Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/51/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B.,

proti žalovaným 1/ N., naposledy so sídlom v H.H., 2/ M., 3/ Ing. P. M., bývajúcemu

v R., 4/ Mgr. R. M., bývajúcej v R., žalovaní 2/ až 4/ zastúpení JUDr. J. Č., advokátom

v H.H., o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn.

o dovolaní žalovaných 2/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

16. decembra 2008 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

z 3. júna 2008 č.k. -231 vo výroku, ktorým uložil žalovanému 2/ vydať žalobkyni

nehnuteľnosti vedené na Správe katastra v R. na LV č. X. a to parc. č. X. zast. plocha

2

o výmere X.X. mv kat. úz. H. a žalovaným 3/, 4/ vydať žalobkyni nehnuteľnosti vedené na

2

Správe katastra v R. na LV č. X. a to parc. č. X. zast. plocha a nádvoria o výmere X. mv kat.

úz. H. a na parcele stojacu budovu Nemocnice s poliklinikou vedenú ako zdravotná budova

súp. č. X. a vo výroku týkajúceho sa trov konania a rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 16. decembra 2008 sp.zn. , ktorým potvrdil v tejto

časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia

Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa naposledy upraveným petitom z 10. decembra 2007 doručeným súdu

prvého stupňa 13. decembra 2007 (por. č.l. 203) sa domáhala uloženia žalovanému 2/

povinnosti vydať oprávnenej osobe nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade, Správe

2

katastra v R. na LV č. X. ako parc. č. X. o výmere X. mzast. plocha a žalovanému 3/

2

povinnosti vydať žalobkyni parc. č. X. o výmere X. mzast. plocha, a stavbu súp. č. X. –

nemocnica s príslušenstvom, postavenú na parc. č. X. a nehnuteľnosti parc. č. X. o výmere X.

2

mzast. plocha a na nej postavená stavba so súp. č. X. – kotolňa nemocnice s poliklinikou,

2

2

parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená stavba, súp. č. X. – náhradný zdroj,

2

parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená stavba súp. č. X. – rozv. medic. plynov,

2

parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená stavba súp. č. X. – strojovňa vzduch,

alebo

uloženia povinnosti žalovanej 1/ (ktorá podľa štatistického registra organizácií zanikla

X. – pozn. dovolacieho súdu) vydať oprávnenej osobe nehnuteľnosti zap. v pkn. vl. č. X., kat.

úz L. ako parc. č. X. a dom, a parc. č. X. – záhrada, ktoré boli vedené na Katastrálnom úrade

2

Správe katastra v R., kat. úz. H., na LV č. X. ako parc. č. X. o výmere X. mzast. pl., parc. č.

2

X. o výmere X. mzast. pl., a stavba súp. č. X. – nemocnica s príslušenstvom, postavená na

2

parc. č. X., parc. č. X. o výmere X. mzast. plocha a na nej postavená stavba so súp. č. X. –

2

kotolňa nemocnice s poliklinikou, parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená

2

stavba, súp. č. X. – náhradný zdroj, parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená

2

stavba súp. č. X. – rozv. medic. plynov, parc. č. X. o výmere X. mzast. pl. a na nej postavená

stavba súp. č. X. – strojovňa vzduch. Návrh odôvodnila tým, že ako oprávnená osoba vyzvala

listom z 20. decembra 1994 Riaditeľstvo Nemocnice s poliklinikou H. – L. na vydanie

predmetných nehnuteľností, ktoré ich však nevydalo a od podania žaloby došlo k prevodu

vlastníctva reštituovaných nehnuteľností na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ a došlo tiež

k zmenám zápisu týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

Súd prvého stupňa vo výroku uvedeným rozsudkom (v poradí druhým) uložil

žalovanému 2/ povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti vedené na Správe katastra v R. na

2

LV č. X., a to parc. č. X. zast. pl. vo výmere X. mv kat. úz. H. a žalovaným 3/, 4/ uložil

povinnosť vydať nehnuteľnosti vedené na Správe katastra v R. na LV č. X., a to parc. č. X.

2

zast. plocha a nádvoria o výmere X. mv kat. úz. H. a na parcele stojacu budovu Nemocnice

s poliklinikou vedenú ako zdravotná budova súp. č. X.. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne

zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na zákon

č. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám

a náboženským spoločnostiam mal preukázané, že návrh je dôvodný len v rozsahu, v ktorom

mu bolo vyhovené a žalobkyňa v konaní preukázala, že je oprávnenou osobou podľa § 2

ods. 1 Pokiaľ ide o vydanie ďalších nehnuteľností, návrh zamietol

s poukazom na ustanovenie , pretože sa jedná o stavby,

ktoré slúžia pre zariadenie zdravotníctva, ktoré nemožno vydať.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. decembra 2008 sp.zn.

na odvolanie žalovaných 2/ až 4/ potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej, vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania. V odôvodnení svojho

rozsudku konštatoval, že otázka oprávnenej osoby v predmetnom konaní bola vyriešená už

v predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu a v konaní sa nedoložilo nič, čo by ju

vylučovalo ako právnu nástupkyňu „Ú.“. Mal za to, že súd prvého stupňa dôvodne vyhovel

žalobe v časti týkajúcej sa vydania pozemku – parc. č. X. s kultúrou „zastavané plochy

a nádvoria“, lebo z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že sa vydal nezastavaný pozemok.

Pretože sa dôvodne vydala aj stavba nemocnice, nejde v zmysle zákona ani „o susediaci

pozemok“. Stavba nemocnice je tvorená pôvodnou odňatou stavbou, pričom žalovaní bližšie

nekonkretizovali, čo sa pristavalo po odňatí vlastníctva, ani že by malo ísť o novú vec

(stavbu). Vydaniu nebráni ani skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ sú fyzické osoby, ktoré by inak

neboli osobami povinnými, lebo vlastníctvo nadobudli až v priebehu reštitučného

konania, kedy povinný nesmel nakladať s predmetom reštitúcie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 2/ až 4/.

V dovolaní namietali, že rozhodnutie nie je podložené vykonanými dôkazmi, ktoré by

odôvodňovali výrok rozsudku o vydaní nehnuteľností a odôvodnenie rozsudku je

nepreskúmateľné, pretože sa v ňom súd nezaoberá prečo neobstáli ich tvrdenia v priebehu

konania. Žalobkyňa podľa ich názoru nepreukázala, že je oprávnenou osobou. V konaní im

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), keď sa nezúčastnili

pojednávania a teda neboli riadne poučení o predkladaní dôkazov a ďalších návrhov

na doplnenie dokazovania. Zdôraznili, že predmet sporu, ktorý majú vydať je nemocnica –

zdravotnícka budova. zaručené právo občanov Slovenskej republiky na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti je dôležitým verejným záujmom a rozhodnutie odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania spochybňuje takýto dôležitý záujem. Stavba nemocnice slúži

na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti Všeobecnou n., ktorá je zaradená v sieti

zdravotníckych zariadení. Vydaním stavby nemocnice by bolo ohrozené poskytovanie

zdravotníckej starostlivosti spádového územia s cca 30 000 obyvateľmi. S poukazom na

ustanovenie , , navrhli rozsudky oboch stupňov zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 2/ až 4/ je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalovanými 2/ až 4/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania. Napadnutému

rozsudku odvolacieho súdu nepredchádza ani také rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by

bol odvolací súd vo veci samej viazaný.

So zreteľom na obsah dovolania a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch

nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že

prvostupňový súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi

predpismi a žalovaným znemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov a odvolací súd na túto vadu neprihliadol pri

svojom rozhodovaní, čím takisto odvolacie konanie touto vadou zaťažil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť

vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy

maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom

súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania

mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že

návrh môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, príp. urobil

v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol, alebo

žalobca, ktorý podal žalobu. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej

má právne postavenie žalobcu.

K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené

(vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,

stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť

zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie sa

použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu

urobený určitý návrh, tiež v nesporovom konaní.

Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť

ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v a s dodržaním podmienok

uvedených v ,

Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania)

ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu

pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní

a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný.

V prípade, že návrh bol zmenený na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť

doručiť zmenený návrh účastníkovi, ktorý na pojednávaní nebol prítomný spravidla tým, že

mu zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho

časť).

O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,

a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f/); ak bolo uznesenie

vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí

neboli prítomní pri jeho vyhlásení.

Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. § 170

).

Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní

o pôvodnom návrhu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

V danom prípade však súd prvého stupňa v zmysle hore uvedeného nepostupoval

a odvolací súd nesprávny postup v konaní pred svojím rozhodnutím neodstránil, čím svoje

konanie zaťažil vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p

Ako je zrejmé z obsahu spisu, bola súdu prvého stupňa 13. decembra 2007 doručená

zmena návrhu žalobkyne z 10. decembra 2007, ktorou jednak rozšírila žalobu o žalovaných

2/ až 4/ (označených ako žalovaní 2/ a 3/) a zároveň žiadala pripustiť zmenu petitu tak, aby

súd uložil povinnosť na vydanie veci žalovaným 2/ a 3/, a to spôsobom konkrétne uvedeným

v tomto podaní. Súd prvého stupňa uznesením z 11. januára 2008 rozhodol o pripustení

vstupu do konania žalovaných 2/ až 4/ a spolu s týmto uznesením im doručil aj zmenený

návrh žalobkyne. Na pojednávaní konanom 3. júna 2008 (na ktoré však žalovanú 4/ vôbec

nepredvolal) súd prvého stupňa po tom, čo konštatoval prítomnosť právneho zástupcu

žalobkyne a prítomnosť žalovaného 3/, uznesením rozhodol, že bude pojednávať

v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/, 4/, vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil „rozšírenie návrhu

zo dňa 13.12.2007“, po vyjadrení žalovaného 3/, že má záujem na mimosúdnom vyriešení

veci a po poučení účastníkov „v zmysle “ vyhlásil dokazovanie za skončené

a vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie o pripustení

zmeny návrhu písomne vypracované nebolo a účastníkom neprítomným na pojednávaní

doteraz nebolo doručené. Týmto postupom odňal žalovaným 2/ a 4/ možnosť konať pred

súdom.

Naviac, nepredvolanie žalovanej 4/ na toto pojednávanie malo za následok zároveň

znemožnenie jej účasti na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu

o tom, ako rozhodol (aké konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov. Tento nesprávny

procesný postup súdu mal pre žalovanú 4/ ďalší negatívny procesný dôsledok v tom zmysle,

že súd jej nevytvoril procesnú možnosť kontroly, či jednotlivé výroky rozsudku, ktorý jej bol

doručený v písomnom vyhotovení, sú v plnom rozsahu totožné s verejne vyhlásenými

výrokmi rozsudku, a či snáď neboli prípadne dodatočne zmenené (podľa je

totiž súd viazaný vyhláseným rozsudkom a vyhlásený rozsudok nemôže zmeniť, i keby si

neskôr uvedomil, že rozhodol nesprávne). Súd prvého stupňa teda uvedeným chybným

procesným postupom (nepredvolaním žalovanej 4/ na pojednávanie, na ktorom došlo

k vyhláseniu rozsudku v zmysle , v znení platnom do 15.10.2008)

nevytvoril žalovanej 4/ zákonom predpokladanú procesnú možnosť účasti na pojednávaní

a verejnom vyhlásení rozsudku.

Odvolací súd vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ). Nezaoberal sa pritom skutočnosťou, že uznesenie o pripustení zmeny

návrhu nebolo vypracované a doručené účastníkom konania neprítomným na pojednávaní

a žalovaná 4/ nebola vôbec na pojednávanie, na ktorom súd zároveň i vyhlásil rozsudok

vo veci samej predvolaná a to napriek tomu, že takýmto postupom súdu prvého stupňa bola

žalovaným v konaní odňatá možnosť pred ním konať, najmä sa vyjadriť k veci a k dôkazom,

uvádzaným žalobkyňou.

Z hore uvedeného je nepochybné, že žalovaným 2/ a 4/, bola ako účastníkom

postupom oboch súdov odňatá možnosť konať pred nimi a to tým, že im nebolo doručené

uznesenie o pripustení zmeny návrhu (žalovaný 1/ v tom čase už neexistoval) a žalovanej 4/ aj

tým, že súd v konaní pokračoval bez jej prítomnosti a dokonca vyhlásil rozsudok vo veci

samej napriek tomu, že ju na pojednávanie ani nepredvolal. Takýmto postupom oba súdy

10

zavinili, že sa žalovaní nemohli k celej veci osobne vyjadriť a uviesť dôkazy na podporu

svojich tvrdení.

Konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich

práv a záujmov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva

účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom

z nich vyplývajúcim. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka, aby sa

jeho právna vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Zúčastniť sa prejednávania vo svojej právnej veci pred súdom je neodňateľným

právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje

inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2, druhá veta

určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za splnenia ktorej sa môže vec

prejednať i v jeho neprítomnosti, a to v prípade, ak riadne predvolaný účastník sa

na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Pravda, dôvod uvedený účastníkom posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne

a skutkovo významnými skutočnosťami, a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti

o odročenie pojednávania dôležitý nie je, k takému záveru ale môže prísť len na základe

riadneho posúdenia žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote.

Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho

konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava

doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného

a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola

písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon alebo nebola

doručovaná vôbec, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.

Vadu konania súdu prvého stupňa spočívajúcu v odňatí možnosti žalovaných konať

pred súdom odvolací súd neodstránil. Naopak, sám zaťažil touto vadou svoje konanie, keď

napriek tomu, že žalovaným 2/ a 4/ neprítomným na pojednávaní nebolo doručené uznesenie

o pripustení zmeny návrhu a žalovaná 4/ nebola predvolaná na pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, na tieto vady konania pred súdom prvého stupňa neprihliadol.

Žalovaní teda dôvodne vytýkajú, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutia

prvostupňového i odvolacieho súdu majú vadu podľa

Procesná vada podľa ustanovenia spočívajúca v odňatí možnosti

konať pred súdom zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

So zreteľom na túto vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie žalovaných je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a ods. 3

prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová