Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/147/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, so sídlom Kronenstraße 58, 53844 Troisdorf, Spolková republika Nemecko, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Siegburg (Amlsgerichl Siegburg) pod č. HRB 1770, zastúpený advokátkou kanceláriou Giese & Partner, s.r.o., so sídlom Ovocný trh 1096/8, 110 00 Praha, Česká republika, v mene ktorej poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky jej organizačná zložka Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 863 238, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: /Kub zo dňa 18.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Daňový úrad Bratislava ako príslušný správca dane (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie Číslo: /Kub zo dňa 18.04.2018, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX EUR (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a žalovaný, ako orgán druhého stupňa vydal rozhodnutie č. 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2018 sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018, ako aj

rozhodnutia správcu dane č. /Kub zo dňa 18.04.2018, ktoré žiada v zmysle a zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie ako aj náhradu trov konania.

4. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalobca namieta i nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, z ktorého nie je zrejmé, z akých položiek sa skladá suma dovyrubenej dane. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je uvedený rozdiel dane voči rozhodnutiu správcu dane po riadnej daňovej kontrole vo výške XXX.XXX,XX EUR. V rozhodnutí správcu dane po riadnej daňovej kontrole bola daň na výstupe vo výške X.XXX.XXX,XX EUR, daň z prijatých tovarov a služieb vo výške X.XXX,XX EUR a daň na vstupe vo výške XXX.XXX,XX EUR. Z uvedeného vyplýva, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol (X.XXX.XXX,XX + X.XXX,XX - XXX.XXX,XX) vo výške X.XXX.XXX,XX EUR. Napriek tomu, je v prvostupňovom rozhodnutí vo vyhodnotení zistení uvedená daň na výstupe vo výške X.XXX.XXX,XX EUR a zamietnutý odpočet dane na vstupe vo výške X.XXX.XXX,XX SKK (kurz prepočtu neuvedený, pri prepočte konverzným kurzom sa jedná o sumu vo výške XX.XXX,XX EUR). Z uvedeného vyplýva, že rozdiel oproti riadnej daňovej kontrole by mal byť vo výške XX.XXX,XX EUR a nie XXX.XXX,XX EUR (rozdiel daň na výstupe X.XXX.XXX,XX - X.XXX.XXX,XX = XX.XXX,XX plus rozdiel daň na vstupe XX.XXX,XX). Žalovaný namiesto toho, aby vrátil vec na nové rozhodnutie správcovi dane za účelom odstránenia nedostatkov konania a rozhodnutia, vo veci sám rozhodol a pokúsil sa odstrániť tento zásadný nedostatok rozhodnutia správcu dane tým, že zhrnul celý proces administratívneho konaia a námietku žalobcu vyhodnotil ako irelevantnú, resp. nemajúcu zásadný vplyv na výšku dane. Žalobca poukázal, že žalovaný sa obmedzil len na doplnenie vety o tom, že použil na prepočet kurz výhodnejší pre žalobcu, čiže DPH z faktúr neprepočítaval. Žalobca predpokladá, že skutočný dôvod vyrubeného rozdielu na dani bude asi dôsledkom kurzových prepočtov použitých najprv správcom dane a následne potvrdených žalovaným. Pokiaľ z rozhodnutia správcu dane nie je jednoznačne zrejmé, z čoho sa tento rozdiel skladá, žalobca sa nemôže účinne brániť. Žalovaný sa v svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. Tým, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti a nevrátil vec na ďalšie konanie správcovi dane, upiera žalobcovi práva na účinnú obranu, pokiaľ nie je zrejmé voči čomu sa má brániť. Žalovaný námietky žalobcu, že správca dane uvádzal namiesto dôkazov a vyhodnotenia svojich úvah len siahodlhý súpis ním vykonaných činností vo vzťahu k rôznym zdaňovacím obdobiam, ktoré s predmetným rozhodnutím DÚ Bratislava vôbec nesúvisia, zamietol s tým, že kontrola bola vykonaná za viacero období a žalobca sám uviedol výšku dane na výstupe (v EUR) a súhlasil so krátením odpočtu. V tejto súvislosti je žalobca názoru, že kontrola vykonaná za viacero období nie je vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane relevantná, nakoľko súpis všetkých činností vykonaných vo vzťahu k všetkým obdobiam, naopak vedie k zmätočnosti rozhodnutia. Dôležité je, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho je vyrubená daň zložená a preto sa žalobca nemôže účinne brániť.

5. Žalobca namieta porušenie zásady zákonnosti a súčinnosti, ktorú namietal v svojom odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, ktorú žalovaný zamietol s tým, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Námietka žalobcu bola v tom, že správca dane porušil zásadu zákonnosti a súčinnosti tým, že v riadnej daňovej kontrole posúdil skutkový stav a určil daňovú povinnosť, po opakovanej kontrole (kde správca dane nesúhlasil so závermi správcu dane) posúdil skutkový stav aj výšku dane odlišne a následne vo vyrubovacom konaní posúdil skutkový stav v súlade s výsledkami riadnej daňovej kontroly ale určil výšku dane v inej sume, posúdil ako nejasnú a nedôvodnú. Keďže žalovaný sa nevysporiadal s uvedenou námietkou, rozhodnutie je nepreskúmateľné.

6. Žalobca namieta použitie kurzov. Ako už uviedol, hoci nie je zrejmé, z čoho presne pozostáva rozdiel dane uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, žalobca len predpokladá, že správca dane použil vo vyrubovacom konaní po opakovanej daňovej kontrole iný kurz prepočtu než správca dane po riadnej daňovej kontrole. Správca dane v rozhodnutí po riadnej daňovej kontrole, žiadne kurzy na prepočet meny nepoužil, keďže na to nebol dôvod, keďže celá transakcia bola dohodnutá a fakturovaná v eurách a v čase ukončenia riadnej daňovej kontroly už bolo Euro platnou menou v SR. Až v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí (správca dane akceptoval skutkový stav zistený v riadnej daňovej kontrole), správca dane spomenul kurzy prepočtu (aj keď nie je zrejmé aký vplyv to má na určený rozdiel dane). Žalovaný, v druhom odseku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sa venuje kurzom s tým, že sumy uvedené v SKK prepočítal konverzným kurzom, a daň určenú vo vyrubovacom konaní prepočítal z dôvodu výhodnosti

pre daňový subjekt (táto „výhoda“ mala za následok dorubenie dane) kurzom ku dňu vzniku daňovej povinnosti, t.j. 31.12.2017 (zrejme preklep, asi malo byť 31.12.2007) a daň uvedenú na faktúrach v eurách neprepočítaval. Ani z tejto časti odôvodnenia nie je možné zistiť čo presne a akým kurzom bolo prepočítané, pričom kurzové prepočty správca dane použil v rozpore so zákonom: Podľa ods. l o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) platný v čase vzniku daňovej povinnosti, sa platba pri dodaní požadovaná v cudzej mene prepočíta na účely určenia základu dane podľa stanovených pravidiel na slovenské koruny. V danom prípade bola platba dohodnutá v eurách a základ dane sa určoval v čase, keď Euro bolo platnou menou v SR a nie cudzou menou, preto správca dane pri učení rozdielu dane nesprávne použil ustanovenie . V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na článok 91 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), podľa ktorého sa výmenný kurz použije, ak sú zložky slúžiace na určenie základu dane (v danom prípade platba) vyjadrené v inej mene než je mena štátu v ktorom sa základ dane stanovuje (prítomný čas). V danom prípade však nebolo potrebné použiť pre účely stanovenia základu dane žiaden výmenný kurz. Účelom predmetného ustanovenia je stanovenie pravidiel pre prepočet mien v prípade, že je to nevyhnutné pre účely stanovenia základu dane; a môže sa aplikovať len v prípade, ak v čase stanovenia základu dane sú zložky slúžiace na jeho určenie v inej mene, čo však nie je tento prípad. Nesprávnou aplikáciou , správca dane prepočítal najskôr základ dane (resp. daň) z EURO na SKK jedným kurzom, a potom daň z SKK späť na EURO druhým kurzom, čím nepotrebným a nadbytočným prepočtom, v rozpore so smernicou o DPH, zvýšil dovyrubenu daň o fiktívny kurzový rozdiel. T.j. žalobcovi bola na transakciu, kde bola platba dohodnutá v eurách, dorubená daň v eurách vo výške 21,8 % zo základu dane, hoci sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti bola 19 %. Takýto postup je v rozpore s článkom 96 smernice o DPH, podľa ktorého členské štáty uplatňujú štandardnú sadzbu ako (fixné) % základu dane. Rozhodnutie správcu dane je preto aj v rozpore so základnými zásadami a princípmi DPH (neutralita, zásada rovnakého zaobchádzania a zásada eliminácie narúšania hospodárskej súťaže), nakoľko žalobcovi bola v dôsledku fiktívnych kurzových prepočtov vyrubená vyššia sadzba dane, než sa uplatňuje na rovnaké transakcie, u ktorých bola platba dohodnutá v slovenských korunách.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018, v zmysle v spojení s doplnil žalou v časti námietky použitia kurzov s tým, že správca dane nesprávne aplikoval je zrejmé aj z Vyhlášky č. 75/2008 Ministerstva financií SR z 27.02.2008, ktorou sa upravujú pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu euro na účely účtovníctva, daní a colné účely (ďalej len „vyhláška MF“). Podľa vyhlášky MF, sa pri odpočítaní dane, ktorá sa vzťahuje k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred zavedením eura a platba bola dohodnutá v eurách, použije peňažná hodnota uvedená v eurách na faktúre. Pokiaľ správca dane nesprávnou aplikáciou požaduje daň vo vyššej výške než je tá, ktorá je uvedená na faktúre a ktorú si odberateľ nemôže v plnej sume odpočítať, takýto postup je aj v priamom rozpore s neutralitou DPH.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.12.2018, doručeným súdu dňa 27.12.2018 s tým, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta tri zásadné skutočnosti: 1. žalobcovi nie je jasné, z akých položiek sa skladá suma dovyrubenej dane, 2. správca dane rozdielne posúdil skutkový stav a výšku vyrubenej dane v riadnej daňovej kontrole, opätovnej daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní, 3. použitie rozdielnych kurzov pri prepočte cudzej meny.

9. Žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu pre odvolacie konanie vyplynulo, že žalobca podal dňa 25.01.2008 riadne daňové priznanie DPH k zdaňovaciemu obdobu december 2007. Dňa 25.03.2018 podal 1. Dodatočné daňové priznanie DPH a dňa 25.07.2008 podal 2. Dodatočné daňové priznanie DPH. V tomto 2. Dodatočnom daňovom priznaní DPH v riadku 10 žalobca deklaroval dodanie tovaru a služieb, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a 9 zákona - v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX EUR) a keďže nedeklaroval žiadne iné dodanie tovaru a služieb v riadku 17 - daň celkom, žalobca uviedol takú istú daň - v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX EUR). Žalobca v riadku 03

a 04 , nedeklaroval žiadne dodanie tovaru/služby! V riadku 19 žalobca deklaroval - odpočítanie dane celkom podľa -54 zákona v sume XX.XXX.XXX,- Sk (XXX.XXX,XX EUR), t.j. z riadku 21 suma XXX.XXX,XX EUR + z riadku 10 suma X.XXX,XX EUR. Ako výsledný vzťah k ŠR bol v riadku 29 uplatnený nadmerný odpočet v sume XX.XXX.XXX,- Sk (XXX.XXX,XX EUR). Správca dane vykonal u žalobcu riadnu daňovú kontrolu, na základe ktorej vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX EUR (dodatočný platobný výmer č. 9102404/5/236607/2012/Matu zo dňa 02.05.2012). Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. Následne správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) vykonal na podnet Finančného riaditeľstva SR zo dňa 19.04.2013 opätovnú daňovú kontrolu. Ako vyplýva z protokolu z opätovnej daňovej kontroly č. 955003/2015 zo dňa 17.06.2015, správca dane opätovnou daňovou kontrolou zistil, že správca dane, ktorý vykonal riadnu daňovú kontrolu, určil za zdaňovacie obdobie december 2007 základ dane a daň z dodaných tovarov a služieb len na základe tzv. „opravných faktúr“, ktoré žalobca vystavil dňa 31.01.2012. Žalobca v podanom 2. dodatočnom daňovom priznaní nedeklaroval žiadne dodania tovaru/služby riadok 03 a 04 ! Správca dane v opätovnej daňovej kontrole neakceptoval „opravné faktúry“, pretože tieto nielenže neodrážali reálnu skutočnosť (skutočné dodanie služby - stavebné a rekonštrukčné práce na objekte „Kaštieľ Belá“ došlo v zmysle , t.j. čiastkovo s dátum dodania 31.12.2007, a nie 31.01.2012 ako to žalobca uviedol na „opravných faktúrach“), ale aj z dôvodu, že žalobca nepodal k zdaňovaciemu obdobiu ďalšie dodatočné daňové priznanie, ktorým by skutočnosti uvedené v 2. Dodatočnom daňovom priznaní uviedol na správnu mieru. Správca dane v rámci opätovnej daňovej kontroly vykonal dokazovanie, pričom pri určení vzniku daňovej povinnosti vychádzal z predložených dokladov, kolaudačných rozhodnutí a iných právnych dokumentov, z ktorých bolo zrejmé, že k dodaniu služby došlo v rokoch 2006 - 2009, a to v zmysle faktúry č. R-2009- GebrEsch-Belá-E865-N001 zo dňa 31.12.2009. Správca dane tak upravil daňovú povinnosť za rok 2007 podľa predmetnej faktúry. Túto považoval za relevantný dôkaz aj z dôvodu, že bola zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu a zaevidovaná v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie december 2009. Správca dane akceptoval sumu dodanej služby za rok 2007 uvedenú na predmetnej faktúre nasledovne: 2007

- cena bez dane XX.XXX.XXX,XX EUR (t.j. XXX.XXX.XXX,- Sk) + 19 % DPH X.XXX.XXX,XX EUR (t.j. XXX.XXX.XXX,- Sk). Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie nielen v priebehu „opätovnej“ daňovej kontroly, ale aj v následnom vyrubovacom konaní. Správca dane aj vo vyrubovacom konaní viackrát vyzýval žalobcu, aby relevantnými dokladmi preukázal správny dátum vzniku daňovej povinnosti. Vo vyrubovacom konaní žalobca predkladal listinné doklady, správca dane ich pri určení daňovej povinnosti vzal do úvahy a na základe ktorých upravoval výšku daňovej povinnosti i odpočítania dane. Žalobca vo vyrubovacom konaní preukázal, že daňová povinnosť vznikla dňa 31.12.2007 vo výške X.XXX.XXX,XX EUR (excelovské tabuľky, CD). Túto skutočnosť podporil aj tvrdením, že výška dane na „riadnych“ faktúrach bola stanovená na základe ich úhrady, a nie na základe skutočného dodania služby. Výsledná hodnota prác dodaných v roku 2007 bola v sume základ dane XX.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk) + 19 % DPH X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk) = XX.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk). Na základe tejto skutočnosti správca dane upravil riadok 03 (základ dane) a riadok 04 (daň - dodanie tovaru a služby podľa a 9 zákona). Správca dane zo základu dane v sume XXX.XXX.XXX,- Sk vypočítal daň v sume X.XXX.XXX,XX EUR. Z dôvodu eurokomformného výkladu a proklientského prístupu správca dane použil pri prepočte kurz platný v deň vzniku daňovej povinnosti, t.j. 31.12.2007 (podľa ktorého 1 euro = 33,603 Sk), pretože bol pre žalobcu výhodnejší. A vypočítal daň vo výške X. XXX.XXX,XX EUR nasledovne: základ dane XXX.XXX.XXX,- Sk, kurz 33,603 = XX.XXX.XXX,XX EUR x 19% DPH = X.XXX.XXX,XX EUR. Ak by správca dane pri prepočte použil kurz 30,1260, výsledok by bol nasledovný: XXX.XXX.XXX Sk, kurz 30,1260 = XX.XXX.XXX,XX EUR x 19 % DPH = X.XXX.XXX,XX EUR. Z uvedeného prepočtu vyplýva, že prepočet kurzom, platným v deň vzniku daňovej povinnosti (t.j. 33,603) bol pre daňový subjekt výhodnejší, ako fixný konverzný kurz koruny k euru vo výške 30,1260 za euro; a prečo, z akého dôvodu správca dane rozdielne posúdil stav veci (určenie výšky daňovej povinnosti a nároku na odpočítanie dane - úprava odpočítanej danej od dodávateľa Kelleter) v riadnej daňovej kontrole, v opätovnej daňovej kontrole a následného vyrubovacieho konania; rovnako tiež vyplýva, prečo správca dane použil rozdielne kurzy pri prepočte cudzej meny.

IV. Replika žalobcu.

10. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 16.01.2019 uviedol, že je nesprávne, keď sa žalovaný vo vyjadrení odvoláva na závery správcu dane z protokolu o opätovnej daňovej kontrole č. 955003/2015 zo dňa 17.06.2015, nakoľko tieto závery boli neskôr, na základe dodatočného dokazovania vo vyrubovacom konaní, modifikované. Tak ako uviedol žalovaný vo vyjadrení, žalobca vo vyrubovacom konaní predkladal listinné doklady a preukázal, že výsledná hodnota dodaných prác za rok 2007, t.j. daň na výstupe k 31.12.2007, bola vo výške X.XXX.XXX,XX EUR, čo správca dane aj akceptoval. K vyjadreniu žalovaného, že z dôvodu eurokonformného výkladu a proklientského prístupu použil správca dane pri prepočte kurz platný v deň vzniku daňovej povinnosti, na základe ktorého vypočítal daň na výstupe v sume 4.XXX.XXX,XX EUR, žalobca opäť zdôraznil skutočnosť, že celá transakcia bola dohodnutá a fakturovaná v eurách, preto tvrdenie žalovaného, že daň uvedená na faktúrach v eurách bola prepočítaná z EUR na SKK a naspäť tým istým kurzom, t.j. platným v deň vzniku daňovej povinnosti, vnáša len ďalší rozpor do zdôvodnenia výšky dorubenej dane vo vyrubovacom konaní. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí je uvedená daň na výstupe v sume X.XXX.XXX,XX EUR a zamietnutý odpočet dane na vstupe vo výške X.XXX.XXX,XX SKK (pri prepočte konverzným kurzom ide o sumu XX.XXX,XX EUR), z čoho vyplýva, že rozdiel oproti riadnej daňovej kontrole by mal byť rozdiel dane na výstupe (X.XXX.XXX,XX EUR - X.XXX.XXX,XX EUR) plus rozdiel dane na vstupe (XX.XXX,XX EUR), čo predstavuje celkový rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR a nie v sume XXX.XXX,XX EUR ako je uvedené v rozhodnutí správcu dane vo vyrubovacom konaní.

11. Žalobca trvá na podanej žalobe s tým, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí a ani vo vyjadrení k žalobe vôbec nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. /Kub zo dňa 18.04.2018 a upiera žalobcovi práva, nakoľko sa v dôsledku nedostatočne zdôvodneného napadnutého rozhodnutia nemôže účinne brániť.

V. Administratívne konanie.

12. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane (Daňový úrad Bratislava) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie máj, jún, august až december 2007, január až december 2007 a január až december 2009 (riadnu) daňovú kontrolu. Daňová kontrola začala dňa 10.05.2011 na základe oznámenia č. 600/321/87475/2011/ Ma zo dňa 14.04.2011 a skončila dňa 26.04.2012 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly č. 9102404/5/83158/2012/Matu zo dňa 23.04.2012. Vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. /Matu zo dňa 02.05.2012, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2007 vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX EUR. Správca dane z daňovej kontroly a tiež z informačného systému Finančnej správy SR zistil, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie december 2007 riadne daňové priznanie DPH dňa 25.01.2008. Žalobca dňa 25.03.2008 podal prvé dodatočné daňové priznanie a dňa 25.07.2008 druhé dodatočné daňové priznanie. Žalobca v riadku 17 druhého dodatočného daňového priznania deklaroval iba daň z tovarov, pri ktorých platí daň príjemca podľa až 9 v sume X.XXX,XX EUR. Túto sumu správca dane akceptoval, avšak žalobca nedeklaroval žiadne dodanie tovaru a služby podľa a 9 . V riadku 19 odpočítal podľa daň celkom v sume XX.XXX.XXX,- Sk (t.j. XXX.XXX,XX EUR). V riadku 29 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet v sume XX.XXX.XXX,- Sk (t.j. XXX.XXX,XX EUR). Správca dane z daňovej kontroly ďalej zistil, že žalobca dodal v rokoch 2006 - 2009 službu (stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii kaštieľa Belá) odberateľovi UKE, s.r.o., ktorý je personálne prepojený so žalobcom. Podľa vyjadrenia žalobcu, stavebné práce boli vykonávané a odberateľovi dodávané postupne, podľa jednotlivých stavebných objektov (krídel), v rokoch 2006 až 2009. V roku 2007 žalobca nevystavil žiaden doklad (faktúru) o dodaní služby; až dňa 30.12.2009 (t.j. dva roky po skončení kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) vystavil dve faktúry pre odberateľa I. s.r.o., IČO: XX XXX XXX so sídlom v obci U.. Faktúru č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N001 v celkovej sume XX.XXX.XXX,XX EUR (služba v sume XX.XXX.XXX,XX EUR + úroky v sume X.XXX.XXX,XX EUR) žalobca fakturoval reštauračné práce vykonané na zámku Belá v období od 01.12.2006 do 16.06.2009. Faktúru č. R-2009- GebrEsch-Belá-E865-N002 v celkovej sume XXX.XXX,XX EUR (služba v sume XXX.XXX,XX EUR + úroky v sume X.XXX,XX EUR) žalobca fakturoval rekonštrukčné práce v období od 17.06.2009 do 31.12.2009. Z týchto dvoch faktúr žalobca priznal daň v dodatočnom daňovom priznaní za december 2009, podané dňa 14.04.2010.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly z dokladov (zmluvy, dodávateľské faktúry subdodávateľov, kolaudačné rozhodnutia, schvaľovacie protokoly, ...) zistil, že k dodaniu služby, t.j. k vzniku daňovej povinnosti došlo podľa , čiastkovo a tak dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodaný najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, takže žalobca mal službu dodanú v roku 2007 zdaniť najneskôr posledným dňom 12. mesiaca, t.j. v decembri 2007, decembri 2008 a decembri 2009. Keďže žalobca tak neurobil, porušil ust. v spojení s (platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň). Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane „pri určovaní daňovej povinnosti vychádzal z ukončených konaní v roku 2007 a dohody s daňovým subjektom, ktorý v plnej miere akceptoval úpravu daňovej povinnosti.“ Žalobca na základe roztriedenia jednotlivých, daňových povinností za rok 2007 vystavil opravné faktúry k uvedeným faktúram vystavených dňa 30.12.2009 (t.j. faktúram č. R-2009- GebrEsch-Belá-E865-N001 a č. R-2009-GebrEsch-Belá-E865-N002). K faktúre č. R-2009-GebrEsch- Belá-E865-N001 žalobca dňa 31.01.2012 vystavil šesť opravných faktúr podľa rokov 2007, 2008 a 2009, ktoré správca dane použil v protokole ako dôkaz. Správca dane v zdaňovacom období december 2007 určil rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX Sk na základe opravných faktúr ktoré špecifikoval a vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX.XXX,XX EUR (t.j. XXX.XXX.XXX,- Sk). Uznaním odpočítania dane v sume XXX.XXX,XX EUR v riadku 19, upravil v riadku 27 daňovú povinnosť v sume X.XXX.XXX,XX EUR. Správca dane po daňovej kontrole upravil daňové priznanie DPH tak, že v riadku 04 určil daň v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,- Sk) z dodania tovaru a služby podľa a 9 a v riadku 10 ponechal daň v sume X.XXX,XX EUR, t.j. daň z tovarov a služieb, pri ktorých platí daň príjemca. V riadku 17 určil daň v sume X.XXX.XXX,XX EUR. Tým, že v riadku 21 priznal uplatnené odpočítanie dane podľa v sume XXX.XXX,XX EUR ako výsledný vzťah k ŠR určil v riadku 27 vlastnú daňovú povinnosť v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,- Sk).

13. V roku 2013 začal správca dane na podnet Finančného riaditeľstva SR ( ) opätovnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdanovacie obdobie január až december 2007, január až december 2008 a január až december 2009. Opätovná daňová kontrola začala dňa 31.05.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9410401/5/1873526/13/Bys zo dňa 13.05.2013 doručené žalobcovi dňa 16.05.2013 (v tom čase splnomocnený zástupca bol JUDr. Ľubomír Krivočenko od 12.03.2007 do 11.08.2015). Od 11.08.2015 je splnomocneným zástupcom žalobcu spoločnosť BMB Leitner, k.s. Zámocká 32, Bratislava. Správca dane obdržal dňa 27.06.2014 žiadosť Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra o súčinnosť vo veci preverovania žalobcu (neodvedenie dane a poistného). Správca dane výzvou zo dňa 18.06.2013 vyzval žalobcu na predloženie vo výzve špecifikovaných dokladov k opätovnej daňovej kontrole. Žalobca požadované doklady predložil dňa 24.06.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2013). Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.01.2014 opätovnú daňovú kontrolu prerušil od 20.01.2014, z dôvodu medzinárodných dožiadaní uvedených v rozhodnutí. Správca dane vykonal medzinárodné dožiadania v súlade s Nariadením Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, pričom zistenia z medzinárodných dožiadaní popísal v protokole z opätovnej daňovej kontroly č. 955003/2015 zo dňa 17.06.2015. Oznámením zo dňa 28.04.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 22.04.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola opätovná daňová kontrola za zdaňovacíe obdobie máj až december 2007, január až december 2008 ajanuár až december 2009 prerušená a následne výzvou zo dňa 29.04.2015, doručenou žalobcovi dňa 06.05.2015, vyzval žalobcu na vyjadrenie k zisteniam správcu dane počas opätovnej daňovej kontroly v spojení informáciami získanými prostredníctvom medzinárodných žiadostí. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 12.05.2015 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov o ktorom rozhodol správca dane rozhodnutím o predĺžení lehoty zo dňa 18.05.2015 tak, že z dôvodov uvedených v rozhodnutí, žiadosti nevyhovel.

14. Správca dane vyhotovil protokol z opätovnej daňovej kontroly č. 955003/2015 zo dňa 17.06.2015, ktorý zaslal žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole. Výzva a protokol boli žalobcovi doručené dňa 22.06.2015, pričom dňom doručenia protokolu bola opätovná daňová kontrola skončená ( ). Správca dane v protokole podrobne popísal aké konkrétne dokazovanie vykonal, svoje zistenia a závery vyhodnotil za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia.

Žalobca bol vo výzve poučený v zmysle , avšak písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a ani označenie dôkazov, neprerdložil. (úradný záznam zo dňa 16.07.2015).

15. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 1203943./2015 zo dňa 22.07.2015 (doručené žalobcovi dňa 27.07.2015), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume - XXX.XXX,XX EUR s tým, že vlastnú daňovú povinnosť (riadok 27) určenú rozhodnutím správcu po (riadnej) daňovej kontrole v sume XXX.XXX.XXX,- Sk (X.XXX.XXX,XX EUR), znížil na sumu XX.XXX.XXX,- Sk (X.XXX.XXX,XX EUR), čo predstavuje rozdiel dane v prospech žalobcu v sume -XX.XXX.XXX,- Sk (- XXX.XXX,XX EUR).

16. Správca dane medzinárodným i tuzemským dožiadaním (niektorí zahraniční dodávatelia boli registrovaní pre daň z pridanej hodnoty, ale nie všetci) preveroval viacerých zahraničných dodávateľov, resp. subdodávateľov. Preverením, údajov uvedených v podaných daňových priznaniach za jednotlivé zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že žalobca si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov vo vyššej sume, ako dodávatelia priznali vo svojich daňových priznaniach. Správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období december 2007 uplatnil odpočítanie dane aj z faktúry č. 4878, č.d. 08/0065 zo dňa 06.12.2007, základ dane X.XXX.XXX,XX Sk a DPH v sume X.XXX.XXX,XX Sk vystavenej dodávateľom Kelleter GmbH, Im Strasser feld 23, 52134 Herzogenrath, Nemecko, IČ DPH SK4020180769. Ďalej správca dane zistil, že uvedený dodávateľ (po úprave a odsúhlasení) priznal daň z tej istej faktúry až vo februári 2008 v sume základ dane X.XXX.XXX,XX Sk a DPH v sume XXX.XXX,XX Sk. Rozdiel medzi odpočítanou daňou žalobcu v sume X.XXX.XXX,XX Sk a dodávateľom priznanej dane v sume XXX.XXX,XX Sk je X.XXX.XXX,XX EUR, čo je XX.XXX,XX EUR na dani.

17. Proti právoplatnému rozhodnutiu správcu dane č. 1203943./2015 zo dňa 22.07.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume - XXX.XXX,XX EUR, podal žalobca dňa 11.08.2015 odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 116473/2016 zo dňa 04.02.2016, rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nepredloženie faktúr v súlade s a a skutočnosť, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, aký právny predpis žalobca porušil. Následne žalobca na výzvu správcu dane požadované doklady nepredložil a tak správca dane vydal rozhodnutie č. /Maču zo dňa 04.10.2016, ktorým za zdaňovacie obdobie december 2007 znovu vyrubil žalobcovi rozdiel dane - XXX.XXX,XX EUR. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré v prvom rade riešil odvolací orgán ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Po odstránení nedostatkov podania, správca dane podané odvolanie odstúpil odvolaciemu orgánu. Finančné riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím č. 101657256/2017 zo dňa 31.07.2017, zrušilo rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia boli nedostatky ako napr. nepredloženie dokladov v slovenskom jazyku, nepredloženie kompletného spisového materiálu a najmä jednoznačné preukázanie vzniku daňovej povinnosti daňovým subjektom. Odvolací orgán vyslovil názor, že ako vyplýva z ods. písm. a) a písm. b) , predmetom dane je dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V zmysle .9 ods. 1 , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru/služby, a nie ich zaplatením, ako to vyhodnotil daňový subjekt pri určovaní vzniku daňovej povinnosti v kontrolovanom zdaňovacom období.

18. Následne správca dane počas vyrubovacieho konania po opätovnej daňovej kontrole vyzval žalobcu na preukázanie skutočnosti kedy a v akom rozsahu došlo k reálnemu dodaniu tovaru a služieb odberateľovi UKE, s.r.o. ku dňu vzniku daňovej povinnosti. Žalobca predložil v priebehu vyrubovacieho konania vyjadrenia, doklady a dôkazy, z ktorých vyplynulo, že k odovzdaniu prevažnej časti stavebných prác pri rekonštrukcii kaštieľa Belá došlo v roku 2007. Dôkazom sú protokoly o odovzdaní a prebratí

- stavené povolenia č. 405/08 Kra, 406/07 Kra, 411/07 Kra, 442/07 Kra, 168/03 Kr, 2002/44956-03- Sä, , 249/05 Kr, 22/06 Kr, 266/06 Kr, na ktorých je uvedený dátum odovzdania dňa 11.12.2007. Žalobca ako dôkaz o tom, ako boli skutočne realizované a dodané stavebné práce, v ktorom roku (2007, 2008, 2009), akým subjektom (dodávky služieb podľa dodávateľov), v akom rozsahu (podľa ktorých krídel, bol kaštieľ rekonštruovaný) a v akej hodnote bola dodaná služba, predložil na CD nosiči excelovské súbory „Kópie von Gesamtliste Chateau Bela Liste Art4 Prozent Verteilung“ a „Zusfa- N001Neu-FestNeu/Vers20120315-Vers2“, zktorých vyplynulo, že žalobca v roku 2007 dodal stavebné

práce v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk) a v zmysle vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu v rokoch 2008 a 2009 došlo iba k dokončovacím prácam pri rekonštrukcii, o čom svedčí nielen nižší objem obstaraných služieb ale aj hodnota dodaných služieb (v roku 2008 v sume XXX.XXX,XX EUR a v roku 2009 v sume XX.XXX,XX EUR). Tým, že žalobca sám stanovil výšku dane za dodanie služby (stavebné práce) v roku 2007 v sume X.XXX.XXX,XX EUR, správca dane zohľadnil túto sumu pri výpočte dane, ako výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu a svojím rozhodnutím č. /Kub zo dňa 18.04.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX EUR. Správca dane vo vyrubovacom konaní po opätovnej daňovej kontrole porovnal daň vyrubenú vo vyrubovacom konaní po opätovnej daňovej kontrole v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk) voči dani vyrubenej rozhodnutím správcu dane zo dňa 02.05.2012 po (riadnej) daňovej kontrole v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,- Sk).

19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane správne porovnával daň vyrubenú vo vyrubovacom konaní po opätovnej daňovej kontrole v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,XX Sk) voči dani vyrubenej rozhodnutím správcu dane zo dňa 02.05.2012, t.j. po (riadnej) daňovej kontrole v sume X.XXX.XXX,XX EUR (XXX.XXX.XXX,- Sk) a skutočnosť, že správca dane vo výroku rozhodnutia neuviedol, že daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sa týka vyrubovacieho konania po opätovnej daňovej kontrole, nemá zásadný vplyv na výšku vyrubenej dane, pričom z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že vyrubenie dane bolo vo vyrubovacom konaní po opätovnej daňovej kontrole a sám žalobca vo vyrubovacom konaní po opätovnej kontrole predložil správcovi dane podklady (excelovské tabuľky), ktorým stanovil výšku daňovej povinnosti v sume X.XXX.XXX,XX EUR.

20. Rozhodnutia uvedené v odsekoch 18. a 19. tohto rozsudku sú predmetom súdnehho prieskumu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.10.2022, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke.

VII. Právne posúdenie žaloby.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

26. Podľa o správe daní (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa , správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

30. Podľa , daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

31. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa , daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Podľa , zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie

daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

36. Podľa , daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

37. Podľa , správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 38. Podľa o DPH (ďalej len „“), účinný v čase vzniku daňovej povinnoti t.j. k 31.12.2007, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

39. Podľa , dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

40. Podľa , dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

41. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

42. Podľa vety prvej , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa , ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak sa služba s miestom dodania podľa , pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí.

44. Podľa , daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

45. Podľa , základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie

tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

46. Podľa , ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným v deň vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na slovenskú menu kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

47. Podľa , základná sadzba dane na tovary a služby je 19% zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10% zo základu dane.

48. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

50. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

51. Podľa , zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v až 4, a a pri tovare okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.

52. Podľa , pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa až 42.

VIII. Závery správneho súdu.

53. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Číslo: 101627897/2018 zo dňa 21.08.2018 ktorým podľa potvrdil rozhodnutie správcu dane Číslo: /Kub zo dňa 18.04.2018, ktorým podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX EUR.

54. v ustanovení zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní preto je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je upravený v SR.

55. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade, ak správca dane preukázateľne spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený aj verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Krajský súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“

56. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné nakoľko z neho nie je zrejmé, z akých položiek sa skladá suma dovyrubenej dane, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd poukazuje, podľa jeho názoru, na zásadnú skutočnosť, ktorá sa prelína v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a to, že v predmetnej veci bola vykonaná riadna daňová kontrola a opätovná daňová kontrola, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačné aké podklady boli použité a vyhodnotené s poukazom na uvedeý priebeh daňovej kontroly, aká daň bola na výstupe (s rozpisom jednotlivých položiek a súm, t.j. z čoho je daň zložená), aká daň bola z prijatých tovarov a služieb (s rozpisom jednotlivých položiek a súm, t.j. z čoho je daň zložená) a aká daň bola na vstupe (s rozpisom jednotlivých položiek a súm, t.j. z čoho je daň zložená). Bez takéhoto rozpisu je rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. V tejto súvislosti je dôležité tiež uviesť, uvedenú vadu odôvodnenia vykazuje i prvostupňové rozhodnutie čo má za následok, že žalobca sa nemohol účinne brániť.

57. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, že žalovaý porušil zásadu zákonnosti a súčinnosti s daňovým subjektom, keď správca dane v riadnej daňovej kontrole posúdil skutkový stav a určil daňovú povinnosť, po opakovanej daňovej kontrole posúdil správca dane skutkový stav aj výšku dane odlišne, a následne vo vyrubovacom konaní posúdil skutkový stav v súlade s výsledkami riadnej daňovej kontroly ale výšku dane vyrúbil v inej sume, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Na tomto mieste správny súd odkazuje na odôvodnenie odseku 56. tohto rozhodnutia s dôrazom na skutočnosť, keďže rozhodnutie správcu dane vykazuje vady odôvodnenia spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť, čo do svojho rozhodutia preniesol i žalovaný, výška vyrúbenej dane je nepreskúmateľná a žalobca sa nemohol účinne brániť, dokonca z obsahu administretívneho spisu vyplýva, že nebolo umožnené žalobcovi úzko spolupracovať so správcom dane v súlade s v kontexte zachovania rovnakých práv a povinností pri správe daní. Ide o povinnosť správcu dane, aby vytvoril pre daňový subjekt možnosť na reakciu správcu dane s tým, aby nejasnosti, resp. pochybnosti vysvetlil a odstránil. Napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

58. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, jednak zmätočné použitie kurzov a skutočnosť, že konečný obchod bol dohodnutý a fakturovaný v eurách a v čase ukončenia riadnej daňovej kontroly už bola zavedená v SR mena Euro, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane aj žalovaného nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení v danom čase (s dôrazom na dobu dodania tovaru resp. služby a vystavenia faktúr) postupoval pri kurzových prepočtoch. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Podľa ods. l vety prvej , platný v čase vzniku daňovej povinnosti, ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným v deň vzniku daňovej povinnosti. Správca dane nevyhodnotil a neodôvodnil ani skutočnosť, že konečný obchod daňového subjektu bol dohodnutý a fakturovaný v eurách.

59. S námietkou žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia sa súd nezaoberal, nakoľko bola vznesená po podaní žaloby, po zákonom stanoveje lehote . Včasné podanie správnej žaloby a tým i podanie námietok je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný.

60. V závere dáva správny súd do pozornosti, že argumentácia správneho orgánu obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie ktoré má oporu v dôkazoch, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sa pre účastníka daňového konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. ). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože apriori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces ( SR) v sebe zahŕňa celý rad samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, resp. vydané rozhodnutia. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci

samej, keď prvostupňový správny orgán ako správca dane neuviedol ako k svojim tvrdeniam dospel a ako ich skúmal.

61. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia prvého aj druhého stupňa zrušil podľa , nakoľko sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu ( ), bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.

IX. Trovy konania.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( v spojení s ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).