Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-91-2019.pdf
PDF · 164.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, ul. T. XX, W.. XX, XXX XX I., J., štátna príslušnosť: J., zastúpený: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka, so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 46 334 858, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/005469-003 zo dňa 13.02.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajsky´ súd v Bratislave napadnute´ rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/005469-003 zo dňa 13.02.2019 z r u sˇ u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Krajsky´ súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca mal obnovený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 01.06.2017 do 01.07.2018. Dňa 23.05.2018 podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“, alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“), nakoľko na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť ako konateľ spol. Business system s. r. o., Bratislava, IČO: 47 571 420. Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu priložil viacero potvrdení a dokladov medzi nimi aj Potvrdenie Daňového úradu Bratislava č. 100984391/2018 zo dňa 18.05.2018, ktorým spol. Business system s. r. o. preukázala zisk po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie - rok 2017 vo výške 12.174,32 €, čím splnil podmienku stanovenú ustanovením § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Administratívny spis tiež obsahuje na výzvu prvostupňového orgánu predložené vyjadrenia dopytovaných orgánov: stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 10.08.2018 (ďalej aj „ministerstvo“), v ktorom oznámilo, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, Vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 06.06.2018, podľa ktorého podnikateľská činnosť spoločnosti nemá a ani nebude mať zásadný vplyv pre rozvoj mestskej časti, Vyjadrenie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 12.06.2018, podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu je síce s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, no nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy.
2. Prvostupňový správny orgán - Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-418-38/2018- PPC zo dňa 19.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. V rozhodnutí uviedol, že jeho povinnosťou pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu bolo prihliadať na verejný záujem a prvostupňový správny orgán mal za to, že postupoval v súlade so zákonom, keď sa s otázkou prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky obrátil na ministerstvo. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že preskúmal dôkazovú situáciu a uviedol, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania boli priložené všetky doklady požadované zákonom o pobyte cudzincov na obnovenie prechodného pobytu, v súlade s ustanovením § 34 zákona o pobyte cudzincov, avšak doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok, obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. Verejný záujem v tomto prípade podľa neho nemožno vidieť v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko žalobca v zdaňovacom období za 2017 dosiahol zisk. Ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. V danom prípade je podľa prvostupňového správneho orgánu možné pozorovať výlučne len súkromný záujem účastníka konania na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do Schengenského priestoru. Takýmto účelovým splnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu prichádza k obchádzaniu zákona o pobyte cudzincov. V prípade žalobcu podľa prvostupňového správneho orgánu nemožno vidieť faktické plnenie účelu pobytu, čím absentuje celospoločenská prospešnosť, ktorá by mala vznikať reálnym a osobným výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu. Prvostupňový správny orgán poukázal na jednoznačné stanoviská orgánov územnej samosprávy a ministerstva. Zároveň sa zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného Ústavou SR čl. 19 ods. 2 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Na záver konštatoval, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom žalobcu na uplatňovanie práva na podnikanie.
3. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci žalovaný rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/005469-003 zo dňa 13.02.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. K odôvodneniu prvostupňového správneho orgánu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že sa s ním stotožňuje a zdôrazňuje, že prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán prvého stupňa riadne odôvodnil skutočnosť, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z.
4. Žalovaný zastával názor, že práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť. Z tohto pohľadu dal do pozornosti ustanovenie § 6 zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy kde je Ministerstvo hospodárstva ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má oprávnenie posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Pre plnenie uvedených úloh Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky disponuje relevantnými informáciami. Na základe uvedeného je vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu.
5. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca žiada o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky (negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky) a na ochranu verejného zdravia. Takisto musia prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu. Žalovaný má za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.
6. Žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vo veci žiadosti žalobcu o obnovenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné právne normy. Zaoberal sa aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru a zastáva názor, že zamietnutím jej žiadosti nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa.
7. V spojení s ustanovením § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov je správny orgán pri rozhodovaní o udelení, resp. obnovení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a stým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Uviedol, že správny orgán je v zmysle Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný v tomto súhlasí s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a zároveň má za to, že vyžiadanie stanoviska od orgánov verejnej správy za účelom posúdenia verejného záujmu je v súlade so Správnym poriadkom ako aj v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Podotkol, že správny orgán nie je pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale naopak je aktívny pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie.
8. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy na základe ktorých rozhodol, postupoval aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov ako aj podľa zákona o správnom konaní, uvedené zákony sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto je žalovaný názoru, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
II.
Žaloba
9. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.04.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je neodôvodnené a tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, bol nedostatočne zistený skutkový stav a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní.
10. Žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zamietli žiadosť žalobcu z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme.
11. Po stručnom opise skutkového stavu veci žalobca poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal jej námietkami, že mesto, resp. mestská časť, nie je subjektom oprávneným sa relevantne vyjadrovať k otázke verejného záujmu Slovenskej republiky. Ich stanoviská teda nemôžu byť posudzované ako relevantné dôkazy v konaní a už vôbec nie, pokiaľ len zhoršujú postavenie žalobcu. Orgány obce sú kompetentné sa vyjadrovať len k záležitostiam, týkajúcim sa ich vyčleneného územného obvodu a jeho obyvateľov (vychádzajúc z § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Z. z. o
obecnom zriadení), ale určite nie k veciam vo vzťahu k hospodárskeho prínosu činnosti podnikateľa pre celú republiku a k otázkam verejného záujmu, ale sa vyjadril len k námietke žalobcu ohľadom toho, že správny orgán sa môže obrátiť so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov, len v prípade ak obchodná spoločnosť v mene ktorej koná nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení vo výške, ktorú vyžaduje zákon, a to tak že „...Odvolací orgán v tomto súhlasí s rozhodnutím správneho orgánu a zároveň má za to, že vyžiadanie stanoviska od orgánov verejnej správy za účelom posúdenia verejného záujmu je v súlade so Správnym poriadkom ako aj v súlade so zákonom o pobyte cudzincov .”
12. S takýmto záverom sa žalobca nestotožňuje, a to z dôvodov, že síce podľa ustanovenia § 34 ods. 10 policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5, v zmysle ktorého je síce pravda, že „Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem“, to však neznamená, že udelenie prechodného pobytu je podmienené preukázaním verejného záujmu. Ak by takáto podmienka existovala, bolo by to vyslovene uvedené v zákone napríklad formuláciou, že „Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý preukáže, že udelenie prechodného pobytu je vo verejnom záujme a ...“ Takéto slovné spojenie však nikde uvedené nie je. Teda správny orgán má možnosť zamietnuť žiadosť, ak „udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme“ to však neznamená, že pobyt bude udelený, len ak sa preukáže verejný záujem. Ak žalovaný má dôkazy o tom, že podnikateľská činnosť je v rozpore s verejným záujmom, mal ich uviesť aj v rozhodnutí a rovnako by mali byť súčasťou spisu. Predložený spisový materiál však takýto dôkaz neobsahuje, a teda rozhodnutie je založené na svojvôli správneho orgánu, čím je neodôvodnené, arbitrárne a odníma žalobcovi možnosť účelne brániť mu jeho práva pred takýmto konaním správneho orgánu.
13. Namieta, že vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k podnikateľskej činnosti je tak len formálnym splnením žiadosti správneho orgánu, s výsledkom, ktorý požadoval, bez akéhokoľvek odôvodnenia, na základe akých kritérií určilo, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Podľa predložených podkladov žalobcom, ktoré obsahovali zákonom vymedzené činnosti, dokonca ministerstvo skonštatovalo, že zákonom uvádzané okruhy činností nie sú prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takéto vyjadrenie nemožno považovať za dôkaz v konaní v zmysle § 34 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko na základe neho nemožno žiadnym spôsobom zistiť a objasniť skutočný stav veci.
14. Poukazuje na to, že v zmysle metodického pokynu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2017, ktorým sa stanovuje postup na vypracovanie odborných stanovísk pre udelenie a obnovenie pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel podnikania, je jednoznačné, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva tieto stanoviská v zmysle § 32 a § 34 zákona o pobyte cudzincov a tak podľa týchto paragrafov aj vyžaduje podklady. Avšak v zmysle uvedených paragrafov sa ministerstvo vyjadruje k účelu pobytu alebo ak podnikateľská činnosť účastníka konania nedosahuje zákonom predpísaný zisk. Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená a tak stanovisko ministerstva je nezákonné a vydané v rozpore so zákonom ako aj pokynom ako interným právnym aktom.
15. Správny orgán si podľa žalobcu svojvoľne vysvetlil stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, že podnikanie nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a vyhodnotil to ako rozpor s verejným záujmom, pritom takýto názor neodôvodnil žiadnym zákonným ustanovením, ktoré by určovalo, že hospodárske záujmy Slovenskej republiky je to isté ako verejný záujem alebo opačne, že verejný záujem = hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ako ani iným vysvetlením, ktoré by odôvodňovalo daný záver. Uvedené je priam v rozpore s úmyslom zákonodarcu, nakoľko s poukazom na dôvodovú správu k zákonu o pobyte cudzincov, kde zákonodarca jednoznačne vyjadril svoju vôľu regulovať svojvôľu správnych orgánov, keď uviedol k § 33, že Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch. Čo je v tomto prípade evidentne porušené, nakoľko jediný dôvod zamietnutia je resp. nie je, prínos pre hospodárske záujmy, čiže posudzovanie ekonomických dôvodov. Okrem toho takéto rozhodnutie správneho orgánu, ktoré znemožňuje realizáciu práva cudzinca na vykonávanie funkcie konateľa spoločnosti, ak mu takúto možnosť dáva zákon, je v rozpore s právnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, čo vo svojom rozhodnutí uviedlo aj správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sža/7/2009 zo dňa 02.04.2009: „Ak valné zhromaždenie spoločnosti vymenuje do funkcie konateľa spoločnosti cudzinca a zákon mu takúto
možnosť dáva, je rozhodnutie správneho orgánu, ktoré znemožňuje realizáciu takéhoto práva, v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky.“
16. Žalobca namieta, že stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky by mohlo mať vplyv na rozhodnutie žalovaného len v prípade, ak by podnikateľská činnosť žalobcu nedosiahla zákonom predpisovaný zisk, ale nie ak správny orgán obchádza zákon. Žalobca musí pri žiadaní o obnovenie prechodného pobytu preukazovať zisk spoločnosti, za ktorú koná, čím preukazuje, že nebude parazitovať na sociálnom systéme a tým pádom aj na hospodárstve, ale musí aktívne vykonávať činnosť, nakoľko ak nebude vytvárať zisk, nebude si zabezpečovať legálnym spôsobom pokrytie základných životných potrieb, pobyt mu môže byť zrušený, prípadne nebude obnovený, z toho vyplýva, že nebude záťažou pre hospodárstvo, akurát nebude ani investorom vo verejnom záujme, ale len podnikateľom, ktorý prinesie investície (aj keď malé) už len svojím pobytom, nehovoriac o povinnom zisku z podnikania.
17. Žalovaný podľa žalobcu svojím konaním nekonal nestranne, tak ako mu to vyplýva z jeho zákonných povinností, nakoľko odoslanie listu zo strany žalovaného so žiadosťou o stanovisko na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bez akýchkoľvek zákonných dôvodov môže sledovať len negatívny postoj k obnoveniu prechodného pobytu, nakoľko získaním negatívnej odpovede ministerstva (čo pri malých podnikateľoch je viac ako pravdepodobné keďže sa nechystajú vykonať investície strategického charakteru, ktoré by mali vplyv, resp. významný prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky) môže byť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu len zamietnutá. Pozitívne stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky má taký istý vplyv ako žiadne stanovisko. Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bude mať vplyv na konanie len vtedy, ak príde stanovisko, že obnovenie prechodného pobytu nie je v hospodárskom záujme Slovenskej republiky, z ktorého potom možno vyvodiť v spojení s inými dôkazmi odôvodnený záver, že udelenie pobytu nebude vo verejnom záujme. A preto jediným dôvodom, prečo žalovaný posiela žiadosť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska, napriek tomu, že žalobca už viac ako 4 roky so ziskom podniká v Slovenskej republike je to, že žalovaný chcel zamietnuť jeho žiadosť. Takéto konanie, kedy žalovaný obchádza zákonné ustanovenia a snaží sa takým spôsobom vytvoriť dôkaz (aj keď nedostatočný) do konania, ktorý vyhovuje jeho predstavám o konečnom rozhodnutí, sa v právnej teórii nazýva aj konanie „in fraudem legis“. Ide o také konanie, ktoré predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne obišiel právnu normu postupom, ktorý právna norma nepredvída a dosiahol výsledok vo svoj prospech.
18. Keďže žalobca preukázal dosiahnutie zisku po zdanení, správny orgán mal podľa žalobcu vo veci rozhodnúť na základe týchto dôkazov. Pokiaľ sa obrátil na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 33 zákona o pobyte cudzincov, teda, či podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a následne vyžadoval s vyhrážkami od žalobcu predloženie dokladov o podnikateľskej činnosti, správny orgán týmto postupom v konaní porušil zákonom ustanovenú zásadu správneho konania, podľa ktorej je správny orgán povinný vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).
19. Zaujaté a účelové konanie správneho orgánu potvrdzuje aj fakt, akým spôsobom boli jednotlivé žiadosti o stanovisko vypracované, kde správny orgán účelovo podsúval informácie, že žalobca nemá žiadne skladové priestory, prevádzky či zamestnancov, ale vlastní len finančný kapitál. Žalobca má za to, že ak sa vezme do úvahy činnosť, ktorú daná spoločnosť vykonáva (vytváranie webového obsahu, vytváranie webových stránok, dizajn, všetky činnosti s tým súvisiace), nevie si predstaviť, načo by boli žalobcovi skladové priestory alebo prevádzky. Naopak správny orgán neuviedol, že spoločnosť vytvára zisk, platí dane a preinvestovala 88.000,- €. Takéto informácie by potom nemohli viesť k záverom, že spoločnosť neprináša hospodársky prínos.
20. Žalobca poukazuje na to, že vedie spoločnosť od januára roku 2015 a nezmenili sa žiadne skutkové okolnosti, odvtedy vykazuje spoločnosť zisk, dokonca žalobca žiadal o obnovenie pobytu už tretíkrát a doteraz správny orgán rozhodoval kladne, teraz sa rozhodol odlišne napriek rovnakému skutkovému stavu a aby svoje rozhodnutie mohol aspoň nejako odôvodniť, tak si vyrobil v rozpore so zákonom vlastné dôkazy.
21. Poukázal na to, že spoločnosť, v ktorej je žalobca konateľom, má ako konateľov štyroch príslušníkov z tretích krajín, ktorí rovnako žiadali o obnovenie pobytu a už dvom z nich bol pobyt aj obnovený. Je teda nepochopiteľné, aké kritériá má správny orgán keď pri skutkovo rovnakých veciach (aspoň v na vec sa vzťahujúcom spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne dôkazy, ktoré by to vyvracali) rozhoduje v úplnom rozpore a bez akéhokoľvek odôvodnenia.
22. Žalobca namieta, že z takéhoto protizákonného konania potom vyplýva aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je síce uvedený názor žalovaného, že udelenie pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme, avšak toto svoje konštatovanie nepodložil žiadnymi dôkazmi, len svojimi skreslenými úvahami. Žalobca v predmetnom konaní predložil všetky dokumenty vyžadované zákonom, preukázal podnikanie v zmysle zákona o pobyte cudzincov a preukázal dosiahnutý zisk. Dokonca predložil aj dokumenty vyžiadané správnym orgánom nad rámec zákona, a to doklady o podnikateľskej činnosti. Do dnešného dňa nebola zo strany žalovaného preukázaná žiadna skutočnosť uvedená v ods. 6 § 33 zákona o pobyte cudzincov a to vrátane preukázania skutočnosti, že by bol žalobca nežiaducou osobou, alebo by udelenie prechodného pobytu nebolo vo verejnom záujme. Možno len konštatovať, že zo strany žalobcu boli splnené zákonné podmienky na obnovenie prechodného pobytu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Ak existujú dôkazy o tom, že jeho podnikateľská činnosť je v rozpore s verejným záujmom, mal ich žalovaný uviesť aj v rozhodnutí a rovnako by mali byť súčasťou spisu. Predložený spisový materiál však takýto dôkaz neobsahuje, a teda rozhodnutie je založené na svojvôli správneho orgánu, čím je neodôvodnené, arbitrárne a odníma žalobcovi možnosť účelne brániť mu jeho práva pred takýmto konaním správneho orgánu. Takýto právny záver podľa neho vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/81/2007 zo dňa 16.04.2008.
23. Poukazuje na to, že svojvoľné a účelové konanie bez riadneho zistenia skutočného stavu veci a v rozpore so zákonom sa snaží žalovaný odôvodniť len strohým konštatovaním, že: „Odvolací orgán má za to, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.“ Takýto strohý a neodôvodnený argument žalovaného je v príkrom rozpore s akýmikoľvek zásadami právneho štátu a bráni žalobkyni účelne brániť svoje práva.
24. V replike zo dňa 07.08.2019 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach.
III.
Vyjadrenie žalovaného
25. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 03.07.2019, doručeným správnemu súdu dňa 04.07.2019 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so Správnym poriadkom a zákonom o pobyte cudzincov, správne orgány rozhodli vecne správne a vysporiadali sa so všetkými skutočnosťami dostatočne. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.
26. Uviedol, že z argumentácie žalobcu je zrejmé, že podľa žalobcu je doloženie dokladov, ktoré stanovuje zákon o pobyte cudzincov pri obnovení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, jedinou podmienkou, po ktorej splnení je správny orgán povinný rozhodnúť v prospech žalobcu, teda obnoviť prechodný pobyt. S touto argumentáciou nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok, teda pri doložení zákonom č. 404/2011 Z. z. predpísaných dokladov, automaticky udeliť, príp. obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu a dokazovanie.
27. Dožiadania na Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Mestskú časť Bratislava
- Staré Mesto, rovnako ako aj výzvu na doloženie dokladov žalobcovi zaslal v jeden deň, t. j. 28.05.2018. Žalobca mal ním „nepochopiteľné dôvody na predloženie akýchkoľvek dokladov týkajúcich sa doterajšej podnikateľskej činnosti žalobcu“ vysvetlené vo výzve na doloženie dokladov zo dňa 28.05.2018, konkrétne, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikanie na území Slovenskej republiky prihliadať na verejný záujem, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti Business system s. r. o., Bratislava a zákonom č. 404/2011 Z. z. stanovených dokladov si správny orgán nevie urobiť dostatočný obraz o doteraz vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, a zároveň žalovaný zastáva názor, že len žalobca môže disponovať podkladmi detailne ozrejmujúcimi jeho doteraz vykonávanú podnikateľskú činnosť. Na základe uvedeného správny orgán
vyzval žalobcu na doloženie akýchkoľvek podkladov týkajúcich sa vykonávanej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré umožnia správnemu orgánu rozhodnúť vo veci žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky.
28. Žalovaný mal za to, že správny orgán dostatočne, pochopiteľne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žiadal doloženie uvedených dokladov.
29. Poukázal na to, že už v rozhodnutí správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, na tretej strane predmetného rozhodnutia, uvádza ČI. 28 ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a ČI. 29 ods. 2 písm. d) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a na piatej strane uvedeného rozhodnutia dáva žalobcovi do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSža 8/2012 zo dňa 24.02.2012, v ktorom je uvedené, že verejný záujem je možné posudzovať aj na základe podkladov od orgánov územnej samosprávy, nakoľko žalobca uvedené namietal už vo vyjadrení na výzvu, ktoré bolo na správny orgán doručené dňa 18.09.2018.
30. Žalovaný uviedol, že s otázkou posúdenia podnikateľskej činnosti žalobcu sa správny orgán obrátil na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 32 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., kedy si správny orgán vyžiadal stanovisko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako podklad pred vydaním rozhodnutia, teda postupoval v súlade so zákonom. Stanoviská Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky slúžia ako vysoko odborné zhodnotenie podnikateľskej činnosti štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
31. Správny orgán v tomto konaní spolupracoval v otázke posúdenia verejného záujmu, konkrétne prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť. Z tohto pohľadu žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 6 zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy, okrem iného aj pre podporu malého a stredného podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre vnútorný a zahraničný obchod. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
32. V uvedenom prípade správny orgán a žalovaný posudzovali otázku verejného záujmu aj z pohľadu prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ale aj pre Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto a pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, nakoľko sa jedná o záujem žalobcu pobývať na území Slovenskej republiky na účel podnikania. V súvislosti s prejednávanou vecou poukázal žalovaný na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSža 8/2012 zo dňa 24.02.2012.
33. Žalovaný upozornil, že v prípade žalobcu jeho podnikateľskú činnosť hodnotilo negatívne nielen Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ale aj ústredný orgán štátnej správy, ktorý je podľa názoru žalovaného najviac kompetentný vyjadrovať sa k podnikateľským úmyslom štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.
34. Uviedol, že žalobca sa mylne domnieval, že doloženie zákonom č. 404/2011 Z. z. predpísaných dokladov je jedinou podmienkou na udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu a splnenie tejto povinnosti automaticky zakladá žalobcovi právo na udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok automaticky udeliť, príp. obnoviť prechodný pobyt bez priestoru na správnu úvahu a dokazovanie.
VI.
Relevantné právne predpisy
35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
38. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
39. Podľa § 33 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na: a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.
40. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
41. Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.
42. Podľa § 34 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).
43. Podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6.
44. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
45. Podľa § 131 g) ods. 1 zákona po pobyte cudzincov, konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.
46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
47. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
48. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
49. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
50. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
51. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VII.
Posúdenie veci správnym súdom
52. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona cˇ. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov (§ 182 SSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.
53. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného.
54. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je povinnosťou správneho súdu posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
55. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.
56. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
57. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
58. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. U´S 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález U´S CˇR sp. zn. II. U´S 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. U´S 34/09).
59. Rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca na účel podnikania, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, prínos cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.
60. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný pobyt na účel podnikania a v § 34 ods. 10 vety prvej upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti, keď podľa § 33 ods. 1 písm. a) prihliada na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Všetky uvedené kritériá musí správny orgán preskúmať a pokiaľ zistí, že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 34 ods. 12 vety prvej pred bodkočiarkou zamietne.
61. Predovšetkým sa treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu, a to podnikanie, ktoré sa pre potreby zákona o pobyte cudzincov vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu z dôvodu, že právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a v prípade obchodnej spoločnosti ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem
ako prvok trhového hospodárstva. Podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti, t.j. verejný záujem. V kontexte verejného záujmu správny orgán musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov, ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“
62. Správny súd poukazuje na to, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov.
63. V preskúmavanej veci ide o posúdenie žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu, ktorú podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, policajný orgán zamietne z dôvodov podľa § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov v ktorom je taxatívny výpočet dôvodov pre zamietnutie žiadosti, medzi ktorými je aj písm. g), keď udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania sa prihliada na verejný záujem.
64. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. V zmysle platnej právnej úpravy na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok a je tak na úvahe správneho orgánu ako rozhodne. Otázka posúdenia, či pobyt účastníka konania bude vo verejnom záujme je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Samotný proces obnovenia prechodného pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneužívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia. Správny orgán preto pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je potrebné, aby správne orgány regulovali neefektívny pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Preto opatrenia regulujúce a podmieňujúce prechodný pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzať a nadväzovať nielen na právne, ale aj na také podmienky v Slovenskej republike, akými sú verejný záujem, osobitne bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky pod.
65. Nedostatočné odôvodnenie stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré žalovaný vzal za jeden zo základov napadnutého rozhodnutia (popri stanoviskách Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy), je vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy pochybil pri zisťovaní skutkového stavu vo veci, resp. tento nemá oporu v administratívnom spise. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu zisteného a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia/opatrenia pre nedostatky v skutkových zisteniach, ktoré sa môžu prejavovať nie len v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale prípadne i v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré môže vyústiť do nesprávneho právneho posúdenia veci.
66. V danej veci musí správny súd poukázať na zjavnú nepreskúmateľnosť stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako aj stanovísk Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa následne premietlo do nepreskúmateľnosti samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného (aj prvostupňového rozhodnutia). Stanovisko ministerstva hospodárstva totiž len konštatuje, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom bližšie odôvodnenie stanoviska absentuje, nie je možné z jeho obsahu zistiť z akých údajov vychádzalo, aké kritériá považovalo ministerstvo za rozhodné a potom z takéhoto stanoviska nie je možné zistiť relevantné skutočnosti, ktoré vzalo ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho prijatého záveru. Keďže stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, je treba ho považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, neobsahujúce vecné odôvodnenie nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Tieto isté skutočnosti je možné v plnom rozsahu vidieť aj v podaných stanoviskách Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Za nepreskúmateľné potom je treba považovať v uvedenom rozsahu aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý bez ďalšieho len prevzal vyššie uvedené stanoviská dopytovaných orgánov.
67. Pre uvedené vady napadnuté rozhodnutie žalovaného je treba považovať v tomto rozsahu za nepreskúmateľné. Je v rozpore s postavením policajného útvaru a za nezákonný treba pokladať postup spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní obsahu písomnosti, ktorá slúžia ako podklad rozhodnutia. Písomnosť obsahujúcu informácie je správny orgán, ktorým je v danom prípade policajný útvar, povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako ostatné dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku.
68. V danej veci nie je sporné, že žalovaný (aj prvostupňový orgán) pri rozhodovaní vychádzali najmä zo stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (popri stanoviskách Mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy), ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu, a ani konkrétne dôvody, pre ktoré k záveru v stanovisku uvedenom dospeli. Takýmto postupom správneho orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená „rovnosť zbraní” a tento sa nemal možnosť kvalifikovane brániť.
69. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že v danom prípade nemal oprávnenie prvostupňový správny orgán žiadať ministerstvo hospodárstva o predmetné stanovisko, nakoľko spol. Business system s. r. o., dosiahla zákonom požadovanú výšku zisku po zdanení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho správneho súdu v obdobných veciach ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/1/2019, v zmysle ktorého je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu takáto povinnosť plynie orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov, a preto pokiaľ si orgány verejnej správy plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nie je možné takémuto postupu nič vyčítať.
70. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že ministerstvo už skôr skúmalo prínos podnikateľskej činnosti žalobcu v procese posudzovania jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania v roku 2015, pričom v tom čase bola jeho podnikateľská činnosť vyhodnotená kladne. Bez uvedenia konkrétneho a preskúmateľného dôvodu bolo teda stanovisko zmenené a vzhľadom na absenciu správnej úvahy žalobca nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.
71. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby
účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť tak presvedčivá, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009).
72. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležitá správna úvaha žalovaného ohľadom vyhodnotenia stretu záujmu súkromného (žalobcu na predĺžení pobytu na území Slovenskej republiky
- podnikanie) a záujmu verejného - Slovenskej republiky. Žalovaný jednostranne, bez ďalšieho len uprednostnil verejný záujem, a zároveň nedôsledne odôvodnil, v čom tento verejný záujem spočíva.
73. Správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za nepreskúmateľné v časti, prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a v rozhodnutí v tomto smere chýbala správna úvaha konajúceho správneho orgánu. Zároveň správny súd konštatuje, že žalovaným opísaný zistený skutkový stav nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise, keďže nie sú v administratívnom spise žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval prijatý záver o nenaplnení verejného záujmu pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky. Ak žalovaný bral ako základný dôkaz v konaní stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, resp. vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, mal povinnosť absenciu prínosu žalobcu pre Slovensko dôsledne odôvodniť, čo však neurobil.
74. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP, ktorá ho robí nepreskúmateľným, preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
75. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci na základe indícií súdu opätovne konať a rozhodnúť.
76. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).