Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/45/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ JUDr. T. P., 2/ K. M. P. a 3/

K. P., všetkých bývajúcich v Ž., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike - Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, 2/ Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. a na Krajskom súde

v Žiline pod sp. zn. , , takto

rozhodol:

Spis Okresného súdu Martin sp. zn. sa postupuje na rozhodnutie o

odvolaniach Krajskému súdu v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e

V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2005, sp. zn. došlo

k vylúčeniu sudcov Krajského súdu v Žiline a vec - rozhodovanie v odvolacom konaní - sa

prikázala Krajskému súdu v Bratislave, ktorý súd aj v odvolacom konaní následne rozhodol

uznesením z 28. apríla 2006, sp. zn. .

Spis bol opätovne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako nadriadenému

súdu na rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline ako

odvolacieho súdu v tejto veci.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov konania podaných proti rozsudku

Okresného súde Martin z 18. novembra 2008, č.k. – 533 je funkčne príslušný

Krajský súd v Bratislave, nie Krajský súd v Žiline. Nie je preto daný dôvod, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu

v Žiline, ale je potrebné spis postúpiť Krajskému súdu v Bratislave ako súdu funkčne

príslušnému na rozhodnutie o uvedených odvolaniach.

Najvyšší súd svoj záver opiera o nasledujúce posúdenie.

upravuje v základné právo na zákonného

sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

- v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci,

čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa

výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci

rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov

priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym

poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v

súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom

toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho

veci tým súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i

funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať

aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže

dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného

práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o

príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu

zákonného sudcu. v ustanovení upravuje, že konanie sa

uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a

miestnej príslušnosti sú až do skončenia konania teda rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú

(sú) v čase konania a trvajú až do jeho skončenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu

perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania

bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné;

výnimky z tejto zásady upravuje zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu

podľa (ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému

súdu, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa

prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2) . V prvom i druhom

prípade sa vec prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť

vecná alebo funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či

inštancie, t.j. napr. ak sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému

súdu, avšak toho istého stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).

Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na

prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená

inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa /súdnym rozhodnutím o prikázaní

veci založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne

pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma

v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na

zákonného sudcu ( ).

Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. uznesením z 26. júla 2005, sp. zn. sudcov

Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil a (nadväzujúcim

výrokom) rozhodol podľa tak, že prikázal vec - rozhodovanie v odvolacom

konaní - Krajskému súdu v Bratislave, založil s konečnou platnosťou príslušnosť Krajského

súdu v Bratislave na takéto rozhodovanie v uvedenej veci (rozhodol tým o jeho - funkčnej -

príslušnosti). Takto založená funkčná príslušnosť - podľa - sa nevyčerpala

(neskončila) uznesením uvedeného súdu (ako odvolacieho) z 28. apríla 2006, sp. zn.

, ale vzťahuje sa aj na všetky ďalšie (budúce) odvolania v tejto právnej veci;

preto patrí Krajskému súdu v Bratislave ako funkčne príslušnému súdu prejednať a

rozhodnúť aj odvolania účastníkov konania, ktoré sú podané proti rozsudku Okresného súde

Martin z 18. novembra 2008, č.k. - 533. Iné riešenie v takomto prípade –

opakované (ad hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu

v Žiline, hoci tento súd už stratil postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu,

neobstojí. Takýmto - „iným“ - riešením, kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu

s citovanou právnou úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa

poprela už zdôraznená zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto

prípade súdnym rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu;

fakt, že by sa tak súčasne celkom zmazal (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam

trvania /nemennosti/ už raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť,

aby už následne

nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným rozhodovaniam o

príslušnosti a tak k predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho konania), možno potom

označiť za moment už iba rýdzo kolaterálny.

Vec /spis/ s odvolaniami účastníkov proti rozsudku Okresného súde Martin z

18. novembra 2008, č.k. – 533 patrí – má byť predložená Krajskému súdu

v Bratislave ako súdu funkčne príslušnému na rozhodovanie o týchto riadnych opravných

prostriedkoch. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Bratislave nič nemôžu zmeniť

okolnosti, ktoré nastali po už raz takto založenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad

či na pôvodne funkčne príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloženie sudcovského

zboru atď.).

Najvyšší súd, ktorý za opísaného stavu nemal splnené zákonné podmienky pre to, aby

(opätovne) skúmal existenciu skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Žiline z

prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Týmto zaväzujúcim

procesným postupom - s dôrazom na podané dôvody - nielen vyriešil nastolenú aktuálnu

otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku Okresného

súde Martin z 18. novembra 2008, č.k. – 533, ale podáva jasný výklad,

ktorým pro futuro predchádza možnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý

z oboch spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej právnej veci. Riešenie -

prijaté špecializovaným senátom - znamená (sleduje) nielen v tomto prípade, ale aj v ďalších

(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2010 sp. zn.

) docielenie konzistentnej rozhodovacej praxe nadriadeného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

51