Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/161/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. L. M., F..,

s miestom podnikania v O., zastúpeného JUDr. L. B., advokátkou v M., proti povinnej O.,

o vymoženie 3 319,29 € (99 997,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp.zn. , o dovolaní oprávneného a súdneho exekútora

JUDr. Ing. Š. V., E., so sídlom v T., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. marca

2010, sp.zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. marca

2010, sp.zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 21. decembra 2009, č.k.

-799 v spojení s opravným uznesením z 28. decembra 2009, č.k.

-802 uložil povinnej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi

JUDr. Ing. Š. V., E., X X, trovy exekúcie vo výške 16 873,15 €, do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. Zároveň prikázal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V., E., X X, aby

nerozvrhnutý výťažok dražby v sume 62 779,84 € poukázal povinnej z dôvodu zastavenia

exekúcie a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie o uložení povinnosti

povinnej nahradiť trovy exekúcie odôvodnil tým, že predmetná exekúcia bola zastavená

z dôvodu zrušenia exekučného titulu, pričom zrušenie exekučného titulu a následné

2

zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený. Výšku odmeny súdneho exekútora určil v súlade s

ustanoveniami §, 5, 16, 22 a 23 vyhlášky MS SR č. , vo výške 20 %

z vymoženej sumy, zvýšenú o 19 % DPH. Z dôvodu právoplatného zastavenia exekúcie

rozhodol súd aj o vrátení výťažku z dražby nehnuteľností povinnej.

Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaniach oprávneného a povinnej, uznesením

z 19. marca 2010, sp.zn. , uznesenie súdu prvého stupňa

v spojení s opravným uznesením vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby

v sume 62 779,84 € povinnej ako vecne správne v zmysle § 219 potvrdil. Uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o povinnosti povinnej nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Ing. Š. V. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd v dôsledku

predchádzajúcich rozhodnutí o zastavení exekúcie bol povinný vyporiadať finančné

prostriedky získané dražbou nehnuteľností. Rozhodnutie o zastavení exekúcie je právoplatné,

preto akékoľvek pokračovanie exekúcie je neprípustné. V predmetnom exekučnom konaní

bola uskutočnená dražba, avšak medzičasom došlo k právoplatnému zastaveniu exekučného

konania, preto nedošlo k právoplatnému rozvrhu výťažku v zmysle ustanovenia § 164

Exekučného poriadku. V tomto exekučnom konaní neprebiehalo konanie o nárokoch, ktoré

boli na pojednávaní o rozvrhu zapreté, preto nebolo možné o nárokoch povinnej rozhodovať

ani podľa ustanovenia § 162 Exekučného poriadku. Suma získaná dražbou nehnuteľností po

právoplatnom zastavení exekúcie by bola sumou zadržiavanou súdnym exekútorom

nedôvodne, preto prvostupňový súd rozhodol správne, ak túto sumu poukázal povinnej.

Navrátenia do stavu pred vykonanou dražbou nehnuteľností už totiž nie je prípustné (§ 61

Exekučného poriadku). Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci prvostupňovým súdom s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/

Mal za to, že nakoľko exekúcia nebola ukončená uspokojením oprávneného, ale

zastavením exekučného konania, pričom ešte pre týmto rozhodnutím bol súdny exekútor

JUDr. Ing. Š. V. z vykonávania exekúcie vylúčený, bolo pri priznaní odmeny tomuto

exekútorovi potrebné vychádzať z hodinovej a paušálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1

vyhlášky MS SR č. a nie z odmeny stanovenej percentuálne v zmysle tejto

vyhlášky.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali oprávnený a súdny exekútor

dovolanie.

Oprávnený napadol dovolaním potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktoré

navrhol zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu

a spravodlivý proces. Podľa názoru oprávneného oba súdy porušili jeho práva nevykonaním

dôkazov a nevysvetlením ich nevykonania, porušením zákazu súdnej ľubovôle, extrémnym

nesúladom medzi skutkovým stavom a právnymi závermi súdov. Namietal, že odvolací súd

vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, účelovo nezistil skutkový stav veci a jeho

rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné. Odvolací súd mal

podľa názoru oprávneného rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť, nakoľko tento procesne

pochybil, keď mu nedoručil na vyjadrenie návrh povinného na zastavenie exekúcie

z 23. októbra 2008 a 15. júna 2009. Mal za to, že exekučný titul je stále vykonateľný, nikdy

nebol zrušený a zastavenie exekúcie je nezákonné. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový

a právny stav veci.

Súdny exekútor podal dovolanie proti zrušujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho

súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Namietal, že mu nebolo doručené odvolanie oprávneného ani odvolanie podané

povinnou a to napriek tomu, že v časti trov exekúcie, proti ktorým odvolanie smerovalo, bol

účastníkom konania. Tým mu bola podľa jeho názoru odňatá možnosť konať pred súdom

a porušené základné pravo garantované v a nasl. - právo

na súdnu a inú právnu ochranu. Tento procesný nedostatok neodstránil ani odvolací súd

a rozhodol bez toho, aby mu dal ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k odvolaniu,

ktoré smerovalo proti trovám exekúcie. Zároveň mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súdny exekútor má v danom

prípade nárok na odmenu podľa ustanovenia vyhlášky č.

Povinná vo vyjadrení k dovolaniu súdneho exekútora mala za to, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v súlade so zákonom. Dovolanie súdneho

exekútora považovala za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť. Vo vyjadrení k dovolaniu

oprávneného považovala rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne správne

a navrhla, aby dovolací súd toto dovolanie ako neprípustné odmietol.

Oprávnený sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), pričom oprávnený je zastúpený

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

K dovolaniu súdneho exekútora:

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992

Zb.).

6

Z obsahu dovolania súdneho exekútora je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa

§ 237 písm. f/ O.s.p vyvodzuje z toho, že mu odvolací súd nedoručil odvolania oprávneného

a povinnej, aby sa k nim vyjadril.

Dovolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vytýka túto vadu konania dôvodne.

Podľa § 209a ods. 1 O.s.p, ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete,

doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách

exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania na vyjadrenie má

za následok vadu konania podľa ustanovenia Účastníkovi konania

sa nedoručením odvolania totiž odníma možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť

sa k úkonu druhého účastníka konania, ktorým inicioval odvolacie konanie, dať na posúdenie

odvolaciemu súdu vlastnú argumentáciu, s ktorou - ak by ju neprijal - by sa musel odvolací

súd vyporiadať; takýmto chybným postupom súdu odníma sa účastníkovi právo

na spravodlivý proces.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal odvolanie dňa 8. januára 2010 (č.l. 810

spisu), v ktorom napadol uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu (dňa 26. januára

2010, č.l. 819 spisu podal odvolanie proti opravnému uzneseniu) a povinná dňa 5. januára

2010 (č.l. 807 spisu), v ktorom napadla uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách

exekúcie. Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach oprávneného

a povinnej dňa 3. marca 2010 (č.l. 829 spisu), ktorý o nich rozhodol napadnutým uznesením

bez toho, aby odvolania doručil na vyjadrenie súdnemu exekútorovi ako účastníkovi konania

(§ 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku).

Uvedeným postupom, ktorým bola súdnemu exekútorovi odňatá možnosť vyjadriť

sa k odvolaniam oprávneného a povinnej, zaťažil odvolací súd svoje konanie vadou v zmysle

Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami súdneho

exekútora uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

K dovolaniu oprávneného:

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, pričom nejde o prípad

podľa , , je nepochybné, že prípustnosť dovolania oprávneného

z ustanovenia nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a oprávnenému

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo

na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov

alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú

otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite

návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom

konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď §

120 ods. 1 ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné - viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu.

11

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový a odvolací súd zrozumiteľným

spôsobom uviedli dôvody svojich rozhodnutí. Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ oprávnený tvrdí, že postupom súdov bolo porušené jeho právo na súdnu

ochranu, dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých

12

rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je

umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá

povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. ). Právo na súdnu ochranu nie

je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby

všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné

úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania

(napr. ). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny

poriadok nemôžu porušiť základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (napr. ).

K námietke oprávneného, že prvostupňový súd mu nedoručil na vyjadrenie návrh

povinnej na zastavenie exekúcie z 23. októbra 2008 a 15. júna 2009, treba uviesť, že súd nie

je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto

povinnosť mu ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú

z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka,

ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania

( ), odvolanie ( ), dovolanie, prípadne podania, ktorých

obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať

druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne

žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade

predmetných návrhov povinnej na zastavenie exekúcie išlo o procesné úkony, ktorých

obsahom nebol skutkový, prípadne právny rozbor veci a neboli v nich uvedené žiadne nové

skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie

navrhovať dôkazy.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či správnosť skutkových zistení, dovolací súd považuje za potrebnú uviesť, že procesnú

vadu konania v zmysle nezakladá, že súdy svoje rozhodnutie založili

na neúplných skutkových zisteniach (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Nedostatočné

skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo o sebe

ale nie je vadou konania v zmysle

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnej náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

14

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová