Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/270/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, člena senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: M.. Ľ. G., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. XXXX/XB, XXX XX N., zastúpený: PROVENTUS | advokáti s.r.o., advokátska kancelária, Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: 1/ Mestská časť Bratislava

- Vajnory, Roľnícka 109, 831 07 Bratislava, IČO: 00 304 565, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 141/2,4, 832 03 Bratislava, IČO: 31 322 000, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Advokátska kancelária, Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, o preskúmanie , č. 20247/2017/SL/57650-M z 15.08.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava v pozícii stavebníka (ďalej len „Národná diaľničná spoločnosť“ alebo „stavebník“) podala dňa 26.09.2016 listom č. žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača,“ pozostávajúcu zo 105 stavebných objektov. Na stavbu vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava (ďalej len „OU BA“) územné rozhodnutie pod č. OU-BA-OVBP2- 2014/58426/ZAV zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014 a opravu chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia pod č. OU-BA-OVBP2-2015/39061/ ZAV zo dňa 24.04.2015. OU BA vydal záväzné stanovisko podľa a v súlade s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým overil dodržanie podmienok územného rozhodnutia pod č. OU-BA-OVBP2- 2016/4536/ZAV zo dňa 08.06.2016, a v ktorom konštatuje, že v projekte pre stavebné povolenie sú odôvodnené drobné odchýlky, ktoré nie sú v rozpore s vydaným územným rozhodnutím. Stavebník doručil súhlasné stanoviská, stanoviská, v ktorých neboli uvedené žiadne výhrady, požiadavky, pripomienky ani pozmeňujúce návrhy. Stavebník doložil potvrdenia správcov

inžinierskych sieti, že sa v danej lokalite nenachádzajú ich siete, stavebník doložil stanoviská ako aj právoplatné rozhodnutia týkajúce sa trvalého a dočasného vyňatia pôdy z pôdneho fondu a trvalého vyňatia z lesného fondu. Stavebník doložil právoplatné rozhodnutia týkajúce povolenia výrubu stromov a krov, zásahov do mokrade. Na stavbu vydalo Ministerstvo životného prostredia SR podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Špeciálnym stavebným úradom pre diaľnice a rýchlostné cesty (ďalej len „špeciálny stavebný úrad“) podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Špeciálny stavebný úrad oznámil verejnou vyhláškou č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 zo dňa 11.10.2016, začatie stavebného konania účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Nakoľko boli špeciálnemu stavebnému úradu dostatočne známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad, upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania. V oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad určil podľa lehotu, v ktorej sa účastníci konania a dotknuté orgány mohli vyjadriť k navrhovanej stavbe. Zároveň bolo začatie konania oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená na úradných tabuliach na magistráte hlavného mesta SR Bratislava v dňoch 12.10.2016 - 27.10.2016, v meste Svätý Jur v dňoch 11.10.2016 - 27.10.2016, v mestskej časti Bratislava - Vajnory v dňoch 14.10.2016 - 31.10.2016, na úradnej tabuli a na webovom sídle ministerstva v dňoch 11.10.2016 - 27.10.2016. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty následne vydalo dňa 05.06.2017 rozhodnutie č. 05444/2017/SCDPK/41076, ktorým povoľuje podľa stavebníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti stavbu „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“, stavebný objekt: 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4, zrealizovaný v katastrálnom území: S., Z. M. , v okrese: N. L., A., kraj: N., podľa predložených geometrických plánov na pozemkoch s parcelnými číslami špecifikovanými v citovanom rozhodnutí.

3. Proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice, č. 05444/2017/SCDPK/41076 zo dňa 05.06.2017 podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 83/2017, č. 20247/2017/SL/57650-M z 15.08.2017 tak, že potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo doručené verejnou vyhláškou vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli Ministerstva dopravy a výstavby SR dňa 17.08.2017 a zvesené dňa 05.09.2017.

II.

Žaloba

4. Žalobou zo dňa 02.11.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2017 sa žalobca domáha prieskumu , ktoré považuje za nezákonné z dôvodu nedostatok nestrannosti žalovaného, odňatia možnosti oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaného, nepravdivých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí, nestrannosti zamestnancov Ministerstva dopravy a výstavby SR, neexistencie súhlasu záložného veriteľa k vydaniu stavebného povolenia, nezákonných opakovaných prerušovaní stavebných konaní. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný, ktorý rozhodoval o podaných rozkladoch, mal byť podľa názoru žalobcu vylúčený, keďže nedostatok potrebnej nestrannosti sa v jeho osobe odzrkadľuje omnoho vážnejšie ako pri samotných zamestnancoch Ministerstva dopravy a výstavby SR rozhodujúcich v prvom stupni. I napriek tomu však rozhodoval o podaných rozkladoch bez zváženia tejto podstatnej okolnosti. Jeho rozhodnutie je tak nezákonné, keďže ho vydala osoba, ktorá mala byť vylúčená z rozhodovania. Už samotný štátnozamestnanecký vzťah osôb, ktorými bol obsadený stavebný úrad, je totižto objektívnou prekážkou, pre ktorú nemohli a ani v budúcnosti nemôžu rozhodovať o žiadnej z vecí, kde je stavebníkom štátna spoločnosť, ktorej zriaďovateľom je to isté ministerstvo. Národná diaľničná spoločnosť je subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, pričom priamy a jediný vplyv na tento subjekt má Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Štátnozamestnanecký či obdobný vzťah fyzickej osoby k Ministerstvu dopravy a výstavby ju absolútne diskvalifikuje rozhodovať v stavebnom konaní iniciovanom Národnou diaľničnou spoločnosťou.

6. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zjavné, že k nemu zaslal stavebník svoje stanovisko. Predmetné stanovisko však nikdy nebolo doručené žalobcovi, a ani na jeho existenciu nebol zo strany žalovaného nijako upozornený. Pokiaľ by o ňom vedel, určite by som sa k nemu vyjadril ešte pred rozhodnutím. Jeho obsah nepozná, avšak z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zjavné, že žalovanému boli buď podsunuté nepravdy, alebo tento si stanovisko stavebníka vyložil nenáležite k jeho obsahu. Opísaná vada sa teda prenáša nielen do nesprávneho výroku, ale aj pre žalobcu nepreskúmateľného odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza nepravdivé skutočnosti, ktoré mohol prevziať jedine zo stanoviska stavebníka. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca mal na stretnutí so zástupcami stavebníka v apríli 2017 tvrdiť, že do spisu nahliadol už vo februári 2016. Toto tvrdenie je jednoznačne nepravdivé - čo dokazuje zápisnica z predmetného rokovania, ako aj vágne, nezrozumiteľné a vyslovene nelogické.

7. V čase vydania stavebného povolenia na určitých pozemkoch vo vlastníctve stavebníka bolo zriadené sudcovské záložného právo v prospech žalobcu. Stavebné povolenia boli vydané ale bez súhlasu žalobcu, čo je v rozpore s ust. v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto námietku považoval za irelevantnú, nakoľko podľa neho stavebný úrad nie je povinný žiadať súhlas od záložného veriteľa k pozemkom, na ktorých stavbu povoľuje. Zo zákona totižto „nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať, resp. nesmie vydať stavebné povolenie.“ Za tým cituje textáciu ust. . V tejto súvislosti žalobca vníma stanovisko žalovaného ako vyslovene účelové a nezákonné. Práva záložného veriteľa vyplývajú z a je ich povinný rešpektovať aj každý správny orgán, ktorého rozhodnutie môže zasiahnuť do podstaty týchto práv. Stavebný úrad si preto nemôže vyberať, že v prípade stavebného konania bude prehliadať inštitúty a vecné práva podľa , keďže ide o predpis súkromného práva a stavebné konanie je verejnoprávne. Práve naopak, stavebné úrady ako súčasť štátnej moci, sú práve a jedine s odkazom na ust. povinné rešpektovať všetky zákony, bez ohľadu na to, či patria do sféry súkromného práva alebo verejného. K tomu ale v prípade žalobcu nedošlo.

8. Žalovaný má za to, že vylúčením ust. správneho poriadku v nadväznosti na ust nedošlo ani k nezákonností v súvislostí s opakovanými prerušeniami stavebných konaní. S uvedeným názorom sa žalobca nestotožňuje a považuje ho za zjavne účelový a nerešpektujúci zmysel inštitútu prerušenia konania. Z aplikácie v osobitných stavebných konaniach je síce vylúčené ustanovenie správneho poriadku, no to neznamená, že správny orgán je oprávnený z toho istého dôvodu prerušovať stavebné konanie opakovane. Práve naopak, zo znenia všetkých relevantných právnych predpisov, t.j. správneho poriadku, nevyplýva, že by stavebný orgán mohol stavebné konanie prerušiť opakovane z toho istého dôvodu. V namietanom stavebnom konaní to však urobil a túto nezákonnosť ponechal žalovaný bez povšimnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2018 navrhuje žalobu zamietnuť. K vylúčeniu ministra ako správneho orgánu z konania poznamenáva, že uvedenú námietku považuje

za nedôvodnú, nakoľko minister ako ústredný orgán štátnej správy, podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, riadi ministerstvo a zodpovedá za jeho činnosť. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 08.11.2017, „Ústredné orgány štátnej správy završujú organizačnú sústavu orgánov štátnej správy. Z toho dôvodu pri rozhodovaní týchto orgánovo individuálnych právach a povinnostiach neexistuje inštančne vyšší orgán, ktorý by mohol rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam uvedených orgánov. Preto správny poriadok upravuje špecifickú formu riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy - rozklad. Oproti odvolaniu je pre tento opravný prostriedok charakteristické, že sa pri ňom neuplatňuje devolutívny účinok odvolania, t. j. oprávnenie rozhodnúť o odvolaní neprechádza po vertikálnej línii na nadriadený správny orgán najbližšie vyššieho stupňa. Kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruje vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy. Podľa povahy môže ísť o ministra, predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy a pod. Vo všetkých prípadoch v podstate ide o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i druhom stupni sa uskutočňuje na správnom orgáne toho istého stupňa.“ Je teda jednoznačne zrejmé, že žalovaný minister dopravy a výstavby SR mal v čase vydania napadnutého rozhodnutia postavenie správneho orgánu, nie pozíciu pracovníka, resp. zamestnanca správneho orgánu, preto nie je na neho možné aplikovať ustanovenie o správnom konaní (správny poriadok), upravujúce predpojatosť zamestnanca správneho orgánu.

10. Námietku odňatia možnosti oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ministra považuje žalovaný za absolútne zavádzajúcu, a to z dôvodu, že správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť doručovať vyjadrenie účastníka konania k podanému rozkladu osobe, ktorá rozklad podala (žalobca). Správny orgán mal povinnosť žalobcom podaný rozklad doručiť ostatným účastníkom konania na vyjadrenie, čo aj urobil. Žalobca mohol následne využiť možnosť inštitútu nahliadnutia do spisu a s vyjadrením k podanému rozkladu sa mohol oboznámiť týmto spôsobom. V žiadnom prípade nemožno dané konanie správneho orgánu resp. ministra pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považovať za porušenie práv účastníka konania, konkrétne žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe ani nekonkretizoval, aké nepravdy z predložených stanovísk stavebníka - Národnej diaľničnej spoločnosti, mali byť premietnuté do rozhodnutia ministra, a to ani po tom ako disponoval samotným napadnutým rozhodnutím ministra. Žalobca pritom sám v žalobe uvádza, že obsah vyjadrenia resp. stanoviska žalovaného k jeho rozkladu nepozná a následne napriek danej skutočnosti tvrdí, že rozhodnutie ministra obsahuje skutočnosti, ktoré vyplývajú jednoznačne zo stanoviska predloženého stavebníkom. Opätovne poukazuje, že žalobca nepoukázal a nepreukázal na žiadne jeho práva, ktoré mali byť vyššie namietaným konaním, resp. nekonaním správneho orgánu porušené.

11. K tvrdeniu žalobcu, že sa s ním nekonalo a nemal vedomosť o začatí stavebného konania žalovaný poukazuje na to, že Národná diaľničná spoločnosť ako stavebník stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“, ale aj vo veci stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz“ a stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ kontaktovala žalobcu ešte pred začatím stavebného konania, a to ohľadne rokovania o pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, nakoľko pred samotným začatím stavebného konania bolo potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých má byť diaľnica postavená. Národná diaľničná spoločnosť ako stavebník diaľnice musí totižto podľa preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo podľa , pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ bolo v rozhodnutí ministra uvedené, že žalobca nahliadal do spisu vo februári 2016, jednalo sa o spis týkajúci sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkov pod diaľnicou a nie o spis týkajúci sa samotného stavebného konania. Uvedenými skutočnosťami v rozhodnutí ministra, tak chcel žalovaný poukázať na skutočnosť, že žalobca jednoznačne mal vedomosť o stavebnom konaní, a preto nebola a ani nie je predmetná námietka na mieste. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vo vzťahu k rozhodnutiu č. 05444/2017/SCDPK/41076 zo dňa 05.06.2017, ktorým sa povolil jeden stavebný objekt 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV 1.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4 stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“, k pozemkom, na ktorých sa má tento stavebný objekt realizovať, nemal v čase konania žalobca vlastnícke a ani záložné právo. Preto jeho tvrdenia v tejto časti sú zavádzajúce a nepravdivé. Jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by tak mohli byť dotknuté iba ako vlastníka susednej stavby alebo nehnuteľnosti.

12. K námietke nestrannosti všetkých zamestnancov ministerstva v danej veci z dôvodu existencie štátnozamestnaneckého vzťahu k ministerstvu ako zriaďovateľovi Národnej diaľničnej spoločnosti žalovaný uvádza, že uvedený argument žalobcu je absolútne neopodstatnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27.04.2010, nezaujatá je úradná osoba, ktorá „v každom štádiu správneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude danú vec prejednávať a v nej rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo. Prvkom zásadného v otázke rozhodovania o zaujatosti zamestnanca je to, či obavy účastníka o nestrannosť zamestnanca sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom. “ Aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom uznesení -11 zo dňa 18. septembra 2012 stotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. Spr. 311/2012 z 18. júna 2012 a 01. augusta 2012, že ,,Ustanovenie § 9 správneho poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.“ Takýto vzťah nebol zistený u žiadneho zo zamestnancov ministerstva vybavujúcich rozhodnutie ministerstva.

13. K námietke potreby súhlasu záložného veriteľa uvádza, že pozemky pôvodne vlastnené žalobcom, boli vyvlastnené v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti v režime trvalého záberu, a teda stavebník sa stal výlučným vlastníkom pozemkov. Záložné právo v prospech žalobcu bolo zriadené súdom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Zo zákona nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti, že by žalovaný ako špeciálny stavebný úrad nemohol vydať stavebné povolenie na pozemky, ku ktorým je zriadené záložné právo, ako ani to, že by ministerstvo pred vydaním stavebného povolenia malo žiadať súhlas záložného veriteľa. Národná diaľničná spoločnosť v stavebnom konaní riadne preukázala, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. Podľa „Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.“ V zmysle citovaného ustanovenia , ako aj podľa , ak stavebník preukázal, že je vlastníkom dotknutých pozemkov, splnil tak podmienky podľa zákona na preukázanie svojich práv k dotknutému pozemku, na ktorom žiada vydať stavebné povolenie. Zo zákona tak nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať, resp. nesmie vydať stavebné povolenie. Stavebný úrad je pritom podľa SR povinný konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V námietke vo veci záložného práva žalobca sám ani netvrdí, že by stavebný úrad konal, resp. rozhodol v rozpore so , ale v žalobe namieta, že došlo k porušeniu v znení neskorších predpisov. Špeciálny stavebný úrad ako štátny orgán nie je oprávnený a ani nie je v jeho kompetencii v rámci stavebného konania skúmať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov stavebníka v nadväznosti na žalobcom namietané porušenie . V prípade, ak má žalobca opačný názor, je oprávnený podať žalobu na súd a domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

14. Žalovaný sa k tvrdeniu žalobcu o procesnom pochybení stavebného úradu z dôvodu opakovaného prerušenia stavebného konania (prvýkrát na čas 90 dní a následne na ďalších 90 dní na základe žiadosti stavebníka, pričom správneho poriadku podmieňuje prerušenie konania návrhom všetkých účastníkov len na 30 dní, a zároveň podľa mal špeciálny stavebný úrad konanie zastaviť už po uplynutí prvej lehoty) vyjadril tak, že postupoval podľa vtedy platného , podľa ktorého: „V konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , a .“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil ustanovenie správneho poriadku, nakoľko toto bolo vylúčené z použitia v predmetnom konaní. Postupoval podľa ustanovenia , podľa ktorého stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. Z toho vyplýva, že nedošlo ani k porušeniu . Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v predmetnom prípade

sa na dané konanie použijú prioritne ustanovenia osobitného právneho predpisu, ktorým je , ktorý je lex specialis k správnemu poriadku.

IV.

Vyjadrenia ďalších účastníkov

15. Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. -66 zo dňa 30.12.2021 súd pribral do konania ďalších účastníkov.

16. Ďalší účastník 1/ nezaslal súdu žiadne vyjadrenie k žalobe.

17. Ďalší účastník 2/ sa vyjadril podaním zo dňa 25.01.2022, z ktorého obsahu vyplýva, že listom č. 05444/2017/C240-SCDPK/51032 zo dňa 19.07.2017 boli ďalšiemu účastníkovi 2/ ako účastníkovi konania doručené rozklady účastníkov konania s výzvou na vyjadrenie sa. Ďalší účastník 2/ zaslal svoje stanovisko k predloženým rozkladom listom č. zo dňa 26.07.2017, ktoré následne doplnil listom č. zo dňa 27.07.2017. V predmetnom stanovisku sa vyjadril k neudeleniu súhlasu žalobcu s výstavbou na pozemkoch v jeho vlastníctve a k existencii záložného práva žalobcu k pozemkom nachádzajúcim sa vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2/, na ktorých sa má uskutočniť výstavba, a to všetko k predmetu konania, t.j. vo vzťahu k SO 601 Preložka vzdušného vedenia. Predmetom tohto stanoviska neboli tvrdenia týkajúce sa nahliadania žalobcu do spisu, a teda je možné vyjadrenia žalobcu v tejto časti považovať za nepodložené, deduktívne a zavádzajúce. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že žalobca konštruuje závery, ktoré sa v žiadnom prípade nezakladajú na skutočnostiach. Zároveň zdôrazňuje aj stanovisko žalovaného, že práva žalobcu a jeho právom chránené záujmy mohli byť dotknuté iba ako vlastníka susednej stavby alebo nehnuteľnosti. K námietke chýbajúceho súhlasu záložného veriteľa uvádza, že žalobca na jednej strane tvrdí, že prvostupňový správny orgán mal postupovať v súlade s ustanovením a na druhej strane absolútne opomína tú skutočnosť, že žiadnu námietku prvostupňovému správnemu orgánu v zákonom stanovenej lehote nepredložil. V súlade s ustanovením platí, že: ,,Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.“ Podľa ustanovenia platí, že: „Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.“ Zároveň podľa ustanovenia platí, že: „Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.“ V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Špeciálny stavebný úrad v Oznámení o začatí stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 oznámil začatie stavebného konania pre stavbu: „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“, stavebný objekt SO 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4, v ktorom okrem iného poučil účastníkov konania o ich práve podať námietky v stanovenej lehote odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na námietky nebude prihliadať. Z obsahu rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu o povolení stavby: ,,Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever-Rača“ stavebný objekt SO 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4 zo dňa 05.06.2017, č.: 05229/2017/C240-SCDPK/41076 je zrejmé, že žalobca si v stanovenej lehote neuplatnil žiadnu námietku a špeciálny stavebný úrad teda objektívne nemohol uplatniť postup upravený ustanovením , na ktorý sa žalobca odvoláva. Ďalší účastník 2/ riadne preukázal, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. Podľa ustanovenia platí, že: „Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník

významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.“ Námietku o neudelení súhlasu záložného veriteľa žalobca v zásade prezentoval až v rozkladovom konaní, pričom však uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 23.03.2017, ktorým bolo zriadené sudcovské záložné právo (nariadeným zabezpečovacím opatrením) k pozemkom vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2/ v prospech žalobcu bolo následným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -339 zo dňa 21.06.2017 zmenené tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že v už v priebehu konania o rozklade žalobca (v tom čase účastník konania) nemal žiadne záložné právo k pozemkom ďalšieho účastníka 2/ a jeho argumentácia nebola relevantná, pričom zároveň jeho námietky (prezentované v rozklade) boli podané niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty stanovenej špeciálnym stavebným úradom v oznámení o začatí stavebného konania. Žalobu navrhuje zamietnuť.

18. Ďalší účastník 3/ zaslal vyjadrenie z 19.01.2022, v ktorom uvádza, že ako správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaní pred súdom zmysle príslušných ustanovení a Zo správnej žaloby nie je zrejmé, na ktorých pozemkoch má byť stavba realizovaná resp. ktoré pozemky majú byť stavbou dotknuté, t.j. ďalší účastník 3/ ako zákonný zástupca štátu a neznámych vlastníkov nemá vedomosť o okruhu účastníkov, ktorých by mal v tomto konaní zastupovať. Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti zo správnej žaloby vyplýva, že žalobné dôvody (namietaný nedostatok nestrannosti ministra a zamestnancov žalovaného, odňatie možnosti oboznámiť sa a vyjadriť k podkladom rozhodnutia, neexistencia súhlasu záložného veriteľa k vydaniu stavebného konania, nezákonné prerušenia stavebných konaní) majú charakter procesných pochybení vo vzťahu k žalobcovi, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť práva ostatných zúčastnených subjektov administratívneho konania. S poukazom na neexistenciu dôvodnej obavy, že by výsledkom tohto súdneho konania mohli byť priamo dotknuté vecné práva účastníkov, ktorých má ďalší účastník 3/ v konaní zastupovať, ponecháva žalobné dôvody a posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v celom rozsahu na úvahe súdu.

19. Ďalší účastník 4/ vo vyjadrení zo dňa 21.01.2022 uviedol, že z predložených podkladov, a to žaloby a vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že sa ani v jednom bode nenapáda konanie, resp. podklady, týkajúce sa činnosti ďalšieho účastníka 4/. Napádané majetkovo-právne vysporiadanie, resp. samotné stavebné konanie nezabezpečoval ďalší účastník 4/.

V.

Právne posúdenie

20. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s .

21. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

24. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa , stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

27. Podľa , stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

28. Podľa , stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

29. Podľa , pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c). Vysvetlivky k odkazom - odkaz pod 13) na , , odkaz pod 13a) na až 151p , odkaz pod 13b) napríklad o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odkaz pod 13c) o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 83/2017, č. 20247/2017/SL/57650-M z 15.08.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice, č. 05444/2017/SCDPK/41076 zo dňa 05.06.2017. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola povolená stavebníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti stavba „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“, stavebný objekt: 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4, zrealizovaná v katastrálnom území: S., Z. M. , v okrese: N. L., A., kraj: N., podľa predložených geometrických plánov na pozemkoch s parcelnými číslami špecifikovanými v citovanom rozhodnutí.

31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo dňa 11.10.2016 pod č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 Oznámenie o začatí stavebného konania a o upustení od ústneho

pojednávania na základe žiadosti stavebníka Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. podanej listom č. zo dňa 21.09.2016 doručenej na ministerstvo zo dňa 26.09.2016 o začatie stavebného konania na stavbu: „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“ na stavebné objekty špecifikované v uvedenom oznámení. Správny súd zistil, že medzi stavebnými objektami sa nachádza aj stavebný objekt 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4, ktorého sa týka správna žaloba. Stavebné objekty podľa oznámenia budú zrealizované v katastrálnych územiach: S., L. A. W., Z. M., okres: N. L., Z., A., kraj: N., k.ú. L. A. W., na pozemkoch špecifikovaných v uvedenom oznámení. Správny súd poukazuje na to, že v uvedenom oznámení sa nachádzajú desiatky pozemkov, na ktorých sa má stavba a jednotlivé stavebné objekty realizovať. Uvedeným dňom podania žiadosti bolo začaté stavebné konanie. Nakoľko boli špeciálnemu stavebnému úradu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, špeciálny stavebný úrad upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania. Podľa špeciálny stavebný úrad nariadi ústne pojednávanie alebo miestne zisťovanie iba vtedy, ak sa vyskytne prekážka v konaní, ktoré nemožno inak odstrániť. Účastníci konania, zúčastnené osoby a dotknuté orgány môžu v zmysle svoje námietky, pripomienky, vyjadrenia a záväzné stanoviská uplatniť najneskôr v lehote do 7 (slovom sedem) pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Stavebný úrad nebude prihliadať na záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a na námietky a pripomienky účastníkov konania a zúčastnených osôb, ktoré už boli alebo mali byť uplatnené a vybavené alebo zohľadnené pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, alebo boli uplatnené po stanovenej lehote. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak účastníci konania alebo dotknuté orgány v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje vyjadrenie, pripomienky alebo záväzné stanovisko, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasia. Účastníci konania majú podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, na 5. poschodí, č. dverí 522. Do podkladov projektovej dokumentácie je možné nahliadnuť na ministerstve a do podkladov skrátenej projektovej dokumentácie na Magistráte hlavného mesta SR Bratislava, v mestskej časti Bratislava - Vajnory, v obci Ivanka pri Dunaji a v meste Svätý Jur. Oznámenie o začatí o začatí stavebného konania a o upustení od ústneho pojednávania č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 zo dňa 11.10.2016 sa doručovalo verejnou vyhláškou a bolo vyvesené na dobu 15 dní na úradnej tabuli. Dátum vyvesenia je 11.10.2016 a dátum zvesenia 27.10.2016. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

32. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice, č. 05444/2017/SCDPK/41076 zo dňa 05.06.2017 správny súd zistil, že špeciálnemu stavebnému úradu po Oznámení o začatí stavebného konania o upustení od ústneho pojednávania č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 zo dňa 11.10.2016 boli doručené pripomienky a námietky účastníkov konania týkajúce sa stavebného objektu 601, medzi ktorými sa nenachádza žalobca ako osoba, ktorá vzniesla námietku.

33. Zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby podľa ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú:

- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,

- ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla síce aj nastať, ale postačí i jej hrozba či potenciálna možnosť. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu

v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére. (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 876, 877).

34. Správny súd po oboznámení sa s podanou žalobou konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom a ako konkrétne malo byť napadnutými rozhodnutiami negatívne zasiahnuté do jeho subjektívnych práv.

35. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v žalobe neuviedol konkrétny pozemok s presnou identifikáciou tohto pozemku a právneho vzťahu žalobcu k pozemku, z ktorého by vyplývalo, akého konkrétneho subjektívneho práva žalobcu sa žaloba týka.

36. Správny súd upozorňuje tiež na to, že žalobca neuviedol ani to, že realizáciou ktorej časti stavebného objektu 601 Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4 a na ktorom presne definovanom pozemku tohto stavebného objektu došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv.

37. Správny súd uvádza, že tým, že žalobca neuviedol identifikáciu, charakter a rozsah zásahu do jeho subjektívnych práv, nepreukázal tak vznik svojej aktívnej žalobnej legitimácie.

38. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca podľa a neuplatnil po oznámení o začatí stavebného konania v stanovenej lehote uvedenej v bode 31 odôvodnenia tohto rozsudku žiadne námietky. Z toho vyplýva, že žalobca si vlastnou pasivitou privodil stav, voči ktorému následne správnou žalobou vznáša námietky, ktoré mohol a mal vzniesť v administratívnom konaní, ale tak neurobil. Vzhľadom na dikciu cit. ustanovenia a a koncentračnú zásadu v nich vyjadrenú, v prípade nevyužitia stanovenej lehoty na vznesenie námietok zo strany žalobcu, na neskôr vznesené námietky nemožno stavebným úradom prihliadať.

39. Správny súd poukazuje na to, že z Oznámenia o začatí stavebného konania o upustení od ústneho pojednávania zo dňa 11.10.2016 pod č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288 vyplýva, že ak účastníci konania alebo dotknuté orgány v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje vyjadrenie, pripomienky alebo záväzné stanovisko, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasia.

40. Účastníci konania, a teda aj žalobca, mali možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a rovnako im bolo umožnené nahliadnuť do podkladov projektovej dokumentácie, čo vyplýva z Oznámenia o začatí stavebného konania o upustení od ústneho pojednávania zo dňa 11.10.2016 pod č. 23895/2016/C240-SCDPK/63288.

41. Z vyššie uvedených dôvodov tak správny súd uzavrel, že žalobca nielenže dostatočne nevymedzil v žalobe zásah do svojich subjektívnych práv, ale svoje subjektívne práva v administratívnom konaní ani nebránil vznesením námietky v lehote stanovenej v oznámení o začatí stavebného konania.

42. Uvedené skutkové zistenie správneho súdu o nevyužití práva na vznesenie námietok žalobcom v administratívnom konaní tak zakladá právny názor správneho súdu, že nemohlo dôjsť k zásahu do takých subjektívnych práv žalobcu, ktorých ochranu mohol žalobca žiadať vznesením námietok v stavebnom konaní po oznámení o začatí stavebného konania a na ich ochranu ich nevzniesol.

43. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave žalobu podľa pre jej nedôvodnosť zamietol.

44. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu ani žiadne nevznikli a ani ich nežiadal. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešným ďalším účastníkom náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ďalšiemu účastníkovi 1/ až 3/ žiadne nevznikli a ďalšiemu účastníkovi 4/ z dôvodu, že aj keď bol právne zastúpený, nárok na náhradu trov konania nežiadal.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.