Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E., so sídlom C.,

zastúpeného JUDr. A. H. R., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému S., so sídlom B.,

IČO: X., zastúpenému M., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 60 408 874,60 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. a na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. , , v konaní o vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Prešove JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S. n i e s ú

v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 17 Co

99/2010, (vec Okresného súdu Poprad pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove predloţil spis na rozhodnutie o ţalovaným vznesenej námietke

zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Prešove. Ţalovaný svojím písomným podaním

doručeným Krajskému súdu v Prešove 21. septembra 2010 vzniesol námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom tohto súdu z dôvodu, ţe nemohol realizovať zákonné právo preveriť, či vec

bola pridelená zákonnému sudcovi. Poukázal na to, ţe nahliadnutím do spisového materiálu

na Krajskom súde v Prešove (8. septembra 2010) zistil, ţe súčasťou spisového materiálu nie

je zberný spis odvolacieho súdu, ktorého súčasťou má byť aj potvrdenie o prevzatí a pridelení

veci podľa § 192 ods. 2 Spravovacieho poriadku; bol pritom informovaný, ţe zberný spis má

u seba sudkyňa, ktorá do 15. septembra 2010 čerpá dovolenku (do prvostupňového súdneho

spisu mu bolo umoţnené nahliadnuť). Tieto skutočnosti v ňom „vyvolávajú opodstatnené

pochybnosti, či vec bola pridelená zákonnému sudcovi; t.j. inými slovami povedané, či pri

prideľovaní veci boli dodrţané všetky procesné pravidlá“ a „odôvodňujú pochybnosti

o zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, keďţe za situácie, kedy sa

účastníkovi „znemoţnilo“ realizovať svoje právo na „preverenie“ zákonného sudcu, nie je

2

vylúčená ani tá alternatíva, ţe bol spis zámerne pridelený sudcovi (resp. senátu)“. Ţalovaný

v ďalšom písomnom podaní, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Prešove 12. októbra

2010, námietku zaujatosti doplnil a spresnil. Navrhol vylúčiť členky senátu 17 Co JUDr. J.

B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S. a tieţ ostatných označených sudcov Krajského súdu v Prešove.

Uviedol, ţe je pravdou, ţe konajúci súd mu po vznesení námietky zaujatosti doručil originál

potvrdenia z podateľne o nápade a pridelení veci do senátu 17 Co vo veci 99/2010

a fotokópiu potvrdenia z podateľne o nápade a pridelení veci do senátu 17 Co vo veci

100/2010; doručenie dokladov však nepovaţuje za plnú realizáciu práva účastníka na

kontrolu, či vec bola pridelená zákonnému sudcovi, ktoré je garantované v ustanovení § 51

ods. 9 o súdoch. Osobitne a ako samostatný dôvod vo vzťahu

k predsedníčke senátu 17 Co JUDr. J. B. uviedol, ţe pôsobila do 1. augusta 2007 na

Okresnom súde v Poprade, na ktorom súčasne pôsobil aj sudca JUDr. Š. Z., pričom podľa

medializovaných informácií sa môţe jednať o otca Ing. Š. Z., ktorý vo veci vypovedal ako

svedok a u ktorého namietali, ţe mal byť v konaní vypočutý nie ako svedok, ale ako zástupca

účastníka vzhľadom na skutočnosť, ţe pôsobil ako konateľ spoločnosti pôvodného ţalobcu

(t.j. A.,). Uvedené okolnosti by potom znamenali aj to, ţe predsedníčka senátu JUDr. J. B. by

prejednávala a rozhodovala vec, kde štatutárnym zástupcom účastníka bol syn sudcu JUDr. Š.

Z., s ktorým spoločne pôsobila na Okresnom súde v Poprade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť ţalovaným vznesenej námietky zaujatosti iba

voči sudkyniam Krajského súdu v Prešove JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S.. Ide o

sudkyne Krajského súdu v Prešove, ktoré v tejto právnej veci účastníkov majú rozhodnúť

v odvolacom konaní.

JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S. uviedli, ţe účastníkov konania nepoznajú,

nemajú ani ţiadny záujem na výsledku sporu či vzťah k prejednávanej veci; necítili sa byť

zaujaté. JUDr. J. B. zároveň uviedla, ţe vec 17 Co 99, 100/2010 bola pridelená do senátu 17

Co elektronickou podateľňou podľa rozvrhu práce; počas jej pôsobenia na Okresnom súde

v Poprade bol jej kolegom sudca JUDr. Š. Z., s ktorým mala vyslovene kolegiálny vzťah bez

toho, aby akokoľvek komunikovali o súkromí, preto nevie, či JUDr. Z. má alebo nemá syna

Ing. Š. Z., ktorý by podľa domnienky ţalovaného mal byť štatutárnym zástupcom pôvodného

ţalobcu.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní, či sú dané dôvody vylučujúce sudcu

z prejednávania a rozhodovania u uvedených sudkýň Krajského súdu v Prešove, ktoré majú

vo veci rozhodnúť podľa rozvrhu práce tohto krajského súdu, posudzoval opodstatnenosť

tvrdenej moţnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti týchto sudkýň z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom

a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným

ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu

povaţovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu

sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je zaloţený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

4

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú kaţdému moţnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tieţ zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, ţe nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi a ţe príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totoţný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym reţimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemoţno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, ţe v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vţdy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva povaţovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

5

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1

), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto

dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

6

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť,

ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho

vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania

uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda

nezávisle a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

7

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u namietaných sudkýň senátu

17 Co Krajského súdu v Prešove, tieto sudkyne vo svojom písomnom vyjadrení k námietke

zaujatosti popreli akýkoľvek svoj vzťah k veci či k účastníkom a nevideli ţiaden dôvod pre

svoje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudkýň senátu 17 Co Krajského súdu

v Prešove a ani z ostatného obsahu spisu nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo

moţné vyvodiť legitímne pochybnosti o ich nezaujatosti.

Okolnosť, ţe predsedníčka senátu JUDr. J. B. v minulosti pôsobila na rovnakom

súde ako sudca JUDr. Š. Z. (ţe spoločne pôsobili na Okresnom súde Poprad), ktorý sudca

podľa ţalovaného má mať syna Ing. Š. Z., ktorý by mal byť štatutárnym zástupcom

pôvodného ţalobcu, nezakladá ţiaden dôvod pre pochybnosť o jej nezaujatosti. Uvedené

tvrdenie ţalovaného vyjadruje iba jeho subjektívny názor a nie existenciu právne relevantného

vzťahu JUDr. J. B. k účastníkovi konania. V danom kontexte (so zreteľom na údaj ţalovaného

o sudcovi JUDr. Š. Z.) Najvyšší súd Slovenskej republiky iba pre úplnosť pripomína, ţe

vzťahy medzi sudcami, ktoré neprekračujú beţný pracovný a kolegiálny rámec [t.j. ak tieto

vzťahy spočívajú iba na tom, ţe sa sudcovia navzájom poznajú, pretoţe na výkon funkcie sú

zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo niţší) súd, v tom istom oddelení alebo senáte],

nemajú samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp. zn. 1

).

Tým, ţe ţalovaný v čase návštevy na Krajskom súde v Prešove (8. septembra 2010)

nemal moţnosť nahliadnutia do spisového materiálu odvolacieho súdu - do zberného spisu

(do prvostupňového súdneho spisu mu podľa jeho vlastného vyjadrenia bolo umoţnené

8

nahliadnuť) s odôvodnením, ţe ho má u seba sudkyňa, ktorá do 15. septembra 2010 čerpá

dovolenku, sa objektívne nezaloţila pochybnosť o nestrannosti súdneho rozhodovania senátu

17 Co Krajského súdu v Prešove. Zároveň je potrebné zvýrazniť, ţe ţalovaný, ktorý

v ďalšom písomnom podaní doručenom Krajskému súdu v Prešove 12. októbra 2010 uviedol,

ţe konajúci súd mu následne doručil originál potvrdenia z podateľne o nápade a pridelení veci

do senátu 17 Co vo veci 99/2010 a fotokópiu potvrdenia z podateľne o nápade a pridelení

veci do senátu 17 Co vo veci 100/2010, s ktorými sa mienil 8. septembra 2010 nahliadnutím

do zberného spisu oboznámiť, po poskytnutí tohto materiálu nenamietal, ţe by vec bola

pridelená nezákonnému sudcovi (senátu), t.j. ţe by vec nebola pridelená do senátu 17 Co

elektronickou podateľňou podľa rozvrhu práce a takáto skutočnosť ani zistená nebola;

ţalovaný tieţ netvrdil, ţe by mu nebolo umoţnené z evidenčných pomôcok preveriť

pridelenie veci zákonnému sudcovi (senátu).

Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení

namietaných sudkýň, ţe sa necítia byť zaujatými, ale aj z objektívneho pohľadu dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť

k pochybnosti o ich nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ţe sudkyne Krajského súdu

v Prešove JUDr. J. B., JUDr. G. V. a JUDr. Z. S. nie sú vylúčené z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. ,

(vec Okresného súdu Poprad pod sp. zn. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová