Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci navrhovateľky: J. K., bytom H.H., proti žalovanému: Obvodný pozemkový

úrad Rožňave, Šafárikova č. 71, Rožňava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu zo dňa 1. júna 2009, číslo 2009/00053 Sax, ev. č. 2009/001261, o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. novembra 2009 č. k.

-15, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 16. novembra 2009 č. k. -15 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu

č. 2009/00053 Sax, ev.č. 2009/001261 zo dňa 1. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2009/00053 Sax,

ev. č. 2009/001261 zo dňa 1. júna 2009, ktorým odporca podľa

Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že navrhovateľke nemožno navrátiť vlastníctvo

2

k pozemkom v katastrálnom území H., zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. ako parcela

č. X., v pozemno-knižnej vložke č. X. ako parcely č. X., č. X. a č. X., v pozemno-knižnej

vložke č. X. ako parcely č. X. a č. X. a v pozemno-knižnej vložke č. X. ako parcely č. X. a č.

X. z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 3 zákona.

Nepriznal navrhovateľke právo na náhradu za hore uvedené pozemky, neprevedú sa jej do

vlastníctva náhradné pozemky a ani sa jej neposkytne finančná náhrada podľa ustanovenia § 6

ods. 2 zákona.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd nezistil zo strany

odporcu porušenie zákona v preskúmavanom rozhodnutí, dospel k záveru, že je správne

a rešpektujúce príslušné ustanovenia zákona, pričom sa stotožnil s právnym názorom

odporcu. Preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa s opravným

prostriedkom navrhovateľky, vyjadrením odporcu a administratívnym spisom odporcu, dospel

k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Podľa názoru krajského súdu, uvedeného v napadnutom rozsudku, v danej veci bolo

potrebné posúdiť, či navrhovateľka splnila podmienky pre navrátenie vlastníctva oprávnenej

osobe k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku dôvodov

uvedených v ustanovení § 3 zákona. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 až 3 zákona, kde sú

uvedené právne tituly, na základe ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku týchto reštitučných

nárokov. Pozemky navrhovateľky, ako to vyplýva z jej žiadosti, mali prejsť na štát alebo inú

právnickú osobu na základe listiny F.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti v

ňom uvedené prešli na Československý štát – do správy Štátneho rybárstva n.p. podľa

vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o

opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora.

Konštatoval, že takýto reštitučný titul prechodu pozemkov na štát nie je uvedený v

ustanovení § 3 ods. 1 až 3 zákona. Preto odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak

navrhovateľke ňou uplatnený nárok nepriznal z dôvodu, že v danom prípade k prechodu

vlastníctva na štát došlo podľa vládneho nariadenia č. , a tento reštitučný titul bol

riešený a nie . V zmysle tohto zákona sa

má totiž oprávneným osobám navrátiť vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú

právnickú osobu v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a/ až t/ zákona, avšak

dôvod, pre ktorý si navrhovateľka uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva zákon neobsahuje.

3

Reštitučné tituly ako dôvody na navrátenie vlastníctva sú zákonom taxatívne vypočítané a ich

rozšírenie o iné dôvody nie je prípustné. Námietka navrhovateľky, že nehnuteľnosti prešli na

štát v dôsledku uvedenom v ustanovení § 3 ods. 1 písm. n/ a p/ je nedôvodná, lebo bolo

preukázané, že nehnuteľnosti prešli na Československý štát – do správy Štátneho rybárstva

n.p. v roku 1963 podľa vládneho nariadenia č. Nedôvodná je i námietka, že sa

nevydávajú nehnuteľnosti, ktorých aj t.č. je vlastníčka, lebo bolo rozhodnuté, že sa

nevydávajú len tie časti nehnuteľností, ktoré prešli na štát a tie, pri ktorých je zapísaná ako

vlastníčka ostali nedotknuté (sú naďalej jej vlastníctvom).

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a žiadala, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Poukázala na to, že žiadané pozemky neboli zoštátnené a predmetné nehnuteľnosti nadobudla

dedením a zmenou vlastníka na základe zoštátnenia nehnuteľnosti bolo jej v roku 1997 odňaté

vlastnícke právo a tým bolo porušené jej základné ľudské právo na vlastníctvo, resp. na jeho

náhradu. Taktiež uviedla, že si nemohla uplatniť reštitučný nárok v zmysle zákona

č. , pretože bola do roku 1997 evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, resp. jej

právny predchodca, a preto tu nebol dôvod na vydanie týchto nehnuteľností v zmysle zákona

č.

Odporca k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že pozemky, ku ktorým si účastníčka

konania uplatnila reštitučný nárok, prešli na štát podľa vládneho nariadenia č.

a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí

užívaných organizáciami socialistického sektora. Reštitučné tituly ako dôvody na navrátenie

vlastníctva sú v ustanovení § 3 zákona taxatívne uvedené a je neprípustné ich rozšírenie o iné

dôvody. Právny titul prechodu pozemkov na štát podľa vládneho nariadenia č.

a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka nie je uvedený v ustanovení § 3 zákona, čím

účastníčka konania nesplnila povinné podmienky ustanovenia § 3 citovaného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

4

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. septembra 2010 ( a

v spojení s veta prvá ).

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného

pozemkového úradu o reštitučnom nároku navrhovateľky podľa .

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo

vydané podľa osobitného predpisu. Aj cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými

zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku

ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu

osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu

konania súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu

č. 2009/00053, ev. č. 2009/001263 zo dňa 1. júna 2009 týkajúce sa reštitučného nároku

navrhovateľky. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že navrhovateľka si uplatnila nárok na

navrátenie vlastníctva podľa k nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát

podľa vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 Úradného vestníka

o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu nepochybne vyplýva, že finančný odbor

Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Štátneho rybárstva n.p. podľa

vládneho nariadenia č. a vyhlášky č. 88/1959 Ú. v. vydal dňa 28. júna 1963

rozhodnutie č. F., ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území H. uvedené vo výkaze plôch

ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30. novembra 1961, č. X.

vyhotovenom Strediskom geodézie v Košiciach prešli do vlastníctva Československého štátu,

konkrétne do správy Štátneho rybárstva n.p. dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t.j.

15. augusta 1963. Tieto nehnuteľnosti sa na základe uvedeného rozhodnutia stali súčasťou

vodného diela Rybníky a právnym nástupcom Štátneho rybárstva n.p. sa stal na základe

Delimitačného protokolu z 27. apríla 1997 Východoslovenský rybársky podnik š.p.

Michalovce, ktorý tieto nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu v

5

Bratislave, ktorý ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 29. mája 1998 predal fyzickým

osobám. Z administratívneho spisu však nie je zrejmé, na základe čoho boli predmetné

nehnuteľnosti zapísané na štát až v roku 1997 a či bola navrhovateľke za zoštátnené

nehnuteľnosti poskytnutá náhrada, pričom tieto skutočnosti a okolnosti nepreveroval ani

a odporca a ani prvostupňový súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci konštatuje, že právny

názor krajského súdu je predčasný a to z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutočný stav

veci, aby mohlo byť správne rozhodnuté., pričom v tejto veci poukazuje súd na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -35 z 22.júna 2010 a z ktorého

vyplýva, že k reštitučným nárokom žiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby

v konaní podľa týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami týchto osôb, ktorých ujma

na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná,

nedochádzalo k ďalším krivdám.

Nepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať právne normy

v súlade s ústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Aplikáciou a výkladmi týchto ustanovení nemožno toto aj iné základné právo

obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich postavenia a zmyslu. Všeobecný súd musí

poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (, ).

Z tohto hľadiska má všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych

predpisov prihliadať na správnu rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam

a oprávneným záujmom účastníkov konania (, ). Princíp

spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými

a neopomenteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie materiálneho právneho

štátu.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán a prvostupňový súd dôsledne

nepostupoval v dôkaznom konaní, keď nezistil presné a úplné skutočný stav veci v súvislosti

s preukázaním prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na štát neskúmal

či v danej veci bola navrhovateľka poskytnutá náhrada a prečo boli predmetné nehnuteľnosti

zapísané na štát až v roku 1997, hoci bolo zrejmé, že už by predmetné

nehnuteľnosti spadali pod reštitučné nároky oprávnených osôb, teda aj navrhovateľky.

6

V danom štádiu konania nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že jej nesvedčí

reštitučný nárok k predmetným nehnuteľnostiam podľa niektorého z ustanovení § 3 ods. 1

citovaného zákona a to s ohľadom na skutočnosť, že v čase platnosti

o zmiernení niektorých majetkových krívd, z ktorého vyplýva priamo z ustanovenia § 1,

že tento zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým

a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne

hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. o opatreniach týkajúcich

sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora si ich neuplatnila, pričom

vychádzala z dobrej viery, že jej vlastnícke právo svedčí aj podľa výpisu z evidencie vedenej

príslušnou správou katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto podľa

zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -15 zo dňa 16. novembra 2009 tak, že rozhodnutie odporcu č. 2009/00053

Sax, ev.č. 2009/001261 zo dňa 1. júna 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporca v zmysle ust. bude postupovať

v naznačenom smere a doplní dokazovanie v naznačenom smere a riadne zistí skutočný stav

veci a následne opätovne rozhodne o reštitučnom nároku navrhovateľky.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má

právo na úplnú náhradu trov tohto konania ak si náhradu trov konania uplatní. Nakoľko

navrhovateľka si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila, súd je žiadnu náhradu trov konania

nepriznal. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal preto, že zo zákona nemá právo na

ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská