Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)d20/382235.c01b12.pdf
PDF · 153.55 KB
No categories available
1Nc/45/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 1 Nc 45/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ JUDr. T. P., 2/ K. M. P. a 3/
K. P., všetkých bývajúcich v Ž., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike - Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, 2/ Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 2, o ochranu
osobnosti, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 14C 161/2003 a na Krajskom súde
v Žiline pod sp. zn. 9 Co 33/2010, 9 Co 34/2010, takto
rozhodol:
Spis Okresného súdu Martin sp. zn. 14C 161/2003 sa postupuje na rozhodnutie o
odvolaniach Krajskému súdu v Bratislave.
O d ô v o d n e n i e
V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 14C 161/2003
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2005, sp. zn. 4 Nc 29/2005 došlo
k vylúčeniu sudcov Krajského súdu v Žiline a vec - rozhodovanie v odvolacom konaní - sa
prikázala Krajskému súdu v Bratislave, ktorý súd aj v odvolacom konaní následne rozhodol
uznesením z 28. apríla 2006, sp. zn. 6 Co 306/ 05.
Spis bol opätovne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako nadriadenému
súdu na rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline ako
odvolacieho súdu v tejto veci.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov konania podaných proti rozsudku
Okresného súde Martin z 18. novembra 2008, č.k. 14C 161/2003 – 533 je funkčne príslušný
Krajský súd v Bratislave, nie Krajský súd v Žiline. Nie je preto daný dôvod, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodoval o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu
v Žiline, ale je potrebné spis postúpiť Krajskému súdu v Bratislave ako súdu funkčne
príslušnému na rozhodnutie o uvedených odvolaniach.
Najvyšší súd svoj záver opiera o nasledujúce posúdenie.
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na zákonného
sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu
ustanoví zákon.
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„O.s.p.“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie veci,
čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa
výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci
rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov
priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym
poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v
súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom
toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho
veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i
funkčne príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať
aj pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môže
dôjsť k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného
práva účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o
príslušnosti súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu
zákonného sudcu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 11 ods. 1 upravuje, že konanie sa
uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a
miestnej príslušnosti sú až do skončenia konania teda rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú
(sú) v čase konania a trvajú až do jeho skončenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu
perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania
bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné;
výnimky z tejto zásady upravuje zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu
podľa § 12 O.s.p. (ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému
súdu, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa
prikázať inému súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2) . V prvom i druhom
prípade sa vec prikáže súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôže zmeniť
vecná alebo funkčná príslušnosť - teda sa nemôže prikázať vec súdu iného stupňa či
inštancie, t.j. napr. ak sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže inému
súdu, avšak toho istého stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tiež R 3/1980).
Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti už raz určenej sa vzťahuje nielen na
prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená
inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa § 12 O.s.p. /súdnym rozhodnutím o prikázaní
veci založenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala žiadne
pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma
v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na
zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 14C 161/2003 uznesením z 26. júla 2005, sp. zn. 4 Nc 29/2005 sudcov
Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil a (nadväzujúcim
výrokom) rozhodol podľa § 12 ods. 1 O.s.p. tak, že prikázal vec - rozhodovanie v odvolacom
konaní - Krajskému súdu v Bratislave, založil s konečnou platnosťou príslušnosť Krajského
súdu v Bratislave na takéto rozhodovanie v uvedenej veci (rozhodol tým o jeho - funkčnej -
príslušnosti). Takto založená funkčná príslušnosť - podľa § 12 ods. 1 O.s.p. - sa nevyčerpala
(neskončila) uznesením uvedeného súdu (ako odvolacieho) z 28. apríla 2006, sp. zn.
6 Co 306/ 05, ale vzťahuje sa aj na všetky ďalšie (budúce) odvolania v tejto právnej veci;
preto patrí Krajskému súdu v Bratislave ako funkčne príslušnému súdu prejednať a
rozhodnúť aj odvolania účastníkov konania, ktoré sú podané proti rozsudku Okresného súde
Martin z 18. novembra 2008, č.k. 14C 161/2003 - 533. Iné riešenie v takomto prípade –
opakované (ad hoc) predkladanie veci na rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu
v Žiline, hoci tento súd už stratil postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu,
neobstojí. Takýmto - „iným“ - riešením, kde je zjavná jeho mylnosť už zo samotného rozporu
s citovanou právnou úpravou (ako aj s jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa
poprela už zdôraznená zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti (založenej v tomto
prípade súdnym rozhodnutím) a tým zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu;
fakt, že by sa tak súčasne celkom zmazal (odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam
trvania /nemennosti/ už raz takto určenej súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť,
aby už následne
nedochádzalo k ďalším ingerenciám v tom istom smere – opakovaným rozhodovaniam o
príslušnosti a tak k predlžovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho konania), možno potom
označiť za moment už iba rýdzo kolaterálny.
Vec /spis/ s odvolaniami účastníkov proti rozsudku Okresného súde Martin z
18. novembra 2008, č.k. 14C 161/2003 – 533 patrí – má byť predložená Krajskému súdu
v Bratislave ako súdu funkčne príslušnému na rozhodovanie o týchto riadnych opravných
prostriedkoch. Na tejto príslušnosti Krajského súdu v Bratislave nič nemôžu zmeniť
okolnosti, ktoré nastali po už raz takto založenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad
či na pôvodne funkčne príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloženie sudcovského
zboru atď.).
Najvyšší súd, ktorý za opísaného stavu nemal splnené zákonné podmienky pre to, aby
(opätovne) skúmal existenciu skutočností vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Žiline z
prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
14C 161/2003, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Týmto zaväzujúcim
procesným postupom - s dôrazom na podané dôvody - nielen vyriešil nastolenú aktuálnu
otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaniach účastníkov konania proti rozsudku Okresného
súde Martin z 18. novembra 2008, č.k. 14C 161/2003 – 533, ale podáva jasný výklad,
ktorým pro futuro predchádza možnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý
z oboch spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej právnej veci. Riešenie -
prijaté špecializovaným senátom - znamená (sleduje) nielen v tomto prípade, ale aj v ďalších
(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júla 2010 sp. zn.
1 Nc 18/2010) docielenie konzistentnej rozhodovacej praxe nadriadeného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. septembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta
51 Nc 45/2010