Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/269/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, člena senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Y.. Ľ. W., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R. XXXX/XB, XXX XX X., zastúpený: PROVENTUS I advokáti s.r.o., advokátska kancelária, Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, 2/ PROGRES- TS, s. r. o., Kosodrevinová 42, 821 07 Bratislava, IČO: 35 691 778, 3/ Mestská časť Bratislava - Vajnory, Roľnícka 109, 831 07 Bratislava, IČO: 00 304 565, 4/ Občianske združenie Triblavina, Hviezdoslavova 1, 900 27 Bernolákovo, IČO: 50 331 981, 5/ T. B., nar. XX.XX.XXXX,Ž. XXXX/X, XXX XX X., 6/ Y.. T. D., L.., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XX, 7/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, 8/ Advokátska kancelária - JUDr. Anna Besedičová, advokát, Dlhá 7, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 37 182 676, 9/ Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 10/ DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2, 4, 832 03 Bratislava, IČO: 31 322 000, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., advokátska kancelária, Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, 11/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie , č. 20246/2017/SL/57186-M z 15.08.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava v pozícii stavebníka (ďalej len „Národná diaľničná spoločnosť“ alebo „stavebník“) podala listom č. zo dňa 24.10.2016 žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“. Na stavbu vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava územné rozhodnutie pod. č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015, ktoré potvrdilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa

17.12.2014 (právoplatnosť nadobudlo dňa 02.01.2015). Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty (ďalej len „ministerstvo“ alebo „špeciálny stavebný úrad“) podľa ods. l o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v spojení s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oznámil verejnou vyhláškou č. 25826/2016/C240-SCDPK/73738 zo dňa 23.11.2016 začatie stavebného konania známym účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Nakoľko boli špeciálnemu stavebnému úradu dostatočne známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad, upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania. Začatie konania bolo oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená na úradnej tabuli a na webovom sídle špeciálneho stavebného úradu v dňoch 23.11.2016 - 08.12.2016, na úradných tabuliach: Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, v mestských častiach Bratislava - Ružinov, Bratislava - Petržalka a Bratislava - Rusovce, v obciach Rovinka a Most pri Bratislave. V uskutočnenom konaní stavebný úrad posúdil žiadosť z hľadísk uvedených v a zistil, že nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Špeciálny stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby, preto vydal dňa 05.06.2017 rozhodnutie č. 05229/2017/C240-SCDPK/41077, ktorým povolil podľa stavebníkovi stavbu : „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ so stavebnými objektami špecifikovanými v rozhodnutí, na pozemkoch a za podmienok špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí.

2. Proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre diaľnice, č. 05229/2017/C240- SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017 podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 82/2017, č.20246/2017/SL/57186-M z 15.08.2017 tak, že potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 03.09.2017.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 02.11.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2017 sa žalobca domáha prieskumu , ktoré považuje za nezákonné z dôvodu nedostatok nestrannosti žalovaného, odňatia možnosti oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaného, nepravdivých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí, nedostatku nestrannosti zamestnancov Ministerstva dopravy a výstavby SR, neexistencie súhlasu záložného veriteľa k vydaniu stavebného povolenia, nezákonných opakovaných prerušovaní stavebných konaní a selektívneho prístupu stavebného úradu k účastníkom. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný, ktorý rozhodoval o podaných rozkladoch, mal byť podľa názoru žalobcu vylúčený, keďže nedostatok potrebnej nestrannosti sa v jeho osobe odzrkadľuje omnoho vážnejšie ako pri samotných zamestnancoch Ministerstva dopravy a výstavby SR rozhodujúcich v prvom stupni. I napriek tomu však rozhodoval o podaných rozkladoch bez zváženia tejto podstatnej okolnosti.

5. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zjavné, že k nemu zaslal stavebník svoje stanovisko. Predmetné stanovisko však nikdy nebolo doručené žalobcovi, a ani na jeho existenciu nebol zo strany žalovaného nijako upozornený. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza nepravdivé skutočnosti, ktoré mohol prevziať jedine zo stanoviska stavebníka. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca mal na stretnutí so zástupcami stavebníka v apríli 2017 tvrdiť, že do spisu nahliadol už vo februári 2016. Toto tvrdenie je jednoznačne nepravdivé - čo dokazuje zápisnica z predmetného rokovania, ako aj vágne, nezrozumiteľné a vyslovene nelogické. Národná diaľničná spoločnosť je subjekt, ktorý

hospodári s verejnými financiami, pričom priamy a jediný vplyv na tento subjekt má Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Národná diaľničná spoločnosť je teda realizátorom zámerov, resp. vykonávateľom vôle Ministerstva dopravy a výstavby SR v oblasti výstavby diaľnic. Ak teda Ministerstvo dopravy a výstavby SR má vystupovať ako nezávislý správny orgán pri posudzovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorým sa má realizovať zámer/vykonávať vôľa Ministerstva dopravy a výstavby SR, ťažko možno hovoriť o splnení podmienok nezávislosti a nestrannosti týchto subjektov. Podľa žalobcu štátnozamestnanecký a obdobný vzťah fyzickej osoby k Ministerstvu dopravy a výstavby SR ju absolútne diskvalifikuje rozhodovať v stavebnom konaní iniciovanom Národnou diaľničnou spoločnosťou. Touto rovinou sa však žalovaný vôbec nezaoberal, čím opäť zaťažil svoje rozhodnutie závažnými vadami.

6. V čase vydania stavebného povolenia na určitých pozemkoch vo vlastníctve stavebníka bolo zriadené sudcovské záložné právo v prospech žalobcu. Stavebné povolenia boli vydané ale bez súhlasu žalobcu, čo je v rozpore s ust. v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto námietku považoval za irelevantnú, nakoľko podľa neho stavebný úrad nie je povinný žiadať súhlas od záložného veriteľa k pozemkom, na ktorých stavbu povoľuje. Zo zákona totižto „nevyplýva, že ak by k dotknutému pozemku nejaká tretia osoba mala zriadené záložné právo, tak stavebný úrad môže nevydať, resp. nesmie vydať stavebné povolenie." Za tým cituje textáciu ust. . V tejto súvislosti žalobca vníma stanovisko žalovaného ako vyslovene účelové a nezákonné. Práva záložného veriteľa vyplývajú z a je ich povinný rešpektovať aj každý správny orgán, ktorého rozhodnutie môže zasiahnuť do podstaty týchto práv. Stavebný úrad si preto nemôže vyberať, že v prípade stavebného konania bude prehliadať inštitúty a vecné práva podľa , keďže ide o predpis súkromného práva a stavebné konanie je verejnoprávne. Práve naopak, stavebné úrady ako súčasť štátnej moci, sú práve a jedine s odkazom na ust. povinné rešpektovať všetky zákony, bez ohľadu na to, či patria do sféry súkromného práva alebo verejného. K tomu ale v prípade žalobcu nedošlo.

7. Žalovaný má za to, že vylúčením ust. správneho poriadku v nadväznosti na ust nedošlo ani k nezákonnosti v súvislostí s opakovanými prerušeniami stavebných konaní. S uvedeným názorom sa žalobca nestotožňuje a považuje ho za zjavne účelový a nerešpektujúci zmysel inštitútu prerušenia konania. Z aplikácie v osobitných stavebných konaniach je síce vylúčené ustanovenie správneho poriadku, no to neznamená, že správny orgán je oprávnený z toho istého dôvodu prerušovať stavebné konanie opakovane. Práve naopak, zo znenia všetkých relevantných právnych predpisov, t.j. správneho poriadku, nevyplýva, že by stavebný orgán mohol stavebné konanie prerušiť opakovane z toho istého dôvodu. V namietanom stavebnom konaní to však urobil a túto nezákonnosť ponechal žalovaný bez povšimnutia.

