Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Co-10-2020.pdf
PDF · 113.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXX, XXX XX E. E. a žalobcu 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. 259, XXX XX E. E., obidvaja zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 959, proti žalovanej: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. K. XXX, XXX XX E. E., zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.09.2019, č. k. 24C/36/2017-390, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. III. Súd z r u š u j e právoplatnosťou tohto rozhodnutia neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 24C/36/2017-21 zo dňa 16.05.2017. IV. Súd svedkyni S.. E. K., nar. XX.XX.XXXX p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na svedočné vo výške 100 %.“
2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že je zrejmé, že právo, resp. právny vzťah medzi žalobcom 1/ a žalovanou je sporný a existuje na strane žalobcu 1/ stav neistoty, preto naliehavosť právneho záujmu na strane žalobcu 1/ je daná. Na druhej strane sa žalobcovi 2/ v konaní nepodarilo preukázať, že by bol vo výkone svojich práv spoluvlastníka gravitačného (samospádového) vodovodu ako zmluvná strana dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi súkromného gravitačného vodovodu O., E. O., S., E. K. zo dňa 11.06.2017 žalovanou rušený. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že na strane žalobcu 2/ nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, a preto žalobu žalobcu 2/ zamietol. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalobca 1/ sa v roku XXXX na základe ústnej dohody pripojil na súkromnú prípojku žalovanej, ktorá viedla k starému rezervoáru ako súčasti gravitačného (samospádového) vodovodu do jej domu. Takáto ústna dohoda žalobcu 1/ a žalovanej zakladala len ich zmluvný vzťah, ktorý však v dôsledku nedodržania zákonom stanovenej formy a podmienky registrácie štátnym notárstvom (vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností) nemohla mať vecno-právne následky v podobe zriadenia vecného bremena.
Požiadavka, aby vecné bremená vznikli na základe písomnej zmluvy a nadobúdali sa až registráciou štátnym notárstvom (vkladom do katastra nehnuteľností), je v Občianskom zákonníku upravená jasne a jednoznačne. Súdom zistený skutkový stav neopodstatňuje záver, že žalobca 1/ vydržal žalované právo vecného bremena. Žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal existenciu takej písomnej zmluvy so žalovanou, ktorá by opodstatňovala jeho domnienku, že vydržaním nadobudol žalobou uplatnené právo. Nepreukázal ani naplnenie ďalšej zákonom stanovenej podmienky, a to registráciu písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena štátnym notárstvom (resp. vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností). Keďže žalobca 1/ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že sporný pozemok užíval dobromyseľne a že pri uložení a údržbe svojej vodovodnej prípojky uloženej na pozemku žalovanej bol v tom, že vykonáva právo vyplývajúce z vecného bremena, súd žalobu žalobcu 1/ zamietol. Na záver okresný súd poukázal na skutočnosť, že aj keby žalobu žalobcu 2/ nezamietol z procesných dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nemohol byť žalobca 2/ v tomto konaní úspešný, a to z rovnakých dôvodov ako žalobca 1/. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 137 písm. c) CSP, § 132a ods. 1, 2, § 135a ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991; podľa § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992. Nakoľko súd žalobu vo veci samej zamietol, súčasne podľa § 336 ods. 4 CSP v spojitosti s § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadení uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 24C/36/2017-21 zo dňa 16.05.2017 dňom právoplatnosti tohto rozsudku zrušil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Zároveň rozhodol podľa § 258 ods. 1 CSP aj o svedočných trovách.
3. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia v celom rozsahu, rozsudok žiadali zrušiť spolu s uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24C/36/2017 zo dňa 14.02.2019 a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi s poukazom na ust. § 365 ods. 2 CSP. Žalobcovia majú za to, že súd zmenu žaloby nepripustil uznesením 24C/36/2017 zo dňa 24.02.2019 a v príčinnej súvislosti s tým žalobu zamietol, zaťažil tak konanie a rozhodnutie (rozhodnutia) vadami, a to: 1. vec nesprávne právne posúdil, keď nepripustil zmenu žaloby, na pripustenie ktorej boli splnené zákonné podmienky; 2. uznesenie o nepripustení zmeny žaloby je nepreskúmateľné; 3. nepripustenie zmeny žaloby založilo takú vadu konania, ktorá mohla mať (aj mala) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; 4. v konečnom dôsledku tým, že súd nepripustil zmenu žaloby, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že ja absurdné argumentovať proti návrhu na zmenu žaloby tým, že žalobca zmenou žaloby uplatnil odlišný nárok, nakoľko odlišnosť nároku je irelevantná. Rozhodujúce je, v okolnostiach tejto veci, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (zmena kauzálnej príslušnosti je v danom prípade irelevantná). Okrem toho okresný súd posúdil splnenie podmienok pripustenia zmeny žaloby len formálne, pretože sa nezaoberal materiálnou podstatou veci, bral pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, ktorá je z hľadiska zákona irelevantná. Ani jeden z dôvodov nepripustenia zmeny žaloby splnený nebol. Žalobca 1/ opieral svoj nárok uplatnený zmenou žaloby po právnej stránke, teda nárok na pripojenie a odber pitnej vody s odôvodnením, že dohoda o pripojení nezanikla, je stále platná a žalovaná prerušila pripojenie protiprávne. Je zrejmé, že výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Žalobca 2/ po skutkovej stránke opieral svoj nárok uplatnený pôvodnou žalobou o to, že je a) spoluvlastníkom dvoch rezervoárov vody nachádzajúcich sa na pozemku žalovanej; b) je vlastníkom dvoch vodovodných prípojok nachádzajúcich sa na pozemku žalovanej, ktoré spájajú dva rezervoáre vody a jeho rodinný dom a zabezpečujú tak zásobovanie jeho rodinného domu pitnou vodou; c) rodinný dom žalobcu 2/ a pozemok žalovanej sú susednými nehnuteľnosťami. Tieto skutočnosti boli v dovtedajšom priebehu konania preukázané, je možné ich dokonca považovať za nesporné. Žalobcovia majú za to, že okresný súd nesprávne posúdil splnenie podmienok prípustnosti zmeny žaloby. Súd prvej inštancie svoj záver vôbec konkrétne neodôvodnil. Odôvodnenie súdu v podstate nedáva konkrétnu odpoveď na základnú otázku relevantnú z hľadiska § 139 CSP v spojení s § 143 ods. 1 CSP. Ďalej žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť uznesenia o nepripustení zmeny žaloby. Už v návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobcovia argumentovali tým, že zmena žaloby je legitímnym a ústavne chráneným právom žalobcu ako strany konania (článok 46 ods. 1 Ústavy SR). Výsledky konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, okresný súd absolútne zbytočne konal o žalobnom petite, o ktorom žalobcovia v súlade s dispozičnou zásadou už nechceli, aby konal a v podstate ich nútil, aby podali novú žalobu, kde výsledky doterajšieho konania budú musieť byť zopakované.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a žiadala ho v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že odvolanie celým svojim obsahom a použitou argumentáciou nevyznieva ako odvolanie voči rozsudku, ale ako odvolanie voči uzneseniu, voči ktorému v zmysle CSP odvolanie prípustné nie je. Žalovaná má za to, že súd v konaní postupoval v súlade s platným právom a toto konanie nezaťažil žiadnou vadou. Tvrdenia žalobcov sú založené na účelovom výklade uznesenia o nepripustení zmeny žaloby. Kvalitatívnu zmenu žaloby v odôvodnení uznesenia súd konštatoval v nadväznosti na to, že predmetom doterajšieho konania bolo určenie, že žalobcovia vydržaním nadobudli vecné bremeno k pozemkom žalovanej, pričom doterajšie konanie a vykonané dokazovanie boli zamerané na preukázanie zákonných predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami. Žalobcovia navrhovanou zmenou žaloby, podanou takmer po dvoch rokoch od začiatku konania (t. j. v jeho pokročilom štádiu), navrhovali určovaciu žalobu zmeniť na žalobu na plnenie (splnenie inej ako peňažnej povinnosti), ktorá sa dokonca týkala odlišného okruhu nehnuteľností. S ohľadom na doterajší priebeh konania, okresný súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho dokazovania zamerané na preukázanie predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami, a to navyše vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam ako boli uvedené v návrhu na zmenu žaloby, nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, pretože zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna, mohla by konanie predĺžiť a výsledky doterajšieho konania by boli zmarené. Tvrdenie žalobcov, že podanou žalobou sa aj po zmene domáhajú určenia toho istého, považuje žalovaná za nepravdivé. Navrhovanou zmenou žaloby si žalobcovia uplatnili diametrálne odlišné nároky ako v doterajšom priebehu konania. Výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe tak, ako je to uvedené v ust. § 143 ods. 1 CSP. Tvrdenia žalobcov, že odôvodnenie uznesenia nedáva odpoveď na otázku relevantnú z hľadiska ustanovenia § 139 CSP a § 143 ods. 1 CSP, žalovaná považuje za účelové. Súd na pojednávaní konanom vo veci dňa 29.11.2018 vykonal predbežné právne posúdenie veci, počas ktorého posúdil vykonané dokazovanie a apeloval na žalobcov, aby zvážili späťvzatie žaloby. Obaja žalobcovia však právne posúdenie súdom ignorovali a po viac ako 20 mesiacoch odo dňa podania žaloby podali návrh na jej zmenu. Žalovaná sa domnieva, že ich hlavným motívom bol práve súdom vyslovený predbežný právny názor na vec, z ktorého bolo zrejmé, že nebudú v konaní úspešní. Okresný súd postupoval vecne správne a svoje rozhodnutie nepripustiť zmenu žaloby v odôvodnení uznesenia, ako aj počas konania náležitým spôsobom odôvodnil. Neobstojí ani tvrdenie žalobcov, že súd nepripustením zmeny žaloby sledoval len rýchle rozhodnutie vo veci, keďže počas konania súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu, v akom ho navrhovali obe strany. Týmto postupom súd nezasiahol do práv žalobcov a ani nezaťažil toto konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby nie je možné považovať za nepreskúmateľné a pri rozhodovaní sa súd neodklonil ani od rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky.
5. Žalobcovia v replike zotrvali na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie o nepripustení zmeny žaloby zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že neexistuje presvedčivý dôvod pre tvrdenie, že odlišnosť pôvodného petitu a zmenenej žaloby nebola jedným z dôvodov, pre ktorý súd zmenu žaloby nepripustil. Skutočne nič nenasvedčuje tomu, že by túto skutočnosť súd nepovažoval za relevantnú. Tvrdenie, že zmenená žaloba sa vzťahovala k iným nehnuteľnostiam, ako pôvodná žaloba, je irelevantné. Išlo o nepodstatnú zmenu, pretože išlo o nehnuteľnosti v tej istej lokalite, ktoré v podstate bezprostredne susedia. Žalobcovia síce uplatnili zmenu žaloby pred uplynutím dvoch rokov od začiatku konania, ale konanie nie je možné považovať za konanie v pokročilom štádiu. Súd vykonal len dve pojednávania. Žalobcovia v návrhu na zmenu žaloby vychádzali zo skutočností, ktoré boli preukázané v doterajšom konaní, a to, že medzi žalobcami a žalovanou existovala dohoda (zmluva) o pripojení na jej vodovodnú prípojku, o čerpaní pitnej vody a pod. Žalobcovia sa domáhali stále toho istého, a to zabezpečenia ďalšieho odberu pitnej vody prostredníctvom už niekoľko desaťročí uložených vodovodných prípojok. Jediný rozdiel spočíval v tom, že žalobcovia sa domáhali uvedeného na inom právnom základe, a to na základe zmluvy (dohody). Žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, že okresný súd konkrétne nepomenoval výsledky doterajšieho konania a logicky neodôvodnil, prečo ich nie je možné použiť v konaní o zmenenej žalobe. Je zrejmé, že z bodu 6 uznesenia o nepripustení zmeny žaloby nie sú zrejmé, aké úvahy súd k týmto záverom viedli. Odôvodnenie neobsahuje dôvody, pre ktoré súd odmietol argumenty žalobcov, neobsahuje žiadne dôvody relevantné vo vzťahu k argumentom žalobcu.
6. Žalovaná v odvolacej duplike zo dňa 22.04.2020 uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Podrobne uviedla, aké procesné úkony súd vykonal odo dňa podania žaloby
s tým, že pre konanie a jednotlivé úkony strán sporu v konaní do podania (druhej) zmeny žaloby boli zamerané výlučne na posúdenie splnenia zákonných predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami. Žalovaná sa jednotlivými podaniami snažila v konaní preukázať, že žalobcovia nemohli nadobudnúť vecné bremeno vydržaním k pozemku a žalobca 2/ počas konania nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by odôvodňovali existenciu ním tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobcovia poukazujú len na jeden jediný výsledok dovtedajšieho konania, ktorý môže byť údajne použitý pre konanie o zmene žaloby, a to na uzatvorenie ústnej dohody medzi žalovanou a žalobcom 1/ o dočasnom pripojení žalobcu 1/ na súkromné vodovodné potrubie žalovanej, od ktorej žalovaná odstúpila z dôvodu svojvoľného a protiprávneho konania žalobcu 1/. Tým, že žalovaná od predmetnej dohody odstúpila už v roku 2017, neexistuje právo žalobcu 1/, ktoré malo byť údajne porušené a ochranu ktorému by mal poskytnúť súd, ba dokonca ani právny vzťah medzi ním a žalovanou (odstúpením od dohody táto zanikla). Konanie do podania zmeny žaloby sa týkalo vydržania vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodnej prípojky na parcele, ktorá buď ani neexistuje, alebo parcele, ktorú ani nevlastnila žalovaná, a teda žalovaná nemohla byť ani nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti. Po zmene žaloby sa konanie týka pripojenia vodovodnej prípojky žalobcu 1/ na súkromné vodovodné potrubie žalovanej, ktoré prechádza cez parcelu CKN XXXX/X, t. j. napojenie žalobcu 1/, už žalobcovia nenaviazali na vlastníctvo konkrétnej parcely. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo len k nepodstatnej právnej chybe spočívajúcej v nesprávnom označení dvoch vedľa seba nachádzajúcich sa parciel, ale k podstatnej zmene nárokov, ktorých sa žalobcovia domáhajú vo vzťahu k dvom úplne odlišným parcelám. K zmene žaloby žalobcom 2/ žalovaná uviedla, že žalobca 2/ požaduje ochranu práv, ktoré žalovaná nielenže neporušila, ale tieto práva mu ako jednému zo spoluvlastníkov spádového vodovodu už vyplývajú z vecného bremena, ktoré je zriadené na parcele EN č. XXXX o výmere XXXX m2, vyznačenej ako trvale trávnatý porast, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. E. E.. Žalobca 2/ ako spoluvlastník samospádového gravitačného vodovodu už má uložené prípojky k obom rezervoárom na pozemku žalovanej, odoberá z nich vodu a žalovaná mu nebráni, ani nikdy nebránila v prístupe k nim a ich údržbe. Námietku žalobcov, že žalovaná neoznačila, aké dôkazy by mali byť v konaní o zmene žaloby vykonané, považuje za irelevantnú, pretože nie je povinnosťou žalovanej presne označiť dôkazy, ktoré by mali byť v prípadnom konaní po pripustení zmeny žaloby vykonané. Je pritom nepochybné, že konanie do zmeny žaloby a vykonané dokazovanie boli zamerané na preukázanie zákonných predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu ako aj právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej (uznesenie o nepripustení zmeny žaloby) a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje.
10. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalobcami, ktorý mal spočívať v tom, že súd žalobcom nepripustil zmenu žaloby uznesením č. k. 24C/36/2017-324 zo dňa 14.02.2019, ktoré uznesenie sa stalo právoplatným dňa 09.04.2019. Uvedenú námietku žalobcov odvolací súd považuje za nedôvodnú. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovanej uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, ako aj v jej odvolacej duplike zo dňa 22.04.2020 a v podrobnostiach na ňu odkazuje.
11. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť zmeniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti (1Cdo/51/2009 NS SR) a upravuje tak, aby nedochádzalo
k jej zneužívaniu. Je na úvahe súdu, aby určil, či je zmena žaloby v danej fáze konania hospodárna a či sa v jej dôsledku konanie iba zbytočne predĺži.
12. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadom nepreskúmateľnosti uznesenia o nepripustení zmeny žaloby odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie netrpí touto vadou (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Medzi čiastočné práva na spravodlivý proces možno zaradiť napr. právo na prístup k súdu, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Z judikatúry NS SR i Ústavného súdu SR možno vyvodiť, že za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné považovať nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov a ani nesprávne posúdenie veci. V prípade, že písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže sa nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces.
13. Z obsahu uznesenia okresného súdu, ktorým nepripustil zmenu žaloby vyplýva, že okresný súd uznesenie založil na konštatovaní, že žalobcovia pristúpili k zmene žaloby takmer po dvoch rokoch od podania žaloby (v pokročilom štádiu konania), pričom pôvodne podanú určovaciu žalobu navrhli zmeniť na žalobu na plnenie (niečo strpieť, resp. niečoho sa zdržať). Zmena sa navyše týkala odlišného okruhu nehnuteľností s tým, že okresný súd mal vzhľadom na tieto skutočnosti za to, že výsledky doterajšieho dokazovania zameraného na preukázanie predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami, a to navyše vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe. Mal za to, že zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a konanie by sa zbytočne predĺžilo, pretože by sa vyžadovalo vykonanie ďalšieho dokazovania a výsledky doterajšieho konania by boli v podstate zmarené. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd rozhodoval arbitrárne, či svojvoľne, pretože svoje rozhodnutie založil na správnych skutkových a právnych záveroch. Z odôvodnenia rozhodnutia stručne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov ako aj právnymi závermi. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené dôvody, pre ktoré okresný súd nepripustil zmenu žaloby, a ktoré nesvedčia o svojvôli v súdnom rozhodovaní. Súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby podstatné a právne významné, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 242/2007. Vzhľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníka konania, ale len ten, ktorý je pre rozhodnutie vo veci relevantný. Okresný súd sa vo svojom uznesení vyporiadal podľa názoru odvolacieho súdu so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený v predmetnom uznesení a s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež s poukazom na prijaté právne závery. Rozhodnutie okresného súdu a ním urobený výklad rozhodujúcich právnych noriem je predvídateľný a rozumný, korešponduje so súdnou praxou, nie je výrazom interpretačnej svojvôle, rozhodnutiu nechýba zmysluplné dostatočné odôvodnenie a nevybočuje z medzí všeobecne akceptovaného chápania dotknutých právnych inštitútov. Okresný súd sa dostatočne vyjadril v predmetnom uznesení, z akých skutkových okolností vychádzal, podľa akých právnych predpisov tieto skutočnosti hodnotil a k akým záverom dospel. Nie je preto možné hovoriť v danom prípade o nepreskúmateľnosti uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, tak ako to namietajú žalobcovia. Pri rozhodovaní sa okresný súd neodklonil ani od rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR.
14. Je nepochybné, že žalobcovia v pokročilom štádiu konania, keď už takmer po dvoch rokoch od začiatku konania, po predbežnom právnom posúdení sporu súdom na pojednávaní konanom dňa 29.11.2018 podali zmenu žaloby, ktorou si žalobcovia uplatnili diametrálne odlišné nároky ako v dovtedy vedenom priebehu konania. Žiadali zmeniť žalobu o vydržanie vecného bremena na žalobu o plnenie, ktorej predmetom bol návrh na splnenie inej ako peňažnej povinnosti (niečo strpieť, niečoho sa zdržať), ktorá tak ako na to správne poukázal aj okresný súd sa týkala navyše odlišného okruhu nehnuteľností. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že zmenený okruh nehnuteľností je irelevantný, uvedená skutočnosť nie je nepodstatná, tak ako sa to snažili interpretovať žalobcovia v odvolaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedošlo len k nepodstatnej právnej chybe spočívajúcej
v nesprávnom označení dvoch vedľa seba nachádzajúcich sa parciel, ale k podstatnej zmene nárokov, keďže žalobcovia sa domáhajú vo vzťahu k dvom úplne odlišným parcelám, pričom pre riadne rozhodnutie vo veci je nevyhnutné, aby žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu presne, zrozumiteľne a určito špecifikovali petit a označili v ňom prípadné nehnuteľnosti, resp. veci ako aj strany sporu. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že konanie a jednotlivé úkony strán sporu, a to od podania žaloby až do podania návrhu na zmenu žaloby boli zamerané výlučne na posúdenie splnenia zákonných predpokladov vydržania vecného bremena žalobcami (naviac k inému okruhu nehnuteľností). Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že výsledky dovtedajšieho konania mohli byť použité ako podklad pre konanie o zmenenej žalobe a v tejto súvislosti poukazujú na ústnu dohodu medzi žalovanou a žalobcom 1/ o dočasnom pripojení žalobcu na súkromné vodovodné potrubie žalovanej, tu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná od uvedenej dohody odstúpila už v roku 2017, čo by nepochybne viedlo k ďalšiemu dokazovaniu. Preto je zrejmé a logické, že pokiaľ sú predmety oboch konaní diametrálne odlišné, odlišná je aj dôkazná situácia. Tvrdenie žalobcov, že zmena žaloby vychádzala z dovtedy vykonaného dokazovania, je podľa názoru odvolacieho súdu účelové.
15. Okresný súd teda správne posúdil splnenie podmienok prípustnosti zmeny žaloby a správne rozhodol, keď zmenu žaloby v konaní nepripustil.
16. Odvolací súd preto dospel k záveru, že námietky žalobcov uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a rozhodnutie okresného súdu je správne.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).