozklade je potom zjavné, že minister prihliadal na obsah týchto podaní, čo žalobca 2 považoval za obzvlášť alarmujúce a neprípustné. Ako známemu účastníkovi správneho konania, jednému z podávateľov rozkladu, mu mali byť stanoviská NDS ako stavebníka doručené, resp. minimálne mu mala byť oznámená okolnosť ich zaradenia do spisového materiálu, aby sa mohol s nimi oboznámiť a zaujať k nim stanovisko. K tomu však z neznámych dôvodov nedošlo.

20. Minister vo svojom rozhodnutí uvádzal nepravdivé skutočnosti, ktoré mohol prevziať jedine zo stanoviska NDS, ktoré mu však nebolo nikdy doručené a na jeho existenciu nebol žalobca 2. nijako upozornený. Nemohol teda naň ani nijako reagovať. Následne takéto tvrdenia nezodpovedajúce skutočnosti využíva minister v argumentačnej línii vo svojom rozhodnutí, čo ho zaťažuje ďalšími vážnymi vadami. Minister takto v napádanom rozhodnutí uvádzal, že žalobca 2. sa mal na stretnutí so zástupcami NDS v apríli 2017 tvrdiť, že do „spisu“ nahliadol už vo februári 2016. Toto tvrdenie je jednoznačne nepravdivé - čo dokazuje zápisnica z predmetného rokovania, ako aj vágne, nezrozumiteľné a vyslovene nelogické. Po prvé, z textu akoby sa podávalo, že mal nahliadnuť do „spisu“, no nie je zrejmé, do akého/v akej veci. Zrejme malo ísť o „spisy“ v dotknutých stavebných konaniach, čo však nie je pravdou. Po druhé, minister argumentoval, že o takomto „nahliadaní“ do spisu sa mal žalobca 2. zmieniť na rokovaní s NDS. Mimo stavebného konania a predmetom rokovaní neboli prebiehajúce stavebné konania, ale snaha NDS o usporiadanie vyvlastňovacích konaní (úplne iný predmet konania a správny orgán). Minister v tejto súvislosti neodkázal dokonca ani na žiadny záznam v spise či konkrétny dátum, kedy mal „do spisu“ nahliadnuť, keďže takýto celkom zjavne neexistuje, pretože ide o nepravdivé tvrdenie. A po tretie, vo februári 2016 ani jedno z dotknutých stavebných konaní ešte neprebiehalo, keďže tieto začali v auguste/ septembri 2016. Nahliadnutie „do spisov“ vo februári 2016 by bolo teda fyzicky nemožné. Ministrovi však uvedené konštatovanie o jeho údajnom nahliadnutí „do spisu“ vo februári 2016, navyše celkom zjavne nelogické, nepravdivé a pravdepodobne prevzaté od tretej osoby - stavebníka (NDS), postačovalo na to, aby uzavrel, že sa s ním ako s účastníkom konalo a do jeho ústavných práv postupom jeho ministerstva nebolo zasiahnuté. Ide o nepravdivú skutočnosť, čo jednoznačne preukazuje obsah spisu, keďže v ňom o nahliadnutí nemôže byť žiadna zmienka, nakoľko do neho nenahliadal, pretože som o jeho začatí nebol vyrozumený.

21. Ďalej sa minister vo svojom rozhodnutí vyjadroval k otázke potreby vylúčenia zamestnancov ministerstva zo stavebného konania. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že zo strany ministra došlo k nepochopeniu vznesenej námietky a teda aj k nenáležitej odpovedi na ňu. Už samotný štátnozamestnanecký vzťah osôb, ktorými bol obsadený stavebný úrad, k ministerstvu, je totižto objektívnou prekážkou, pre ktorú nemohli a ani v budúcnosti nemôžu rozhodovať o žiadnej z vecí, kde je stavebníkom štátna spoločnosť, ktorej zriaďovateľom je to isté ministerstvo. NDS je subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, pričom priamy a jediný vplyv na tento subjekt má ministerstvo. NDS je teda realizátorom zámerov, resp. vykonávateľom vôle ministerstva v oblasti výstavby diaľnic. Ak teda MDaV SR má vystupovať ako nezávislý správny orgán pri posudzovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia NDS, ktorým sa má realizovať zámer/vykonávať vôľa MDaV SR, ťažko možno hovoriť o splnení podmienok nezávislosti a nestrannosti týchto subjektov. Štátnozamestnanecký či obdobný vzťah fyzickej osoby k MDaV SR ju absolútne diskvalifikuje rozhodovať v stavebnom konaní iniciovanom NDS. Touto rovinou sa však Minister vôbec nezaoberal, čím opäť zaťažil svoje rozhodnutie závažnými vadami.

22. V čase vydania stavebného povolenia totižto na určitých pozemkoch vo vlastníctve NDS bolo zriadené sudcovské záložného právo v prospech žalobcu 2. Stavebné povolenia boh vydané ale bez jeho súhlasu, čo je v rozpore s ust. . Minister však aj túto námietku považoval za irelevantnú, nakoľko podľa neho stavebný úrad nie je povinný žiadať súhlas od záložného veriteľa k pozemkom, na ktorých stavbu povoľuje. Zo zákona totižto „nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať, resp. nesmie vydať stavebné povolenie.“ Za tým cituje textáciu ust. . V tejto súvislosti vnímal žalobca 2. stanovisko ministra ako vyslovene účelové a nezákonné. Práva záložného veriteľa vyplývajú z a je ich povinný rešpektovať aj každý správny orgán, ktorého rozhodnutie môže zasiahnuť do podstaty týchto práv. Stavebný úrad si preto nemôže vyberať, že v prípade stavebného konania bude prehliadať inštitúty a vecné práva podľa , keďže ide o predpis súkromného práva a stavebné konanie je verejnoprávne. Práve naopak, stavebné úrady ako súčasť štátnej moci, sú práve a jedine s odkazom na ust. povinné rešpektovať všetky zákony, bez ohľadu na to, či patria do sféry súkromného práva alebo verejného. K tomu ale v jeho prípade nedošlo. Navyše minister takýto nesprávny a nezákonný prístup odobril vo svojich rozhodnutiach názorom, že porušovanie nemôže ovplyvniť stavebné konanie, čo žalobca 2. považoval za osobitne nevhodné a nenáležité.

23. Z aplikácie v osobitných stavebných konaniach je síce vylúčené ustanovenie Správneho poriadku, no to neznamená, že správny orgán je oprávnený z toho istého dôvodu prerušovať stavebné konanie opakovane. Práve naopak, zo znenia všetkých relevantných právnych predpisov, t.j. Správneho poriadku, Stavebného nevyplýva, že by stavebný orgán mohol stavebné konanie prerušiť opakovane z toho istého dôvodu. V namietanom stavebnom konaní to však urobil a túto nezákonnosť ponechal minister tiež bez povšimnutia. Je tak zjavné, že takýmto nesprávnym postupom, opäť prehliadnutým aj ministrom v rámci rozkladového konania, došlo k zásadnej nezákonnosti, keďže opakované prerušenie stavebného konania je v rozpore s ust. . Zo žiadneho z označených predpisov totižto nevyplýva, že správny orgán môže konanie prerušiť opakovane z rovnakého dôvodu. Vylúčením ust. Správneho poriadku síce platí, že prerušenie nemusí byť výlučne na 30 dní a nemusí byť výlučne na zhodný návrh účastníkov, ale to neznamená, že k prerušovaniu stavebného konania môže dochádzať z toho istého dôvodu opakovane. Minister teda rovnako ako stavebný úrad dospel na základe účelového a ústavne nekonformného výkladu príslušných ustanovení Správneho poriadku, Stavebného k zjavnému nesprávnemu posúdeniu veci ohľadom inštitútu prerušenia konania.

IV. zhrnutie argumentov žalovaného

24. K námietke žalobcu k predpojatosti p. X. V., F., F.. žalovaný uviedol, že uvedený pán v čase stavebného konania nebol generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na MDV SR, túto funkciu vykonával pán D.. V. F., ktorý aj podpísal stavebné povolenie (rozhodnutie MDV SR) dňa 05.06.2017. Pán X. V., F., F.. Začal vykonávať funkciu generálneho riaditeľa sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na MDV SR od 01.07.2017 takže žalovaný rozhodne odmieta tvrdenia žalobcu o predpojatosti X.. X. V., F., F.. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť dotknutej osoby, túto automaticky vylučuje ako predpojatú. Objektívna nestrannosť sa teda posudzuje podľa objektívnych symptómov, pričom rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať, čo žalobca v žalobe nesplnil. Okrem iného mal žalovaný tiež za to, že povinnosti zamestnancov vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru k MDV SR a z organizačného poriadku MDV SR, pričom kompetencie MDV SR ako špeciálneho stavebného úradu stanovuje ustanovenie § 3a ods. 1 cestného zákona.

25. Ani zo Stavebného zákona ani z vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona nevyplýva povinnosť špeciálneho stavebného úradu v stavebnom povolení identifikovať parcely s údajmi o ich výmere, druhu pozemku, zápise na liste vlastníctva. Bližšia identifikácia rozsahu záberov je zrejmá z geometrických plánov vyhotovených oprávnenými geodetmi, ktoré sú vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené pri jednotlivých katastrálnych územiach. Preto túto námietku považoval žalovaný za úplne nedôvodnú. Na základe vyhotovených geometrických plánov a znaleckých posudkov stavebník vyhotovuje zmluvy s vlastníkmi pozemkov, prípadne ktorými sa nedohodne podáva návrh na vyvlastnenie ich nehnuteľností a preto o týchto skutočnostiach sú vlastníci nehnuteľností informovaní ešte pred vydaním stavebného povolenia. Termíny dočasných záberov a dočasných záberov do 1 roka presne vyšpecifikovali príslušné orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy vo svojich rozhodnutiach a súhlasoch na odňatie poľnohospodárskych pozemkov z pôdneho fondu a príslušné orgány štátnej správy lesného hospodárstva vo svojich rozhodnutia a záväzných stanoviskách na vyňatie lesných pozemkov, ktoré sú súčasťou spisu a boli uvedené v odôvodnení stavebného povolenia. Uvedené orgány štátnej správy si podľa ust. Stavebného zákona uplatňovali požiadavky podľa osobitných predpisov. Ročný záber sa využíva pri preložkách inžinierskych sieti podľa harmonogramu zhotoviteľa a dočasný záber je potrebný počas realizácie celej stavby napr. pre manipulačné plochy, zariadenie staveniska, uloženie a manipuláciu stavebných výrobkov, z ktorých sa zhotovuje stavba. Ak v rozhodnutí nie je uvedený termín dočasného záberu platí, že lehoty sa počítajú od právoplatnosti rozhodnutia po ukončenie stavby. Sú to štandardné pojmy v stavebníctve a tiež tieto pojmy sa používajú pri ochrane pôdy podľa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých o lesoch.

26. K námietke, že v rozhodnutí nie je uvedené, ktoré stavebné objekty budú realizované na ktorých parcelách žalovaný uvádzal, že to nie je ani potrebné, pretože stavba sa posudzuje ako celok, odhliadnuc od jej objektovej skladby. Stavebník k žiadosti o stavebné povolenie je povinný predložiť aj

projektovú dokumentáciu, na základe ktorej sa povoľuje a realizuje stavba. Je to uvedené aj v záväzných podmienkach realizácie stavby pre stavebníka v rozhodnutí v časti II. bod 1. Každý stavebný objekt obsahuje výkresovú časť a Technickú správu. V Technickej správe je uvedené funkčné a technické riešenie stavebného objektu. Na základe výkresovej časti sú vyhotovené aj geometrické plány. V prípade trvalých stavebných objektov sú v stavebnom povolení uvedené katastrálne územia, číslo geometrického plánu a parcelné čísla, na ktorých sa budú realizovať trvalé stavebné objekty. Dočasné zábery slúžia zhotoviteľovi počas výstavby všetkých stavebných objektov a po ukončení sa musia tieto pozemky zrekultivovať a odovzdať ich vlastníkom. Samozrejme, že za dočasný záber pozemkov až po ich odovzdanie vlastníkom je stavebník povinný uhradiť nájom. K vyvlastňovaciemu konaniu a ani k žiadosti stavebníka, NDS o predbežnú držbu, ktoré žalobca uvádza na 3. strane žaloby nebol žalovaný oprávnený sa vyjadrovať, pretože neboli predmetom stavebného konania a žalovaný nemá k tomu žiadne informácie. 27. Žalovaný ako stavebný úrad rešpektoval v stavebnom konaní Podľa ustanovenia „ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo nemá k pozemku iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení.“ Podľa ust. „ak stavebník pred vydaním stavebného povolenia nepreukáže, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo že má k pozemku iné právo, alebo že je vlastníkom inej ako pozemnej stavby, ktorá má byť pri stavbe diaľnice asanovaná, alebo že má k inej ako pozemnej stavbe iné právo, stavebný úrad vydá stavebné povolenie, ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie takéhoto pozemku alebo stavby.“ V zmysle citovaných ustanovení pre vydanie stavebného povolenia v prípade diaľnice jednoznačne postačuje preukázanie tej skutočnosti, že sa začalo vyvlastňovacie konanie na pozemok, ktorého vlastníkom nie je stavebník a ku ktorému stavebník ani nemá iné právo. Stavebník postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona, keďže dodržal stanovené podmienky na podanie žiadosti o stavebné povolenie. V zmysle dikcie ust. je stavebný úrad povinný vydať stavebné povolenie, ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník a ani k nemu nemá iné právo. Zároveň v čase stavebného konania platilo ust. Stavebného zákona, podľa ktorého stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. Takže zo strany špeciálneho stavebného úradu nedošlo ani k porušeniu ust. Stavebného zákona. 28. Pri líniových stavbách podľa Stavebného zákona je taxatívne určené, že upovedomenie o začatí stavebného konania je oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rovnako i ďalšie následné procesné úkony vo vzťahu k účastníkom stavebného konania boli všetkým účastníkom konania oznamované jednotne týmto spôsobom. Verejné vyhlášky boli zverejnené na úradnej tabuli a internetovej stránke ministerstva, ako i na úradných tabuliach dotknutých obcí. V oznámení o začatí konania stavebný úrad oboznámil účastníkov konania o možnosti uplatnenia si pripomienok a námietok v konaní v stanovenej lehote. Zároveň ich oboznámil o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho získania príp. navrhnúť jeho doplnenie. Z uvedených dôvodov žalovaný odmietal tvrdenie, že stavebný úrad konal nesprávne a nezákonne. Stavebný úrad nemá povinnosť jednotlivo informovať účastníkov konania, a teda ani žalobcovi doručiť rozhodnutie priamo do vlastných rúk. Postup žalovaného v predmetnom správnom konaní bol v súlade so zásadami správneho konania a podrobne je uvedený v odôvodnení rozhodnutia MDV SR a rozhodnutia ministra.

29. Minister ako ústredný orgán štátnej správy, podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, riadi ministerstvo a zodpovedá za jeho činnosť. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 08.11.2017, „ Ústredné orgány štátnej správy završujú organizačnú sústavu orgánov štátnej správy. Z toho dôvodu pri rozhodovaní týchto orgánovo individuálnych právach a povinnostiach neexistuje inštančne vyšší orgán, ktorý by mohol rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam uvedených orgánov. Prelo správny poriadok upravuje špecifickú formu riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy - rozklad. Oproti odvolaniu je pre tento opravný prostriedok charakteristické, že sa pri ňom neuplatňuje devolutívny účinok odvolania, t. j. oprávnenie rozhodnúť o odvolaní neprechádza po vertikálnej línii na nadriadený správny orgán najbližšie vyššieho stupňa. Kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruj e

vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy. Podľa povahy môže ísť o ministra, predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy a pod. Vo všetkých prípadoch v podstate ide o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i druhom stupni sa uskutočňuje na správnom orgáne toho istého stupňa. " Je teda jednoznačne zrejmé, že minister dopravy a výstavby SR mal v čase vydania napadnutého rozhodnutia postavenie správneho orgánu, nie pozíciu pracovníka, resp. zamestnanca správneho orgánu, preto nie je na neho možné aplikovať ustanovenie § 11 Správneho poriadku.

30. Správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť doručovať vyjadrenie účastníka konania k podanému rozkladu osobe, ktorá rozklad podala (žalobca). Správny orgán mal povinnosť žalobcom podaný rozklad doručiť ostatným účastníkom konania na vyjadrenie, čo aj urobil. Žalobca mohol následne využiť možnosť inštitútu nahliadnutia do spisu a s vyjadrením k podanému rozkladu sa mohol oboznámiť týmto spôsobom. V žiadnom prípade nemožno dané konanie správneho orgánu resp. ministra pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považovať za porušenie práv účastníka konania, konkrétne žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe ani nekonkretizoval aké nepravdy z predložených stanovísk NDS mali byť premietnuté do rozhodnutia ministra, a to ani po tom ako disponoval samotným napadnutým rozhodnutím ministra. Žalobca pritom sám v žalobe uvádzal, že obsah vyjadrenia resp. stanoviska žalovaného k jeho rozkladu nepozná a následne napriek danej skutočnosti tvrdí, že rozhodnutie ministra obsahuje skutočnosti, ktoré vyplývajú jednoznačne zo stanoviska predloženého NDS.

31. NDS ako stavebník stavby „J. C. J. B. A. - B. X.“ kontaktovala žalobcu 2. ešte pred začatím stavebného konania, a to ohľadne rokovania o pozemkoch vo vlastníctve žalobcu 2., nakoľko pred samotným začatím stavebného konania bolo potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých má byť diaľnica postavená. NDS ako stavebník diaľnice musí totižto podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ bolo v rozhodnutí ministra uvedené, že žalobca 2. nahliadal do spisu vo februári 2016, jednalo sa o spis týkajúci sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkov pod diaľnicou a nie o spis týkajúci sa samotného stavebného konania. Uvedenými skutočnosťami v rozhodnutí ministra, tak chcel žalovaný poukázať na skutočnosť, že žalobca jednoznačne mal vedomosť o stavebnom konaní a preto nebola a ani nie je predmetná námietka na mieste.

32. V žalobách nebol uvedený žiaden relevantný dôvod, ktorý by potvrdzoval pomer zamestnancov ministerstva k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, či k samotnej veci. Ani jeden zamestnanec ministerstva nie je vo vzťahu k NDS blízkou osobou, nezastupuje NDS, nie je podriadený NDS, nemá k NDS blízky priateľský vzťah a nemá ani priamy osobný alebo majetkový záujem. Za zaujatého zamestnanca nie je možné považovať každého zamestnanca žalovaného alebo samotného ministra len z dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť dotknutej osoby, túto automaticky vylučuje ako predpojatú. Objektívna nestrannosť sa teda posudzuje podľa objektívnych symptómov, pričom rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať, čo žalobca samozrejme v žalobe nesplnil. Povinnosti zamestnancov vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru k ministerstvu a z organizačného poriadku ministerstva, pričom kompetencie ministerstva ako špeciálneho stavebného úradu stanovuje ustanovenie o pozemných komunikáciách.

33. Pozemky boli vyvlastnené v prospech NDS v režime trvalého záberu, a teda stavebník sa stal výlučným vlastníkom pozemkov. Záložné právo v prospech žalobcu 2. bolo zriadené súdom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Zo zákona nevyplývajú tvrdené skutočnosti, že by žalovaný ako špeciálny stavebný úrad nemohol vydať stavebné povolenie na pozemky, ku ktorým je zriadené záložné právo ako ani to, že by ministerstvo pred vydaním stavebného povolenia malo žiadať súhlas záložného veriteľa. NDS v stavebnom konaní riadne preukázala, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona „ Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa §139 ods. I pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom

konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. " V zmysle citovaného ustanovenia stavebného zákona, ako aj podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ak stavebník preukázal, že je vlastníkom dotknutých pozemkov, splnil tak podmienky podľa zákona na preukázanie svojich práv k dotknutému pozemku, na ktorom žiada vydať stavebné povolenie. Zo zákona tak nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať, resp. nesmie vydať stavebné povolenie. Stavebný úrad je pritom podľa SR povinný konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

34. V námietke vo veci záložného práva žalobca 2. sám ani netvrdí, že by stavebný úrad konal, resp. rozhodol v rozpore so stavebným , ale v žalobe namietal, že došlo k porušeniu , podľa ktorého: „Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak“. Ak by sa aj záložca nezdržal všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, tak neustanovuje, že by taký spôsob konania mal mať za následok neplatnosť súvisiacich právnych úkonov. Ak teda záložný dlžník (záložca) porušil právnym úkonom týkajúcim sa zálohu povinnosť zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa (žalobcu 2.), nie je to dôvod neplatnosti takého úkonu, (citácia z Fekete, I: Komentár k , Eurokódex, Bratislava, 2015). Oporu tohto tvrdenia možno nájsť aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2016, sp. zn. , ktorý sa zaoberá otázkou absencie súhlasu záložného veriteľa v súvislosti s výstavbou. Najvyšší súd sa stotožňuje správnym názorom krajského súdu, že daňovým orgánom neprináleží vyslovovať závery o platnosti alebo neplatností právnych úkonov, v tomto prípade konkrétne nájomnej zmluvy. Chýbajúci súhlas záložného veriteľa na nájomnej zmluve nemá vplyv na reálny fakt, že žalobca 2. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na účely podnikania ako platiteľ DPH, takýmto spôsobom ju využíval a dosahoval príjem. Z toho vyplýva, že špeciálny stavebný úrad ako štátny orgán teda nie je oprávnený a ani nie je v jeho kompetencii v rámci stavebného konania skúmať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov stavebníka v nadväznosti na žalobcom namietané porušenie . V prípade, ak má žalobca opačný názor, je oprávnený podať žalobu na súd a domáhať sa svojich práv súdnou cestou. 35. Ministerstvo postupovalo podľa vtedy platného , podľa ktorého: „ V konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , a stavebného zákona. " Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo neporušilo ustanovenie Správneho poriadku, nakoľko toto bolo vylúčené z použitia v predmetnom konaní. Zároveň dodávame, že ministerstvo postupovalo podľa ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. Z toho vyplýva, že zo strany ministerstva nedošlo ani k porušeniu Stavebného zákona. V predmetnom prípade sa na dané konanie použijú prioritne ustanovenia osobitného právneho predpisu, ktorým je , ktorý je lex specialis k správnemu poriadku. V právnej teórií platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospel aj správny orgán, že na prerušenie konania, v ktorom sa povoľuje stavba diaľnice a ciest pre motorové vozidlá, bolo potrebné postupovať podľa vtedy platného znenia ustanovenia , ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu, a to Správnemu poriadku. IV. verejné vyhlásenie rozsudku

36. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.06.2022, postupujúc podľa a .

V. Relevantné právne predpisy

37. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

38. Podľa , ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo nemá k pozemku iné právo, k žiadosti o vydanie stavebného povolenia priloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení.

39. Podľa , ak stavebník pred vydaním stavebného povolenia nepreukáže, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice, alebo že má k pozemku iné právo, alebo že je vlastníkom inej ako pozemnej stavby, ktorá má byť pri stavbe diaľnice asanovaná, alebo že má k inej ako pozemnej stavbe iné právo, stavebný úrad vydá stavebné povolenie, ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie takéhoto pozemku alebo stavby.

40. Podľa , v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , , , a Stavebného zákona.

41. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

42. Podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona, Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

43. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

44. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo

jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c

45. Podľa vyhlášky MŽP SR č. , stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí10) a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.

46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - , ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je . V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie totiž postačuje, aby subjekt. ktorý podáva správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na rozdiel od ustanovenia sa preto v danom prípade nevyžaduje, aby žalobca v súdnom konaní preukázal, že boli porušené, prípadne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy ale plne postačuje tvrdenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, že bol na nich ukrátený. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna

sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry.

48. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XX/XXXX spis. zn. XXXXX/XXXX/ SL/XXXXX-F. I. L. XX.XX.XXXX podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. XXXXX/ XXXX/SCDPK/XXXXX I. L. XX.XX.XXXX. Prvostupňovým rozhodnutím orgán verejnej správy ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s Stavebného o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľnosti (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a podľa Správneho poriadku, na návrh stavebníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava podľa Stavebného zákona povolilo stavbu: „J. C. J. B. A. - B. X..“ Zároveň zamietol rozklady účastníkov konania: P.. Ľ. A., X..L.. (Xalobca X.), F. Z. (Ž.T. X.), D.. Ľ. Q. (Ď. Ú.), V. Č. (V. Q. Ú.). Rozhodnutie žalovaného č. XX/XXXX spis. zn. XXXXX/XXXX/SL/XXXXX-F. I. L. XX.XX.XXXX bolo doručované formou verejnej vyhlášky a nadobudlo právoplatnosť 18.09.2017. Žaloby žalobcov 1. a 2. boli podané včas.

49. V tomto spore považoval správny súd za rozhodujúce, že žalobcovia 1. a 2. neuplatnili v žalobách námietky takého charakteru, že by správny súd musel konštatovať porušenie zákona zo strany orgánov verejnej správy. Ako vyplýva z cit. odôvodnenia žalovaného, išlo o námietky, ktoré boli uplatnené aj v administratívnom konaní a s týmito sa žalovaný riadne vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí č. XX/ XXXX spis. zn. XXXXX/XXXX/SL/XXXXX-F. I. L. XX.XX.XXXX. Za nedôvodnú správny súd považoval námietku žalobcu 1. k predpojatosti X. V., F., F., pretože zo žiadnych relevantných skutočností a dôkazov nevyplýva záver, že by sa menovaná osoba v administratívnom konaní podieľala na rozhodovacom procese orgánu verejnej správy. Menovaná osoba začala vykonávať funkciu generálneho riaditeľa sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na MDV SR od 01.07.2017. Ďalej správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu 1. - týkajúcu sa neurčitosti výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy, t.j, absencie údaju o výmere, druhu pozemku a zápise na LV, ďalej uvedenie výmery/ rozsahu záberu pozemku, ktorý má byť dotknutý záberom. Treba v danej súvislosti uviesť, že k tomu, aby správny súd mohol konštatovať nezákonnosť, musí predovšetkým identifikovať porušenia konkrétneho zákonného ustanovenia, čo sa v danom prípade nestalo. Námietka v tomto zmysle nemôže zostať v rovine polemiky, resp. či by bolo správne/vhodnejšie, keby správny orgán postupoval iným spôsobom. Právne predpisy skutočne neukladajú správnemu orgánu povinnosť špecifikovať v stavebnom povolení pozemky s údajmi o výmere, druhu pozemku, zápise na LV. Správny súd nezistil ani rozpor s ust. vyhlášky MŽP SR č. , v zmysle ktorého stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje. Citované ustanovenie treba vykladať v tom zmysle, že neukladá explicitne orgánu verejnej správy špecifikovať nehnuteľnosti podľa výpisu z LV tak, ako to uvádzal žalobca 1., ale má uvádzať parcelné čísla pozemkov podľa ich lokality povolenia stavby. Špecifikácia nehnuteľností vychádza z geometrických plánov, ktoré sú vo výrokovej časti rozhodnutia uvedené pri jednotlivých katastrálnych územiach tak, ako to uvádzal žalovaný. Žalovaný sa adekvátne vysporiadal aj so situáciou, kedy vo výrokovej časti rozhodnutia nebol uvedený termín dočasného záberu a tento stav v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodnil.

50. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu 1., ktorá sa týkala porušenia ust. Stavebného , kedy pre vydanie stavebného povolenia v prípade diaľnice jednoznačne postačuje preukázanie tej skutočnosti, že sa začalo vyvlastňovacie konanie na pozemok, ktorého vlastníkom nie je stavebník a ku ktorému stavebník ani nemá iné právo. V danom prípade aj stavebník postupovať podľa a žalovaný sa dôvodne odvolával na ust. cit. zákona, ktoré ukladá špeciálnemu stavebnému úradu vydať stavebné povolenie, ak začalo vyvlastňovacie konanie. Správny súd nevidel pochybenie žalovaného ani pri doručovaní formou verejnej vyhlášky a aplikácie ust. Stavebného zákona pri líniových stavbách. Z administratívneho spisu vyplýva, že verejné vyhlášky boli zverejnené na úradnej tabuli a internetovej stránke žalovaného , ako i na úradných tabuliach dotknutých obcí. V oznámení o začatí konania stavebný úrad oboznámil účastníkov konania o možnosti uplatnenia si pripomienok a námietok

v konaní v stanovenej lehote. Zároveň ich oboznámil o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho získania príp. navrhnúť jeho doplnenie; teda postup žalovaného bol v súlade so zákonom.

51. Námietky žalobcu 2. sa týkali sa doručovania rozhodnutia žalovaného, uvádzania nepravdivých skutočností, nestrannosti zamestnancov žalovaného, prerušovania stavebných konaní a absencie súhlasu záložného veriteľa k vydaniu stavebného povolenia. K doručovaniu formou verejnej vyhlášky v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona sa správny súd vyjadril vyššie s tým, že postup orgánov verejnej správy považoval za súladný so zákonom. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu 2., ktorá sa vzťahovala na postup správneho orgánu po podaní rozkladu, kedy mal správny orgán odňať žalobcovi 2. možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutiu ministra. Tu správny súd uvádza, že podanie odvolania/rozkladu má procesné účinky nielen na strane účastníka, ale zakladá niektoré povinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán. Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti. V § 56 Správny poriadok upravuje dve povinnosti prvostupňového orgánu: a) upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania, b) podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania. Prvú povinnosť má správny orgán iba vtedy, ak v konaní vystupuje viac účastníkov. Na rozdiel od súdneho konania, ktoré napr. účastníkom ukladá predložiť potrebný počet exemplárov podania, správne konanie takúto povinnosť neukladá. Z toho dôvodu povinnosť oboznámiť účastníkov konania s tým, že bolo podané odvolanie a aký je jeho obsah, zabezpečuje správny orgán. Zákon mu pritom nepredpisuje formu, akou má toto oboznámenie urobiť. Môže to byť stručné oznámenie o tom, že bolo podané odvolanie a jeho dôvody, môže poslať aj fotokópiu odvolania, prípadne pri rozsiahlejšom odvolaní umožní účastníkom zoznámiť sa s jeho obsahom nazretím do spisu (§ 23 ods. 1), čo správny orgán aj vykonal. Možnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba chápať ako právo účastníka, nie jeho povinnosť. Zákon toto právo nekoncipuje ako tzv. odvolaciu odpoveď.

52. Žalobca 2. žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť námietky, ktorá sa vzťahovala na zaujatosť zamestnancov žalovaného orgánu verejnej správy. Tá bol založená na konštrukcii, že samotná existencia štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k ministerstvu ako zriaďovateľovi NDS zamedzuje nestrannému posudzovaniu veci. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza obligatórne v prípadoch, ak sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa, resp. fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. V prvom prípade, ak sa preukáže účasť zamestnanca na konaní, či už na nižšom alebo na vyššom stupni, orgán uvedený v § 12 ods. 1 Správneho poriadku musí zamestnanca vylúčiť. Pritom je právne bezvýznamné, či u tohto zamestnanca je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rozhodujúci je fakt, že sa zúčastnil na prejednávaní alebo rozhodovaní veci. Za takýto prípad sa nepovažuje opätovné prejednávanie a rozhodovanie veci, ktoré nasleduje po tom, čo nadriadený správny orgán pôvodné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V druhom prípade označenie „fakultatívne“ treba chápať do istej miery podmienene. Správny orgán tu existenciu dôvodov zaujatosti skúma. Môže dospieť k záveru, že tieto dôvody neexistujú a námietku zaujatosti zamietne. Ak však takýto dôvod zistí, je povinný rozhodnúť o vylúčení zamestnanca. Zákon dôvody zaujatosti neuvádza taxatívne a možno ich rozdeliť na dve skupiny. Pochybnosť o nezaujatosti je daná pomerom zamestnanca správneho orgánu a) k veci, b) k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Žalobca v danom prípade neuviedol a ani nepreukázal správnemu súdu pomer zamestnancov správneho orgánu k prejednávanej veci, t.j. napr. že by zamestnanec bol napr. sám účastníkom konania, svedkom, tlmočníkom alebo znalcom, alebo mal na veci priamy osobný alebo majetkový záujem, alebo takýto záujem mala osoba blízka takého zamestnanca. Žalobca nepreukázal ani pomer zamestnanca správneho orgánu k účastníkom alebo ich zástupcom, t.j. že by bol zamestnanec vo vzťahu k účastníkom (zástupcom) blízkou osobou v zmysle , resp. že účastníka konania (zákonného zástupcu alebo opatrovníka) vo veci zastupuje atď. Z tvrdenia žalobcu 2. nevyplývali ani ďalšie relevantné skutočnosti, teda či napr. zamestnanec bol účastníkovi (jeho zástupcovi) priamo pracovne podriadený, alebo či mal k účastníkovi konania (jeho zástupcovi) blízky priateľský vzťah, alebo naopak nepriateľský vzťah. V danom rámci je podľa správneho súdu nevyhnutné rozumieť zaujatosť štátneho zamestnanca v prejednávanej administratívnej veci, preto správny súd prijal záver, že dôvodnosť postupu podľa Správneho poriadku preukázaná žalobcom 2. nebola. Uvedená sa vzťahuje aj na osobu ministra, kde žalobca nepredložil rovnako žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenie o zaujatosti. Aj keď v takýcho prípadoch argumentácia o tzv. „zdanlivosti dvojinštančnosti“ /z hľadiska procesnej teórie v podstate o „nedostatku devolutívneho účinku“/ ma racionálny základ, správny súd musel konštatovať, že legislatívny rámec nie v každom

prípade napĺňa požiadavku, aby o opravnom prostriedku vždy rozhodoval nezávislý správny orgán od toho, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal. V prvom rade je potrebné uviesť, že analogicky aj Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní umožňuje vylúčiť iba zamestnanca, ktorý rozhodoval na prvom stupni. Ak by aj na prvom stupni rozhodoval minister, je nevyhnuté ho považovať za funkcionára, nie zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy. Všeobecný predpis teda uvádza zákaz, aby tá istá osoba rozhodovala na prvom aj druhom stupni, ale vzťahuje sa iba na zamestnancov, nevzťahuje sa na funkcionárov a už vôbec nie na celý správny orgán.

53. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu 2. ktorá sa mala týkať porušenia ustanovenia z dôvodu, že stavebné povolenie bolo vydané bez súhlasu záložného veriteľa. Citované ustanovenie upravuje povinnosť záložcu v tom zmysle, že môže aj záloh používať zvyčajným spôsobom, ale je povinný zdržať sa všetkého, čím by sa okrem bežného opotrebovania zmenšovala hodnota zálohu. Teda upravuje povinnosť záložcu správať sa nejakým spôsobom, kedy ide o jeho výlučnú zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ktorá je spojená so súkromnoprávnymi následkami medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného preto nevyplýva, že by špeciálny stavebný úrad porušil zákon vydaním stavebného povolenia bez súhlasu záložného veriteľa, resp. právny predpis ukladal stavebnému úradu povinnosť vyžiadať si jeho súhlas. Úlohou špeciálneho stavebného úradu bolo overiť splnenie podmienok podľa Stavebného zákona, resp. podľa Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že zákonné podmienky na vydanie stavebného povolenia splnené boli s tým, že zákon neobmedzuje stavebný úrad vydať stavebné povolenie, ak bolo na danom pozemku zriadené záložné právo. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj procesnú námietku, ktorá sa týkala opakovaného prerušovania konania na 90 dní, z dôvodu nesprávnej aplikácie Správneho poriadku. S touto námietkou sa vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí s odvolaním sa na osobitnú úpravu - ust. , v zmysle ktorého v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , , , a Stavebného zákona. Nebolo možné v predmetnej veci konštatovať, že by postupom správnych orgánov došlo k ukráteniu subjektívnych práv žalobcov 1. a 2., prípadne k pochybeniu takej intenzity, ktoré by malo za následok porušenie zákonných ustanovení v relácii k ich vlastným právam. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom podľa , keďže im trovy nevznikli v súvislosti s plnením uloženej povinnosti.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).