Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/XX, XXX XX G., štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpený BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, v mene ktorej koná JUDr. Dominik Burda, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: PPZ-HCP- BA2-2020/059744-004 zo dňa 03.12.2020, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č.: PPZ-HCP-BA2-2020/059744-004 zo dňa 03.12.2020, ako aj prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Č. p.: PPZ-HCP-BA6-543-023/2020-PPC zo dňa 11.08.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca mal obnovený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 16.02.2017 do 11.08.2019. Dňa 13.06.2019 si žalobca podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“), nakoľko na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť ako konateľ spoločnosti S. F. A. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom na adrese Z. X, XXX XX G. (ďalej len „spoločnosť S..F..A.. s.r.o). Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložil Potvrdenie Daňového úradu Bratislava č. 101335242/2019 zo dňa 03.06.2019, ktorým spoločnosť S..F..A.. s.r.o. preukázala zisk po zdanení obchodnej spoločnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie roku 2018 vo výške 25.289,71 Eur, čím žalobca splnil podmienku stanovenú v ustanovení Administratívny spis obsahuje stanovisko dopytovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v ktorom oznámilo, že podnikateľská činnosť účastníka konania nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej aj „“ alebo „Správny poriadok“) bolo žalobcovi umožnené, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Predmetná výzva na vyjadrenie bola zaslaná žalobcovi dňa 08.07.2020 a dňa 04.08.2020 bola žalobcovi doručená uplatnením ustanovenia Správneho poriadku. Správny orgán podotkol, že predmetnú

výzvu zaslal žalobcovi, nakoľko v konaní sa nachádza splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi na dobu určitú do 04.04.2020.

2. Prvostupňový správny orgán - Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA6-543-023/2020- PPC zo dňa 11.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. V rozhodnutí uviedol aj porušenie ustanovenia § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že splnenie zákonnej podmienky týkajúcej sa preukázania zisku po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná žaloba, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ako to ukladá ustanovenie § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, je jednou, nie však jedinou podmienkou potrebnou k obnoveniu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Mal za to, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu je prihliadať na verejný záujem a prvostupňová správny orgán má za to, že postupoval v súlade so zákonom, keď sa s otázkou prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky obrátil na ministerstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v rámci udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nachádzal v období od 10.07.2018 do 31.12.2018 dokopy 21 dní zo 175 dní udeleného prechodného pobytu, takéto zdržiavanie sa účastníka konania na území Slovenskej republiky možno podľa prvostupňového správneho orgánu považovať za sporadické, a teda aj výkon jeho podnikateľskej činnosti je sporadický, čo nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a nie je ho možné posúdiť ako podnikanie a zároveň takýmto krátkym zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky účastník konania neplní účel pobytu a rovnako porušuje aj povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého žalobca vykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že nie je vo verejnom záujme obnoviť taký prechodný pobyt, z ktorého má prospech len žalobca. Konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania také skutočnosti, aby bolo možné konštatovať, že výkon jeho podnikateľskej činnosti je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a tým pádom aj vo verejnom záujme.

3. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci žalovaný rozhodnutím Č.: PPZ-HCP-BA2-2020/059744-004 zo dňa 03.12.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. K odôvodneniu správneho orgánu prvého stupňa, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že sa s ním stotožňuje. Správny orgán prvého stupňa riadne odôvodnil skutočnosť, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti podľa s poukazom na

4. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu postupoval tiež podľa ustanovenia , podľa ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Toto ustanovenie je podľa žalovaného potrebné subsidiárne použiť aj pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu. Verejný záujem v tomto prípade nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko žalobca v zdaňovacom období za rok 2018 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie pobytu. Výkon podnikateľskej činnosti žalobcu je podľa neho len sporadický. K námietke ohľadom stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky žalovaný konštatoval, že toto stanovisko bolo jedným z podkladov, nie však jediným, na základe ktorého správny orgán vyhodnotil, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu nie je vo verejnom záujme. Žalovaný poukázal na to, že celé podnikanie žalobcu je len fiktívne a v danom prípade je možné pozorovať výlučne len súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného pohybu v schengenskom priestore účelovým plnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu, ktorým prichádza k obchádzaniu Pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme podľa žalovaného nestačí len splniť kritériá dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu.

Uviedol, že žalobca k žiadosti nepriložil žiadny doklad preukazujúci kúpu nehnuteľnosti v hodnote 850.000,- €, a preto to správny orgán ani nemohol opomenúť vo svojom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní o obnovenie prechodného pobytu žiadnym spôsobom a žiadnym dôkazom správnemu orgánu nepreukázal, že obdobie, počas ktorého sa žalobca nezdržiaval na území Slovenskej republiky, súviselo primárne s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, t.j. s napĺňaním účelu udeleného prechodného pobytu v Slovenskej republike.

5. Má za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo náležite odôvodnené, prvostupňový správny orgán uviedol, čím sa pri svojom rozhodnutí zaoberal a na základe akých skutočností rozhodol, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu nie je vo verejnom záujme, prvostupňový správny orgán sa zaoberal dôkazmi jednotlivo a zároveň vo vzájomnej súvislosti. Dostatočne podľa neho preukázal dôvody, na základe ktorých rozhodol, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu nie je vo verejnom záujme. Vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie.

II. Žaloba

6. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.02.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré podľa neho vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho bola vec nesprávne právne posúdená a správne orgány chybne interpretovali a aplikovali právne predpisy. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca považuje rozhodnutia za nepreskúmateľné.

7. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že verejný záujem nemožno v danom prípade vidieť v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko v zdaňovacom období za rok 2018 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie pobytu. Žalovaný uviedol, že celé podnikanie žalobcu je len fiktívne a v danom prípade je možné pozorovať výlučne len súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného pohybu v schengenskom priestore. Žalobca podľa žalovaného len účelovo splnil formálne podmienky na obnovenie prechodného pobytu, ktorým prichádza k obchádzaniu zákona o pobyte cudzincov. Žalobca považuje tieto tvrdenia za účelové. Poukázal na to, že žalovaný dôvodí, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je na území Slovenskej republiky vykonávaná sústavne počas celého obdobia prechodného pobytu, nakoľko z predložených dokladov a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že na území uzavrel jedinú zmluvu, na základe ktorej prenajíma dve zariadenia na výrobu varenej kukurice a ďalšie spoločnosti, s ktorými žalobca podniká, sú z Francúzska a Moldavska a zaoberajú sa výrobou vína, ktoré žalobca vyváža do arabských krajín. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného o nesústavnom výkone podnikateľskej činnosti, ku ktorému žalovaný dospel tým, že na území Slovenskej republiky uzatvoril jedinú zmluvu.

8. Žalobca poukazuje na nesprávnosť postupu, keď si prvostupňový správny orgán vyžiadal stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „stanovisko“) o prínose podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky bez existencie zákonného dôvodu. Podľa žalobcu si má policajný útvar vyžiadať stanovisko len v prípade, že spoločnosť, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny, nedosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení, čo však v prípade žalobcu nenastalo, keďže tento zákonom vyžadovanú výšku po zdanení dosiahol, čo bolo v napádaných rozhodnutiach zhodne konštatované.

9. Stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) je podľa žalobcu navyše nepreskúmateľné, neobsahuje žiadnu správnu úvahu. Ministerstvo len stroho konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadalo s podkladmi, ktoré žalobca v rámci konania a žiadosti doložil a ktorými jednoznačne preukázal splnenie zákonných podmienok na obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účely podnikania. Preto pokiaľ si žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní osvojili neodôvodnený a ničím nepodložený záver ministerstva, uvedený v jeho stanovisku, a tento následne interpretovali vo svojich rozhodnutiach bez presvedčivého zdôvodnenia, v neprospech žalobcu, nepostupovali správne.

10. Žalobca má ďalej za to, že správne orgány nepostupovali v zmysle zásad správneho konania a nezistili skutočný stav veci tak, ako im to ukladá ustanovenie z. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj „Správny poriadok“). Žalobca si je vedomý toho, že v zmysle platnej právnej úpravy nie je na udelenie povolenia na obnovenie pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania právny nárok a je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne, avšak žiadnym zákonným ustanovením nebola správnemu orgánu zverejnená ničím neobmedzená voľná úvaha pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí povolenie k pobytu. Žalovaný preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

11. Namieta, že výzva zo dňa 08.07.2020, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, mu fakticky doručená nebola a právny zástupca sa o existencii výzvy, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dozvedel až nahliadnutím do spisu, ktorého sa iniciatívne domáhal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko splnomocnenie udelené žalobcom advokátskej kancelárii BURDA LEGAL s.r.o. bolo udelené na dobu určitú, do 04.04.2020, prvostupňový správny orgán zaslal predmetnú výzvu na adresu prechodného pobytu žalobcu v Slovenskej republike, odkiaľ sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Výzva tak bola žalobcovi doručená dňa 04.08.2020 prostredníctvom verejnej vyhlášky. Žalobca poukazuje na to, že dňa 17.07.2020 právny zástupca žalobcu prostredníctvom e-mailovej správy informoval prvostupňový správny orgán, že žalobcu, ktorý sa v čase písania e-mailu (z dôvodu pandémie) nachádza v Iránskej islamskej republike, aj naďalej zastupuje, a oznámil mu, že žalobca má na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Teheráne dňa 27.07.2020 (po obnove činnosti veľvyslanectva obmedzenej pandémiou COVID-19) dohodnutý termín na podpis časovo neobmedzenej plnej moci, ktorú po doručení obratom zašle prvostupňovému správnemu orgánu. Právny zástupca zároveň požiadal prvostupňový správny orgán z uvedených dôvodov o zasielanie písomností na adresu advokátskej kancelárie. Žalovaný uviedol, že požiadavke právneho zástupcu na zasielanie písomností nebolo možné vyhovieť, nakoľko nebol účastníkom konania, pričom nová plná moc bola doručená až 04.09.2020. Vzhľadom na informácie od právneho zástupcu tak prvostupňový správny orgán dňa 11.08.2020 svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu zaslal prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Teheráne. Žalobca považuje postup prvostupňového správneho orgánu ohľadom doručovania za tendenčný a účelový.

12. Žalobca nesúhlasí s postupom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, kedy posudzovali len dĺžku jeho zdržiavania sa na území Slovenskej republiky v roku 2018, a poukazuje na skutočnosť, že v období roku 2019 sa zdržiaval na území Slovenskej republiky takmer nepretržite, avšak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán sa touto skutočnosťou žiadnym spôsobom vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali. Žalobca má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa mali zaoberať aj dĺžkou jeho pobytu na území Slovenskej republiky v roku 2019, o to viac, keď im bol tento údaj známy. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj samotný žalovaný vo svojom inom rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA2-2019/059180-004 zo dňa 13.12.2019, ktorým zrušil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ktoré sa týkalo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu manželky žalobcu - G. P., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom samotný žalovaný uviedol, že „účastník konania síce nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov za rok 2018 ale za rok 2019 podmienku splnil.“ Z uvedeného rozhodnutia tak vyplýva, že i keby nebol žalobca splnil podmienku dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky v roku 2018 (čo popiera), túto podmienku v roku 2019 jednoznačne splnil. Žalobca poukazuje na ust. § 33 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, kedy má správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti na povolenie/obnovenie prechodného pobytu prihliadať nielen na verejný záujem, ale aj na dĺžku jeho doterajšieho pobytu, čo korešponduje s názorom žalobcu o tom, že bolo potrebné prihliadnuť aj na jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky v roku 2019.

13. Žalobca tiež namieta, že do konania boli predložené zmluvy budúcich zmlúv, v zmysle ktorých má žalobca, spolu s jeho synom, nadobudnúť nehnuteľnosti v Bratislave v hodnote približne 850.000,- €, ktoré však prvostupňový správny orgán považoval za irelevantné, nakoľko majú byť nadobudnuté do súkromného vlastníctva žalobcu a jeho syna, a preto z nich má prospech len samotný žalobca. Podľa žalobcu však plánovaná kúpa nehnuteľnosti svedčí o reálnom záujme žiť a podnikať v Slovenskej republike.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.05.2021, doručeným súdu dňa 28.05.2021 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so Správnym poriadkom a zákonom o pobyte cudzincov, správne orgány náležite použili hmotnoprávny predpis, správne vyhodnotili získané podklady a dôkazy. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.

15. Uviedol, že žalobca predložil cestovný doklad platný od 10.07.2018 do 10.07.2021. Správny orgán považoval za potrebné v konaní o udelenie prechodného pobytu žalobcu poukázať na zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky v súvislosti s ustanovením , ust. a ust. Nakoľko ust. nadobudlo účinnosť 01.05.2018 (cestovný doklad žalobcu je platný od 10.07.2018) a žalobca nepredložil v konaní žiadny iný cestovný doklad, správny orgán vychádzal pri posudzovaní dĺžky zdržiavania sa žalobcu na území Slovenskej republiky z cestovného dokladu predloženého pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, teda posudzoval obdobie od 10.07.2018 do 31.12.2018. Žalobca sa v posudzovanom období nachádzal na území Slovenskej republiky 21 dní zo 175 dní udeleného pobytu. Žalobca sa tak na území Slovenskej republiky nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v posudzovanom období. Je tak preukázané, že takéto zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky možno považovať za sporadické, a teda aj výkon jeho podnikateľskej činnosti je sporadický, čo nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a nie je ho možné posúdiť ako podnikanie a zároveň takýmto krátkym zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky žalobca neplní účel pobytu a rovnako porušuje aj povinnosť podľa ustanovenia

16. Poukázal na to, že spoločnosť S..F..A. s.r.o. od jej vzniku na území Slovenskej republiky nevytvorila nové pracovné miesta a ani nezabezpečila uchovanie už existujúcich pracovných miest, nepriniesla „know-how“ alebo nové technológie, nevlastní žiadne prevádzky ani kancelárie či skladové priestory. Žalobca podniká na území Slovenskej republiky s jedinou spoločnosťou.

17. Žalovaný konštatoval, že správny orgán podľa ustanovenia umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Keďže vyjadrenie k podkladom rozhodnutia je právo žalobcu, správny orgán ho nemôže k vyjadreniu nútiť. Predmetná výzva na vyjadrenie bola dňa 08.07.2020 zaslaná žalobcovi na adresu ubytovania a dňa 04.08.2020 mu bola doručená uplatnením ustanovenia (nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neinformoval správny orgán, že sa nebude zdržiavať na adrese, ktorú uviedol, prípadne, že žiada o doručovanie písomností na inú adresu). Správny orgán predmetnú výzvu zaslal žalobcovi, nakoľko v konaní sa nachádzalo splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi na dobu určitú, a to do 04.04.2020.

18. Žalovaný uviedol, že zákonodarca prostredníctvom zákona o pobyte cudzincov upravil podmienky pre udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu tak, že pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky musí byť odôvodnený účelom, v tomto prípade podnikaním, ktorý musí byť fakticky na území Slovenskej republiky plnený. Zákon o pobyte cudzincov ukladá žiadateľovi o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, aby sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, a aby daný účel aj reálne na území Slovenskej republiky vykonával. Žalovaný si je vedomý, že s faktickým plnením účelu - podnikaním - je v určitých prípadoch spojená aj nevyhnutnosť cestovania (napr. obchodné rokovania mimo územia Slovenskej republiky), avšak na druhej strane žalovaný zastáva názor, že v takomto prípade je na žalobcovi, aby preukázal túto skutočnosť ako aj spojitosť s výkonom podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme, nakoľko žalobca fakticky nenapĺňal účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tým, že sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bol udelený prechodný pobyt z dôvodu podnikania, ktoré bude vykonávať na území Slovenskej republiky a je potrebné, aby mal udelený prechodný pobyt, nakoľko jeho pobyt na území Slovenskej republiky je pre jeho podnikanie nevyhnutný. Pre sporadické zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky pre účel podnikania na území Slovenskej republiky nie je potrebné, aby bol udelený prechodný pobyt.

19. Žalovaný uviedol, že zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nemožno považovať za zásah do súkromného a rodinného života žalobcu, nakoľko žalobca nevedie rodinný a súkromný život na území Slovenskej republiky. Toto tvrdenie správneho orgánu vyplýva zo skutočnosti, že žalobca sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, teda sa v rámci obnoveného pobytu zdržiaval prevažnú väčšinu mimo územia Slovenskej republiky.

20. V ďalšom žalovaný uviedol, že podnikateľská činnosť žalobcu nebola na území Slovenskej republiky vykonávaná sústavne počas celého obdobia prechodného pobytu, pričom prechodný pobyt bol udelený žalobcovi práve z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti, ktorú má v prevažnej miere vykonávať na území Slovenskej republiky. Pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky je úzko spojený s účelom jeho pobytu, teda podnikať. V prípade výkonu podnikateľskej činnosti žalobcom na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že žalobca v rámci udeleného prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky nevykonával v takom rozsahu, aby žalovaný mohol konštatovať, že jeho podnikateľská činnosť je vo verejnom záujme, nakoľko, ako z vyššie uvedeného vyplýva, výkon podnikateľskej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky bol len sporadický, čo nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, a preto ho nie je možné posúdiť ako podnikanie. Takéto konanie žalobcu v žiadnom prípade nemožno považovať, že je vo verejnom záujme.

21. K námietke žalobcu ohľadom zmluvy o budúcej na kúpu nehnuteľnosti uviedol, že predmetné zmluvy sú uzatvárané v mene žalobcu, príp. jeho syna, ako fyzickej osoby, nie v mene spoločnosti, a teda je preukázané, že z uzatvorenia týchto zmlúv má prospech samotný žalobca, resp. jeho syn, nadobudnutie týchto nehnuteľností do súkromného vlastníctva nebude v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu žiadnym prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, nakoľko uvedené nesúvisí s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu. Ak by kúpa nehnuteľnosti mala súvisieť s podnikaním žalobcu, mal uzavrieť predmetné zmluvy v mene spoločnosti. Z uvedenej podnikateľskej činnosti žalobcu nemožno vidieť pridanú hodnotu pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

IV. Replika

22. Žalobca v replike zo dňa 24.06.2021 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej považuje správnou žalobou napádané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, nesprávne a vadné, a to z dôvodov bližšie špecifikovaných v správnej žalobe. Má za to, že žalovaný si účelovo vyberá tvrdenia, ktoré sa mu práve hodia a len opakuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol už aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pričom táto neprináša podľa názoru žalobcu žiadne nové argumenty vo veci. V plnom rozsahu sa preto pridržal svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe. S tvrdeniam žalovaného o zákonnosti napadnutého rozhodnutia nesúhlasil.

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa zákona cˇ. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa , prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

27. Podľa , , , policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na: a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

28. Podľa , policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

29. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa .

30. Podľa , policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

31. Podľa vety prvej pred bodkočiarkou , policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

32. Podľa vety prvej o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

33. Podľa § 131 g) ods. 1 zákona po pobyte cudzincov, konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

34. Podľa , správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

35. Podľa o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

38. Podľa , podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

39. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

41. Podľa , prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

42. Podľa , policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na: a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

43. Podľa , policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

44. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa .

45. Podľa , policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa a . Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa , nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

46. Podľa vety prvej pred bodkočiarkou , policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa .

47. Podľa pred bodkočiarkou o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

48. Podľa vety prvej , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

49. Podľa , správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

50. Podľa , správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

51. Podľa , rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

52. Podľa , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

53. Podľa , podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

54. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

55. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.04.2022 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

56. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že prechodný pobyt žalobcu za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme.

57. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je povinnosťou správneho súdu posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

58. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

59. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

60. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

61. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález U´S CˇR sp. zn. II. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. ).

62. Rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca na účel podnikania, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, prínos cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v

zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.

63. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania a v § 34 ods. 10 vety prvej upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti, keď podľa § 33 ods. 1 písm. a) prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zamietne.

64. Predovšetkým sa treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu a to podnikanie, ktoré sa pre potreby vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu z dôvodu, že právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového hospodárstva. Podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti, t.j. verejný záujem. V kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu , ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“

65. Správny súd poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu .

66. V preskúmavanej veci ide o posúdenie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu, ktorú podľa , policajný orgán zamietne z dôvodov podľa , v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g) keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem.

67. nedefinuje pojem verejný záujem, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok a je tak na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov

na území Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod.

68. Nedostatočné odôvodnenie stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré žalovaný vzal za jeden zo základov napadnutého rozhodnutia, je vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy pochybil pri zisťovaní skutkového stavu vo veci, resp. tento nemá oporu v administratívnom spise. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu zisteného a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia/opatrenia pre nedostatky v skutkových zisteniach, ktoré sa môžu prejavovať nie len v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale prípadne i v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré môže vyústiť do nesprávneho právneho posúdenia veci.

69. V danej veci musí správny súd poukázať na zjavnú nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Stanovisko ministerstva hospodárstva totiž len konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom bližšie odôvodnenie stanoviska absentuje, nie je možné z jeho obsahu zistiť z akých údajov vychádzalo, aké kritériá považovalo ministerstvo za rozhodné a potom z takéhoto stanoviska nie je možné zistiť relevantné skutočnosti, ktoré vzalo ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho prijatého záveru. Keďže stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, je treba ho považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, neobsahujúce vecné odôvodnenie nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Su ´d zasta´va na´zor, zˇe taky´mto postupom orga´nu verejnej spra´vy nedosˇlo k riadnemu zisteniu skutkove´ho stavu, a preto nebola v prospech zˇalobcu zabezpecˇena´ „rovnostˇ zbrani´”, resp. za ´sada proporcionality. Zˇalobca sa nemal mozˇnostˇ kvalifikovane bra´nitˇ a ani sa vyjadritˇ k zisteny ´m skutocˇnostiam, pre ktore´ bolo rozhodnute´ o zamietnuti´ jeho zˇiadosti o obnovenie prechodne´ho pobytu zˇalobcu na u´zemi´ Slovenskej republiky na u´cˇely podnikania. Orga´n verejnej spra´vy mal povinnostˇ zˇalobcovi, resp. jeho pra´vnemu za´stupcovi uviestˇ do^vody, ktore´ ho viedli k zamietnutiu zˇiadosti. Zˇalobca ako u´cˇastni´k konania pred orga´nmi verejnej spra´vy nemal k dispozi´cii do^vody, na ktory´ch za´klade orga´ny verejnej spra´vy postavili svoje rozhodnutia. Na za´klade toho sa zˇalobca ako u´cˇastni´k konania nemohol u´cˇinne bra´nitˇ v spra´vnom konani´, cˇi´m dosˇlo k porusˇeniu jeho pra´va na spravodlivy´ proces. Uvedenie do^vodov, precˇo podnikatelˇska´ cˇinnostˇ zˇalobcu nie je pri´nosom pre hospoda´rske za´ujmy Slovenskej republiky vo vyjadreni´ k zˇalobe, je pre presku ´matelˇnostˇ rozhodnutia nepostacˇuju´ce.

70. Cˇo sa ty´ka na´mietky zˇalobcu, zˇe stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o pri´nose podnikatelˇskej cˇinnosti pre hospoda´rskej za´ujmy Slovenskej republiky si policajny´ u´tvar ma´ vyzˇiadatˇ len v pri´pade, ak spolocˇnostˇ, v mene ktorej kona´ sˇta´tny pri´slusˇni´k tretej krajiny, nedosiahla za´konom pozˇadovanu´ vy´sˇku zisku po zdaneni´, cˇo nebol pri´pad zˇalobcu, tejto su ´d neprisvedcˇil. V zmysle pra´vneho na´zoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovene´ho v rozsudku sp. zn. su´d uva´dza, zˇe aj v pri´pade absencie vysˇsˇie uvedeny´ch situa´cii ´, je v kazˇdom pri´pade povinnostˇou spra´vnych orga´nov podlˇa za´kona cˇ. prihliadatˇ na verejny´ za´ujem, osobitne na bezpecˇnostne´ hlˇadisko, hospoda´rske za´ujmy Slovenskej republiky, najma¨ na pri´nos podnikatelˇskej cˇinnosti sˇta´tneho pri´slusˇni´ka tretej krajiny pre hospoda ´rstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejne´ho zdravia, za´ujmy malolete´ho dietˇatˇa sˇta´tneho pri´slusˇni´ka tretej krajiny, jeho financˇnu´ situa´ciu a dl´zˇku doterajsˇieho pobytu a predpokladane´ho pobytu, stanovisko zastupitelˇske´ho u´radu k udeleniu prechodne´ho pobytu. Vo vztˇahu k rozhodovaniu o zˇiadosti o obnovenie prechodne´ho pobytu taka´to povinnostˇ plynie orga´nom verejnej spra´vy v zmysle ustanovenia veta prva´ za´kona cˇ. Preto pokialˇ si orga´ny verejnej spra´vy plnili svoju za´konom ustanovenu´ povinnostˇ a na vysˇsˇie uvedene´ skutocˇnosti prihliadali, nebolo take´muto postupu cˇo vyty´katˇ.

71. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že ministerstvo už skôr skúmalo prínos podnikateľskej činnosti žalobcu v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania, pričom v tom čase bola jeho podnikateľská činnosť

vyhodnotená kladne. Bez uvedenia konkrétneho a preskúmateľného dôvodu bolo teda stanovisko zmenene´ a vzhľadom na absenciu správnej úvahy sa žalobca nemal možnosť k nemu vyjadriť.

72. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť tak presvedčivá, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ).

73. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležitá správna úvaha žalovaného ohľadom vyhodnotenia stretu záujmu súkromného (žalobcu na predĺžení pobytu na území Slovenskej republiky - podnikanie) a záujmu verejného. Žalovaný jednostranne, bez ďalšieho len uprednostnil verejný záujem, a zároveň nedôsledne odôvodnil v čom tento verejný záujem spočíva.

74. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za nepreskúmateľné v časti, prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a v rozhodnutí v tomto smere chýbala správna úvaha konajúceho správneho orgánu. Zároveň správny súd konštatuje, že žalovaným opísaný zistený skutkový stav nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise, keďže nie sú v administratívnom spise žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval prijatý záver o nenaplnení verejného záujmu pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky. Ak žalovaný bral ako základný dôkaz v konaní stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, mal povinnosť absenciu prínosu žalobcu pre Slovensko dôsledne odôvodniť, čo však neurobil.

75. Námietku žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s údajným porušením povinnosti žalobcu podľa , správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru správneho súdu ust. jednoznačne definuje povinnosť zdržiavania sa cudzinca na území Slovenskej republiky, t.j. viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

76. Správny súd poukazuje na to, že správny orgán posudzoval zdržiavanie sa žalobcu na území Slovenskej republiky z cestovného dokladu predloženého žalobcom - obdobie od 10.07.2018 do 31.12.2018 - žalobca 17.08.2018 vstúpil do Francúzska, 24.08.2018 vystúpil z Francúzska, 25.09.2018

- vstúpil do Francúzska a dňa 07.10.2018 vystúpil z Rakúska (správny orgán mal za to, že počas tohto obdobia sa nachádzal aj na území Slovenskej republiky), 03.11.2018 vstúpil do Rakúska a 10.11.2018 vystúpil (správny orgán má za to, že sa nachádzal v tomto období aj na území Slovenskej republiky, lebo ide o susedný štát). Prvostupňový správny orgán, s ktorého názorom sa stotožnil žalovaný, prihliadal na to, že účastník konania sa v posudzovanom období v roku 2018 zdržiaval na území Slovenskej republiky 21 dní zo 175 dní udeleného pobytu.

77. Podľa názoru súdu, správny orgán sa mal vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami zistenými v rámci administratívneho konania, pokiaľ majú dosah na konečné rozhodnutie. Z námietky žalobcu je zrejmé a vyplýva to i z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutia žalovaného, že správnemu orgánu bola známa skutočnosť, že žalobca mal udelený prechodný pobyt od 16.02.2017 do 11.08.2019, t.j. aj pre obdobie roku 2019, avšak s podmienku v zmysle sa za obdobie od 01.01.2019 do 11.08.2019 nevysporiadal vôbec. Z ustanovenia podľa žalovaného nevyplýva, že stačí podmienku splniť len za jeden kalendárny rok. Dni, ktoré sa za rok 2019 zdržiaval na území Slovenskej republiky, žalovaný vôbec nepremietol do počtu dní v posudzovanom období.

78. Správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. Prvostupňový správny orgán tak nesprávne právne posúdil dni, ktoré sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky. Nesprávne bral do úvahy len 21 dní, ale mal brať do úvahy aj 8 dní vo Francúzsku, nakoľko išlo o uplatňovanie mobility v inom členskom štáte.

79. Správny súd doda´va, zˇe v odo^vodneni´ rozhodnutia musi´ spra´vny orga´n reagovatˇ na skutkove ´ okolnosti a pra´vne posu´denie. Za skutkove´ okolnosti treba povazˇovatˇ najma¨ skutocˇnosti, ktore´ boli nepochybne zistene´ a ich pra´vny vy´znam. V su´vislosti s pra´vnym posu´deni´m nie je dostatocˇne ´ len citovanie pri´slusˇny´ch ustanoveni´, ale je potrebne´, aby sa vylozˇil aj obsah pra´vnej normy, aby u´cˇastni´ci pochopili vztˇah medzi skutkovy´m zisteni´m a pra´vnym posu´deni´m. Uvedene´ v odo^vodneni´ rozhodnuti´ spra´vnych orga´nov absentuje. Pra´vna teo´ria povazˇuje za nespra´vne take ´ odo^vodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedaju´ rozli´sˇitˇ skutkove´ a pra´vne za´very. V odo^vodneni ´ napadnuty´ch rozhodnuti´ absentuje uvedenie logickej su´vztˇazˇnosti medzi pouzˇity´mi za´konny´mi ustanoveniami a opisom skutkovy´ch zisteni´. Argumenta´cia obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia ma´ bytˇ tak presvedcˇiva´, aby premisy zvolene´ v rozhodnuti´, rovnako ako za´very, ku ktory´m spra ´vny orga´n na za´klade ty´chto premi´s dospel, boli prijatelˇne´, raciona´lne a v neposlednej rade aj spravodlive´ a presvedcˇive´. Odo^vodnenie rozhodnutia spra´vneho orga´nu v zmysle § 47 ods. 3 Spra ´vneho poriadku musi´ spl´nˇatˇ za´konom stanovene´ pozˇiadavky. Iba riadne, logicke´ a zrozumitelˇne ´ odo^vodnenie sa pre u´cˇastni´ka spra´vneho konania sta´va presvedcˇivy´m o jeho za´konnosti (pozri napr. rozsudky Najvysˇsˇieho su´du SR vo veci sp. zn. a sp. zn. ).

80. Námietku žalobcu ohľadom skutočností týkajúcich sa doručovania výzvy na vyjadrenie, uplatnenia, resp. nemožnosti uplatnenia práva na vyjadrenie, považuje správny súd za nedôvodnú. Žalobca, ktorý sa dostavil na správny orgán za účelom podania vyjadrenia, doložil do konania splnomocnenie udelené advokátskej kancelárii BURDA LEGAL s.r.o., udelené na dobu určitú, a to do 04.04.2020. Dňa 08.07.2020 správny orgán podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Výzva bola dňa 08.07.2020 zaslaná žalobcovi na adresu ubytovania a dňa 04.08.2020 mu bola doručená uplatnením ustanovenia § 26 Správneho poriadku. Žalobca neinformoval správny orgán, že sa nebude zdržiavať na adrese, ktorú uviedol a neoznámil inú adresu na doručenie. Nová plná moc udelená právnemu zástupcovi bola na správny orgán doručená až 04.09.2020 a tak požiadavke právneho zástupcu na zasielanie písomností nebolo možné vyhovieť, nakoľko nebol účastníkom konania. Po informácii, že žalobca sa nachádza v domovskej krajine, doručenej správnemu orgánu dňa 17.07.2020 a absencii plnej moci, správny orgán zaslal dňa 11.08.2020 rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcovi prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Teheráne.

81. Nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy je jednou z najza´vazˇnejsˇi´ch va´d, ktory´mi mo^zˇe bytˇ zˇalobou napadnute´ rozhodnutie zatˇazˇene´, pricˇom sa musi´ jednatˇ o taku´ vadu, ktora´ bra´ni spra´vnemu su´du napadnute´ rozhodnutie, resp. jeho cˇastˇ presku´matˇ. Nepresku ´matelˇne´ je take´ rozhodnutie, alebo opatrenie, pokialˇ z neho nemozˇno zistitˇ, ako bolo rozhodnute´, o cˇom bolo rozhodnute´ a precˇo bolo rozhodnute´ pra´ve tak. Za nepresku´matelˇne´ sa povazˇuje take´ rozhodnutie, ktore´ je jednak nezrozumitelˇne´, teda nejasne´ alebo protirecˇive´, a tiezˇ rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejme´, ake´ u´vahy viedli orga´n verejnej spra´vy pri vyhodnocovani´ dokazovania, pri pra´vnom posu´deni´ veci a podobne. Nedostatok do^vodov znamena´ nielen absolu´tny nedostatok odo^vodnenia, ale i to, zˇe rozhodnutie neobsahuje skutocˇnosti, ktore´ viedli orga´n verejnej spra´vy k rozhodnutiu. Nepresku´matelˇnostˇ pre nedostatok do^vodov je za´sadne zalozˇena´ na nedostatku do^vodov skutkovy´ch, nie na cˇiastkovy´ch nedostatkoch odo^vodnenia rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy, musi´ pri tom i´stˇ o take´ vady skutkovy´ch zisteni´, o ktore´ boli oprete´ rozhodovacie do^vody. Teda ide najma¨ o rozhodovacie do^vody o skutocˇnostiach v konani´ nezistˇovany´ch, pri´padne zisteny ´ch v rozpore so za´konom (blizˇsˇie napr. rozsudok Najvysˇsˇieho spra´vneho su´du CˇR vo veci sp. zn. ).

82. Pra´vna bezchybnostˇ rozhodnutia ake´hokolˇvek spra´vneho orga´nu spocˇi´va v tom, zˇe je vydane ´ v pi´somnej forme, pri´slusˇny´m orga´nom, v su´lade so za´konmi a ostatny´mi pra´vnymi predpismi, zˇe vycha´dza zo spolˇahlivo zistene´ho stavu veci, obsahuje na´lezˇitosti urcˇene´ vsˇeobecnou pra

´vnou u´pravou spra´vneho konania i na´lezˇitosti ustanovene´ osobitny´mi pra´vnymi predpismi. Kedˇzˇe rozhodnutie predstavuje aplika´ciu hmotnopra´vnej normy, za´kladnou podmienkou je su´lad s predpismi hmotne´ho pra´va, na za´klade ktory´ch je vydane´. Obdobne musi´ bytˇ rozhodnutie aj v su´lade s predpismi procesne´ho pra´va, ktore´ zabezpecˇuju´ uplatnenie za´sady za´konnosti a vecnej spra´vnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie spra´vneho orga´nu musi´ matˇ za´konom ustanovenu´ formu, ktoru´ predstavuju´ obsahove´ a forma´lne na´lezˇitosti.

83. Osoby dotknute´ rozhodnuti´m spra´vneho orga´nu maju´ pra´vo na take´ odo^vodnenie rozhodnutia, ktore´ jasne a zrozumitelˇne da´va odpovede na vsˇetky pra´vne a skutkovo relevantne´ ota´zky su ´visiace s predmetom konania. Absenciu do^vodov v rozhodnuti´, na za´klade ktory´ch orga´n verejnej moci vo veci rozhodoval, treba povazˇovatˇ za prejav arbitra´rnosti znamenaju´ci porusˇenie u´stavou garantovane´ho za´kladne´ho pra´va. S uvedeny´m pra´vom je v rozpore u´plny´, cˇi cˇiastocˇny´ nedostatok (absencia) do^vodov rozhodnutia, extre´mny nesu´lad medzi pra´vnymi za´vermi a skutkovy ´mi zisteniami, pri´padne len vsˇeobecne´ su´hrnne´ zistenia bez sˇpecifika´cie a vyhodnotenia jednotlivy ´ch do^kazov, z ktory´ch mali bytˇ tieto zistenia vyvodene´, alebo situa´cia, kedy pra´vne za´very zo skutkovy´ch zisteni´ v zˇiadnej mozˇnej interpreta´cii nevyply´vaju´. Absencia take´hoto odo^vodnenia ma´ za na´sledok nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia.

84. Krajsky´ su´d v Bratislave preto s poukazom na vysˇsˇie uvedene´ do^vody dospel k za´veru, zˇe zˇaloba je do^vodna´ a rozhodnutia zˇalovane´ho ako aj prvostupnˇove´ho spra´vneho orga´nu su´ postihnute´ vadou podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. c) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Preto ich zrusˇil a vec vra´til orga´nu verejnej spra´vy prve´ho stupnˇa na dˇalsˇie konanie. Zˇalovany´ a orga´n verejnej spra´vy prve ´ho stupnˇa sú viazaní vysloveny´m pra´vnym na´zorom su´du podlˇa a orgán verejnej správy prvého stupňa bude povinný vo veci na základe indícií súdu opätovne konať a rozhodnúť.

85. O na´roku na na´hradu trov konania rozhodol su´d podlˇa v spojeni´ s tak, zˇe vzhlˇadom na u´spech zˇalobcu v konani´ mu su´d priznal na´rok na na´hradu do^vodne a u´cˇelne vynalozˇeny´ch trov konania, pricˇom podlˇa o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne spra´vny su´d po pra´voplatnosti tohto rozhodnutia samostatny´m uzneseni´m.

86. Toto rozhodnutie sena´t Krajske´ho su´du v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).