Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-214-2019.pdf
PDF · 132.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/214/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q.. K. 7, 841 01 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Zuzák, s.r.o., so sídlom Regus Europeum Business Centre Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 228, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 57198-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 03.03.2016 na prerušenie konania zamieta.
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 57198-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0219222315-GC04/15 zo dňa 09.09.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, podanou osobne na tunajšom súde dňa 7.3.2016, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej - Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „žalovaná“) č. 57198-2/2015-BA zo dňa 21.12.2015 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovanej“) ako aj preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0219222315-GC04/15 zo dňa 09.09.2015 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento rozhodol o uložení penále žalobcovi vo výške X.XXX,XX € za obdobie od júla 2005 do decembra 2008 z oneskorene zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie. 3. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a namieta, že:
- rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, uvedenie nesprávneho ustanovenia zákona, nesplnenie zákonnej povinnosti žalovanej
- žalovaná oneskorene rozhodla o jeho žiadosti o splátkový kalendár, čím porušila zákonnú povinnosť konať a rozhodnúť v zákonnom stanovenej lehote v zmysle § 210 ods. 2 v spojení s § 210 ods. 1 a s § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 Zákona o sociálnom poistení
- poistné predpísané rozhodnutím č. 700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 v sume X XXX,XX Eur bolo v plno rozsahu uhradené dňom 23.06.2014, t.j. pred vydaním splátkového kalendára, nakoľko žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie a exekútorovi bolo vydané poverenie už 15.05.2014
- suma predpísaného penále je takmer rovná predpísanému poistnému
- oneskorené rozhodnutie o jeho žiadosti o splátkový kalendár malo vplyv na výšku predpísaného penále, a preto žalobca považuje porušenie povinnosti rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote o splátkovom kalendári za takú vadu konania, ktorá má za následok i nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení penále zo dňa 09.09.2015 a následne i rozhodnutia o odvolaní zo dňa 21.12.2015.
4. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalobca zároveň v žalobe podal návrh, aby konajúci súd podal podnet na podanie návrhu na začatie konania o súlade § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, § 146 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. 6. Svoj návrh na podnet na podanie návrhu na začatie konania o súlade uvedených ustanovení s Ústavou SR žalobca odôvodnil tak, že žalovaná pri rozhodovaní o uložení penále, následne pri rozhodovaní o odvolaní aplikovala ustanovenie § 240 ods. 1 a § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré žalobca považuje za odporujúce Ústave Slovenskej republiky. 7. Žalobca má zato, že ustanovenie § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročný úrok, je diskriminačné, pretože štát ako verejno - právny subjekt zákonne upravil úrok, ktorý z hľadiska občiansko
- právnych vzťahov považuje za nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi. 8. Štát tým, že umožnil vo vzťahu medzi štátom a občanom úrok vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy a rovnakú sumu súkromno - právnych vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom považuje za nezákonnú, stanovil tak odlišné podmienky pre ostatných veriteľov, čo je podľa žalobcu v rozpore s článkom 12 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. 9. Štát ako veriteľ v Zákone o sociálnom poistení pripustil podľa žalobcu výšku penále - sankčný úrok vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne, pričom súkromno - právnych veriteľov, ktorí uzatvárajú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka pri sankciách za omeškanie limituje tak, že v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z. z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 % bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. V opačnom prípade by sa dohodnutá úroková sadzba považovala za v rozpore s dobrými mravmi a za absolútne neplatnú. 10. Žalobca bol ďalej názoru, že aj ustanovenie § 146 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je v rozpore s Ústavou SR, konkrétne v rozpore s Čl. 1 ods. 1 a Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko je pre adresáta právnej normy nejasné a nezrozumiteľné, a preto ústavne nekonformný zákon nemôže byť v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou aplikovateľný. Dotknuté znenie zákona podľa žalobcu v adresátovi právnej normy vzbudzuje, že v prípade omeškania s plnením poistného pri umožnení splatiť predpísané poistné formou splátok, sa ustanovenia o predpísaní penále nepoužijú, t.j. penále sa nevyrúbi. Výklad žalovanej však spočíva v tom, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije na obdobie, kedy dochádza k splácaniu dlžných súm, t.j. na obdobie splátkového kalendára. Vzhľadom na výšku zákonom ustanoveného penále má rozdiel pri výklade zákonného ustanovenia dosah na práva občanov, ktorých sa toto ustanovenie dotýka. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Správny súd o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 5S/44/2016 zo dňa 06.06.2017 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/38/2018 zo dňa 21.8.2019 rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5S/44/2016 zo dňa 06.06.2017 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Podstatným dôvodom zrušenia rozsudku tunajšieho súdu bolo to, že tunajší súd v rozsudku zo dňa 06.06.2017 nevykonal ústavne konformný výklad žalobcom namietanej právnej normy, ani nevysvetlili, prečo túto normu považuje za ústavne súladnú a návrhom žalobcu na prerušenie konania sa správny súd nezaoberal dôsledne.
13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 14. Predmetom tohto konania je rozhodnutie žalovanej, ktorá zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento rozhodol o uložení penále žalobcovi vo výške X.XXX,XX € za obdobie od júla 2005 do decembra 2008 z oneskorene zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie. 15. Lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí (v elektronickom registri tunajšieho súdu) správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo veci rovnakých účastníkov konania, a to:
- vo veci sp. zn. 6S/45/2016 rozsudkom zo dňa 10. mája 2018, ktorého predmetom bolo rozhodnutie žalovanej, ktorá zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015, ktorým tento rozhodol o uložení penále žalobcovi vo výške X.XXX,XX € za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014 z oneskorene zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie, pričom správny súd správnu žalobu totožného žalobcu vo vyššie špecifikovanom prípade vyhodnotil ako dôvodnú a rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil. 16. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 17. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v súdnom konaní (§ 103 ods. 1 SSP), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k § 140 SSP, zdroj ASPI). Skutkové a právne závery správneho súdu 18. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 19. Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/45/2016, o ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10. mája 2018, boli totožné žalobné námietky, ako sú námietky v tomto konaní, ktoré smerovali voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného, ako je predmetom tohto konania. Žalovaný vo veci, ktorá bola predmetom prieskumu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/45/2016, uložil žalobcovi penále za porušenie rovnakej právnej povinnosti ako je tomu v tomto konaní, avšak za iné obdobie. 20. Vo veci sp. zn. 6S/45/2016 správny súd žalobu vyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca podľa vyššie označeného rozsudku v žalobe uplatnil nasledovné námietky: „3. Žalobca uviedol, že žalovaná rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 v zmysle § 144 ods. 1, § 152 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 572/2009 Z.z. a zák. č. 43/2004 Z.z., predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až október 2013 poistné na nemocenské poistenie v sume X.XXX,XX EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie v sume X.XXX,XX EUR, poistné na invalidné poistenie v sume X.XXX,XX EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume X.XXX,XX EUR, t.j. v celkovej sume X.XXX,XX EUR. A rozhodnutím č. 700-0250618013-GC04/13 toho istého dňa t.j. z 05.12.2013 žalovaná predpísala žalobcovi poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 v celkovej sume X.XXX,XX EUR. Žalobcovi tak z dôvodu nevedomosti a neinformovanosti v spravovaní daňového priznania vznikol nedoplatok na poistnom v období júl 2005 - december 2008 v sume X.XXX,XX EUR a v období január 2009 - november 2014 v sume X.XXX,XX EUR, spolu v sume XX.XXX,XX EUR. 4. Žalobca výpočet dlžných súm zo strany žalovanej akceptoval a bezodkladne po obdržaní predmetných rozhodnutí mal snahu splniť si svoje odvodové povinnosti, preto už dňa 08.01.2014 aktívne pristúpil k
splácaniu predpísaného poistného. No vzhľadom na vysokú sumu a nepravidelné príjmy žalobcu ako živnostníka, nebolo v jeho možnostiach splatiť predpísané poistné v zmysle rozhodnutí v lehote 15 dní, preto listom zo dňa 08.01.2014 oznámil žalovanej, že pristúpil k čiastočnej úhrade poistného vo výške X.XXX,- EUR (XXX,- EUR + XXX,- EUR) a súčasne v zmysle oznámenia, ktoré bolo priložené k rozhodnutiu o predpísaní poistného, žalobca požiadal podľa § 146 zákona o sociálnom poistení, o možnosť splatiť vyrubené poistné formou splátok vo výške XXX,- EUR, maximálne X.XXX,- EUR mesačne. Žalovaná na žiadosť o splátkový kalendár nereagovala a dňa 11.03.2014 podala návrh na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že žalobca z predpísanej sumy poistného X.XXX,XX EUR k uvedenému dňu uhradil sumu X.XXX,- EUR a bez rozhodnutia o splátkovom kalendári, vystavila žalobcu exekučnému konaniu. V rámci exekučného konania bolo ozrejmené, že žalovaná nerozhodla o žiadosti o splátkový kalendár a žalobca, aby predišiel exekučnému konaniu, musel pristúpiť k úhrade sumy vymáhanej v exekučnom konaní. 5. Žalovaná o žiadosti o povolenie splatiť predpísané poistné formou splátok nerozhodla v zákonom stanovenej lehote 60 dní, čím porušila zákonnú povinnosť konať a rozhodnúť v zmysle § 210 ods. 2 v spojení s § 210 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) bod 10. zákona o sociálnom poistení, pričom táto nečinnosť mala za následok negatívny dopad na ďalšie postavenie žalobcu, pri následnom vyrubení penále. 6. O žiadosti žalobcu o splátkový kalendár zo dňa 08.01.2014 rozhodla žalovaná až dňa 29.10.2014, takmer po desiatich mesiacoch, ktorým povolila splácanie dlžných súm po XXX,XX EUR mesačne, ktoré rozložila na obdobie od 01.12.2014 do 01.11.2015, pričom zvyšná suma poistného sa vzťahovala na zostávajúce neuhradené poistné, ktoré bolo predpísané rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu X.XXX,XX EUR. 7. Poistné predpísané rozhodnutím č.700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu X.XXX,XX EUR bolo v plnom rozsahu uhradené k 23.06.2014, t.j. pred vydaním rozhodnutia o splátkovom kalendári a zvyšnú sumu predpísaného poistného na základe rozhodnutia č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 na sumu X.XXX,XX EUR, žalobca splácal na základe splátkového kalendára zo dňa 29.10.2014. Po splatení predpísaného poistného za obdobie júl 2005 až december 2008 v sume X.XXX,XX EUR a splatení predpísaného poisteného za obdobie január 2009 až október 2013 v celkovej sume X.XXX,XX EUR bol žalobca presvedčený, že v tejto časti rozhodnutia sú jeho pohľadávky voči žalovanej vysporiadané. 8. Žalovaná po splatení predpísaného poistného vydala rozhodnutie č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až november 2014 penále vo výške X.XXX,XX EUR. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nakoľko mal za to, že už v rámci splátkového kalendára boli splatené predpísané úroky z omeškania, nakoľko podľa § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Zároveň predpísané penále bolo aj na tú časť predpísaného poistného, na ktoré požiadal o splátkový kalendár, žiadosti o splátkový kalendár žalovaná vyhovela, čím sa žalobca cíti poškodený. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaná na str. 4 uviedla, že žiadosť o povolenie splácať dlžnú sumu poistného v splátkach zo dňa 08.01.2014 bola Sociálnej poisťovni pobočka, Bratislava doručená dňa 06.10.2014. S uvedeným tvrdením žalobca nesúhlasí, nakoľko z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaná žiadosťou disponovala už dňa 09.01.2014 a nie až dňa 06.10.2014, čím rozhodnutie žalovanej vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. zistenie skutkového stavu žalovanou je v rozpore s obsahom spisu, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 OSP. 9. Žalobca namietal predpísané penále za obdobie január 2009 až november 2014, keďže rozhodnutím č. 700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013 bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až október 2013, preto aj z uvedeného dôvodu sú rozhodnutia správnych orgánov č. 57199-2/2015-Ba zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozhodnutím č. 700-0219222515-GC04/15 zo dňa 09.09.2015 v rozpore s obsahom spisu, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 OSP. 10. Žalovaná vypočítala žalobcovi penále v jednej časti ku dňu 28.10.2014, splátkový kalendár bol schválený dňa 29.10.2014, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospela žalovaná k tomu, že penále je splatené do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného a neuviedla ani zákonné ustanovenie z ktorého pri rozhodnutí vychádzala. Ak by žalovaná rozhodla o schválení splátkového kalendára včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote 60 dní a nie až o desať mesiacov, žalobca nemusel byť vystavený exekučnému konaniu a výška penále by bola minimálne o desať mesiacov nižšia.
Takýto nezákonný postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí nemôže mať za následok vydanie zákonných rozhodnutí, preto podľa žalobcu sú naplnené dôvody na zrušenie predmetných rozhodnutí. Rovnako absencia zákonného ustanovenia pri určení splatnosti penále ku dňu predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poisteného spôsobuje, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 11. Žalobca namietal nesprávne poučenie o možnosti požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie zaplatiť predpísané penále formou splátok, keďže ust. § 558 Občianskeho zákonníka upravuje uznanie dlhu, pričom možnosť splatiť penále formou splátok upravuje priamo zákon o sociálnom poistení (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). V tejto časti žalobca považuje rozhodnutie žalovanej za zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko nie je zrejmé ako ust. § 558 Občianskeho zákonníka upravujúce uznanie dlhu má súvislosť s možnosťou splácať penále formou pravidelných platieb. 12. V ďalšom žalobca považuje ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko výška penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25% ročný úrok, z hľadiska princípov právneho štátu, je neprijateľná. Právna úprava penále obsiahnutá v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tak v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to so základným princípom proporcionality, ktorý spočíva v tom, že jednotlivec má byť chránený pred zbytočnými zásahmi štátnej moci, pričom má ísť o primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom, v danom prípade cieľ plniť odvodové povinnosti včas, riadne a použitými prostriedkami, ktoré v danom prípade predstavujú penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25% ročný úrok, ktorý sa z hľadiska občianskoprávnych vzťahov považuje za nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi. 13. Žalobca namietal, že ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je Ústavne nekonformné a neaplikovateľné, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko vzbudzuje dojem pre prípad, že ak sa dostal do omeškania s plnením poistného a bolo mu umožnené splatiť predpísané poistné formou splátok, v uvedenom prípade sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužijú t.j. penále sa nevyrubí, pričom Sociálna poisťovňa uvedené ustanovenie vykladá tak, že ustanovenie o predpísaní penále sa nepoužije na obdobie, kedy dochádza k splácaniu dlžených súm t.j. na obdobie splátkového kalendára. Žalobca bol presvedčený, že keď mu bol schválený splátkový kalendár, už na povolené sumy splátok mu nebude vyrubené penále, ale “len” úrok z omeškania v zmysle 146 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. 14. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP na prerušenie konania do zaujatia stanoviska Ústavného súdu SR k súladu § 240 ods. 1 a § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení s Ústavou SR.“ 21. Totožnosť predmetu tohto konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. 6S/45/2016 zo dňa 10. mája 2018 je daná tým, že takmer totožné žalobné námietky smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného. Pre takýto prípad ustanovenie § 140 SSP ukladá správnemu súdu postupovať pri písomnom vyhotovení rozsudku tzv. skrátenou formou a to tak, že len poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 22. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/45/2016 a predmetom označeného konania bol v zásade totožný predmet, ako je predmet tohto konania, pričom správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vyslovenom v tomto rozhodnutí, v súlade s ustanovením § 140 SSP v ďalšom len poukazuje na rozhodujúcu časť jeho odôvodnenia. Správny súd v odkazujúcom rozsudku 6S/45/2016 o.i. uviedol: „48. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo žalobcovi predpísané penále v sume X.XXX,XX EUR, bez aplikácie § 146 ods. 4 v spojení s § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 49. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si nesplnil povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 riadne a včas, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava až na základe prihlášky žalobcu dňa 12.11.2013, predpísala žalobcovi poistné rozhodnutiami uvedenými v odseku 27. tohto rozsudku. Poistné obdobie ani predpis poistného rovnako nebol medzi účastníkmi konania sporný. 50. Návrh na prerušenie konania uvedený v odseku 14. tohto rozsudku správny súd zamietol s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžo/259/2015 z 24.05.2017 v ktorom sa riešila otázka prerušenia konania pre postúpenie veci na Ústavný súd SR z dôvodu zaujatia stanoviska.
Najvyšší súd SR vyslovil názor, že ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (toho času § 100 ods. 1 písm. b) SSP) nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2010 zo 06.10.2010, sp. zn. II. ÚS 418/2010 zo 06.10.2010). V prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad dotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zároveň Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 47/96 z 22.07.1996, v ktorom je vyslovený názor k ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ktorý súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník nie však prejednávajúci súd. S poukazom na uvedenú judikatúru, správny súd má zato, že nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP, nakoľko v merite veci sa súd bude zaoberať ústavne konformným výkladom ust. § 240 ods. 1 a § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 51. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty podľa § 210 ods. 2 v spojení s § 210 ods. 1 a § 178 ods. 1 písm. a) bod 10. zákona o sociálnom poistení, keď táto nečinnosť mala za následok negatívny dopad na ďalšie postavenie žalobcu, pri následnom vyrubení penále správny súd je názoru, že lehota stanovená ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je lehotou procesnou a nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia č. 1100-81012-GC13/14 zo dňa 29.10.2014 (nie je predmetom súdneho prieskumu), ktorým Sociálna poisťovňa žalobcovi povolila splácanie dlžných súm poistného v sume X.XXX,X6 EUR a úrokov v sume XXX,XX EUR, spolu v sume X.XXX,XX EUR v mesačných splátkach najneskôr k prvému dňu v mesiaci podľa prílohy splátkového kalendára v období od 01.12.2014 do 01.11.2015. 52. Aj keď platiteľ poistného nemá na povolenie splátok dlžných súm zo zákona právny nárok, na druhej strane treba povedať, že zákonodarca priamo v zákone o sociálnom poistení stanovil lehotu pre rozhodnutie nie bezúčelne, práve pre taxatívne vymedzené rozhodnutia (§ 210 ods.1 zákona o sociálnom poistení), medzi ktoré zaradil aj rozhodovanie o žiadosti na povolenie splátok dlžných súm poistného. 53. Je nepochybné, že rozhodnutie o povolení splátok má vplyv pre žalobcu ako platiteľa poistného, napr. pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o predpísaní penále. Preto ak malo nedodržanie zákonnej lehoty o povolení splátok vplyv na predpis penále, ktoré v tejto časti by mohlo mať znaky škody, táto právna skutočnosť nie je predmetom správneho konania. 54. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (je predmetom súdneho prieskumu), ktorým bolo predpísané žalobcovi za obdobie január 2009 až marec 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, november 2014, penále v sume X.XXX,XX EUR a jeho neoddeliteľnou súčasťou je príloha vo forme tabuľky - výpočet penále v prehľade od 1/2009 do 11/2014), správny súd musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie v neprimerane stručnom odôvodnení, vôbec neobsahuje ani len zmienku o tom, čo bolo právnym titulom pre rozhodnutie o penále (tri rozhodnutia uvedené v odseku 27. tohto rozsudku). Keďže predmetné rozhodnutia sú esenciou pre rozhodnutie o predpísaní penále, preto ich absencia, ako aj absencia logických odôvodnení súvislostí k rozhodnutiu o predpise penále s oporou o príslušné zákonné ustanovenia, podľa názoru súdu, s poukazom na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, spôsobuje nepreskúmatelnosť predmetného rozhodnutia. Informácie z prílohovej tabuľky majú korešpondovať s informáciami v odôvodnení rozhodnutia. 55. V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 1100-81012-GC13/14 zo dňa 29.10.2014 o povolení splátok, ktoré rovnako nie je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, práve v kontexte jeho dopadu na preskúmavané rozhodnutie, ktorým bolo predpísané penále (odsek 52. a 53. tohto rozsudku), čo rovnako spôsobuje nepreskúmatelnosť predmetného rozhodnutia. 56. Vadu nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia neodstránila ani žalovaná v svojom rozhodnutí, v ktorom síce označila rozhodnutie pod č.700-0250618113-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie január 2009 až október 2013 a rozhodnutie pod č. 700-0211265514-GC04/13 zo dňa 05.02.2014, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie november 2013 a december 2013, avšak rozhodnutie pod č. 700-0250618013-GC04/13 zo dňa 05.12.2013, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie júl 2005 až december 2008, neuviedla vôbec, resp. túto skutočnosť neodôvodnila. Všetky rozhodnutia, ktoré boli právnym titulom pre predpis penále a ich časové obdobie by malo korešpondovať s prílohovou tabuľkou výpočtu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, mali byť
uvedené v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výpočtu predpísaného penále uvedeného v prílohe tabuľky, aby odôvodnenie rozhodnutia korešpondovalo s prílohovou tabuľkou. 57. Podľa názoru súdu, vada nepreskúmateľnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne prvého a druhého stupňa uvedená v odsekoch 52. až 54. tohto rozsudku sa premietla aj do odôvodnenia žalovanej, v časti aplikácie ust. § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keď z predmetného odôvodnenia nie je jednoznačne zrejmé, kedy a na základe akých skutkových a právnych okolností rozhodnutie o žiadosti povolenia splátok (bolo vydané skôr ako rozhodnutie o predpise penále), malo dopad na preskúmavané rozhodnutie. 58. Správny orgán nedostatočne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol žiadne skutkové zistenia, ktoré by mali tvoriť materiálny základ pre tvorbu záveru o skutkovom stave veci. Argumentácia odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a presvedčivé. Iba riadne, logické a pre účastníka správneho konania zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva titulom presvedčenia o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskom pre spochybnenie tohto rozhodnutia (NS SR sp.zn. 5Sžp 76/2009, sp.zn. 5Sžp 87/2009). 59. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že Najvyšší súd SR dlhodobo a ustálene judikuje (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej len „Zbierka“ pod č. R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.), je vecne správne. 60. Pre porovnanie z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006 vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. 61. Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry najvyššieho súdu v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014, podľa ktorého, za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku výkonu vybraných činností. Ďalej rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. R 60/2000 podľa ktorého, zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zák. č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. 62. Pre porovnanie Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 10Sžo 323/2015 poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu ČR (rozsudok z 22.01.2004 č.j. 4 Azs 55/2003-51), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania je v rozpore s § 47 odst. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepeskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 63. Žalovaná sa snažila absenciu odôvodnenia nahradiť vo vyjadrení k žalobe, avšak súd na tomto mieste zdôrazňuje, že preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovanej, preto doplnenie dôvodov nemožno nahradiť vo vyjadrení k žalobe. Uvedený názor súdu je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 10Sžo 323/2015 a má oporu aj v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR z 18.03.2016 sp.zn. 10Sza/6/2016, rozsudok NS SR z 21.06.2016 sp.zn. 10Sza/13/2016), že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.“.
64. K námietke poučenia uvedenej v odseku 11. tohto rozsudku správny súd uvádza, že inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom pohľadávky veriteľa, čo však neznamená, že po splnení záväzku (dlhu) na základe uznania dlhu a s ním súvisiaceho splátkového kalendára nastala situácia, že by Sociálna poisťovňa nemala na tento prípad aplikovať ustanovenie o predpísaní penále (§ 240 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.). V tejto časti podľa názoru súdu nič nebránilo žalobcovi ako dlžníkovi, aby nemohol uznať svoj dlh na poistnom voči Sociálnej poisťovni. Ide o jednostranný právny úkon slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (Sociálnej poisťovne). 65. K námietke k ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvedenú v odseku 12. a 13. tohto rozsudku súd uvádza, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu penále žalobcovi predpísať vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je kogentným ustanovením, nepripúšťajúcim modifikáciu a ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku. 66. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva, čo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyslovil v nálezoch (sp.zn. ÚS 17/1999 z 22.09.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; sp.zn. I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; sp.zn. I. ÚS 54/02 z 13.11.2002 zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002-II.polrok, s.750) ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané.“ Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Z citovaných ustanovení § 240 ods. 1 a § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým a právnickým osobám povinnosť platiť poistné. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne ustanovuje oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať penále, vo výške stanovenej priamo v zákone, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. 67. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovanej aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je viazaná právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).“ 23. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo sú nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd preto správnej žalobe podľa § 191 písm. d) SSP v celom rozsahu vyhovel. 24. Nad rámec vyššie uvedených dôvodov správny súd k procesnému návrhu žalobcu na prerušenie konania uvádza, že z ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že ak je akákoľvek suma, dlžná žalobcom predmetom splátkového kalendára, na túto sumu už nie je možné predpísať penále. Prípadný nesprávny výklad tohto zákonného ustanovenia žalovaným nie je dôvodom na postup súdu podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP a na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov zo strany konajúceho súdu, keďže predmetom takého konania môže byť iba preskúmanie súladu textu právneho predpisu s Ústavou SR, nie výkladu právneho predpisu s Ústavou SR. Správny súd v danom prípade nezistil ani nejednoznačnosť dotknutého zákonného ustanovenia a je toho názoru, že dotknuté zákonné ustanovenie je jednoznačné a jeho obsah je taký, ako uviedol vyššie. 25. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí správny súd v tomto rozhodnutí nevykonával hmotnoprávne posúdenie veci ani nepodával relevantný výklad právnych noriem aplikujúc ich na skutkový stav zistený v administratívnom konaní, keďže tento skutkový stav
z administratívnych rozhodnutí nie je možné ani zistiť (okrem toho, že v nich takmer úplne absentuje akákoľvek správna úvaha orgánov verejnej správy). Z tohto dôvodu správny súd považuje za nedôvodné prerušiť konanie a podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov ako to navrhoval žalobca, keďže pri súčasnom stave veci a povinnosti orgánov verejnej správy o prípadných povinnostiach žalobcu opätovne rozhodnúť nie je zrejmé, aké zákonné ustanovenia a akým spôsobom orgány verejnej správy použijú v ďalšom konaní, a či aj po tomto novom rozhodnutí orgánov verejnej správy budú súčasné námietky žalobcu, vzťahujúce sa k nesúladu právnych predpisov stále dôvodné. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 07.07.2009, ktoré citoval Najvyšší súd SR sp. zn. 7Sžk/38/2018 zo dňa 21.08.2019 vyplýva, že poskytnutie výkladu dotknutého právneho predpisu resp. prerušenie konania z dôvodu iniciovania konania o súlade právnych predpisov je dôvodné, ak by mal súd pri svojom rozhodnutí aplikovať dotknutú právnu normu, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku podľa § 439 ods. 2 písm. a) SSP nie je prípustná kasačná sťažnosť. Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.