8. Pokiaľ ide o všeobecné doručovanie v stavebnom konaní vyhláškou žalobca poukazuje na ďalší selektívny nezákonný prístup stavebného úradu, ktorý žalovaný prehliadol. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný v časti venovanej rozkladu odvolateľa spoločnosti PROGRES-TS, s. r. o., v texte uvádza, že oznámenie o začatí stavebného konania bolo vykonané verejnou vyhláškou, no vzápätí dodáva, že spoločnosti PROGRES-TS, s. r. o. a zrejme aj ďalšiemu privilegovanému, mne neznámemu okruhu účastníkov, bolo oznámenie podľa všetkého zasielané aj štandardnou poštou. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného na strane 10 sa totiž konštatuje, že označená spoločnosť si oznámenie o začatí stavebného konania prevzala dňa 28.11.2016. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu a podľa ktorého ustanovenia citovaných právnych predpisov stavebný úrad niektorým známym účastníkom konania doručoval oznámenia a relevantné zásielky poštou a inému okruhu známych účastníkov nie. Je potom zjavné, že v namietanom stavebnom konaní nepostupoval stavebný úrad jednotne voči všetkým známym účastníkom a osoby, s ktorými konal, si vyberal svojvoľne, selektívne, bez akéhokoľvek právneho základu a účelovo tak, ako mu to vyhovovalo. Tým taktiež došlo k porušeniu základných princípov správneho konania, a to rovnosti účastníkov pred správnym orgánom. Ani túto závažnú skutočnosť žalovaný pri preskúmavaní spisu nezaregistroval.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2018 uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. K vylúčeniu ministra ako správneho orgánu z konania poznamenáva, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko minister ako ústredný orgán štátnej správy, podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, riadi ministerstvo a zodpovedá za jeho činnosť. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 08.11.2017, „ Ústredné orgány štátnej správy završujú organizačnú sústavu orgánov štátnej správy. Z toho dôvodu pri rozhodovaní týchto orgánovo individuálnych právach a povinnostiach neexistuje inštančne vyšší orgán, ktorý by mohol rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam uvedených orgánov. Preto správny poriadok upravuje špecifickú formu riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy - rozklad. Oproti odvolaniu je pre tento opravný prostriedok charakteristické, že sa pri ňom neuplatňuje devolutívny účinok odvolania, t. j. oprávnenie rozhodnúť o odvolaní neprechádza po vertikálnej línii na nadriadený správny orgán najbližšie vyššieho stupňa. Kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruje vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy. Podľa povahy môže ísť o ministra, predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy a pod. Vo všetkých prípadoch v podstate ide o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i druhom stupni sa uskutočňuje na správnom orgáne toho istého stupňa. “ Je teda jednoznačne zrejmé, že minister dopravy a výstavby SR mal v čase vydania napadnutého rozhodnutia postavenie správneho orgánu, nie pozíciu pracovníka, resp. zamestnanca správneho orgánu, preto nie je na neho možné aplikovať ustanovenie o správnom konaní (správny poriadok), upravujúce predpojatosť zamestnanca správneho orgánu.

10. Námietku odňatia možnosti oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom považuje za absolútne zavádzajúcu, a to z dôvodu, že správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť doručovať vyjadrenie účastníka konania k podanému rozkladu osobe, ktorá rozklad podala (žalobca). Správny orgán mal povinnosť žalobcom podaný rozklad doručiť ostatným účastníkom konania na vyjadrenie, čo aj urobil. Žalobca mohol následne využiť možnosť inštitútu nahliadnutia do spisu a s vyjadrením k podanému rozkladu sa mohol oboznámiť týmto spôsobom. V žiadnom prípade nemožno dané konanie správneho orgánu resp. ministra pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považovať za porušenie práv účastníka konania, konkrétne žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe ani nekonkretizoval, aké nepravdy z predložených stanovísk Národnej diaľničnej spoločnosti mali byť premietnuté do rozhodnutia žalovaného, a to ani po tom ako disponoval samotným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalobca pritom sám v žalobe uvádza, že obsah vyjadrenia resp. stanoviska žalovaného k jeho rozkladu nepozná a následne napriek danej skutočnosti zmätočne tvrdí, že rozhodnutie žalovaného obsahuje skutočnosti, ktoré vyplývajú jednoznačne zo stanoviska predloženého Národnou diaľničnou spoločnosťou.

11. Národná diaľničná spoločnosť ako stavebník stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“ kontaktovala žalobcu ešte pred začatím stavebného konania, a to ohľadne rokovania o pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, nakoľko pred samotným začatím stavebného konania bolo potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých mala byť diaľnica postavená. Stavebník diaľnice musí totižto podľa preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo podľa , pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ bolo v rozhodnutí žalovaného uvedené, že žalobca nahliadal do spisu vo februári 2016, jednalo sa o spis týkajúci sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkov pod diaľnicou a nie o spis týkajúci sa samotného stavebného konania. Uvedenými skutočnosťami tak chcel žalovaný poukázať na skutočnosť, že žalobca jednoznačne mal vedomosť o stavebnom konaní. 12. K námietke nestrannosti všetkých zamestnancov ministerstva v danej veci z dôvodu existencie štátnozamestnaneckého vzťahu k ministerstvu ako zriaďovateľovi Národnej diaľničnej spoločnosti žalovaný uvádza, že uvedený argument žalobcu je absolútne neopodstatnený. Žalobca v žalobe neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by potvrdzoval pomer zamestnancov ministerstva k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, či k samotnej veci. V tejto súvislosti podotýka, že ani jeden zamestnanec ministerstva nie je vo vzťahu k Národnej diaľničnej spoločnosti blízkou osobou, nezastupuje ju, nie je jej podriadený, nemá k nej blízky priateľský vzťah a nemá ani priamy osobný alebo majetkový záujem. Za zaujatého zamestnanca nie je možné považovať každého zamestnanca ministerstva alebo samotného ministra len z dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Zastáva názor, že objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť dotknutej osoby, túto automaticky vylučuje

ako predpojatú. Objektívna nestrannosť sa teda posudzuje podľa objektívnych symptómov, pričom rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať, čo žalobca v žalobe nesplnil. Povinnosti zamestnancov vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru k ministerstvu a z organizačného poriadku ministerstva, pričom kompetencie ministerstva ako špeciálneho stavebného úradu stanovuje ustanovenie o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27.04.2010, nezaujatá je úradná osoba, ktorá „v každom štádiu správneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, že bude danú vec prejednávať a v nej rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo. Prvkom zásadného v otázke rozhodovania o zaujatosti zamestnanca je to, či obavy účastníka o nestrannosť zamestnanca sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach tvrdených účastníkom. “ Aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom uznesení -11 zo dňa 18. septembra 2012 uviedol, že ,.Ustanovenie správneho poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu zamestnanca správneho orgánu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. “ Žalovaný podotýka, že takýto vzťah nebol zistený u žiadneho zo zamestnancov ministerstva vybavujúcich predmetnú vec žalobcu.

13. Čo sa týka súhlasu záložného veriteľa žalovaný uvádza, že pozemky pôvodne vlastnené žalobcom boli vyvlastnené v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti v režime trvalého záberu, a teda stavebník sa stal výlučným vlastníkom pozemkov. Záložné právo v prospech žalobcu bolo zriadené súdom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Zo zákona nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti, že by žalovaný ako špeciálny stavebný úrad nemohol vydať stavebné povolenie na pozemky, ku ktorým je zriadené záložné právo ako ani to, že by ministerstvo pred vydaním stavebného povolenia malo žiadať súhlas záložného veriteľa. Národná diaľničná spoločnosť v stavebnom konaní riadne preukázala, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. V námietke vo veci záložného práva žalobca sám ani netvrdí, že by stavebný úrad konal, resp. rozhodol v rozpore so , ale v žalobe namieta, že došlo k porušeniu v znení neskorších predpisov. Ak by sa aj záložný veriteľ nezdržal všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, tak neustanovuje, že by taký spôsob konania mal mať za následok neplatnosť súvisiacich právnych úkonov. Ak teda záložný dlžník (záložca) porušil právnym úkonom týkajúcim sa zálohu povinnosť zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa (žalobcu), nie je to dôvod neplatnosti takého úkonu. Oporu tohto tvrdenia možno nájsť aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2016, sp. zn. , ktorý sa zaoberá otázkou absencie súhlasu záložného veriteľa v súvislosti s výstavbou. Špeciálny stavebný úrad ako štátny orgán teda nie je oprávnený a ani nie je v jeho kompetencii v rámci stavebného konania skúmať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov stavebníka v nadväznosti na žalobcom namietané porušenie . V prípade, ak má žalobca opačný názor, je oprávnený podať žalobu na súd a domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Pre úplnosť dodáva, že v predmetnej veci došlo ešte pred podaním žaloby k zmene a Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 21.06.2017 zrušil záložné právo zriadené v prospech žalobcu k pozemkom vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti považuje námietky žalobcu k záložnému právu za neaktuálne a neopodstatnené.

14. K námietke žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia z dôvodu opakovaného prerušenia stavebného konania, prvýkrát na čas 90 dní a následne na ďalších 90 dní na základe žiadosti stavebníka, pričom správneho poriadku podmieňuje prerušenie konania návrhom všetkých účastníkov len na 30 dní, a zároveň podľa mal špeciálny stavebný úrad konanie zastaviť už po uplynutí prvej lehoty, uvádza, že ministerstvo postupovalo podľa vtedy platného , podľa ktorého: „ V konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , a .“ Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo neporušilo ustanovenie správneho poriadku. Zároveň dodáva, že ministerstvo postupovalo podľa ustanovenia , podľa ktorého stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. Z toho vyplýva, že zo strany ministerstva nedošlo ani k porušeniu §

60 ods. 2 . Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v predmetnom prípade sa na dané konanie použijú prioritne ustanovenia osobitného právneho predpisu, ktorým je , ktorý je lex specialis k správnemu poriadku. V právnej teórií platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generáli (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospel aj správny orgán, že na prerušenie konania, v ktorom sa povoľuje stavba diaľnice a ciest pre motorové vozidlá, bolo potrebné postupovať podľa vtedy platného znenia ustanovenia , ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu, a to správnemu poriadku. Všetky písomnosti týkajúce sa predmetného stavebného konania boli zverejnené podľa na úradnej tabuli ministerstva, ako aj na internetovej stránke ministerstva. Zo spisu je zrejmé, že verejné vyhlášky boli zverejnené na úradnej tabuli a internetovej stránke ministerstva, ako i na úradných tabuliach dotknutých obcí. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania spoločnosti PROGRES-TS aj prostredníctvom pošty uvádza, že zo správneho poriadku ani zo ako osobitného predpisu nevyplýva zákaz súbežného doručovania oznámenia o začatí stavebného konania do vlastných rúk a formou verejnej vyhlášky. Zverejnenie rozhodnutia formou verejnej vyhlášky v predmetnom konaní, nevylučuje zároveň doručovať písomnosti aj do vlastných rúk.

IV.

Vyjadrenia ďalších účastníkov

15. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo dňa 30.12.2021 súd pribral do konania ďalších účastníkov.

16. Ďalší účastník 9/ zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 21.01.2022, v ktorom uviedol, že zo správnej žaloby nie je zrejmé, na ktorých pozemkoch má byť stavba realizovaná resp. ktoré pozemky majú byť stavbou dotknuté, t,j. ďalší účastník 9/ ako zákonný zástupca štátu a neznámych vlastníkov nemá vedomosť o okruhu účastníkov, ktorých by mal v tomto konaní zastupovať. Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti zo správnej žaloby vyplýva, že žalobné dôvody (namietaný nedostatok nestrannosti ministra a zamestnancov žalovaného, odňatie možnosti oboznámiť sa a vyjadriť k podkladom rozhodnutia, neexistencia súhlasu záložného veriteľa k vydaniu stavebného konania, nezákonné prerušenia stavebných konaní, porušenie rovnosti účastníkov konania) majú charakter procesných pochybení vo vzťahu k žalobcovi, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť práva ostatných zúčastnených subjektov administratívneho konania. S poukazom na neexistenciu dôvodnej obavy, že by výsledkom tohto súdneho konania mohli byť priamo dotknuté vecné práva účastníkov, ktorých má Slovenský pozemkový fond v konaní zastupovať, ponecháva tak žalobné dôvody a posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v celom rozsahu na úvahe súdu.

17. Ďalší účastník 10/ uviedol vo svojom podaní zo dňa 01.02.2022, že sa nenapáda konanie, resp. podklady týkajúce sa jeho činnosti. Napádané majetkovo-právne vysporiadanie, resp. samotné stavebné konanie nezabezpečoval ďalší účastník 10/.

18. Ďalší účastník 3/ v podaní zo dňa 31.01.2022 uviedol, že nevie o žiadnych nových skutočnostiach, ktoré sú predmetom súdneho konania a ktoré by mohli mať významný charakter na výsledok súdneho sporu a nemá vedomosť o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o spore. Má za to, že v zmysle výsledkom konania nebudú dotknuté práva a povinnosti ďalšieho účastníka 3/.

19. Ďalší účastník 7/ sa vyjadril k žalobe dňa 02.02.2022 tak, že podľa teórie správneho práva, nie je možné namietať predpojatosť vedúceho pracovníka orgánu, ktorý už nemá nadriadeného; minister súčasne nie je zamestnaneckom pomere; podľa §9 správneho poriadku je možné namietať len predpojatosť zamestnanca správneho orgánu. Žalobca namieta predpojatosť pričom neuvádza podľa ktorého ustanovenia správneho poriadku tak robí. Nesúhlasí s názorom, že je potrebné vylučovať všetkých zamestnancov, takéto riešenie by absurdne viedlo k znefunkčneniu verejnej správy Žalobca má pravdu v tom, že žalovaný ignorovaním súhlasu záložného veriteľa porušil zákon. Inštitút podľa ods. l a jeho uplatnenie je totiž tzv. občianskoprávnou námietkou podľa , ktorého ods. 2 jasne stanovuje procesný postup, ako sa má riešiť. Tvrdí, že

v procesnej otázke ohľadne prerušenia konania sa žalobca mýli. Žalobné dôvody, o ktoré sa žaloba opiera sú opodstatnené, dôvodné a preto navrhuje petitu žaloby v plnom rozsahu vyhovieť. Žalovaný má pravdu v tom, že ministra nemožno z konania vylúčiť; je však možné konštatovať jeho predpojatosť. Súd by však mal potom aj vytvoriť judikatúru ako takúto situáciu riešiť. Žalovaný má pravdu v tom, že zákon a priori nebráni, aby bolo vydané aj stavebné povolenie na stavbu, na ktorú je zriadené záložné právo. však procesné rieši situáciu, kedy účastník konania vznesie občianskoprávnu námietku, ktorá môže byť aj z titulu záložného práva. Procesný postup podľa nebol dodržaný s následkom ujmy žalobcu. Procesný postup je taký, že stavebné konanie sa preruší do doby vyriešenia občiansko-právnej námietky súdom. Z konania ministerstva osobitne v projekte D4 boli zo strany štáty hrubo porušené ústavné práva garantujúce vlastníctvo ale aj životné prostredie. Síce sa presadil politický záujem na realizácii diaľničnej infraštruktúry, ktorý má aj objektívne celospoločenské opodstatnenie, ale len za cenu hrubého porušenia ústavných práv občanov.

20. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2022 uviedol, že žalobca konštruuje závery, ktoré sa v žiadnom prípade nezakladajú na skutočnostiach. Žalobca na jednej strane tvrdí, že prvostupňový správny orgán mal postupovať v súlade s ustanovením a na druhej strane absolútne opomína tú skutočnosť, že žiadnu námietku prvostupňovému správnemu orgánu v zákonom stanovenej lehote nepredložil. V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Z obsahu rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu o povolení stavby: „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever" zo dňa 05.06.2017, č.: 05229/2017/C240- SCDPK/41077 je zrejmé, že žalobca v stanovenej lehote žiadnu námietku nepodal a špeciálny stavebný úrad teda objektívne nemohol uplatniť postup upravený ustanovením , na ktorý sa žalobca odvoláva. Žalobca si však mohol a mal s poukazom na koncentračnú zásadu uplatniť prípadné námietky v lehote stanovenej špeciálnym stavebným úradom. Národná diaľničná spoločnosť ako stavebník v stavebnom konaní riadne preukázala, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba. Námietku o záložnom práve žalobca v zásade prezentoval až v rozkladovom konaní, pričom uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 23.03.2017, ktorým bolo zriadené sudcovské záložné právo (nariadeným zabezpečovacím opatrením) k pozemkom vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti v prospech žalobcu bolo následným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -339 zo dňa 21.06.2017 zmenené tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že v už v priebehu konania o rozklade žalobca nemal žiadne záložné právo k pozemkom Národnej diaľničnej spoločnosti a jeho argumentácia nebola relevantná, pričom zároveň jeho námietky prezentované v rozklade boli podané niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty stanovenej špeciálnym stavebným úradom v oznámení o začatí stavebného konania. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca sťažnosť na Ústavný súd SR (sp. zn. -19), o ktorej rozhodol Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2017, pričom sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Ohľadom námietok žalobcu o nedostatku nestrannosti ministra, odňatí možnosti oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ministra, nestrannosti zamestnancov ministerstva, nezákonnom opakovanom prerušovaní stavebných konaní a selektívnom prístupe stavebného úradu k účastníkom, tieto považuje ďalší účastník 1/ za nedôvodné a prikláňa sa k vyjadreniu žalovaného. Žalobný návrh považuje za nedôvodný a konanie navrhuje zastaviť.

V.

Právne posúdenie

21. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s .

22. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. V intenciách ustanovenia , súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

25. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Podľa , stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

28. Podľa , stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

29. Podľa , stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

30. Podľa , pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c). Vysvetlivky k odkazom - odkaz pod 13) na , , odkaz pod 13a) na až 151p , odkaz pod 13b) napríklad o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odkaz pod 13c) o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

31. Podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa tento zákon vzťahuje na prípravu stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe vrátane ich súčastí a vyvolaných úprav 1) (ďalej len „“). Odkaz pod 1) a o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení V prílohe, na ktorú odkazuje , sa nachádza údaj o D4 „ št. hranica Rakúsko/SR - Bratislava - križovatka D2 Jarovce - križovatka Rovinka - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji-sever - križovatka s cestou II/502 - križovatka s cestou I/2 - križovatka s D2 Stupava juh - štátna hranica SR/Rakúsko.“

32. Podľa , ak stavebný úrad nenariadi ústne pojednávanie ani miestne zisťovanie, vyzve jednotlivo dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby svoje záväzné stanoviská a vyjadrenia a svoje námietky a pripomienky k žiadosti uplatnili najneskôr v určenej lehote; účastníkov konania vyzve verejnou vyhláškou. Táto lehota nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia alebo zverejnenia výzvy.

33. Podľa , stavebný úrad neprihliada na záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a na námietky a pripomienky účastníkov konania a zúčastnených osôb, ktoré už boli alebo mali byť uplatnené a vybavené alebo zohľadnené pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, alebo boli podané po lehote určenej podľa odsekov 2 a 3.

34. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace so stavbou sa vzťahujú stavebné predpisy 4a) a osobitný predpis.13) Odkaz pod 4a) o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odkaz pod 13) o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.

35. Podľa , v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú , , všeobecného predpisu o správnom konaní a , , , a .

36. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 82/2017, č.20246/2017/SL/57186-M z 15.08.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre , č. 05229/2017/C240-SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola povolená stavebníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti stavba „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“, v rozsahu niekoľko desiatok stavebných objektov, v katastrálnych územiach Jarovce, Rusovce, Petržalka, Podunajské Biskupice, Rovinka, Ružinov, Most pri Bratislave, Farná, Ivanka pri Dunaji, Vajnory, okres:Bratislava II, Bratislava III, Bratislava V, Senec, na pozemkoch a za podmienok špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí.

37. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre č. 05229/2017/C240- SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017 správny súd zistil, že špeciálny stavebný úrad oznámil verejnou vyhláškou č. 25826/2016/C240-SCDPK/73738 zo dňa 23.11.2016, začatie stavebného konania známym účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy. Nakoľko boli špeciálnemu stavebnému úradu dostatočne známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad, upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania. V oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad určil podľa lehotu, v ktorej sa účastníci konania a dotknuté orgány mohli vyjadriť k navrhovanej stavbe. Zároveň bolo začatie konania oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená na úradnej tabuli a na webovom sídle ministerstva v dňoch 23.11.2016 - 08.12.2016, na úradných tabuliach: Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, v mestských častiach Bratislava - Ružinov, Bratislava - Petržalka a Bratislava - Rusovce, v obciach Rovinka a Most pri Bratislave.

38. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor špeciálny stavebný úrad pre č. 05229/2017/C240-

SCDPK/41077 zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že špeciálnemu stavebnému úradu po Oznámení o začatí stavebného konania č. 25826/2016/C240-SCDPK/73738 zo dňa 23.11.2016 boli doručené pripomienky a námietky účastníkov konania, medzi ktorými sa nenachádza žalobca ako osoba, ktorá vzniesla námietku.

39. Zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby podľa ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú:

- postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy,

- ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. S tým spojený negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu mohla síce aj nastať, ale postačí i jej hrozba či potenciálna možnosť. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére. (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 876, 877).

40. Správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe neuviedol konkrétny pozemok s presnou identifikáciou tohto pozemku a právneho vzťahu žalobcu k pozemku, z ktorého by vyplývalo, akého konkrétneho subjektívneho práva žalobcu sa žaloba týka. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že stavebné povolenia sa vzťahuje k niekoľko desiatkam, ak nie stovkám pozemkov.

41. Správny súd uvádza, že žalobca v žalobe uvádza len veľmi všeobecne, že v čase vydania stavebného povolenia „na určitých“ pozemkoch vo vlastníctve stavebníka bolo zriadené sudcovské záložné právo v prospech žalobcu. Bližšia identifikácia pozemkov sa však v žalobe nenachádza.

42. Správny súd upozorňuje tiež na to, že žalobca neuviedol ani tú skutočnosť realizáciou ktorého stavebného objektu alebo jeho časti a na ktorom presne definovanom pozemku tohto stavebného objektu došlo k zásahu do jeho konkrétnych subjektívnych práv.

43. Správny súd uvádza, že tým, že žalobca neuviedol identifikáciu, charakter a rozsah zásahu do jeho subjektívnych práv, nepreukázal tak vznik svojej aktívnej žalobnej legitimácie.

44. Pre posúdenie možnosti zásahu do subjektívnych práv žalobcu správny súd vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že žalobca neuplatnil po oznámení o začatí stavebného konania v stanovenej lehote žiadne námietky. Z toho vyplýva, že žalobca si vlastnou pasivitou privodil stav, voči ktorému následne správnou žalobou vznáša námietky, ktoré mohol a mal vzniesť v administratívnom konaní, ale tak neurobil.

45. Na základe vyššie uvedených dôvodov tak správny súd uzavrel, že žalobca nielenže nevymedzil v žalobe zásah do svojich subjektívnych práv dostatočne konkrétnym spôsobom, ale svoje subjektívne práva v administratívnom konaní ani nebránil vznesením námietky v lehote stanovenej v oznámení o začatí stavebného konania.

46. Uvedené skutkové zistenie správneho súdu o nevyužití práva na vznesenie námietok žalobcom v administratívnom konaní tak zakladá právny názor správneho súdu, že nemohlo dôjsť k zásahu do takých subjektívnych práv žalobcu, ktorých ochranu mohol žalobca žiadať vznesením námietok v stavebnom konaní po oznámení o začatí stavebného konania, avšak ich na svoju ochranu nevzniesol, pričom na námietky vznesené po stanovenej lehote už nemožno zo zákona prihliadať.

47. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju žalobnú legitimáciu podľa .

48. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave žalobu podľa pre jej nedôvodnosť zamietol.

49. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu ani žiadne nevznikli. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa , podľa ktorého ďalším účastníkom 1/,2/,3/,4/,5/,6/,8/,9/,11/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko im vznik trov zo spisu nevyplýva, a ďalšiemu účastníkovi 7/ a 10/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal z dôvodu, že aj keď boli právne zastúpení, náhradu trov konania nežiadali.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.