Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/87/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: J., IČO: X., s miestom podnikania B.,

zast.: J., občianskym zástupcom, nar. X., bytom B., proti odporcovi : Mesto Hnúšťa, so

sídlom ul. Francisciho č. 74, 981 01 Hnúšťa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 25. februára 2009 č. k. -42, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 25. februára 2009 č. k. -42 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

č. 55/07/31 zo 16. apríla 2007 ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. j. 55/07/31 zo dňa 16.04.2007 odporca ako prvostupňový správny

orgán ochrany ovzdušia určil podľa a a a

o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (na účely tohto

rozsudku len „“) ročný poplatok na rok 2007 za znečisťovanie ovzdušia

podľa skutočnosti roka 2006 vo výške 1500,– Sk.

Odporca svoje rozhodnutie stroho odôvodnil tým, že mu bolo doručené oznámenie

navrhovateľky ako prevádzkovateľa o údajoch potrebných pre určenie výšky ročného

poplatku na rok 2007 podľa skutočnosti uplynulého roku. Na základe preskúmania uvedeného

oznámenia odporca zistil, že údaje uvedené v oznámení spĺňajú náležitosti ustanovené v § 6

ods. 4 a 5 Navrhovateľka uviedla potrebné údaje za všetky

prevádzkované malé zdroje v meste Hnúšťa v roku 2006.

V následnom poučení odporca konštatoval, že uvedené rozhodnutie nie je možné

preskúmať súdom.

II.

Proti uvedenému rozhodnutiu zaslala na adresu odporcu navrhovateľka dňa 29.04.2007

odvolanie. Odporca dňa 11.05.2007 postúpil odvolanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Až na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.10.2008

sp. zn. bolo určené, že na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu

odporcu č. 55/07/31 zo dňa 16.04.2007 o určení poplatku za znečisťovanie ovzdušia je daná

právomoc Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal opravným prostriedkom napadnuté

rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia,

a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru,

že opravný prostriedok nebol podaný dôvodne, preto napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu potvrdil podľa .

Krajský súd predovšetkým s odvolaním sa na ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 2, § 6 ods. 4 až 6

, na ústne prejavy účastníkov na pojednávaní a obsahu administratívneho

spisu dospel k záveru, že poplatok za znečisťovanie ovzdušia bol zo strany správneho orgánu

určený v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Hnúšťa, vrátane jeho prílohy č. 1.

Ďalej krajský súd v odôvodnení uviedol, že „je zrejmé, že bol použitý druh paliva drevo

2

v objeme 5,6 ma v danom prípade je stanovená výška poplatku ročne paušálnou sumou

1.500,- Sk. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že v danom prípade je druhom

použitého paliva plyn, vzhľadom na technológiu kotla, keď v procese vykurovania dochádza

k splynovaniu. Je zrejmé, že sa jedná o ekologický spôsob vykurovania, avšak nemožno tvrdiť,

že by palivom v danom prípade bol plyn. Výška poplatku bola stanovená v súlade

so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Hnúšťa, pričom toto je platné a nebolo zákonným

spôsobom spochybnené. “

Ďalej sa krajský súd vyjadril k početným námietkam navrhovateľky.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie

zo 04. apríla 2009 (č. l. 46) s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b),

c), d). e) a f) .

Predovšetkým navrhovateľka tvrdila, že už na pojednávaní poukázala na to, že malým

zdrojom v zmysle posudzovaného je ekologický kotol typu Vigas 25,

ktorý nie je v zmysle prílohy č. l citovaného zákona producentom znečisťujúcich látok, ktoré

podliehajú poplatkovej povinnosti. Pri svojom tvrdení vychádzala z notoriety, že príjem oxidu

uhličitého pri raste stromu (dreva) je rovnako veľký ako množstvo uvoľneného CO 2 pri jeho

dožití, páde na zem a zhnití. Pre navrhovateľku je potom zrejmé, že množstvo uvoľneného

COpri spaľovaní dreva ako paliva je z hľadiska obsahu COneutrálne, tzn. že je to prírodný

2 2

proces, ktorý nezaťažuje životné prostredie, nie je možné ho spoplatniť, nakoľko ide o večný

proces kolobehu COv prírode.

2

Toto vytvára podľa navrhovateľky zásadný rozdiel od fosílnych palív, ktoré naopak

pod zemou absorbovali do seba množstvo síry a iných škodlivín, ktoré sa po ich vyťažení

a následným spaľovaním uvoľňujú do ovzdušia.

Takisto navrhovateľka poukázala na účel , ktorým je spoplatnenie

emisií podliehajúcich spoplatneniu v zmysle označeného zákona, ale to len v tom prípade,

ak ich možno podriadiť pod ustanovenia tohto zákona a zaradiť do tried uvedených v prílohe

č. 1. tohto zákona. Navrhovateľka sa za tejto situácie domnieva, že drevo základné

znečisťujúce látky, ktoré by mohli byť zaradené do prvej, resp. druhej sadzobnej triedy,

neobsahuje.

Súčasne s týmto záverom navrhovateľka (list č. 47 spisu) vyslovila námietku, že pre ňu

„už vôbec nie je jasné určité ani zrozumiteľné na akom základe navrhovateľke poplatkovú

povinnosť vyrubil.“ a tiež toto zopakovala (str. 48), že „už vôbec nie je jasné ani

zrozumiteľné, na akom základe odporca sporné rozhodnutie vydal a čo vlastne navrhovateľka

porušila.“

Následne navrhovateľka polemizovala s obsahom Všeobecne záväzného nariadenia

odporcu z roku 2000, s jeho súladom so a tiež vytýkala niektoré

procesné vady konajúcemu krajskému súdu. Na základe uvedeného navrhovateľka dospela

k požiadavke, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok -42 zrušil a nárok

odporcu zamietol a navrhovateľke priznal trovy konania. Alternatívne požadovala, aby

odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K svojmu odvolaniu navrhovateľka pripojila viacero listinných dôkazov.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. apríla 2009 (č. l. 60) zotrval na svojom

stanovisku tak, ako bolo prezentované na pojednávaní pred krajským súdom, resp. tak,

ako rozsudkom rozhodol uvedený krajský súd.

Ďalej poukázal na obsah Všeobecného záväzného nariadenia o ochrane ovzdušia

a poplatku za znečisťovanie ovzdušia č. 9/2000, ktoré bolo prijaté Mestským zastupiteľstvom

v Hnúšti vo forme uznesením MsZ č. 15/2000 dňa 26.4.2000 s účinnosťou od 11.5.2000.

Z tohto Všeobecne záväzného nariadenia citoval text ustanovení uvedených v § 3 ods. 3 a § 5

ods. 1.

Ku skutkovému stavu odporca uviedol, že dňa 02.04.2007 navrhovateľka podala

„Oznámenie údajov malého zdroja znečisťovania ovzdušia, so súhrnným menovitým

tepelným výkonom ako 0,3 MW za rok 2006“ v ktorom uviedla údaje o zdroji, ďalej dopísala,

že tento zdroj nepatrí medzi zdroje znečisťovania ovzdušia.

K samotnému rozhodnutiu odporca uviedol, že „bolo vydané Mestským úradom

v Hnúšti v súlade s VZN č. 9/2000 ako aj a teda sa jedná o zákonné

rozhodnutie. V tomto rozhodnutí boli jednoznačne stanové podmienky, za akých sa vyberá

3

poplatok. Je nesporné, že v danom prípade sa jedná o palivo drevo v objeme do 10.000 m

a teda určený poplatok je 1.500,-Sk ročne.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia veta prvá

odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho

verejnom vykonaní dospel k záveru, a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

( ), a preto postupom podľa v spoj. s

rozsudok zmenil tak, že v zmysle napadnuté rozhodnutie

žalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Najvyšší súd sa nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,

ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Predovšetkým

Najvyšší súd zdôrazňuje charakter a podstatu správneho súdnictva.

Správne súdnictvo je založené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako aj im

predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum

zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich

vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných

ustanovení na zistený skutkový stav. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku

zdôraznila, že jej nie je jasné ani zrozumiteľné, na akom základe odporca sporné rozhodnutie

vydal a čo vlastne ona ako navrhovateľka mala porušiť, tzn. že namietala nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ide o závažný argument, ktorý sám o sebe vytvára

základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra

spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka

konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej

dodržiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú svoj základ

v skutkových zisteniach (skutkové dôvody). Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok je

možné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových

zistení, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, tzn. vytvárajú

rozhodovacie dôvody. V tejto skupine je to typické vtedy, keď správny orgán vyvodil

rozhodovací dôvody alebo

- o skutočnosti v správnom konaní nezisťovanej, poprípade

- zistenej v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) alebo

- tam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.

Na základe hore uvedeného musí mať správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veci

uloženia poplatku za znečisťovanie ovzdušia na zreteli, že toto konanie je všeobecne upravené

v a že súčasne subsidiárnym právnym predpisom všeobecne

upravujúcim oblasť konania pri ukladaní poplatkov za znečisťovanie ovzdušia je v zmysle § 9

ods. 1 iba o správnom konaní (správny poriadok).

Nakoľko nestanovuje základné obsahové náležitosti rozhodnutia

o uložení poplatku za znečisťovanie ovzdušia, je nutné vychádzať pri vymedzení základných

náležitostí rozhodnutia odporcu, ktoré bolo vydané v konaní o určení poplatku

za znečisťovanie ovzdušia, ako aj pri vymedzovaní jeho minimálneho rozsahu, z príslušných

ustanovení Správneho poriadku.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení platnom v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia (tzn. 16.04.2007) platí, že rozhodnutie správneho orgánu musí

okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti

boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov

a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Najvyšší súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad sp. zn.

) konštatoval, že iba riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné a súčasne

postačujúce odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim

ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskovým zdrojom argumentov

na spochybnenie tohto rozhodnutia.

Avšak Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu musí konštatovať, že v napadnutom

rozhodnutí odporcu absentujú akékoľvek podrobnosti a právne závery o tom, prečo

by navrhovateľka mala spadať pod uvedený poplatok v zmysle

Z.z., tzn. že odporca nevyhodnotil, v akej pozícii navrhovateľka využíva uvedený kotol

na tuhé palivo (najmä či navrhovateľka prevádzkuje tento kotol v súvislosti so svojou

podnikateľskou činnosťou) a či potom skutočne ide o zdroj znečisťovania ovzdušia

za situácie, kedy navrhovateľka túto skutočnosť výslovne vo svojom oznámení z 30.03.2007

spochybňovala. Ďalej nebolo odporcom vôbec uvedené, aký zistený skutkový stav bol

podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia.

Podľa Najvyššieho súdu ( ) potom takto

nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporcu porušuje ústavné právo navrhovateľky

na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle Slovenskej

republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo

právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie.

Samotný účastník môže iba odhadovať žalobné dôvody, na základe ktorých by úspešne

uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu vlastníckeho práva garantovaného mu

Slovenskej republiky ( ) proti zásahu do majetkových práv vo forme vyrubeného

poplatku.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľka, ako aj implicitne vyplýva z jej odvolania, nemohla

byť objektívne pripravená vykonať svoju nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody

vedúce k určeniu poplatku za znečisťovanie ovzdušia mohla iba odhadovať. Obdobne

aj krajský súd sa vo svojom odôvodnení musel uchýliť k formulácii „je zrejmé“, hoci mal

vychádzať iba zo skutočností, ktoré sú mu preukázané. Takéto rozhodnutie potom nie je

možné označiť za spravodlivé.

Na základe uvedeného potom Najvyšší súd ako súd odvolací vzhľadom na námietky

uplatnené navrhovateľkou uvádza, že v napadnutom rozhodnutí odporcu chýbajú základné

obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie

správneho orgánu nekorešponduje so základnou požiadavkou na rozhodnutie správneho

orgánu, tzn. nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky

vyhodnotený a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľky ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté

v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napríklad v citovanom rozhodnutí sp. zn.

, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania

neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je možné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je

ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení

rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko právny zástupca úspešnej navrhovateľky si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej

lehote neuplatnil a zo súdneho spisu pre odvolací súd nevyplynulo, že by boli súdne poplatky

zaplatené, nebola navrhovateľke priznaná žiadna náhrada trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 08. júna 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová