Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/72/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., so sídlom v K.,

zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v B., proti odporcom 1/ JUDr. M. S., bývajúcej v B.,

a 2/ V. G., bývajúcemu v R., obom zastúpeným A., so sídlom v B., o zaplatenie 18 603,44 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , a na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Spis Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. sa postupuje na

rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa Krajskému súdu v Trenčíne.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ vo svojom podaní obsahujúcom odvolanie proti rozsudku Okresného

súdu Ţiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. -189, ktoré podanie bolo

doručené tomuto súdu 24. novembra 2009, vzniesol i námietku zaujatosti voči všetkým

sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, ţe odporkyňa 1/ je podľa jeho vedomostí

sudkyňou tohto súdu. Vzhľadom na túto námietku, ako aj oznámenia niektorých sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ţe sú u nich okolnosti vylučujúce ich z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci, bol spis predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj „najvyšší súd“) ako súdu nadriadenému ( ), ktorý po tom, čo aj

ostatní sudcovia krajského súdu doplnili svoje vyjadrenia k námietke, uznesením z 25. mája

2010 sp. zn. rozhodol tak, ţe sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr.

M. Š., JUDr. J. P., JUDr. A. M., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P. P., Mgr. E.

N., JUDr. J. M., M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. Z. N.,

JUDr. D. K., JUDr. Ing. J. G., Ľ.t B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V.,

JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr.

J. M., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr.

D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., JUDr. J. H., Doc.

JUDr. M. Ď., PhD. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom

súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Ţiar nad Hronom sp. zn. )

a ţe sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S.

a JUDr. M. Š. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Uznesením z 28.

septembra 2010 sp. zn. najvyšší súd zastavil konanie o prikázaní veci z dôvodu

vhodnosti.

Na základe sťaţnosti spoločnosti D., (navrhovateľa) proti uzneseniam Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2010 sp. zn. a z 28. septembra 2010 sp.

zn. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 10.

mája 2011 č. k. -29 rozhodol, ţe:

„1. Základné právo spoločnosti D.,, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája 2010 a sp. zn. z 28.

septembra 2010 porušené bolo.

2. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája

2010 a sp. zn. z 28. septembra 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

spoločnosti D, v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej

advokáta JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd v odôvodnení svojho nálezu vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sp.

zn. z 25. mája 2010 skonštatoval, ţe v ňom nie sú dostatočne podrobne

vyhodnotené dôvody nevylúčenia sudcov uvedených v bode 2 výroku tohto uznesenia (JUDr.

J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š.). Vytkol najvyššiemu súdu, ţe v napadnutom

rozhodnutí uviedol len úvahy týkajúce sa subjektívnej stránky zaujatosti bez toho, aby sa

zaoberal aj posúdením objektívnej stránky zaujatosti. Z tohto pohľadu nepovaţoval napadnuté

rozhodnutie za zodpovedajúce poţiadavke, ţe musí byť jasné a zodpovedať na oba moţné

spôsoby zaujatosti. Podľa názoru ústavného súdu mal najvyšší súd podrobnejšie skúmať

otázku objektívnej stránky zaujatosti a aţ následne rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení

sudcov krajského súdu, pretoţe súd sa musí aj navonok javiť ako nestranný, nadaný

spravodlivým, nestranným a nezaujatým rozhodovaním.

Ústavný súd s poukazom na o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov uviedol, ţe úlohou najvyššieho súdu bude vec opätovne prejednať

a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení tých sudcov krajského súdu, ktorí uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 25. mája 2010 neboli vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, pričom u kaţdého z nich musí jasne a podrobnej uviesť dôvody

vylúčenia, resp. nevylúčenia zohľadniac pritom ako subjektívnu stránku, tak aj objektívnu

stránku nezávislosti.

Po opätovnom predloţení spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmal

senát, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, obsah celého spisového

materiálu a zistil, ţe v predmetnej právnej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. uznesením z 27. septembra 2006 sp. zn.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vylúčil sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec

prikázal Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne potom uznesením z 19. októbra

2006 sp. zn. rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Banská Bystrica

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. a vec prikázal na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Ţiar nad Hronom, kde je vedená pod sp. zn. 7 C

271/2006. Námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici,

doručenú Okresnému súdu Ţiar nad Hronom 24. novembra 2009, vzniesol navrhovateľ, keďţe

sa domnieval, ţe tento krajský súd je funkčne príslušný rozhodnúť o jeho odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. -189.

upravuje v základné právo na zákonného

sudcu. Podľa tohto článku nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

- v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „“) ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prerokovanie

veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďţe označené základné

právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o

veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov

priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená Občianskym súdnym

poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v

súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutným predpokladom

toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho

veci tým súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne

príslušný. Zákon, ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj pri

rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkrétnej právnej veci. Inak môţe dôjsť

k jej postúpeniu súdu nepríslušnému, čo je v konečnom dôsledku porušením základného práva

účastníka konania nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutím súdu o príslušnosti

súdu iného nesmie byť teda účastník konania v konkrétnej veci odňatý svojmu zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného

sudcu. v ustanovení upravuje, ţe konanie sa

uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný; príslušnosť sa určuje podľa

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá aţ do jeho skončenia. Pre určenie vecnej

a miestnej príslušnosti sú teda rozhodujúce okolnosti, ktoré tu existujú v čase konania; takto

raz určená príslušnosť trvá aţ do skončenia konania.

Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní

súdnej príslušnosti raz určenej aţ do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny

okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodujúce; výnimky z tejto zásady upravuje

tieţ zákon. Medzi tieto výnimky patrí prikázanie veci inému súdu podľa

(ide o prípady nutnej a vhodnej delegácie): vec musí byť prikázaná inému súdu, pretoţe jeho

sudcovia sú vylúčení (§ 14) - nutná delegácia ( § 12 ods. 1), a vec môže sa prikázať inému

súdu z dôvodu vhodnosti - vhodná delegácia (§ 12 ods. 2) . V prvom i druhom prípade sa vec

prikáţe súdu toho istého stupňa (inštancie); prikázaním sa nemôţe zmeniť vecná alebo

funkčná príslušnosť - teda sa nemôţe prikázať vec súdu iného stupňa či inštancie, t.j. napr. ak

sú vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáţe inému súdu, avšak toho istého

stupňa (inštancie) - inému krajskému súdu (porovnaj tieţ R 3/1980).

Zásada o trvaní /nemennosti/ súdnej príslušnosti uţ raz určenej sa vzťahuje nielen na

prípady zákonnej miestnej príslušnosti, ale platí tieţ na prípady, keď bola príslušnosť určená

inak, t. j. vzťahuje sa aj na delegáciu podľa /súdnym rozhodnutím o prikázaní veci

zaloţenú príslušnosť/. V tomto smere ani v minulosti právna teória nemala ţiadne

pochybnosti (porovnaj napr. Občanský soudní řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma

v Prahe, 1985, str. 139 aţ 142). Nerešpektovať túto zásadu by znamenalo porušiť právo na

zákonného sudcu ( ).

Tým, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto právnej veci vedenej pôvodne na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. uznesením z 27. septembra 2006

sp. zn. sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici vylúčil a podľa § 12 ods. 1

vec prikázal na prejednanie a rozhodovanie Krajskému súdu v Trenčíne, zaloţil

s konečnou platnosťou (do budúcna) príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne na rozhodovanie

v uvedenej právnej veci (rozhodol tým o jeho funkčnej príslušnosti v tejto veci). Uznesením

z 27. septembra 2006 sp. zn. zaloţená príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne sa

teda nevyčerpala (neskončila) len bezprostredne nadväzujúcim rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne (uznesením z 19. októbra 2006 sp. zn. ), ale je daná – vzťahuje sa

v tejto právnej veci na všetky ďalšie (budúce) rozhodovania tohto súdnym rozhodnutím

o príslušnosti určeného krajského súdu (tento súd nastupuje namiesto pôvodného Krajského

súdu v Banskej Bystrici – plní v celom rozsahu jeho funkcie). Krajskému súdu v Trenčíne ako

funkčne príslušnému súdu preto patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa, ktoré podal proti

rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. -189. Na

tejto príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne nič nemôţu zmeniť okolnosti, ktoré nastali po uţ

raz takto zaloţenej príslušnosti tohto krajského súdu (napríklad ţe na pôvodne funkčne

príslušnom súde sa medzičasom sčasti zmenilo zloţenie sudcovského zboru). Na veci

/uvedenom závere/ tieţ nič nemení, ţe – ako moţno vyvodiť z prípisu (listu) zo 17. februára

2010 sp. zn. – Najvyšší súd Slovenskej republiky v tom čase chápal účinky uţ

raz súdnym rozhodnutím zaloţenej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne iba ako ad hoc

rozhodnutie, t.j. bez prihliadnutia k zásade perpetuatio fori.

Iné riešenie v takomto prípade – opakované (ad hoc) predkladanie veci na

rozhodovanie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, hoci tento súd uţ stratil

postavenie funkčne príslušného /odvolacieho/ súdu, neobstojí. Takýmto – „iným“ – riešením,

kde je zjavná jeho mylnosť uţ zo samotného rozporu s citovanou právnou úpravou (ako aj s

jej ustáleným výkladom právnou teóriou), by sa poprela uţ zdôraznená zásada o trvaní

/nemennosti/ súdnej príslušnosti (zaloţenej v tomto prípade súdnym rozhodnutím) a tým

zároveň by sa poprelo aj právo na zákonného sudcu; fakt, ţe by sa tak súčasne celkom zmazal

(odstránil) aj jasne zreteľný teleologicky význam trvania (nemennosti) uţ raz takto určenej

súdnej príslušnosti (spočívajúci na zámere docieliť, aby uţ následne nedochádzalo k ďalším

ingerenciám v tom istom smere – opakovaným rozhodovaniam o príslušnosti a tak k

predlţovaniu a teda aj nehospodárnosti súdneho konania), moţno potom označiť za moment

uţ iba rýdzo kolaterálny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené zásadné skutočnosti a podané

právne posúdenie (vo vzťahu k podmienke konania – funkčne príslušnému súdu na

rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa) dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. 7C

271/2006-189 je funkčne príslušný Krajský súd v Trenčíne, nie Krajský súd v Banskej Bystrici.

Chýba tu teda východiskový základ (dôvod), aby mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodovať o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí nie

sú zákonnými sudcami v tejto veci (porovnaj , podľa ktorého účastníci

majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má

vec prejednať a rozhodnúť), a spis je potrebné postúpiť Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu

funkčne príslušnému na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa.

Najvyšší súd, ktorý na základe opísaného stavu ustálil nesplnenie zákonných

podmienok pre to, aby mohol pristúpiť k postupu v zmysle právneho názoru ústavného súdu

vysloveného v tejto veci, teda aby sa mohol zaoberať existenciou či neexistenciou skutočností

vylučujúcich sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania vo

veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. (pretoţe

tento krajský súd stratil svoju pôvodnú funkčnú príslušnosť), rozhodol spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti tohto uznesenia. Týmto uznesením zaväzujúcim procesným postupom vyriešil

aktuálnu otázku, ktorý súd má rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Ţiar nad Hronom z 22. septembra 2009 č. k. -189, a podaným výkladom aj

pro futuro predchádza moţnosti vzniku prípadnej novej pochybnosti o tom, ktorý z oboch

spomenutých krajských súdov je odvolacím súdom v danej právnej veci. Treba osobitne

zdôrazniť, ţe riešenie prijaté špecializovaným senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v tomto prípade, ktoré plne rešpektuje vyloţenú zásadu o trvaní raz určenej súdnej

príslušnosti, je zhodné s jeho postupom v ďalších obdobných prípadoch (porovnaj napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2010 sp. zn. ,

ktoré bolo schválené občianskoprávnym kolégiom na publikovanie v Zbierke stanovísk

71

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. júla 2010 sp. zn. , z 15. apríla 2011 sp. zn.1 Nc

27/2011, z 26. júla 2011 sp. zn. , z 25. augusta 2011 sp. zn. ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. decembra 2011

JUDr. Milan D e á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta