Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1S-39-2019.pdf
PDF · 155.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeanetty Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: COREX s.r.o., Štúrova 1046/97, 952 01 Vráble, IČO: 17 368 941, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., Trnavská 15, 831 04 Bratislava , IČO: 51 265 656, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia kultúrneho dedičstva, Nám. SNP č. 33, 813 31 Bratislava, IČO: 00 165 182, o preskúmanie opatrenia č.: MK-1395/2019-321/46 zo dňa 03.01.2019 a opatrenia žalovaného č. MK-2535/2018-221/16076 zo dňa 26.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky - sekcia kultúrneho dedičstva, Nám. SNP č. 33, 813 31 Bratislava, IČO: 001 651 82 (ďalej aj ako „prvostupňový orgán" alebo aj ako „žalovaný") príslušný orgán verejnej správy podľa ust. § 5 a ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok") a podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len ako „zákon č. 49/2002 Z.z." alebo aj ako „pamiatkový zákon"), vydalo dňa 29.06.2018 rozhodnutie č. MK - 2535/2018-221/8782 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým vyhlásilo pamiatkovú zónu „O. - O. C. V. C." a stanovilo hranicu pamiatkovej zóny a súpis parciel pamiatkovej zóny (KN - C). V poučení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že voči tomuto rozhodnutiu je možné podať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky
- sekcii kultúrneho dedičstva rozklad a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené účastníkom konania verejnou vyhláškou č. MK-2535/2018-221/8782 zo dňa 29.06.2018, ktoré bolo podľa ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku 15 dní vyvesené na úradnej tabuli orgánu verejnej správy, na jeho webovom sídle: J..Y..B..sk, na Centrálnej úradnej elektronickej tabuli: C.:/..Z..Z. ako aj na úradnej tabuli mesta O. a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2018. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. MK-2535/2018-221/8781 zo dňa 29.06.2018 nebol zo strany účastníkov konania podaný rozklad. 3. Dňa 09.11.2018 obchodná spoločnosť COREX s.r.o., Štúrova 1046/97, 952 01 Vráble, IČO: 17 368 941 (ďalej len ako „žalobca"), doručila žalovanému návrh na obnovu konania zo dňa 06.11.2018 podľa ust. § 62 Správneho poriadku vo veci vyhlásenia pamiatkovej zóny O.-O. C. V. C. na základe rozhodnutia č. MK-2535/2018-221/8781 zo dňa 29.06.2018 (ďalej len ako „návrh na obnovu konania"). V ktorom namietala, že v správnom konaní vedeným žalovaným mu bola ako aj ostatným majiteľom parciel v
danom území, odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie pamiatkovej zóny s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku. 4. Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že ho podáva z dôvodu, že do vyhlásenej pamiatkovej zóny boli zahrnuté aj parcely v jeho vlastníctve (parcely registra „E" č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X V. XXX/X), nachádzajúce sa v katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom s tým, že o uvedenej skutočnosti sa dozvedel po zverejnení predmetného rozhodnutia verejnou vyhláškou náhodne a to od tretej osoby - A. Z., čo môže preukázať e-mailovou komunikáciou zo dňa 30.08.2018 a dňa 04.09.2018. Žalobca navrhoval, aby príslušný orgán verejnej správy povolil obnovu konania č. MK-2535/2018-221 a vo veci nariadil nové konanie, v ktorom mu bude ako účastníkovi konania a vlastníkovi parciel registra „E" č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, nachádzajúcich v katastrálnom území O. a zapísaných na LV č. XXXX, umožnené uplatniť všetky jej práva, oprávnené záujmy a námietky a v ktorom bude rozhodnutie zrušené novým rozhodnutím a bude zohľadnená súčasná nejednotnosť evidencie parciel s tým, že územie pamiatkovej zóny bude dostatočne vymedzené, a to podľa parciel registra vrátane parciel registra „E". Žalobca ďalej namietal, že v konaní č. MK-2535/2018-221 si nemohol uplatniť svoje práva a námietky, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, skutočnostiam a zisteniam orgánu verejnej správy, ani podať voči nemu rozklad. Vzhľadom na charakter pochybenia orgánu verejnej správy je zjavné, že náprava sa nemohla urobiť ani v odvolacom konaní. 5. Žalovaný na podaný návrh na obnovu konania žalobca odpovedal listom č. MK-535/2018-221/16076 zo dňa 26.11.2018 a v ktorom uviedol, že v tejto veci neboli zistené skutočnosti uvedené v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) zákona Správneho poriadku a z tohto dôvodu obnovu konania podľa ust. § 62 až ust. 64 Správneho poriadku nenariadi. Uviedol, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia kultúrneho dedičstva ako vecne príslušný orgán verejnej správy podľa ust. § 5 a § 6 ods. 2 Správneho poriadku, vyhlásilo pamiatkovú zón O. - O. C. V. C. na návrh Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „pamiatkový úrad") podľa ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona v súlade ust.§ 46 Správneho poriadku. Poukázal na ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona v zmysle ktorého, pamiatkovú zónu vyhlasuje na návrh pamiatkového úradu ministerstvo rozhodnutím, v ktorom vymedzí jej územie. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené verejnou vyhláškou č. MK-2535/2018-221/8782 zo dňa 29.06.2019 podľa ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku doručenie a bolo vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli orgánu verejnej správy. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Orgán verejnej správy zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Žalovaný oznámil žalobcovi, že v uvedenej veci neboli zistené skutočnosti uvedené v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku a tak obnovu konania podľa ust. § 62 až 64 Správneho poriadku nenariadi. 6. Dňa 10.12.2018 žalobca doručil žalovanému odvolanie (rozklad) zo dňa 07.12.2018 (ďalej len ako „odvolanie") proti nenariadeniu obnovy konania oznámenom v odpovedi zo dňa 26.11.2018. Žalobca namietal nenariadenie obnovy konania vo veci vyhlásenia pamiatkovej zóny.
7. Žalovaný vo veci podaného odvolania (rozkladu) zo dňa 07.12.2018 proti nenariadeniu obnovy konania oznámenom v odpovedi zo dňa 26.11.2018, odpovedal žalobcovi listom č. MK-1395/2019-321/46 zo dňa 03.01.2019, v ktorom sa podrobne vyjadril námietkam žalobcu a mal za to, že nenastali skutočnosti uvedené v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, ktoré by odôvodnili začatie správneho konania v tejto veci. Z tohto dôvodu žalovaný nenariadil obnovu konania, nezačal správne konanie a nevydal v tejto veci rozhodnutie. Uviedol, že z uvedených dôvodov odpovedal na predmetnú žiadosť žalobcu formou listu, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia. Zdôraznil, že v odpovedi žalobcovi č. MK-2535/2018-221/16076 zo dňa 26.11.2018, riadne vysvetlil dôvody, pre ktoré nenariadil obnovu konania.
II.
Žaloba
8. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd" alebo aj ako „správny súd") dňa 26.02.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti opatrenia č.: MK-1395/2019-321/46 zo dňa 03.01.2019 pod názvom „O.-pamiatková zóna O. - O. C. V. C., odvolanie sa (rozklad) proti nenariadeniu obnovy konania oznámenom v odpovedi zo dňa 03.01.2019 -
odpoveď" (ďalej aj ako „opatrenie zo dňa 03.01.2019"), doručené žalobcovi dňa 07.01.2019 a opatrenia žalovaného č. MK-2535/2018-221/16076 zo dňa 26.11.2018 pod názvom „O. - pamiatková zóna O. - O. C. V. C., Návrh na obnovu konania podľa § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
- odpoveď", (ďalej aj ako „opatrenie zo dňa 26.11.2018"), doručené žalobcovi dňa 29.11.2018, (ďalej obe opatrenia aj ako „napadnuté opatrenia"). Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uvedené opatrenia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Ďalej uviedol, že žalovaný ako prvostupňový orgán vydal dňa 29.06.2018 rozhodnutie č. MK-2535/2018-221/8781 o vyhlásení pamiatkovej zóny, ktoré bolo účastníkom konania doručené verejnou vyhláškou č. MK-2535/2018-221/8782 zo dňa 29.06.2019. Prvostupňové rozhodnutie č. MK-2535/2018-221/8781 zo dňa 29.06.2018 o vyhlásení pamiatkovej zóny nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2018.
10. Žalobca uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal rozklad z dôvodu, že nemal dostatok času na jeho podanie, keďže sa o tomto rozhodnutí dozvedel až dodatočne a „náhodou" po jeho zverejnení od tretej osoby.
11. Žalobca uviedol, že je výlučný vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom: parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 2142 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 4502 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 277 m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 472 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 723 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, parcela registra „E" č. XXX/X vo výmere 2842 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej aj ako „pozemky").
12. V návrhu na obnovu konania žalobca uviedol dôvody obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku: nesprávny a nezákonný postup príslušného orgánu verejnej správy spočívajúci v nedostatočnom vymedzení územia pamiatkovej zóny v rozhodnutí bez určenia a vyznačenia pamiatkovej zóny podľa parciel vrátane parciel registra „E" (v rozpore s ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona), keďže orgán verejnej správy v rozhodnutí nezohľadnil aktuálnu nejednotnosť evidencie parciel v registri „C" a „E" a parcely registra „E" vlastnícky identifikovateľné a evidované na listoch vlastníctva „ukryl" pod vlastnícky neidentifikovateľné parcely registra „C" neevidované na listoch vlastníctva. Uvedený postup orgánu verejnej správy má za následok skutočnosť, že spoločnosti COREX, s.r.o. (a rovnako aj ostatným majiteľom parciel registra „E" nachádzajúcich sa v pamiatkovej zóne vyhlásenej rozhodnutím o vyhlásení pamiatkovej zóny) sa ako účastníkovi správneho konania a vlastníkovi dotknutých Pozemkov odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie pamiatkovej zóny (s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku). Spoločnosť COREX, s.r.o. tak nemohla v priebehu konania č. MK-2535/2018-221 uplatniť všetky svoje práva a námietky z titulu jej vlastníctva pozemkov a účastníctva v predmetnom správnom konaní, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, k skutočnostiam a zisteniam orgánu verejnej správy pred vydaním rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny, ani podať voči nemu rozklad. Vzhľadom na charakter pochybenia správneho orgánu je zjavné, že náprava sa nemohla urobiť ani v odvolacom konaní. Uviedol, že o predmetnom návrhu na obnovu konania žalobcu rozhodol napadnutými opatreniami tak, že obnovu konania nenariadil.
13. Žalobca mal za to, že všeobecná správna žaloba podľa ust. § 177 a nasl. Zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP") voči napadnutým opatreniam je prípustná a dôvodná, nakoľko napadnutými opatreniami došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia a teda zásah do jeho práv a spôsobenie ujmy na jeho subjektívnych právach a napadnuté opatrenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, v dôsledku čoho nedošlo k povoleniu obnovy konania a k následnému vydaniu nového meritórneho rozhodnutia vo veci v súlade so zákonnými náležitosťami.
14. Uviedol, že aj keď opatrenia o nenariadení obnovy konania neboli formálne označené ako rozhodnutia a nespĺňajú náležitosti podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku, mal za to, že s poukazom na vyššie citované ust. § 63 ods. 5 Správneho poriadku a jeho právny výklad je rozhodnutím podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku, voči ktorému, aj keď o tom žalobca nebol v predmetnom rozhodnutí poučený, bolo možné podať odvolanie (rozklad) v lehote 15 dní od jeho doručenia, čo žalobca učinil.
15. Ďalej žalobca uviedol, že meritórne prvostupňové rozhodnutie o vyhlásení pamiatkovej zóny a jemu predchádzajúce správne konanie a postup orgánu verejnej správy v predmetnom správnom konaní spôsobili taktiež zásah do jeho subjektívnych práv, ktorý v dôsledku nedostatočného vymedzenia územia až neskoro zistil, že sa týkajú aj jeho práv. Z tohto dôvodu navrhol žalovanému, aby povolil obnovu konania v zmysle jeho návrhu, v ktorom by si mohol uplatniť všetky jemu patriace práva podľa Správneho poriadku.
16. V kontexte s uvedenými skutočnosťami žalobca poukázal, že napadnuté opatrenia sa priamo dotýkajú, resp. zasahujú do jeho subjektívnych práv a to vyhlásením pamiatkovej zóny zahrňujúcej pozemky v jeho výlučnom vlastníctve bez ich dostatočného vymedzenia a následným nepovolením obnovy konania o vyhlásení pamiatkovej zóny v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva k pozemkom, ako aj práv účastníka správneho konania podľa Správneho poriadku podľa ust. § 33 Správneho poriadku, nakoľko mu nebola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom nepovolením obnovy konania bolo toto jeho právo opätovne dotknuté, podľa ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku - právo na zákonné rozhodnutie podľa ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona so zákonom predpísanými náležitosťami (výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku). Nepovolením obnovy konania v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným mu nebolo ako účastníkovi konania o vyhlásení pamiatkovej zóny (ako aj konania o obnove konania) umožnené v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku spochybniť správnosť a spravodlivosť prvostupňového rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny, ako aj docieliť, aby v ňom bolo jasne a určito vymedzené územie pamiatkovej zóny podľa § 17 ods. 2 pamiatkového zákona.
17. Žalobca namietal, že v nadväznosti na uvedený nesprávny postup žalovaného a vydanie nezákonných rozhodnutí sa nemohol zúčastniť konania o vyhlásení pamiatkovej zóny ako účastník konania a ako vlastník dotknutých pozemkov (a to ani ako účastník obnoveného konania), nakoľko ani v oznámení o začatí konania o vyhlásenie pamiatkovej zóny nebola dotknutá zóna dostatočne vymedzená (t.j. rozhodnutie o vyhlásení pamiatkovej zóny, ani jemu predchádzajúce oznámenie o začatí konania o vyhlásení pamiatkovej zóny neobsahovali špecifikáciu pozemkov vo vlastníctve žalobcu). Žalobca preto nemohol v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku ani v priebehu správneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny, ani potom, uplatniť všetky práva - námietky ako účastník konania a ako vlastník dotknutých pozemkov, ani sa vyjadriť k podkladu tohto rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, čo mohlo mať podstatný vplyv na konečné rozhodnutie. V opačnom prípade by totiž v dôsledku včas uplatnených námietok a vyjadrení žalobcu mohli byť pozemky v jeho vlastníctve napokon vyňaté z dotknutej (pamiatkovej) zóny.
18. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil ust. § 63 ods. 5 Správneho poriadku, keď zastával názor, že vzhľadom na to, že podľa neho nenastali dôvody podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, o návrhu na obnovu konania nie je potrebné vydať rozhodnutie v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku so všetkými zákonnými náležitosťami a žalovanému postačí zaslať odpoveď s oznámením, že obnovu konania nenariadi. S poukazom na obsah ust. § 63 ods. 5 Správneho poriadku a jeho právny výklad citovaný vyššie, je zjavné, že bez ohľadu na skutočnosť, či orgán verejnej správy na návrh obnovu konania nariadi alebo nie (t.j. či sú dané dôvody podľa ust. § 62 Správneho poriadku alebo nie), je potrebné, aby o tomto návrhu riadne rozhodol a teda vydal formálne rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie (rozklad) - t.j. rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami - 1. výrokom, 2. riadnym odôvodnením skutočností, či a v čom nastali alebo prečo nenastali dôvody pre obnovu konania a 3. s poučením o opravnom prostriedku.
19. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 33 Správneho poriadku, keď vychádza len s odseku 1 uvedeného ustanovenia a mal za to, že účastník správneho konania môže uplatniť svoje námietky a vyjadrenia k zisteniam a k podkladu rozhodnutia orgánu verejnej správy a návrhy na vykonanie dokazovania len pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. Odsek 2 totiž ust. § 33 Správneho poriadku nepredpokladá len ústne konanie alebo miestu ohliadku.
20. Žalobca namietal, že žalovaný taktiež nesprávne posúdil dôvody pre obnovu konania ním uvádzané v návrhu na obnovu konania, nakoľko nedostatočne vymedzil územie dotknuté prvostupňovým
rozhodnutím o vyhlásení pamiatkovej zóny, t.j. nedostatočne špecifikoval pozemky patriace žalobcovi, ktoré mali byť predmetom konania o vyhlásení pamiatkovej zóny v prvostupňovom rozhodnutí. Mal za to, že len katastrálna mapa v grafickej podobe priložená k prvostupňovému rozhodnutiu o vyhlásení pamiatkovej zóny nie je dostačujúca pre vymedzenie zóny, keďže odkaz na ňu je uvedený až v jeho úplnom závere a pri špecifikácii územia a súpise dotknutých parciel priamo v obsahu predmetného rozhodnutia sa katastrálna mapa nespomína a zo súpisu parciel nemožno zaujať záver, že sa jedná aj o jeho pozemky. Navyše územie malo byť dostatočne vymedzené už aj pred vydaním rozhodnutia, tak, aby ho mohli účastníci konania identifikovať a využiť svoje práva podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Špecifikácia územia však nebola uvedená ani v oznámení žalovaného o začatí konania o vyhlásení pamiatkovej zóny, pričom k tomuto oznámeniu nebola priložená ani katastrálna mapa v grafickej forme.
21. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne konštatoval, že „ ...správny orgán nebol povinný zisťovať každého vlastníka každej jednej parcely v dotknutom území, keďže písomnosti mohol doručovať formou verejnej vyhlášky", nakoľko fakt, že rozhodnutia týkajúce sa vyhlásenia pamiatkovej zóny môže orgán verejnej správy podľa ust. 17 ods. 2 pamiatkového zákona v spojení s ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku doručovať verejnou vyhláškou neznamená, že by orgán verejnej správy v konaní nemal zisťovať, a že by v rozhodnutí o vyhlásení pamiatkovej zóny (a nie len v jeho prílohe, na ktorú je odkaz len v závere) nemal uviesť (vymedziť) všetky skutočnosti a údaje dôležité pre riadne určenie (vymedzenie) územia dotknutého pamiatkovou zónou, tak, aby ich účastníci konania mohli identifikovať.
III.
Vyjadrenie k žalobe
22. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 29.05.2019, doručeným správnemu súdu dňa 31.05.2019 zhodne s odôvodnením napadnutých opatrení a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti, navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
23. Žalovaný považoval napadnuté opatrenia za správne, nakoľko z oboch písomností vyplýva, že nenastali dôvody podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania o vyhlásení pamiatkovej zóny.
24. Uviedol, že žalobca navrhol ako dôkaz e-mailovú komunikáciu zo dňa 30.08.2018 a 04.09.2018, na preukázanie skutočnosti, že sa neskoro dozvedel o uverejnení prvostupňového rozhodnutia verejnou vyhláškou, avšak túto nepredložil.
25. Žalovaný ako vecne príslušný správny orgán podľa ust. § 5 a ust. § 6 ods. 2 Správneho poriadku vyhlásil pamiatkovú zónu na návrh Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Pamiatkový úrad") podľa ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona v súlade s ust. § 46 Správneho poriadku.
26. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neurčito vymedzuje územia, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí bolo vymedzené územie pamiatkovej zóny prostredníctvom opisu hranice pamiatkovej zóny a prostredníctvom súpisu parciel pamiatkovej zóny vo výrokovej časti rozhodnutia. Prílohu rozhodnutia tvorila aj kópia katastrálnej mapy s vymedzením územia pamiatkovej zóny v grafickej podobe. Účastníci konania boli informovaní verejnou vyhláškou. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona bolo žalovaným dodržané.
27. K námietke žalobcu, že „nesprávny a nezákonný postup príslušného správneho orgánu spočíva v nedostatočnom vymedzení územia pamiatkovej zóny v prvostupňovom rozhodnutí bez určenia a vyznačenia pamiatkovej zóny podľa parciel vrátane parciel registra „E" (v rozpore s ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona), keďže orgán verejnej správy v tomto rozhodnutí nezohľadnil aktuálnu nejednotnosť evidencie parciel v registri „C" a „E" a parcely registra „E" vlastnícky identifikovateľné a evidované na listoch vlastníctva „ukryl" pod vlastnícky neidentifikovateľné parcely registra „C" neevidované na listoch vlastníctva, čo malo za následok skutočnosť, že spoločnosti COREX, s.r.o. (a rovnako aj ostatným majiteľom parciel registra „E" nachádzajúcich sa v pamiatkovej zóne vyhlásenej rozhodnutím) sa ako účastníkovi správneho konania a vlastníkovi dotknutého pozemku odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie pamiatkovej zóny" ako aj k námietke, že „neurčité vymedzenie územia v rozhodnutí je dôvodom na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. c)" žalovaný uviedol, že chránené skutočnosti sa v katastri
vyznačujú na katastrálnych mapách (parcely registra „C") a nie na mapách určeného operátu (parcely registra „E"). Pri vyhlásení pamiatkovej zóny žalovaný vychádzal z parciel registra „C", vyznačených na katastrálnej mape, keďže tie tvoria príslušné katastrálne územie. Parcely registra „E" nie sú súčasťami katastrálnych máp, ale máp určeného operátu. Pričom parcely registra „C", ktoré nie sú evidované na liste vlastníctva (nemajú evidovaného vlastníka) spravidla polohovo zodpovedajú parcelám registra „E". Každá parcela registra „E" sa teda nachádza zároveň aj na nejakej parcele registra „C". Územie pamiatkovej zóny teda bolo dostatočne vymedzené, keďže podľa parciel registra „C" sa dajú identifikovať parcely registra „E". Podľa ust. § 3 ods. 10 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon") katastrálnou mapou sa rozumie polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov. Podľa ust. § 3 ods. 11 katastrálneho zákona mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov. Žalovaný zastával názor, že je nepochybné, že územie pamiatkovej zóny bolo dostatočne vymedzené podľa ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona a nedošlo k naplneniu ust. § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku a skutočnosť, že použil v rozhodnutí parcelné čísla z katastrálnej mapy a nie z mapy určeného operátu, neznamená nedostatočné vymedzenie pamiatkového územia tak, ako to žalobca uvádza. V uvedenom prípade ďalej nedošlo ani k naplneniu dôvodov podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a), b), d), e) Správneho poriadku. Zdôraznil, že nevznikol žiadny dôvod pre začatie správneho konania v súvislosti s nariadením obnovy konania vo veci vyhlásenia pamiatkovej zóny podľa ust. § 62 až ust. 64 Správneho poriadku.
28. K námietke, že žalobca nemohol uplatniť svoje práva a námietky z titulu jeho vlastníctva pozemkov a účastníctva v predmetnom správnom konaní, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, skutočnostiam a zisteniam správneho orgánu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí správneho konania č. MK-2535/2018-221/5553 zo dňa 11.04.2018 bolo doručené účastníkom konania bolo verejnou vyhláškou č. MK-2535/2018-221/5554 zo dňa 11.04.2018 dňa 30.04.2018. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci vyhlásenia pamiatkovej zóny bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného, bolo uverejnené na jeho webovom sídle a zverejnené na Centrálnej úradnej elektronickej tabuli v termíne 16.04.2018-30.04.2018. Posledný deň vyvesenia/zverejnenia je dňom doručenia. Podklad k rozhodnutiu - návrh pamiatkovej zóny bol v správnom konaní doručený Mestu O. a Žilinskému samosprávnemu kraju a bol určený k nahliadnutiu účastníkom konania. V súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v oznámení o začatí správneho konania správny orgán určil účastníkom konania 10 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k návrhu pamiatkovej zóny Pamiatkového úradu na vyhlásenie predmetného územia - vymedzenie územia pamiatkovej zóny O. - O. C. V. C. ako podkladu k vydaniu rozhodnutia o vyhlásení pamiatkovej zóny.
29. K námietke žalobcu, že ani oznámenia o začatí konania o vyhlásení pamiatkovej zóny neobsahovali špecifikáciu pozemkov vo vlastníctve žalobcu a preto ten nemohol v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku ani v priebehu správneho konania pred vydaním rozhodnutia, ani potom uplatniť všetky práva žalovaný uviedol, že všetky podrobnosti o vyhlasovanom území boli uvedené v podklade, ktorý bol v správnom konaní doručený Mestu O. a Žilinskému samosprávnemu kraju a bol určený k nahliadnutiu účastníkom konania. Žalovaný v oznámení o začatí konania, doručeným verejnou vyhláškou č. MK-2535/2018-221/5554 zo dňa 11.04.2018 vyzval účastníkov konania, aby v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku do 10 dní od doručenia oznámenia sa vyjadrili k návrhu pamiatkovej zóny. Účastníci konania teda neboli ukrátení na svojich právach.
30. K námietke žalobcu, že podľa jeho názoru žalovaný opomenul, že ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona zároveň ukladá, že v prvostupňovom rozhodnutí o vyhlásení pamiatkovej zóny musí byť táto zóna, resp. územie, vymedzené; práve nedostatočné a neurčité vymedzenie územia o vyhlásení pamiatkovej zóny namietal žalobca a uvádzal ho ako dôvod obnovy konania v návrhu; podľa názoru žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore s ust. § 17 ods. 2 pamiatkového zákona, nakoľko v ňom nebolo dostatočne vymedzené územie pamiatkovej zóny, čo zakladá dôvod pre obnovu konania podľa ust.§ 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí na strane 1 a 2 územie pamiatkovej zóny bolo vo výrokovej časti vymedzené prostredníctvom opisu hranice pamiatkovej zóny ako aj prostredníctvom súpisu parciel pamiatkovej zóny. Prílohou tohto rozhodnutia bola aj grafická príloha - kópia katastrálnej mapy s grafickým vymedzením územia
pamiatkovej zóny. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 5 je podrobne opísané územie pamiatkovej zóny. Dokonca je tam uvedená veta: „Západnú hranicu tejto pamiatkovej zóny tvoria východné časti ulíc E. M. Š. a C.." Z tejto vety jednoznačne vyplýva, že územie smerom na východ od tejto línie (kde sa nachádzajú pozemky žalobcu) sú súčasťami pamiatkovej zóny. Žalovaný teda využil všetky možné spôsoby ako jednoznačne vymedziť dotknuté územie. Pre vymedzenie územia použilo parcely registra „C" keďže tie tvoria príslušné katastrálne územie. Kataster nehnuteľností vyznačuje chránené skutočnosti (akou je aj pamiatková zóna) práve pri týchto parcelách. Parcela registra „C" je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra „E"). Register „C" pokrýva celé katastrálne územie, t. j. každý pozemok je obsiahnutý v nejakej „C" parcele. Parcela registra „E" je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra „C", ktorých hranice sú v teréne viditeľné). „E" parcely sú často malé role, ktoré v minulosti začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie). Pôvodné hranice sa rozorali, prestali v teréne existovať, a tak vznikol celý súvislý pozemok. V 50-tych rokoch 20. storočia sa rozhodlo, že sa prestanú používať staré katastrálne mapy a začnú sa tvoriť nové mapy registra „C", ktoré majú vychádzať z reálneho užívania pozemkov a z hraníc, ktoré boli viditeľné v teréne. Následne sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra „C", pričom v súčasnosti sa nedá povedať, kde presne v rámci celej JRD role sa nachádza ktorá konkrétna „E" parcela. „E" parcely, na rozdiel od „C" parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie. Vzťahy k „E" parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Parcelu registra „E" je možné zmeniť na „C" parcelu geometrickým plánom na obnovu pôvodnej parcely. Cieľom ROEP je, aby sa dvojkoľajnosť evidencie (registre „E" a „C") postupne odstránila a už ostali len parcely registra „C". Každá „E" parcela je vždy obsiahnutá v nejakej „C" parcele. V takomto prípade príslušná „C" parcela nie je vedená na liste vlastníctva a teda nemá žiadneho vlastníka. Parcely „E" v tomto území však majú svojich vlastníkov, väčšinou sú evidované ešte v pozemno-knižných vložkách v pozemkovej knihe (pozemno- knižná vložka je obdoba listu vlastníctva používaná na evidenciu nehnuteľností od roku 1881 do mája 1964). Pozemková kniha slúži ako zdroj informácií o právnych vzťahoch k pozemkom, ak nie sú zapísané v liste vlastníctva. V rámci jednej „C" parcely môže byť teda viac „E" parciel s rôznymi vlastníkmi, resp. jedna parcela „E" sa zároveň môže nachádzať aj na dvoch alebo viacerých parcelách „C", keďže hranice nových parciel vôbec nevychádzali z historických tradícií a ľubovoľne mohli meniť predchádzajúci stav.
31. Žalovaný uviedol, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 161/2010 zo dňa 22.09.2010). Mal za to, že uvedené je možné rovnako aplikovať na rozhodnutia orgánov verejnej správy. V zmysle uvedeného dospel k záveru, že názor žalobcu, že územie nebolo dostatočne vymedzené, nie je v zmysle vyššie uvedených skutočností možné akceptovať.
32. K námietke žalobcu, že žalovaný pripúšťa, že parcely registra „C" nie vždy polohovo zodpovedajú parcelám registra „E" a tým potvrdzuje, že nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne vymedzil dotknuté územie pamiatkovej zóny, keďže z informácií, ktoré mu boli dostupné v rámci konania a pred vydaním rozhodnutia, bolo možné zo strany žalovaného pozemky vo vlastníctve žalobcu v rámci dotknutej pamiatkovej zóny vymedziť a identifikovať v samotnom Rozhodnutí aj podľa registra „E" žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne vymedzil územie pamiatkovej zóny. Pretrvávajúcu dvojkoľajnosť evidencie parciel v katastri nehnuteľností nie je príslušný riešiť žalovaný. Z dôvodu, že hranice jednotlivých parciel registra „C" a „E" sa navzájom nepokrývajú nie je možné robiť opis hranice pamiatkovej zóny (čím sa vymedzuje chránená skutočnosť, ktorá následne má byť zapísaná do katastra nehnuteľností) prostredníctvom parciel „E". Takáto hranica by presne nezodpovedala hraniciam parciel registra „C". Práve použitím parciel „E" v danom rozhodnutí by orgán verejnej správy nedostatočne vymedzil dotknuté územie pamiatkovej zóny, a tak by nedostatočne zistil skutkový stav. Bez geometrických plánov sa nedá exaktne a jednoznačne určiť, kde presne sa nachádza parcela registra „E". Zdôraznil, že zo skutočností uvedených žalovaným, žalobca vedel identifikovať, že jej parcely sa stali súčasťou pamiatkovej zóny. 33. K námietke žalobcu, uvedenej v žalobe na strane 4, že: „žalovaný nesprávne právne vykladá ustanovenie § 33 Správneho poriadku, keď vychádza len s odseku 7 uvedeného ustanovenia a má za to, že účastník správneho konania môže uplatniť svoje námietky a vyjadrenia k zisteniam a k podkladu rozhodnutia správneho orgánu a návrhy na vykonanie dokazovania len pri ústnom pojednávaní
a miestnej obhliadke. Odsek 2 totiž § 33 Správneho poriadku nepredpokladá len ústne konanie alebo miestu ohliadku", žalovaný uviedol, že z tejto námietky nie je celkom jasné čo vlastne žalobca namieta. 34. K námietke žalobcu, že účastníci konania by si mohli uplatniť svoje návrhy a pripomienky len pri miestnej ohliadke alebo ústnom pojednávaní žalovaný uviedol, že oznámením o začatí správneho konania boli účastníci konania vyzvaní, aby písomne uplatnili svoje pripomienky v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia, teda vyjadriť sa k návrhu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na vyhlásenie predmetného územia - vymedzenie územia pamiatkovej zóny a to lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia." 35. K námietke žalobcu, že v priebehu správneho konania nebola vykonaná miestna ohliadka a ústne pojednávanie, žalovaný uvádza, že podľa ust. § 32 ods. 2 posledná veta rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje orgán verejnej správy. Žalovaný teda nemal povinnosť nariadiť ústne pojednávanie ani vykonať miestne zisťovanie. Podklad vypracovaný Pamiatkovým úradom správny orgán považoval za dostatočné, preto upustil od ďalšieho zisťovania. IV. Replika žalobcu
36. Žalobca v replike zo dňa 13.06.2020 uviedol, že na podanej žalobe trvá a nesúhlasil s námietkami žalovaného. V. Právne posúdenie
37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 38. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 16.12.2021, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 39. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č.: MK-1395/2019-321/46 zo dňa 03.01.2019 pod názvom „O.-pamiatková zóna O.-O. C. V. C., odvolanie sa (rozklad) proti nenariadeniu obnovy konania oznámenom v odpovedi zo dňa 03.01.2019
- odpoveď" a opatrenia žalovaného č. MK-2535/2018-221/16076 zo dňa 26.11.2018 pod názvom „O. - pamiatková zóna O. - O. C. V. C., Návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - odpoveď", (ďalej obe opatrenia aj ako „napadnuté opatrenia").
40. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
41. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
43. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
47. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byt rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
48. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
49. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. 50. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 51. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 52. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 53. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 54. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
55. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
56. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
57. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3
rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20180901.html>) nemožno odpustiť.
58. Podľa § 63 ods. 4 Správneho poriadku, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
59. Podľa § 63 ods. 5 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
60. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkovú zónu vyhlasuje na návrh pamiatkového úradu ministerstvo rozhodnutím, v ktorom vymedzí jej územie. Účastníci konania sú o rozhodnutí informovaní verejnou vyhláškou.
61. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutých opatrení proti nenariadeniu obnovy konania vo veci vydaného prvostupňového rozhodnutia č. MK-2535/2018-221/8782 zo dňa 29.06.2018, ktorým žalovaný vyhlásil pamiatkovú zónu „O. - O. C. V. C." a stanovil hranicu pamiatkovej zóny a súpis parciel pamiatkovej zóny (KN - C) a to jednak, či podaný návrh na obnovu konania spĺňa procesné podmienky v zmysle ust. § 62 ods. 1 v nadväznosti na ust. 63 ods. 1 až 4 Správneho poriadku a jednak, či napadnuté opatrenia vydané formou písomnej odpovede, ktorými sa oznamovalo žalobcovi nenariadenie obnovy konania, boli vydané v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku alebo či mali byť vydané ako rozhodnutia s náležitosťami podľa ust. § 47 Správneho poriadku.
62. Správny súd dospel k záveru, že dôvody žalovaného uvedené v napadnutých opatreniach sú v súlade so zákonom, nakoľko pri preskúmaní veci nezistil porušenie žalovaným žiadneho z ustanovení zákonov. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že v preskúmavanej veci neboli preukázané skutočnosti uvedené v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku v zmysle ktorých by mohla byť nariadená alebo povolená obnova konania tejto veci. Z ust. § 63 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V danom prípade bolo vydané len prvostupňové rozhodnutie
- č. MK - 2535/2018-221/8782 zo dňa 29.06.2018, ktorým žalovaný vyhlásil pamiatkovú zónu „O. - O. C. V. C." a stanovil hranicu pamiatkovej zóny a súpis parciel pamiatkovej zóny (KN - C), nakoľko účastníci konania nepodali voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. V konaní bolo nesporné, že prvostupňové rozhodnutie bolo podľa ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku po dobu 15 dní vyvesené na jeho úradnej tabuli na webovom sídle: J..Y..B..sk, na Centrálnej úradnej elektronickej tabuli: C.:/..Z..Z. ako aj na úradnej tabuli mesta Martin a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2018. Správny súd poznamenáva, že žalobca v správnom konaní nepredložil žalovanému ako orgánu verejnej správy žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal odôvodnené zmeškanie lehoty na vyčerpanie právnych prostriedkov na svoju obranu. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného uvedeného v napadnutých opatreniach, že neboli zistené skutočnosti uvedené v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, ktoré by ho oprávňovali na začatie správneho konania v tejto veci a nariadenie obnovy konania. Zároveň správny súd poznamenáva, že žalobca v konaní uviedol, že na preukázanie skutočnosti, že sa neskoro dozvedel o uverejnení prvostupňového rozhodnutia verejnou vyhláškou, že doloží ako dôkaz e-mailovú komunikáciu zo dňa 30.08.2018 a zo dňa 04.09.2018, avšak túto orgánu verejnej správy nepredložil. Podľa ust. § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. V danom prípade táto podmienka nebola splnená.
63. V súvislosti s vyššie uvedeným, správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.
64. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
(vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. - 6Sžo 84/2007, 6Sžo 98/2008, 1Sžo 33/2008, 2Sžo 5/2009, 8Sžo 547/2009).
65. Ďalej správny súd poukazuje na to, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní pôvodnej veci alebo nesprávností procesnej povahy - na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (teraz § 397 CSP) (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu v Slovenskej republike publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Správny súd sa nezaoberal námietkami týkajúcimi zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, nakoľko predmetom prieskumu v tejto veci boli napadnuté opatrenia.
66. Z uvedených dôvodov považuje správny súd postup žalovaného za zákonný, keď v predmetnej veci nevydal rozhodnutia a na predmetnú žiadosť žalobcu odpovedal písomnou formou - odpoveďami, t.j. opatreniami, ktoré nemusia mať náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Možno však konštatovať, že žalovaný sa v napadnutých opatreniach podrobne vyjadril námietkam žalobcu.
67. Správny súd zároveň dodáva, že ak by aj bol orgán verejnej správy vydal rozhodnutie, ktorým by zamietol návrh na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, jednalo by sa o procesné rozhodnutie, ktoré je vylúčené z prieskumu súdu podľa ust. § 7 písm. e) SSP (viď R 33/2000 a uznesenie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A 74/94-4 z 13.06.1994).
68. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom v správnom konaní a nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tohto inštitútu je, že sa môže použiť iba voči právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Predpokladom na uplatnenie obnovy konania je nezákonnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a existencia takých skutočností, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, spravodlivosť a objektivitu rozhodnutia a správneho konania. Obnovou konania je teda možné dosiahnuť nápravu nezákonných právoplatných správnych rozhodnutí vydaním nového rozhodnutia. Zákonná norma, ktorou je Správny poriadok ustanovuje a upravuje podmienky, za ktorých je možné tento inštitút v správnom konaní použiť. Správny poriadok koncipuje oprávnenie podať žiadosť o obnovu konania jednak účastníka správneho konania (koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli právoplatným rozhodnutím priamo dotknuté) a takisto oprávňuje využiť tento inštitút i z úradnej povinnosti samotný orgán verejnej správy ako istú formu kontroly či dozoru, smerujúcou k odstráneniu a k náprave nezákonného stavu. Z uvedeného vyplýva, že na návrh účastníka konania je možné obnoviť konanie pred orgánom verejnej správy, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, iba zo zákonne stanovených dôvodov.
69. Správny súd preto k námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, uvádza s ohľadom na vyššie uvedené argumenty, že napadnuté opatrenia boli vydané žalovaným v súlade so zákonom a boli žalovaným riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych noriem obsiahnutých v ich odôvodneniach.
70. Správny súd uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil, a preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.
71. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, jeho postup považoval za zákonný ako aj vydané napadnuté opatrenia, pričom vyvodil správne právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v opatreniach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákonov a že napadnuté
opatrenia obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku a že v odôvodnení uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ich vydanie a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu.
72. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).
73. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).
74. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a dospel k záveru, že napadnuté opatrenia boli vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.
75. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutých opatreniach riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých opatrení a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením.
76. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.