Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/117/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: 1/ D.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/XX, A. E., 2/ D.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, T., 3/ E.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX/XX, A. E., 4/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E.. XXXX/XX, A. E., žalobcovia v rade 1/ - 4/ práv. zast.: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom Ul. X. E.. XXX/XX, A. E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ E.. A. P., bytom R. č. XXXX/X, S., v rade 2/ Q. J., bytom U. č. XX/XX, W. H., právne zastúpená JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. E.. XXX/XX, A. E., v rade 3/ E.. O. P., bytom R. C. č. XXXX/X, S., v rade 4/ R. H., bytom W. č. XXX/XX, A. E. - H., v rade 5/ D.. D. E., bytom W. č. XXX/XX, A. E., v rade 6/ O.. L. E., bytom Z. č. XXX/XX, A. E. - Z., v rade 7/ O.. arch. R. M., bytom R. č. XXXX/XX, A. E. - R. - F., v rade 8/ O.. D. E., bytom E. č. XX, T., v rade 9/ O.. P. E., bytom E. č. XX, T., práv. zast. Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom, so sídlom C. č. X/D, XXX XX T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OVBP2-2020/021843-014/Rep zo dňa 02.07.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 9/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Správny orgán prvého stupňa - Mesto Liptovský Mikuláš ako stavebný úrad rozhodnutím číslo: MsÚ/ ÚRaSP 2019/01031-27/SHa (2018/01916, 2017/05131) zo dňa 17.1.2020 opätovne prerokoval žiadosť stavebníkov O.. D. E. a O.. P. E. podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov /ďalej len „Stavebný zákon“/ v zlúčenom konaní o dodatočnom povolení stavby „SO 01 - Apartmánový dom“ s územným konaním na stavbu SO 02

- Spevnené plochy podľa § 88 ods. 1 písm. b) a 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolilo stavbu „Apartmánový dom“ na pozemkoch p. KN-C č. 563, 564, 565, 566, 567 v k.ú. H. a prípojku NN na pozemku parc. č. KN-C 564, 565 a 2052/1 v k.ú. H. a súčasne prerokoval žiadosť stavebníka aj podľa § 35 až § 38 Stavebného zákona, zosúladil stanoviská uplatnené dotknutými orgánmi a posúdil námietky a vyjadrenia účastníkov konania a na základe tohto posúdenia podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „SO 02 - Spevnené plochy“ na pozemkoch parc. č. KN- C 565, 567,431, 432 v k.ú. H., a to v rozsahu stavebných objektov SO 01 - Apartmánový dom, SO 03

- Prípojka NN, SO 04 - Vodovodná prípojka (domová časť cez pozemok stavebníka k objektu), SO 05 - Kanalizačná prípojka (domová časť cez pozemok stavebníka k objektu), SO 06 - Prípojka plynu (domová časť cez pozemok stavebníka k objektu) - t.j. rozhodol o umiestnení stavby: SO 02 Spevnené plochy“

na pozemkoch parc. KN-C č. 565, 567, 431, 632 k. ú. H. pre stavebníkov: O.. D. E. a O.. P. E., E. XX, XXX XX T., zast. v konaní O.. arch. R. M., bytom R. XXXX/XX, XXX XX A. E. (ďalej len „stavebníci“).

2. O odvolaní účastníkov stavebného konania voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/021843-014 zo dňa 2.7.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie odvolateľov zamietol a rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš č.s.: MsÚ/ÚRaSP 2019/01031-27/Sha zo dňa 17.1.2020 potvrdil. Vo svojom obsiahlom rozhodnutí reagujúc na všetky odvolacie námietky odvolateľov sa okrem iného vysporiadal aj s námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, ku ktorej uviedol nasledovné: „Odvolateľky D.. D. T. (žalobkyňa 2/) a D. J. (žalobkyňa 4/) prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní poukázali na rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš číslo: MsU/URaSP 2019/01031-15; 2017/05131; 2018/01916 zo dňa 22. 3. 2019, ktorým rozhodlo o vylúčení zamestnankyne mesta Liptovský Mikuláš O.. L. E., odbornej referentky oddelenia realizácie. Odvolateľky na jednej strane v odvolaní namietali, že s O.. L. E. stavebný úrad konal i naďalej aj napriek tomu, že rozhodol o jej vylúčení z konania pre pochybnosti o predpojatosti, na druhej strane označili postup správneho orgánu za nesprávny, pretože O.. L. E. je ako projektantka účastníčkou správneho konania v zmysle § 59 Stavebného zákona a správny orgán tak jej účastníctvo v konaní nemôže vylúčiť. V súvislosti s touto námietkou OÚ Žilina - OVBP (t.j. žalovaný) zhodne s názorom odvolateliek konštatuje, že rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš číslo: MsÚ/URaSP 2019/01031-15; 2017/05131; 018/01916 zo dňa 22.3.2019, ktorým sa rozhodlo o vylúčení zamestnankyne mesta, nevyhovuje požiadavke zákonnosti. K rovnakému názoru pravdepodobne dospelo aj mesto Liptovský Mikuláš, keď neskôr vydalo už vyššie spomenuté rozhodnutia č. Msú/Práv.-6450/2019-3/Sla zo dňa 11.9.2019, č. Msú/Práv.-6450/2019-4/Sla zo dňa 11.9.2019 a č. MsU/Práv.-6450/2019-2/Sla zo dňa 11.9.2019, ktorými v intenciách § 12 Správneho poriadku rozhodlo o nevylúčení zamestnankyne stavebného úradu, ktorej bola vec pridelená na vybavenie - O.. J. U., ďalej zamestnankyne stavebného úradu - vedúcej odboru ÚRaSP O.. P. R.

- priamej nadriadenej O., J. U., a tiež zamestnankyne mesta Liptovský Mikuláš, špecialistky útvaru hlavného architekta O.. arch. Q. T. podieľajúcej sa na rozhodovaní v tom zmysle, že ako interný poradný orgán stavebného úradu sa vyjadrovala k súladu navrhovanej stavby s platným územným plánom mesta Liptovský Mikuláš. Rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení O.. L. E. nie je súčasťou spisu, kópiu tohto rozhodnutia zaslal stavebný úrad odvolaciemu orgánu až na vyžiadanie. OÚ Žilina

- OVBP zhodne s názorom odvolateliek konštatuje, že keď O.. L. E. - projektantka, ktorá síce je zamestnankyňou mesta Liptovský Mikuláš, vystupuje v konaní ako účastník konania a nezúčastňuje sa na rozhodovaní v tomto konaní, nemôže sa o jej účasti v konaní rozhodovať podľa ustanovení 2. oddielu 2. časti Správneho poriadku o vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu. OÚ Žilina - OVBP ale zároveň konštatuje, že odvolateľkami napadnuté rozhodnutie číslo: Msú/ÚRaSP 2019/01031-15; 2017/05131; 2018/01916 zo dňa 22. 3. 2019, ktorým sa rozhodlo o vylúčení O.. L. E., nemá vplyv na zákonnosť nového rozhodnutia vo veci, pretože ako je zrejmé z predloženého spisu, s touto osobou stavebný úrad ďalej konal ako s účastníckou konania, t. j. jej procesné práva v konaní boli zachované a tiež preto, že následne mesto Liptovský Mikuláš rozhodlo o námietke o predpojatosti zamestnancov mesta zákonným spôsobom rozhodnutiami č. Msú/Práv.-6450/2019-3/Sla zo dňa 11.9.2019, č. Msú/Práv.-6450/2019-4/Sla zo dňa 11.9.2019 a č. Msú/Práv.-6450/2019-2/Sla zo dňa 11.9.2019, ktorými v intenciách 12 Správneho poriadku rozhodlo o nevylúčení zamestnankyne stavebného úradu, ktorej bola vec pridelená na vybavenie - O.. J. U., ďalej vedúcej odboru ÚRaSP O.. P. R. - priamej nadriadenej O.. J. U., a tiež špecialistky útvaru hlavného architekta O.. arch. Q. T.. K námietke odvolateliek k týmto rozhodnutiam správneho organu o tom, že vzhľadom na kolegiálny pracovný vzťah O.. L. E. a zamestnancov Mesta Liptovský Mikuláš zúčastnených na konaní naďalej pretrváva pochybnosť o nepredpojatosti zamestnancov mesta zúčastnených na tomto správnom konaní, OÚ Žilina - OVBP uvádza, že kolegiálny vzťah medzi zamestnancom stavebného úradu a stavebníkom, príp. iným účastníkom konania podľa Stavebného zákona, nie je skutočnosť, ktorá by nasvedčovala jeho vylúčenie podľa § 9 Správneho poriadku. Takýto právny názor, ktorý prezentuje splnomocnený zástupca odvolateliek totiž vylučuje uskutočniť akékoľvek konanie podľa stavebného zákona v prípade, keď účastníkom konania je osoba, ktorá je zamestnancom obce. Pri každom zamestnancovi obce, ktorý by zabezpečoval činnosť stavebného úradu, by potom existovala dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k účastníkovi konania - kolegiálny vzťah, na ktorý poukazovali odvolateľky v priebehu celého konania. Ustanovenia 2. oddielu 2. časti Správneho poriadku upravujú postup správnych orgánov pri rozhodovaní o vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, neupravujú však postup v prípade vylúčenia správneho orgánu ako celku, pretože v intenciách názoru splnomocneného zástupcu odvolateliek by bolo nevyhnutné v prípade, ak účastníkom stavebného konania je zamestnanec obce/

mesta, vylúčiť z rozhodovania celý správny orgán. Miestna príslušnosť stavebného úradu je ale daná zo zákona, Stavebný zákon iba v osobitných prípadoch ustanovených v § 119 pripúšťa, aby vo veci konal iný stavebný úrad. Z uvedených dôvodov (kolegiálny vzťah medzi zamestnancami stavebného úradu, ktorí rozhodujú vo veci podľa stavebného zákona a účastníkmi konania, ktorí sú zamestnanci obce/mesta, ale nie sú účastní na rozhodovaní), ale takýto postup nepripúšťa. Okrem toho OÚ Žilina

- OVBP (t.j. žalovaný) pripomína, že úlohou projektanta v stavebnom konaní je prezentovať (chrániť) verejný záujem a tento záujem uprednostniť pred súkromným. Takáto povinnosť pri vykonávaní vybranej činnosti vo výstavbe podľa Stavebného zákona mu ako oprávnenej osobe, t.j. osobe, ktoré získala oprávnenie na výkon tejto činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia Stavebného zákona. Vzhľadom na obsah správnej žaloby a tým vymedzený rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia v tomto konaní, správny súd považoval za nadbytočné ako i v rozpore s požiadavkou hospodárnosti i vecnosti súdneho rozhodnutia, aby na tomto mieste rozviedol aj ostatnú argumentáciou žalovaného vzťahujúcu sa na všetky ďalšie odvolacie námietky, ktorými sa žalovaný v rámci rozhodovania o odvolaní zaoberal, ktoré však neboli uplatnené aj v žalobe.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného (bod 2. tohto rozsudku) podali v zákonnej lehote správnu žalobu žalobcovia navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu z dôvodu, že toto vychádza z nesprávne právne posúdenej námietky zaujatosti, pričom v konaní pred týmito správnymi orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ). Poukázali na to, že v celom správnom konaní), že vo veci rozhodovali zaujatí zamestnanci správneho orgánu - stavebného úradu - Mesta Liptovský Mikuláš, ktorí mali byť z celého správneho konania vylúčení. V zmysle Správneho poriadku je zamestnanec správneho orgánu vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. V zmysle citovaného znenia právneho predpisu tak postačuje čo i len dôvodná pochybnosť pre to, aby bol zamestnanec správneho orgánu z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. Žalobcovia od samého počiatku a dlhodobo uplatňovali námietku zaujatosti voči všetkým zamestnancom správneho orgánu - stavebného úradu - Mesta Liptovský Mikuláš a to z dôvodu, že splnomocnená zástupkyňa stavebníkov a autorka ich projektovej dokumentácie O.. L. E. je zamestnankyňou Mesta Liptovský Mikuláš (odbor výstavby), kolegyňou zamestnancov správneho orgánu zúčastnených na konaní. V tejto súvislosti poukazovali účastníci konania i na právnu doktrínu prezentovanú v publikácii Všeobecné správne konanie - teória a prax, Eurokódex, 2017, v zmysle ktorej: „Dôvody, ktoré by mohli determinovať existenciu hrozby predpojatostí, zahŕňajú napr. rodinné a priateľské väzby, pracovné vzťahy, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, ...“ Predpojatosť zamestnanca zúčastneného na konaní má pritom nesporne kvalifikovaný vplyv i na zákonnosť celého rozhodnutia správneho orgánu, čo konštatoval vo svojom pôvodnom rozhodnutí i odvolací správny orgán, v rozhodnutí Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-Zá-OVBP2-2019/004464/Rep zo dňa 26.2.2019. Po vydaní tohto kasačného rozhodnutia prvostupňový správny orgán z konania vylúčil splnomocnenú zástupkyňu stavebníkov O.. L. E. pre jej zaujatosť v prospech stavebníkov. Okrem zjavnej neopodstatnenosti posudzovania pozitívnej zaujatosti splnomocnenkyne voči splnomocnencom nemohol prvostupňový správny orgán vylúčiť z konania autorku projektovej dokumentácie, ktorej toto postavenie plynie priamo zo stavebného zákona ( Stavebného zákona). Správny orgán však nevylúčil zamestnancov správneho orgánu zúčastnených na konaní pre ich pozitívnu zaujatosť ku svojej kolegyni. Podľa presvedčenia žalobcu a odvolateľov, však takýto postup prvostupňového správneho orgánu nebol vecne správnym, a to z dôvodu kolegiálneho vzťahu zástupcu účastníka konania a súčasne účastníka konania so zamestnancami stavebného úradu - Mesta Liptovský Mikuláš. Rovnako nepovažovali za dostatočné skúmanie tejto predpojatosti, ako ani odôvodnenie tohto rozhodnutia, ktoré sa navyše dovolávalo poukazu na fakt, že v konaní doposiaľ zamestnanci správneho orgánu nijako nepochybili, čo bolo vyvrátené právoplatným kasačným rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-ZAOVBP2- 2019/004464/Rep zo dňa 26.2.2019 či manipuláciou so spisom, kedy bolo „nevhodné“ uznesenie vybraté z administratívneho spisu. Rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. Msú/ÚRaSP 2019/01031-27/ SHa, 2018/01916, 2017/05131 zo dňa 17.1.2020 a namietanú predpojatosť však odvolací správny orgán nerevidoval. V súvislosti s dlhodobo namietanou predpojatosťou účastníkov konania uviedol, že kolegiálny vzťah medzi zamestnancom stavebného úradu a stavebníkom, príp. iným účastníkom

konania podľa Stavebného zákona, nie je skutočnosť, ktorá by nasvedčovala jeho vylúčenie podľa § 9 Správneho poriadku. Inak by totiž bolo vylúčené uskutočniť akékoľvek konanie podľa stavebného zákona v prípade, keď účastníkom konania je osoba, ktorá je zamestnancom obce. Pri každom zamestnancovi obce, ktorý by zabezpečoval činnosť stavebného úradu, by potom existovala dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k účastníkom konania - kolegiálny vzťah. Ustanovenia Správneho poriadku upravujú postup správnych orgánov pri rozhodovaní o vylúčení zamestnancov alebo členov správneho orgánu, neupravujú však postup v prípade vylúčenia správneho orgánu ako celku, čo by bolo nevyhnutné, ak účastníkom konania je zamestnanec obce/ mesta. Z uvedených dôvodov tak v zmysle názoru odvolacieho správneho orgánu kolegiálny vzťah medzi zamestnancami stavebného úradu, ktorí rozhodujú vo veci podľa Stavebného zákona a účastníkmi konania, ktorí sú zamestnanci obce/ mesta, ale nie sú účastní na rozhodovaní, ale takýto postup nepripúšťa. Odvolacím správnym orgánom učinené právne posúdenie zaujatosti však považujú žalobcovia za vecne nesprávne, nakoľko sú presvedčení, že kolegiálny vzťah účastníka konania ku zamestnancom správneho orgánu zúčastneným na konaní zakladá vylúčenie všetkých zamestnancov z účasti na prejednávaní veci. Uvedené plynie i z názoru rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.2011, predmetom ktorého bola analogická námietka zaujatosti mierená voči všetkým zamestnancom správneho orgánu pre kolegiálny vzťah k účastníkovi konania. V rámci neho prvostupňový i odvolací správny súd uviedol, že v prípade, ak existuje dôvodná pochybnosť o nezaujatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu, má druhostupňový správny orgán - stavebný úrad určiť na konanie taký stavebný úrad vo svojej pôsobnosti, ktorý by pochybnosti o nezaujatosti nevzbudzoval. Nakoľko išlo o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačné rozhodnutie krajského súdu potvrdil. (Uvedenému korešponduje i doktrinálny názor vyjadrený v: Správny poriadok. Komentár 3. Vydanie. Potásch a kol. 2019.)

4. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnej správnej žalobe doručenom správnemu súdu 7.12.2020 navrhol predmetnú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že správnou žalobou žalobcovia namietajú skutočnosť, ako sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s ich odvolacou námietkou, ktorá súvisela s námietkou o predpojatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu, ktorú uplatnili v rámci prvostupňového správneho konania. K tejto námietke žalovaný opätovne uviedol, že iba kolegiálny vzťah medzi zamestnancom správneho orgánu účastným na rozhodovaní a účastníkom konania, ktorý je takisto zamestnancom správneho orgánu (v danom prípade ide o O.. E., ktorá je účastníčkou konania z titulu „projektant“), nie je dostatočný na to, aby bol zamestnanec, ktorý vo veci rozhoduje, z konania vylúčený. S názorom žalobcov, ktorí opierajú o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.2011, že „ak existuje dôvodná pochybnosť o nezaujatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu, má druhostupňový správny orgán určiť na konanie taký stavebný úrad vo svojej pôsobnosti, ktorý by pochybnosti o nezaujatosti nevzbudzoval“, sa žalovaný nestotožňuje. Podľa jeho názoru, ktorý opiera napr. o rozsudky Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 26.10.2016, alebo sp. zn. z 25.4.2013, že vylúčiť zo správneho konania nemožno celý správny orgán. Čo sa týka určenia iného stavebného úradu nadriadeným orgánom, tak ani takýto postup by nebol súladný so zákonom. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.2011, na ktorý poukazujú žalobcovia, tak tento súvisí s vyvlastňovacím konaním, ktorého postup bol v čase rozhodovania súdov upravený v ustanoveniach § 108 až § 116 Stavebného zákona. Najvyšší súd SR v rozsudku poukázal práve na opomenutie ust. § 112 ods. 2 posledná veta Stavebného zákona (cit.): „Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.“ Žalovaný poukazuje na to, že uvedené ustanovenie sa týka len vyvlastňovacieho konania a preto ho nemožno aplikovať v iných správnych konaniach vedených podľa Stavebného zákona, v ktorých sa z obdobných dôvodov aplikuje práve ust. § 119 ods. 1 a 3 Stavebného zákona. Okrem toho žalovaný podotýka, že problematika vyplývajúca z uvedeného rozsudku sa dotýka inej veci, a to aplikácie § 112 ods. 2 (v prípade iných konaní aplikácie § 119 ods. 1 a 3) Stavebného zákona v prípade, keď navrhovateľom / stavebníkom / vlastníkom stavby je obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu a jej zamestnanci vykonávajú činnosť stavebného úradu aj pre iné obce. Vtedy pri aplikácii § 112 ods. 2 (resp. § 119 ods. 1 a 3) Stavebného zákona má okresný úrad v sídle kraja prihliadať na to, aby nevznikla pochybnosť o predpojatosti zamestnancov, t. j. určiť nie takú obec, ktorej činnosť stavebného úradu vykonávajú zamestnanci navrhovateľa (stavebníka) vlastníka stavby, teda zamestnanci obce, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia v rade 1/ až 4/ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 26.1.2021 v podstate tak, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zo strany tohto

správneho orgánu nedošlo ku správnej interpretácii dôvodov všeobecnej správnej žaloby žalobcov v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení celú svoju argumentáciu zakladá na poukaze na právne vety vyjadrené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. z 25.4.2013. Oba z nich sa však týkajú pomerne známej problematiky, a to námietky zaujatosti vznesenej voči starostovi obce, teda skutočnosti, že starosta obce nie je zamestnancom obce a Správny poriadok tak neumožňuje, aby bol zo správnych konaní vylúčený uplatnením § 9 Správneho poriadku. V zmysle tejto právnej normy možno totiž vylúčiť výlučne zamestnanca správneho orgánu, ktorým starosta obce nie je. V správnych konaniach, ktorých súdny prieskum prebieha v predmetnom správnom súdnom konaní, účastníci správnych konaní od počiatku namietali výlučne vylúčenie zamestnancov správneho orgánu, presne tak ako to predpokladá § 9 Správneho poriadku. Domáhali sa tak uplatnenia svojho subjektívneho práva, garantovaného Správnym poriadkom z dôvodu, že vzhľadom na priamy kolegiálny (pracovnoprávny) vzťah zamestnancov správneho orgánu ku zamestnankyni Mesta Liptovský Mikuláš, a to účastníčky stavebného konania z titulu autorky projektovej dokumentácie stavby a splnomocnenej zástupkyni stavebníkov existuje dôvodná pochybnosť o nepredpojatosti zamestnancov tohto správneho orgánu. Právo na vylúčenie takéhoto zamestnanca správneho orgánu svedčí účastníkovi správneho konania nielen v zmysle § 9 Správneho poriadku, ale i z čl. 41 - Právo na dobrú správu veci verejných Charty základných práv Európskej únie, a to v zmysle čiastkového oprávnenia plynúceho z tohto práva v podobe práva na nestranné správne konanie. Týmto právam tvoriacim pilier komunitárneho práva Európskej únie v oblasti verejnej správy, ku rešpektovaniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala, je potrebné podriadiť í výklad a aplikáciu vnútroštátneho práva tak, aby v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ nedošlo k prelamovaniu komunitárneho práva. Uvedeným subjektívnym právam účastníkom konania možno vyhovieť výlučne tak, ako to právne verifikoval vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 22.6.2011 Najvyšší súd SR, že „ak existuje dôvodná pochybnosť o nezaujatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu, má druhostupňový správny orgán určiť na konanie taký stavebný úrad vo svojej pôsobnosti, ktorý by pochybnosti o nezaujatosti nevzbudzoval“. Predpoklady pre kvalifikované zrealizovanie správneho konania má i iný stavebný úrad, a to cestou zamestnancov, ktorí nevzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich nepredpojatosti (v Najvyšším súdom SR posudzovanom prípade išlo o rovnakú námietku zaujatosti vznesenú voči všetkým zamestnancom stavebného úradu.) Spochybňovanie uplatnenia takéhoto postupu zo strany žalovaného neobstojí ani v prípade poukazu na vzťah precedenčného rozsudku a § 132 ods. 2 Stavebného zákona a to jednak s ohľadom na analógiu bežne uplatňovanú v právnom poriadku, ako i s ohľadom na skutočnosť, že identické pravidlo zakotvuje i § 119 ods. 3 Stavebného zákona priamo uplatniteľný v správnych konaniach, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní o všeobecnej správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia na podanej žalobe v plnom rozsahu trvajú a žiadajú konajúci správny súd, aby jej v plnom rozsahu vyhovel.

6. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ v replike zo dňa 25.01.2021 uviedli, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zo strany tohto správneho orgánu nedošlo ku správnej interpretácii dôvodov všeobecnej správnej žaloby žalobcov v konaní pred Krajským súdom v Žiline v právnej veci vedenej pod sp. zn. . Žalovaný vo svojom vyjadrení celú svoju argumentáciu zakladá na poukaze na právne vety vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016 a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2013. Obe z nich sa však týkajú pomerne známej problematiky, a to námietky zaujatosti vznesenej voči starostovi obce, teda skutočnosti, že starosta obce nie je zamestnancom obce a správny poriadok tak neumožňuje, aby bol zo správnych konaní vylúčený uplatnením (Správny poriadok). V zmysle tejto právnej normy možno totiž vylúčiť výlučne zamestnanca správneho orgánu, ktorým starosta obce nie je. V správnych konaniach, ktorých súdny prieskum prebieha v predmetnom konaní na Krajskom súde v Žiline, účastníci správnych konaní od počiatku namietali výlučne vylúčenie zamestnancov správneho orgánu, presne tak ako to predpokladá Správneho poriadku. Domáhali sa tak uplatnenia svojho subjektívneho práva, garantovaného Správnym poriadkom z dôvodu, že vzhľadom na priamy kolegiálny (pracovnoprávny) vzťah zamestnancov správneho orgánu ku zamestnankyni Mesta Liptovský Mikuláš, a to účastníčky stavebného konania z titulu autorky projektovej dokumentácie stavby a splnomocnenej zástupkyni stavebníkov existuje dôvodná pochybnosť o nepredpojatosti zamestnancov tohto správneho orgánu. Právo na vylúčenie takéhoto zamestnanca správneho orgánu svedčí účastníkovi správneho konania nielen v zmysle Správneho poriadku, ale i z či. 41 - Právo na dobrú správu veci verejných Charty základných práv Európskej únie, a to v zmysle čiastkového oprávnenia plynúceho z tohto práva v podobe

práva na nestranné správne konanie. Týmto právam tvoriacim pilier komunitárneho práva Európskej únie v oblastí verejnej správy, ku rešpektovaniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala, je potrebné podriadiť í výklad a aplikáciu vnútroštátneho práva tak, aby v zmysle zásady „pacta sunt servanda" nedošlo k prelamovaniu komunitárneho práva. Uvedeným subjektívnym právam účastníkom konania možno vyhovieť výlučne tak, ako to právne verifikoval vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 22.júna 201.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky, že „ak existuje dôvodná pochybnosť o nezaujatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu, má druhostupňový správny orgán určiť na konanie taký stavebný úrad vo svojej pôsobnosti, ktorý by pochybnosti o nezaujatosti nevzbudzoval". Predpoklady pre kvalifikované zrealizovanie správneho konania má i iný stavebný úrad, a to cestou zamestnancov, ktorí nevzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich nepredpojatosti. (V Najvyšším súdom Slovenskej republiky posudzovanom prípade išlo o rovnakú námietku zaujatostí vznesenú voči všetkým zamestnancom stavebného úradu.) Spochybňovanie uplatnenia takéhoto postupu zo strany žalovaného neobstojí ani v prípade poukazu na vzťah precedenčného rozsudku a Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) č. . a to jednak s ohľadom na analógiu bežne uplatňovanú v právnom poriadku, ako i s ohľadom na skutočnosť, že identické pravidlo zakotvuje i Stavebného zákona priamo uplatniteľný v správnych konaniach, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní o všeobecnej správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia na podanej žalobe v plnom rozsahu trvajú a žiadajú konajúci správny súd, aby jej v plnom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcov v rade 1/ až 4/ dupliku.

8. Ďalšia účastníčka konania v rade 6/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe doručenom súdu 16.2.2021 poukázala na to, že podstatou žaloby je opakované tvrdenie, že došlo k pochybeniu, keď neboli zo stavebného konania vylúčení všetci zamestnanci správneho orgánu titulom ich predpojatosti v predmetnom konaní. Žalobcovia od samého počiatku uplatňovali námietku zaujatosti voči všetkým zamestnancom správneho orgánu - stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš a to z dôvodu, že ona bola zástupkyňa a autorka projektovej dokumentácie stavebníkov a bola zamestnankyňou Mesta Liptovský Mikuláš a teda kolegyňou zamestnancov správneho orgánu zúčastnených na konaní. Poukázala na to, že pracovala na inom odbore, a to na odbore výstavby - na oddelení realizácie stavieb. Od 18.3.2019 už nie je zástupkyňou stavebníkov a od 1.8.2020 nie je ani zamestnankyňou Mestského úradu Liptovský Mikuláš. Samotný zamestnanecký pomer nemôže byť automaticky predpoklad predpojatosti. Dokonca správny orgán vydal aj rozhodnutia o nepredpojatosti O.. U. - referentky odboru územného rozhodovania a stavebného poriadku, O.. R. - vedúcej odboru územného rozhodovania a stavebného poriadku a O.. arch. T. - špecialistke útvaru hlavného architekta, čím bola táto otázka predpojatosti bez pochybností ukončená. Preto tvrdenie žalobcov o predpojatosti je účelové, a to aj z toho dôvodu, že okolnosti žalobou uvádzanej zaujatosti nemohli mať (navyše, keď všetky vady boli v rámci odvolacieho konania odstránené) vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ako účastníčka konania teda podotýka, že žalobcovia vznášajú opätovne (len inými slovami) predošlé námietky, a to navyše hrubým obštrukčným, účelovým a neobsažným spôsobom, rozvetveným do obsiahlych úvah a neopodstatnených tvrdení, a to už od roku 2018. So všetkými ich námietkami vznesenými v žalobe sa už viackrát stavebný úrad zaoberal, posudzoval ich a rozhodol. Žaloba má zjavne šikanózny charakter, sleduje sa ňou zneužitie práva a prieťahy v konaní.

9. Ďalší účastník konania v rade 8/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe z 11.2.2021 vo vzťahu k predmetnej žalobe uviedol, že žalobcovia im svojím obštrukčným konaním a podávaním nedôvodných a nepravdivých námietok v procese stavebného konania spôsobovali sústavne a zámerne neprimerané prieťahy v lehotách a doslova šikanovali stavebný úrad, ktorý sa musel nedôvodne zaoberať ich množstvom nezmyselnosťou, čoho dôkazom je stavebné povolenie rozsahu 39 strán a trvania stavebného konania 4 roky. Jednou z týchto námietok bola aj zaujatosť všetkých zamestnancov stavebného úradu bez uvedenia jedinej faktickej skutočnosti, v ktorej by bola ich zaujatosť preukázateľná, čo vníma ako ďalšiu obštrukciu v procese stavebného konania. Takú istú námietku by si mohli uplatniť aj oni ako stavebníci, keďže žalujúci D.. D. C. bol tiež zamestnancom Mestského úradu Liptovský Mikuláš a so všetkými sa osobne pozná. Okrem toho ich bývalá zástupkyňa O.. L. E. nebola zamestnankyňou stavebného úradu, ale úplne iného oddelenia Mestského úradu, takže nemala so zamestnancami stavebného úradu ani len priamy kolegiálny vzťah, na ktorý žalobcovia poukazujú. Toho času už nie je ani ich zástupkyňou, ani zamestnankyňou Mestského úradu Liptovský Mikuláš. Neprípustnosť vylúčenia všetkých zamestnancov Mestského úradu z tohto prípadu je erudovane

popísaná v stanovisku žalovaného, s ktorým sa plne stotožňuje. V žiadnom prípade nemožno na tento prípad vztiahnuť rozsudok NS SR zaoberajúci sa vyvlastňovacím konaním obce samotnej (Rozsudok NS SR sp.zn. Sžo 204/2010 zo dňa 22.júna 2011 , ktorý ako príklad ho uvádzajú žalobcovia). Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovia svojím konaním a obštrukciami v procese stavebného konania zámerne tento proces predlžovali (4 roky), keďže bolo od začiatku zrejmé, že neexistuje faktická prekážka pre vydanie stavebného povolenia. Žalobu vníma jednoznačne ako ďalší pokus žalobcov o predlžovanie tohto procesu, keďže žiadajú vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Oni ako stavebníci postupovali v dobrej vôli na základe právoplatného stavebného povolenia a trpezlivo strpeli doslova šikanovanie žalobcami počas procesu stavebného konania. Žiada súd, aby na vec nazeral vo svetle ich legitímneho očakávania uplatnenia si princípu právnej istoty.

10. Ďalší účastník konania v rade 8/ vo svojom vyjadrení z 1.4.2021 k replike žalobcov okrem iného uviedol, že námietka zaujatosti vznesená žalobcami voči všetkým zamestnancom stavebného úradu a voči všetkým ostatnými zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš, zúčastneným na konaní vo veci je jednoznačne kolektívnou námietkou voči všetkým zamestnancom (nie individuálne určeným zamestnancom) stavebného úradu. Žalobcovia žiadali týmto jednoznačne vylúčiť celý správny orgán, na čo správne poukázal žalovaný. Je síce pravdou, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaný poukazuje, sa týkajú námietky vznesenej voči starostovi, avšak v predmetných rozhodnutiach je správne uvádzané, že námietka vznesená podľa ust. § 9 Správneho poriadku môže byť vznesená len voči konkrétnemu zamestnancovi. Žalobcovia, však vo svojej námietke žiadnych zamestnancov nekonkretizovali a namietli zaujatosť voči všetkým zamestnancom, t. j. namietli zaujatosť celého stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš. Tiež nebolo nijak preukázané, že existuje „dôvodná pochybnosť“. Nestačí, tvrdenie žalobcu bez akéhokoľvek vecného dôkazu. Možnosť aplikácie záverov z rozhodnutia v právnej veci sp. zn.: a pritom sa odvolávanie na princíp analógie spočívajúceho v obdobnom využití ust. § 112 ods. 2 a § 119 ods. 3 Stavebného zákona nie je prípustné resp. priam vylúčené (využitie analógie je možné len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa). Žalobcovia doteraz nijako nekonkretizovali, aký negatívny dopad alebo prejav mala mať ich namietaná zaujatosť všetkých zamestnancov celého stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, keďže nenamietali samotnú vecnú stránku rozhodnutí.

11. Ďalšia účastníčka konania v rade 9/ vo svojom vyjadrení z 11.2.2021 k správnej žalobe poukázala na to, že podľa tvrdení žalobcov spočíva nezákonnosť postupu Mesta Liptovský Mikuláš v skutočnosti, že stavebný úrad nevylúčil všetkých zamestnancov zúčastnených na konaní pre ich pozitívnu zaujatosť k svojej kolegyni O.. L. E.. Žalovaný podľa tvrdení žalobcov mal túto skutočnosť v rámci rozhodnutia nesprávne právne posúdiť. Žalobcovia prostredníctvom svojho podania zo dňa 22.3.2018 doručili Mestu Liptovský Mikuláš námietku predpojatosti voči všetkým zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš zúčastneným na stavebnom konaní s odôvodnením, že všetci zamestnanci sú pozitívne zaujatí z dôvodu existencie zamestnaneckého vzťahu medzi zamestnancami a O.. L. E., ktorá v tom čase bola splnomocnenou zástupkyňou stavebníkov O.. P. E. a O.. D. E.. Vznesenie námietky predpojatosti je podaním, ktoré musí obsahovať podrobné zdôvodnenie a uvedenie konkrétnych skutočností a okolností vo vzťahu k zamestnancovi o ktorého predpojatosť v konaní ide. Vždy musí byť zrejmé, aké konkrétne okolnosti nasvedčujú predpojatosti zamestnanca. Žalobcovia prostredníctvom námietky predpojatosti žiadne konkrétne skutočnosti k jednotlivým zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš, z ktorých by bolo možno vyvodiť pochybnosti o predpojatosti zamestnancov neuviedli. Dôvod predpojatosti uvádzaný žalobcami bol však len všeobecný - existencia zamestnaneckého vzťahu medzi O.. L. E. a inými zamestnancami Mesta Liptovský Mikuláš. Účastníčka O.. P. E. má za to, že samotná skutočnosť existencie zamestnaneckého vzťahu nie je bez uvedenia bližších konkretizujúcich okolností (vo vzťahu k pomeru k prejednávanej veci alebo k pomeru účastníkov konania) dôvodom na vylúčenia zamestnanca. Samotná existencia zamestnaneckých vzťahov nemôže (a s prihliadnutím na ust. § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ani nezakladá) automaticky zakladať pochybnosť o predpojatosti zamestnanca. Ak by zákonodarca považoval existenciu zamestnaneckých vzťahov ako podmienku vylúčenia z konania, stanovil by túto skutočnosť ako obligatórny prípad predpojatosti s následkom automatického vylúčenia zamestnanca, ako je to v prípade uvedenom v ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku, kde zákonný následok vylúčenia nastáva bez ohľadu na pochybnosti o nepredpojatosti zamestnanca. Z tohto dôvodu existencia zamestnaneckého vzťahu musí byť z pohľadu vyhodnotenia námietky posúdená vždy individuálne voči konkrétne namietanému zamestnancovi a to na základe uvedenia konkrétnych skutočností v súvislosti s pomerom namietaného zamestnanca k prejednávanej veci alebo k pomeru účastníkom konania. V súvislosti so zamestnaneckými vzťahmi je potrebné zdôrazniť, že takéto

vzťahy môže mať rôznu „kvalitu“ z pohľadu vzťahov medzi jednotlivými zamestnancami. Samotná existencia zamestnaneckých vzťahov totiž neznamená, že zamestnanci majú vždy medzi sebou len kladný, kolegiálny alebo priateľský vzťah, naopak vzťahy medzi zamestnancami môžu variovať od neutrálnych, odmeraných, negatívnych až po nepriateľské. Z tohto pohľadu je zrejmé, že vzťahy medzi zamestnancami s ohľadom na ich prípadnú predpojatosť pre pomer k veci alebo k účastníkom konania môžu byť neutrálne, pozitívne alebo negatívne. Samotná existencia zamestnaneckého vzťahu z pohľadu predpojatosti je pre vylúčenie zamestnanca teda nepostačujúca a v rámci vznesenia námietky predpojatosti je potrebné uviesť konkrétne okolnosti, z ktorých možno mať pochybnosť o nepredpojatosti konkrétnych zamestnancov (čo však žalobcovia ako bolo uvedené vyššie v námietke predpojatosti neurobili). Nesprávnosť právneho názoru žalobcov v súvislosti s vylúčením všetkých zamestnancov všeobecnou námietkou predpojatosti z dôvodu existencie kolegiality zamestnancov v správnom konaní možno demonštrovať na príklade situácie ad absurdum. Napr. ohľadne žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo strany zamestnankyne Mesta Liptovský Mikuláš na pracovnej pozícii upratovačka, by Mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný úrad nemohlo rozhodnúť, nakoľko všetci zamestnanci mesta by podľa interpretácie žalobcu, museli byť zo správneho konania z dôvodu kolegiality so zamestnankyňou mesta na pozícii upratovačka vylúčení, a to z dôvodu pozitívnej zaujatosti k svojej kolegyni. Je zrejmé, že takýto záver je absurdný a neprijateľný. Žalobcovia prostredníctvom svojej námietky predpojatosti, túto námietku vzniesli paušálne voči všetkým zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš (z tohto ohľadu žalobcovia v podstate namietli správny orgán - stavebný úrad Mesta Liptovský Mikuláš). Dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že správny poriadok takýto postup neumožňuje, nakoľko v správnom konaní v súlade s ust. § 9 Správneho poriadku môže byť vylúčený vždy len konkrétny zamestnanec. Ohľadne nemožnosti vylúčenia správneho orgánu je tak právna literatúra ako aj rozhodovacia prax vyšších súdov jednotná. Ničím nepodložená, všeobecná a paušálna námietka predpojatosti žalobcov zo dňa 22.3.2018 voči všetkým zamestnancov nebola spôsobilá pre vydanie rozhodnutia o predpojatosti zamestnancov. Pokiaľ žalobcovia predmetný právny záver vyvodzujú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: poukazuje na skutočnosť, že závery vyslovené v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je možné vzťahovať na prejednávanú vec. Právna vec riešená v rozhodnutí sp. zn.: sa týka skutkovo úplne odlišnej situácie vo vyvlastňovacom konaní. Z rozhodnutia vo veci sp. zn.: v žiadnom prípade nevyplýva, že konajúce súdy aprobovali postup vylúčenia všetkých zamestnancov stavebného úradu výlučne z dôvodu pre kolegiálny vzťah k účastníkovi konania. Konajúce súdy ako jeden z dôvodov nezákonnosti tam posudzovaného správneho konania uviedli, že správny orgán v rámci prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania na vec neaplikoval ust. § 112 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého „Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.“ Ustanovenie § 112 ods. 2 Stavebného zákona je aplikovateľné len v súvislosti s vyvlastňovacím konaním. Poukázala na to, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚRaSP 2018/01916-11/SHa zo dňa: 20.07.2018 prostredníctvom ktorého bola dodatočne povolená stavba stavebníkov O.. P. E. a O.. D. E.. Predmetné rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcov ako odvolateľov zo strany žalovaného zrušené rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/004464/Rep zo dňa: 26.2.2019. Dôvodom zrušenia skoršieho rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš zo strany žalovaného bola okrem iného skutočnosť, že Mesto Liptovský Mikuláš sa nesprávne vysporiadal práve s námietkou predpojatosti žalobcov zo dňa 22.3.2018, nakoľko mesto sa s námietkou vysporiadalo len v odôvodnení rozhodnutia č. MsÚ/ÚRaSP 2018/01916-11/SHa zo dňa 20.7.2018 ako rozhodnutia vo veci samej, pričom zákonným postupom zo strany mesta malo byť vydanie samostatného rozhodnutia o námietke predpojatosti pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Ako správne konštatuje žalovaný v rozhodnutí Mesto Liptovský Mikuláš v rámci nového prejedania veci (po zrušení skoršieho rozhodnutia mesta zo strany žalovaného) vadu týkajúcu sa rozhodovania o námietke predpojatosti zo dňa 22.3.2018 odstránil, nakoľko v súvislosti s predmetnou námietkou žalobcov došlo zo strany mesta k vydaniu rozhodnutia č. MsÚ/Práv.-6450/2019-3/SLa zo dňa 11.9.2019, prostredníctvom ktorého bolo rozhodnuté, že zamestnankyňa O.. J. U., ktorej predmetná vec bola pridelená na vybavenie sa z konania nevylučuje. Mesto Liptovský Mikuláš, zrejme vzhľadom na všeobecnú námietku predpojatosti voči všetkým zamestnancom a z dôvodu opatrnosti rozhodlo aj o nevylúčení zamestnankýň O.. P. R. a O.. arch. Q. T.. Predmetné rozhodnutia boli zo strany Mesta Liptovský Mikuláš náležitým spôsobom odôvodnené, čo nakoniec v žalobe nespochybňujú ani samotní žalobcovia. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že stavebníci O.. P. E. a O.. D. E. dňa 18.3.2019 odvolali generálne plnomocenstvo O.. L. E.. V čase, keď Mesto Liptovský Mikuláš o námietke predpojatosti žalobcov (v intenciách záväzného právneho názoru) rozhodovalo (dňa 11.9.2019), už ani len v teoretickej rovine nebolo

možné vzhľadom na skutkový stav po odvolaní plnomocenstva uvažovať o tom, že by niektorá zo zamestnankýň bola alebo mohla byť vo veci predpojatá z toho dôvodu, že iná zamestnankyňa Mesta Liptovský Mikuláš je splnomocnenkyňou stavebníkov. V predmetnej veci bolo v stavebnom konaní vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré s prihliadnutím na potvrdzujúce Rozhodnutie vydané žalovaným sa stalo právoplatné. Účastníci O.. P. E. a O.. D. E. s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty a prezumpciu správnosti právoplatného Prvostupňového rozhodnutia zrealizovali stavbu, ktorá je v súčasnej dobe v štádiu dokončenej hrubej stavby. Zrušenie napadnutého rozhodnutia alternatívne súčasné zrušenie rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia by bolo neakceptovateľným zásahom do práv účastníkov administratívneho konania stavebníkov. Žalobcovia v rámci správnej žaloby a žalobných bodov nenamietajú voči materiálnej a vecnej správnosti (čo do merita veci) napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovia nenamietajú voči materiálnej a vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného napriek tomu, že v predmetnom správnom konaní vzniesli cez 30 námietok, kde im nebolo vyhovené v prípade 22 námietok. Žalobcovia taktiež nenamietajú materiálnu a vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného a to napriek tomu, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutia namietali nezákonnosť ohľadne viacerých skutočností v súvislosti so zadovažovaním podkladov do administratívneho spisu, namietali neaktuálnosť stanovísk, porušenie práv v súvislosti s nahliadaním do spisu, namietali rozpornosť a zmätočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, nezákonnosť vyhodnotenia plynutia lehôt atď. Poukázala na to, že stavebníci realizovali právo stavby s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty a vo viere v prezumpciu správnosti a zákonnosti právoplatného prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na princíp právnej istoty v ďalšom uviedla, že potrebné zohľadniť, že v prejednávanej správnej veci stavebníkom v prípade zistenia nezákonného postupu žalovaného a Mesta Liptovský Mikuláš v súvislosti s vyhodnotením námietky predpojatosti, nemožno týmto pričítať žiadnu mieru zavinenia v súvislosti s prípadným zisteným nezákonným stavom ohľadne rozhodnutia o námietke predpojatosti. Taktiež je potrebné prihliadnuť na proporcionalitu výsledkov zamýšľaných žalobou v podobe zrušení Rozhodnutia a Prvostupňového rozhodnutia a to najmä za stavu, keď stavebné konanie trvalo skoro 4 roky, žalobcovia ako bolo uvedené vyššie, čo materiálnej a vecnej správnosti rozhodnutí správnych orgánov nenamietajú a výsledkom zrušenia predmetných rozhodnutí by bolo zopakovanie predmetného administratívneho konania za účelom odstránenia prípadného nezákonného rozhodnutia o námietke predpojatosti, čo možno považovať za rozporné so zásadou hospodárnosti správneho konania. Konanie žalobcov, ktorí nenamietajú žiadne vecné a materiálne pochybenia rozhodnutí správnych orgánov, pričom namietajú len pochybenie ohľadne neprávneho právneho názoru v súvislosti s vyhodnotením námietky predpojatosti, je konaním špekulatívnym a šikanóznym, kde jediným účelom je vedomé spôsobenie škody stavebníkom stavby zo strany žalobcov. Takéto konanie je v rozpore so základnými princípmi konania pred správnym súdom s možným následkom podľa ust. , kedy správny súd neposkytne ochranu práva a oprávneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

12. Ďalšia účastníčka konania v rade 9/ vo svojom vyjadrení z 31.3.2021 k replike žalobcov okrem iného uviedla, že právne závery žalobcov, tak ako sú tieto uvedené vo vyjadrení žalobcov sú v celom rozsahu nesprávne a nemajú žiadnu oporu v platnom práve. Ak žalobcovia poukazujú na možnosť aplikácie záverov z rozhodnutia v právnej veci sp. zn.: a pritom sa odvolávajú na princíp analógie spočívajúceho v obdobnom využití ust. a Stavebného zákona, poukazuje na to, že využitie analógie v odvetví verejného práva je fakticky (aj vzhľadom na základnú ústavnú zásadu vyplývajúcu z , podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) vylúčené, a využitie analógie je možné len tam kde to zákon výslovne pripúšťa. V žiadnom prípade teda nie je možné označiť ako správne závery žalobcov, kde títo naznačujú využitie analógie s ust. a Stavebného zákona na situáciu prejednávanú v ich prípade. Odvolávanie sa žalobcov na čl. 41 - Právo na dobrú správu veci verejných Charty základných práv Európskej únie, je úplne nenáležité. Potom čo bolo zrušené skoršie rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš zo strany žalovaného, Mesto Liptovský Mikuláš o námietke zaujatosti rozhodlo príslušným postupom podľa Správneho poriadku. Žalobcom sa teda dostalo všetkých práv, ktoré vyplývajú z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie. Naopak je potrebné uviesť, že práve žalobcovia svoje práva v stavebnom konaní zneužívali na úkor účastníkov - stavebníkov, a to práve na účelové predlžovanie stavebného konania, o čom nakoniec svedčí aj fakt, že žalobcovia nepodali správnu žalobu, z ktorej by vyvodzovali nezákonnosť rozhodnutí čo do ich materiálnej a vecnej správnosti ohľadne rozhodnutia o 22 námietkach žalobcov, ktorým nebolo

vyhovené, ale títo žalobu podali výlučne z dôvodu údajného procesného pochybenia v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti.

13. Ostatní ďalší účastníci konania svoje právo na vyjadrenie sa k správnej žalobe nevyužili.

14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario v spojení s . Nezistil ani dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ostatných písmen ust. . Rozsudok bol vyhlásený verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

15. Po preskúmaní veci a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu správny súd aj v súlade s vysloveným záväzným názorom kasačného súdu ohľadne aplikácie právnej úpravy, podľa ktorej sa majú skúmať podmienky, za ktorých môže správny súd konať, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, čo je dôvodom pre jej zamietnutie.

16. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

17. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby ( ). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

18. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ).

19. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca

v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25.11.2010).

20. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

21. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených; stanoviť ich náleží žalobcovi. neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ).

22. Správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Dispozičný princíp obsiahnutý v sa v správnom súdnom konaní uplatňuje bezvýhradne a znamená, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (návrhu), ktorou disponuje žalobca. Táto premisa sa plne uplatní aj pre prípad dispozície so žalobou (návrhom) či obmedzenia rozsahu žaloby alebo žalobných bodov, ako aj čo do rozšírenia alebo doplnenia správnej žaloby. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.

23. V prvom rade je potrebné vo vzťahu k prejednávanej veci uviesť, že žalobcovia v podanej žalobe vôbec nenamietajú materiálnu a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia hoci v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu namietali nezákonnosť ohľadne viacerých skutočností týkajúcich sa predmetného stavebného konania. Vzhľadom na to, že žalobcovia postavili správnu žalobu na jedinom žalobnom bode, ktorým bolo nesprávne právne posúdenej námietky zaujatosti s tým, že v konaní pred týmito správnymi orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, správny súd najskôr poznamenáva, že žalobcovia v celej žalobe vôbec nekonkretizovali akou inou nezákonnosťou týkajúcou sa samotného vecného rozhodnutia (nie procesného postupu jemu predchádzajúcemu) sa má napadnuté rozhodnutie vyznačovať (t.j. akou vadou zákonnosti má byť postihnuté). Z tohto dôvodu sa správny súd zameral len na to, či možno žalobcami vznesenú námietku zaujatosti považovať za nesprávne posúdenú tak žalovaným ako i prvostupňovým orgánom, a to s dopadom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

Podľa § 11 ods. 2 Správneho poriadku predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že

zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

25. Z obsahu administratívneho spisu je zistiteľné, že námietkou zaujatosti vznesenej žalobcami voči všetkým zamestnancom príslušného stavebného úradu ako i voči všetkým zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš vrátane O.. L. E. (ktorá bola splnomocneným zástupcom stavebníkov a súčasne i projektantkou projektu predmetnej stavby s tým, že zároveň má postavenie účastníčky predmetného administratívneho konania ako i tohto správneho súdneho konania) sa stavebný úrad zaoberal v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia č.: MsÚ/ÚRaSP 2017/05131-11/SHa (2018/01916-11/SHa) z 20.7.2018, v ktorom uviedol, že predmetnej námietke zaujatosti nevyhovuje nakoľko dospel k záveru, že dôvody zaujatosti neexistujú. V označenom rozhodnutí stavebný úrad tiež uviedol, že obsah vznesenej námietky je z vecného i právneho hľadiska značne zmätočný keď účastníci konania organicky spojili neprijateľnosť zastupovania stavebníkov zamestnankyňou správneho orgánu v danom konaní a námietkou zaujatosti proti všetkým zamestnancom Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku, ako aj všetkým ostatným zamestnancom Mesta Liptovský Mikuláš, zúčastnených na konaní vo veci. Okrem toho skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca musia mať charakter podania (§ 19 Správneho poriadku), z ktorého musia byť zrejmé všetky podstatné skutočnosti smerujúce k príslušnému rozhodnutiu a ktoré musia byť jednoznačne konkretizované. Z obsahu námietky napokon nemožno v žiadnom prípade vyvodzovať, že ide o podnet na vylúčenie p. E. E., nakoľko námietky prakticky smerujú voči všetkým zamestnancom správneho orgánu, ako je uvedené vyššie, čo je z hľadiska skutkového i právneho bezpredmetnou anomáliou v možnosti logickej realizácie a aplikovateľnosti v danom prípade. Označené rozhodnutie bolo na základe odvolania zrušené rozhodnutím žalovaného č.:OU-ZA-OVBP2-2019/004464/rep zo dňa 26.2.2019 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán stavebnému úradu okrem iného vytkol chybný postup v súvislosti s rozhodovaním o námietke predpojatosti zamestnancov zúčastnených na správnom konaní, čo mohlo mať vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán poukázal na to, že o námietke žalobcov nebolo rozhodnuté pred rozhodnutím vo veci samej a samostatným rozhodnutím. S touto námietkou sa nestačilo vysporiadať len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale malo byť o tomto vydané rozhodnutie. Po skonštatovaní, že ten zamestnanec, ktorému bola vec - rozhodovanie o stavbe uskutočnenej bez stavebného povolenia - pridelená na vybavenie, po podaní námietky vykonával ďalšie úkony a rozhodol vo veci samej pričom tým, že súčasne rozhodol aj o námietke zaujatosti, čím stal sa sudcom vo vlastnej veci, keďže práve jeho sa námietka týkala, žalovaný v pozícii odvolacieho orgánu uviedol, že vzhľadom na znenie odôvodnenia zamietnutia námietky predpojatosti nadobudol ten istý dojem ako odvolateľky, že stavebný úrad v súvislosti so vznesenou námietkou posudzoval predpojatosť či nepredpojatosť O.. L. E.. Následne stavebníci dňa: 18.03.2019 odvolali generálne plnomocenstvo O.. L. E.. Následne stavebný úrad vydal dňa 22.3.2019 rozhodnutie č.: Msú/ÚRaSP 2019/01031-15; 2017/05131; 2018/01916 ktorým rozhodol o vylúčení zamestnankyne mesta O.. L. E.. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia (bod 2. tohto rozsudku) vo vzťahu k označenému rozhodnutiu konštatoval, že nevyhovuje požiadavke zákonnosti, pričom k rovnakému názoru pravdepodobne dospel aj stavebný úrad, keď neskôr vydal rozhodnutia č. Msú/ Práv.-6450/2019-3/Sla zo dňa 11.9.2019, č. Msú/Práv.-6450/2019-4/Sla zo dňa 11.9.2019 a č. MsU/ Práv.-6450/2019-2/Sla zo dňa 11.9.2019, ktorými v intenciách § 12 Správneho poriadku rozhodol o nevylúčení zamestnankyne stavebného úradu, ktorej bola vec pridelená na vybavenie - O.. J. U., ďalej zamestnankyne stavebného úradu - vedúcej odboru ÚRaSP O.. P. R. - priamej nadriadenej O., J. U., a tiež zamestnankyne Mesta Liptovský Mikuláš, špecialistke útvaru hlavného architekta O.. arch. Q. T. podieľajúcej sa na rozhodovaní v tom zmysle, že ako interný poradný orgán stavebného úradu sa vyjadrovala k súladu navrhovanej stavby s platným územným plánom mesta Liptovský Mikuláš.

26. Tak žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ako i ďalší procesne aktívni účastníci konania, ktorí svoje právo na vyjadrenie sa v tomto správnom súdnom konaní využili, v podstate zhrnuli všetky dôvody, pre ktoré nemožno predmetnú správnu žalobu považovať za dôvodnú. Správny súd teda vo vzťahu k tomuto elementárnemu a jedinému žalobnému bodu i samotnej námietke zaujatosti uzatvára:

27. Všeobecným záujmom je, aby správne konanie bolo objektívne a nestranné tak, ako to určujú základné pravidlá činnosti správnych orgánov. Správny poriadok vymedzil v § 9 ods. 1, že je možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci každého zamestnanca správneho orgánu, ak je možné, so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom mať pochybnosti o

jeho nepredpojatosti. Správny orgán uskutočňujúci správne konanie vo vzťahu k účastníkovi konania reprezentuje jeho konkrétny zamestnanec. Rozhodnutie vydávané v mene správneho orgánu sa realizuje prostredníctvom rozhodovacej činnosti jednotlivca, spravidla zamestnanca správneho orgánu. Určovanie zamestnancov správneho orgánu, ktorí budú konať v určitých typoch vecí, závisí od množstva okolností (personálneho obsadenia správneho orgánu, rozvrhu práce správneho orgánu, všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov správneho orgánu a pod.).

28. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.4.2010) nezaujatá je úradná osoba, ktorá v každom štádiu správneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude danú vec prejednávať a v nej rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti zamestnanca je to, či obavy účastníka o nestrannosť zamestnanca sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom.

29. Vylúčenie pre predpojatosť sa podľa účinného znenia Správneho poriadku môže týkať len zamestnancov správneho orgánu, nie správneho orgánu ako celku. Samozrejme, za určitých okolností nie je vylúčené, aby vo veci boli vylúčení všetci zamestnanci správneho orgánu oprávnení rozhodovať vo veci, avšak skúmanie okolností zaujatosti (predpojatosti) musí byť aj v tomto prípade individualizované, nie „paušalizované“. Správny orgán je povinný skúmať existenciu dôvodov zaujatosti. V rámci skúmania dôvodov zaujatosti môže správny orgán dospieť k záveru, že tieto dôvody neexistujú a námietku zaujatosti rozhodnutím zamietne. Ak sa však zistí dôvod, je povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o vylúčení zamestnanca. Dôvody zaujatosti sú v § 9 ods. 1 Správneho poriadku stanovené taxatívne. Pochybnosť o nezaujatosti je daná pomerom zamestnanca a) k veci b) k účastníkom konania, k ich zástupcom. Pojem „nepredpojatosť“ je potrebné interpretovať tak, že má negatívny aj pozitívny rozmer (t. j. zaujatosť v neprospech, ale aj v prospech účastníka konania). Ustanovenie § 9 Správneho poriadku určuje tiež dôvody, od ktorých sa zaujatosť, resp. predpojatosť môže odvíjať. Ide o „vec“, „účastníkov konania“ alebo „zástupcov účastníka konania“. Vecou sa rozumie meritum konania a rozhodovania, t. j. zaujatosť sa dá identifikovať vo vzťahu k objektu konania (a to tak v materiálnom, ako aj imateriálnom zmysle)

- napríklad stavba, vydanie povolenia na nakladanie s nebezpečnými chemickými látkami a pod.. Zaujatosť vo vzťahu k účastníkom a ich zástupcom má personálny rozmer a spravidla sa odvíja od nadštandardných vzťahov zamestnanca správneho orgánu s týmito osobami (blízki príbuzní, priatelia a pod.), prípadne od negatívnych faktorov (predchádzajúce súdne spory medzi zamestnancom správneho orgánu a účastníkom konania, resp. jeho zástupcom, notorický sťažovateľ a pod.). V predmetnom ustanovení sa určuje aj rozsah vylúčenia zamestnanca, a to tak, že takýto zamestnanec je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci. Vylúčenie z prejednávania znamená vylúčenie z realizácie procesných úkonov a postupov (procesné vedenie správneho konania, výsluch svedkov a pod.), vylúčenie z rozhodovania znamená materiálnu nemožnosť vo veci rozhodnúť, čo však neznamená, že nemôže vykonávať iné, konanie neovplyvňujúce úkony (napr. úkony administratívnej povahy). Od účastníka konania možno spravodlivo požadovať, aby námietky zaujatosti vznášal, resp. oznamoval len v prípade, ak zaujatosť zamestnanca správneho orgánu bude mať aj určité vonkajšie prejavy. Iba kolegiálny vzťah medzi zamestnancom správneho orgánu účastným na rozhodovaní a účastníkom konania, ktorý je takisto zamestnancom správneho orgánu, nie je sám osebe bez ďalšieho dostatočný na to, aby bol zamestnanec, ktorý vo veci rozhoduje, z konania vylúčený. Aj podľa názoru správneho súdu samotná skutočnosť existencie zamestnaneckého vzťahu nie je bez uvedenia bližších konkretizujúcich okolností (vo vzťahu k pomeru k prejednávanej veci alebo k pomeru účastníkov konania) dôvodom na vylúčenie zamestnanca. Samotná existencia zamestnaneckých vzťahov nemôže (a s prihliadnutím na ust. § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ani nezakladá) automaticky zakladať pochybnosť o predpojatosti zamestnanca. Ak by zákonodarca považoval samotnú existenciu zamestnaneckých vzťahov za skutočnosť odôvodňujúcu vylúčenie z konania, stanovil by túto skutočnosť ako obligatórny dôvod automatického ex lege vylúčenia zamestnanca, ako je to v prípade uvedenom v ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku, kde zákonný následok vylúčenia nastáva bez ohľadu na pochybnosti o nepredpojatosti zamestnanca. Samotná existencia zamestnaneckého vzťahu bez jednoznačne konkretizovaného dôvodu predpojatosti (zaujatosti) je pre vylúčenie zamestnanca absolútne nepostačujúca. V rámci vznesenia námietky predpojatosti je potrebné uviesť konkrétne okolnosti, z ktorých možno vyvodiť

pochybnosť o nepredpojatosti konkrétnych zamestnancov, čo však žalobcovia vo svojej paušálnej a ničím nepodloženej vznesenej námietke predpojatosti neurobili. Všeobecná, paušálna a ničím nepodložená námietka predpojatosti zaujatosti voči všetkým zamestnancov správneho orgánu aj tým, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci nepodieľajú (resp. vzhľadom na ich pracovné zaradenie ani nemôžu podieľať) nie je spôsobilá pre vydanie rozhodnutia o predpojatosti zamestnancov. Len na margo správny súd uvádza, že sa stotožňuje aj s konštatovaním o rôznej „kvalite a druhoch vzťahov“, a to tak na medziľudskej ako i kolegiálnej úrovni. Aj vzťahy medzi zamestnancami môžu variovať od neutrálnych, odmeraných, pozitívnych, priateľských, negatívnych až po nepriateľské atď.

30. Vychádzajúc z obsahu námietky zaujatosti vznesenej žalobcami išlo jednoznačne o kolektívnu námietku voči všetkým zamestnancom (nie individuálne určeným zamestnancom) stavebného úradu, čím žalobcovia de facto žiadali vylúčiť celý správny orgán, ako správne poukázal žalovaný. Je síce pravdou, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré žalovaný poukazuje sa týkajú námietky vznesenej voči starostovi, avšak v predmetných rozhodnutiach je správne uvádzané, že námietka vznesená podľa ust. § 9 Správneho poriadku môže byť vznesená len voči konkrétnemu zamestnancovi. Žalobcovia, však v rámci svojej námietky žiadnych zamestnancov nekonkretizovali a namietli zaujatosť voči všetkým zamestnancom, t.j. namietli zaujatosť celého stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš, a to bez toho, aby konkretizovali a uviedli jediný zákonom stanovený dôvod zaujatosti.

31. Na záver správny súd už len stručne poznamenáva, že právna vec riešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazujú žalobcovia, sa týka skutkovo úplne odlišnej situácie vo vyvlastňovacom konaní, ktorého postup bol v čase rozhodovania súdov upravený v ustanoveniach § 108 až § 116 Stavebného zákona, a z tohto rozhodnutia v žiadnom prípade nemožno vyvodiť právny záver, že konajúce súdy aprobovali postup vylúčenia všetkých zamestnancov stavebného úradu výlučne z dôvodu kolegiálneho vzťahu k účastníkovi konania.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností a vyslovených právnych záverov správny súd dospel k záveru, že predmetná správna žaloba je nedôvodná a preto túto s poukazom na ust. zamietol.

33. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcom bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že ako neúspešným účastníkom im náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

34. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 9/ rozhodol správny súd podľa tak, že im náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady trov konania zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.