Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/69/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z ne s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bytom v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. Z. N. v B. 3, proti odporcovi JUDr. I. M., notárovi V.

zastúpenému JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 165 969,59 eur (5 000 000 Sk)

vedenej na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava zo 4. februára 2009 , sp. zn. 15

Co 264/2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

4. februára 2009, sp. zn. – 118 v zamietajúcej časti (týkajúcej sa sumy

157 007, 23 Eur) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo vyhovujúcej časti (po sumu 8962,36 Eur) dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 28. januára 2008, č. k.

– 193 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 000 000 Sk

s 15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania

v sume 211 425 Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Z. do troch dní, návrh vo

zvyšku (o zaplatenie 15, 5% úrokov z omeškania z 5 000 000 Sk od 3, 2. 2002 do 14. 2. 2002)

zamietol, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 17,6% úrokov z omeškania zo sumy 5 000

000 Sk od 31. 8. 2000 do 2. 2. 2002 a v časti týkajúcej sa zaplatenia 2,1 % úrokov

z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 3. 2. 2002 do zaplatenia zastavil a odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave pomernú časť súdneho

poplatku v sume 150 000 Sk taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z názoru, že návrh je dôvodný, lebo výsledkami vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda v súvislosti s činnosťou odporcu, ktorý

(ako notár) vydal (do úschovy prijatú kúpnu cenu) z notárskej úschovy po predchádzajúcom

akceptovaní dohody (z 2.8.2000), ktorou sa menili podmienky jej vydania. Odporca nemal

predmetnú dohodu akceptovať, lebo bola uzavretá medzi zložiteľom a oprávneným ako

dvojstranným právnym úkonom; nebola tak vyhlásením zložiteľa (navrhovateľa) notárovi

(odporcovi) o zmene podmienok vydania úschovy. Odporca mal skúmať obsah tejto dohody;

navyše, mohol zabrániť vzniku škody, keď z listín, ktoré navrhovateľ pred ním vlastnoručne

podpísal, mohol a mal zistiť nezhodu podpisu navrhovateľa ako zložiteľa v zápisnici z

19. 7. 2000 a v dohode z 2. 8. 2000. Odporca preto mohol zistiť, že dohoda z 2. 8. 2000 je

absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ by totiž odporca nebol porušil svoje

povinnosti, nebol by vydal peniaze z notárskej úschovy a navrhovateľovi by ani nevznikla

predmetná škoda ( v znení platnom do 30. júna

2003).Odporca sa svojej objektívnej zodpovednosti za škodu nezbavil, keď v súdnom konaní

ničím nepreukázal, že škode nemohol zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré od

neho bolo možné požadovať ( v znení platnom do

30. júna 2003). Boli tak splnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu, na

rozdiel od jeho zamestnankyne, u ktorej tieto predpoklady splnené neboli, lebo v čase

osvedčovania pravosti podpisov na listinách navrhovateľ ešte škodu neutrpel; takýto následok

vznikol až vydaním peňazí. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh v časti zamietol, rozhodol tak

potom, čo dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania 15,5%

zo sumy 5 000 000 Sk od 3. 2. 2002 do 14. 2. 2002 nie je dôvodný. O čiastočnom späťvzatí

návrhu rozhodol s súlade s ustanovením , a o náhrade trov konania

podľa

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. februára 2009,

č. k. – 233 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola odporcovi

uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 000 000 Sk s 15, 5% úrokom od

15. 2. 2002 do zaplatenia z m e n i l tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 8962,36 eur (270 000 Sk ) s 15, 5% úrokom z omeškania od

15. 2. 2002 do zaplatenia, vo zvyšku návrh z a m i e t o l v časti, ktorou bola odporcovi

uložená povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku v sume 150 000 Sk „z m e n i l“

tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa z r u š i l a odporcovi uložil povinnosť nahradiť

navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 18 366, 40 eur k rukám

právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dospel k záveru, že návrh je len čiastočne dôvodný. Poukázal pritom na výsledky

vykonaného dokazovania, najmä na podmienky určené zložiteľom (za ktorých mohla byť

vydaná kúpna cena), t. j. na predloženie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava

I, Katastrálneho odboru o vklade nehnuteľností v prospech zložiteľa a na odpočítanie dane

z prevodu nehnuteľností, ktoré sú zrejmé zo zápisnice z 19. 7. 2000. Stotožnila sa so záverom

súdu prvého stupňa spočívajúcom v tom, že škoda navrhovateľovi vznikla už uzavretím

simulovanej kúpnej zmluvy a uložením kúpnej ceny do notárskej úschovy, ako aj s tým, že

v súvislosti s činnosťou zamestnankýň odporcu navrhovateľovi škoda nevznikla;

zamestnankyne a notár pri osvedčovaní pravosti podpisu neporušili žiadnu právnu povinnosť

vyplývajúcu z Notárskeho poriadku. Odporca a jeho zamestnankyňa potvrdili iba skutočnosť,

že H. po overení totožnosti podľa občianskeho preukazu, vlastnoručne podpísala kúpnu

zmluvu a zápisnicu z 19. 7. 2000 a so zreteľom na skutočnosť, že ani odporca, ani jeho

zamestnankyňa H. nepoznali, nemohla ani vedieť, že osoba preukazujúce svoju totožnosť

občianskym preukazom H., v skutočnosti H. nie je. Pri osvedčovaní pravosti podpisu notár

nezodpovedá za obsah listiny, ktorú pred ním osoba podpisuje a z Notárskeho poriadku mu

nevyplýva povinnosť skúmať obsah a platnosť iných právnych úkonov účastníkov. Zápisnicu z

19. 7. 2000 o prijatí peňazí do notárskej úschovy považoval za platnú, lebo obsahovala všetky

zákonom požadované náležitosti. Dohodou z 2. 8. 2000 uzavretou medzi navrhovateľom

(žložiteľom sumy) a oprávnenými H. a D., podľa ktorej Notársky úrad odporcu nebude

odpočítavať z kúpnej ceny daň z prevodu nehnuteľností (lebo táto sa bude platiť v zmysle

bodu III kúpnej zmluvy), Keďže odpadla podmienka odpočítania dane z prevodu

nehnuteľností, došlo k zmene podmienok, za ktorých majú byť peniaze z notárskej úschovy

vydané. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odporca touto dohodou nebol viazaný, nešlo

totiž o jednostranné vyhlásenie zložiteľa voči notárovi o zmene podmienok a nebol preto

oprávnený vydať uschovanú sumu predstavujúcu daň z prevodu nehnuteľností; táto mala byť

vydaná až po vykonanom daňovom priznaní a predložení rozhodnutia o vyrúbení dane. V tejto

časti sa teda odvolací súd stotožnil sú súdom prvého stupňa, v tom, že ak zložiteľ dodatočne

menil vyhlásenie, za akých podmienok sa majú vydať peniaze, notár mohol a mal akceptovať

túto zmenu len zákonnou formou, .t j. spísaním dodatku, resp. zmena zápisnice o prijatí peňazí

osobne so zložiteľom. Dohoda z 2. 8. 2000 bola uzavretá ako dvojstranný úkon medzi

zložiteľom a oprávnenými a nie ako vyhlásenie zložiteľa voči notárovi. Pokiaľ ju odporca

akceptoval a vydal aj peniaze, ktoré boli určené na zaplatenie dane, porušil povinnosti

notára v súvislosti s činnosťou súvisiacou s úschovou peňazí, pričom daň z prevodu

nehnuteľnosti predstavovala sumu 270 000 Sk (8 962,36 Eur). Návrh preto považoval za

dôvodný iba po túto sumu. Keďže výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané,

žiadne porušenie povinnosti odporcu (tak pri prevzatí peňazí do notárskej úschovy, ako aj pri

ich vydaní) , návrh vo zvyšku (čo do sumy 4 730 000 Sk) zamietol. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s So

zreteľom na výsledok konania, odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa súdneho poplatku.

Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

konania je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, písm. c/

).Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu (v zamietajúcej časti) spočívajúci v tom, že

odporca nemohol zistiť rozpor v podpisoch navrhovateľa nachádzajúcich sa na kúpnej zmluve

a na dohode z 2. 8. 2000. Uviedol, že pred odporcom podpísal zápisnicu o prevzatí peňazí do

úschovy (19. 7. 2000) a preto mohol zistiť zrejmú a viditeľnú nezhodu jeho podpisu v tejto

zápisnici a na dohode z 2. 8. 2000. Odporca pri vydávaní peňazí mal skúmať obsah zápisnice

z 19. 7. 2000, ako aj obsah dohody z 2. 8. 2000 a mal venovať pozornosť všetkým

náležitostiam týchto právnych úkonov. Keďže túto povinnosť opomenul, porušil tak

ustanovenie § 70 Notárskeho poriadku. Odporca nepostupoval ani v súlade ani s internými

predpismi Notárskej komory, keď nerešpektoval etické štandardy v rámci výkonu svojej praxe,

keď (okrem už uvedených nedostatkov) nekontaktoval navrhovateľa v čase, keď mu bola

predložená dohoda z 2. 8. 2000 a jeho tvrdenie, resp. obranu o tom, že pri výkone svojho

povolania nemá povinnosť skúmať pravosť podpisov, nemožno akceptovať. Ak by notár takúto

povinnosť nemal, notári by nemohli byť garantami správnosti zmlúv o prevode nehnuteľností;

ich garancie by boli len iluzórne. V danom prípade boli odporcovi predložené falšované

listiny, ktoré mali závažné nedostatky týkajúce sa činnosti notára a boli viditeľné a teda mohli

u odporcu vzbudiť podozrenie, že navrhovateľ by mohol byť uvedený do omylu organizovanou

skupinou podvodníkov. Formálne nedostatky mali aj splnomocnenie zo 7. 7. 2000, ktoré

odporca musel mať, pokiaľ na jeho základe vydal peniaze z úschovy. Zdôraznil že odporca

v konaní nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za vzniknutú

škodu (§ 40 ods. 3 Notárskeho poriadku).

Odporca navrhol, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľa zamietol, lebo

rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne; na jeho základe prisúdenú sumu započítal so

svojou pohľadávkou, ktorú mal voči navrhovateľovi z titulu náhrady trov konania a zvyšok

poukázal navrhovateľovi. Trval na tom, že pri vydaní sumy 157 007,24 Eur postupoval

v súlade s právnymi predpismi a v ničom neporučil zákon. Nič nenasvedčovalo tomu, že

navrhovateľ by mohol byť uvedený do omylu organizovanou skupinou podvodníkov. Od

vyhľadania nehnuteľnosti až do spísania kúpnej zmluvy si navrhovateľ organizoval veci sám

a priamo na notárskom úrade rokoval s falošnými účastníkmi a sám označil falošnú

predávajúcu ako osobu oprávnenú na plnenie z notárskej úschovy. Nemal preto dôvod

pochybovať o úmysloch predávajúcich a a nemal preto ani dôvod zaoberať sa ani obsahom

dohody z 2. 8. 2000. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že notársku činnosť nevykonával

kvalifikovane a že porušil právne predpisy. Preto ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

bolo možné od neho požadovať, nemohol škode zabrániť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

(čiastočne) možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( preskúmal

napadnutý rozsudok podľa bez nariadenia pojednávania (

) a dospel k záveru, že v časti v ktorej je dovolanie prípustné, napadnutý rozsudok

treba zrušiť a v časti, v ktorej tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný nie je,

dovolanie treba odmietnuť.

Z hľadiska prípustnosti dovolania treba uviesť, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených

v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch

uvedených v ustanovení

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa smerujúce proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8962, 36 Eur,

Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v tejto časti dovolanie nie je prípustné, lebo odvolací súd

v tejto časti rozhodol rovnako ako súd prvého stupňa, teda po sumu 8962, 36 Eur odvolací

súd nekonštituoval práva a povinnosti účastníkov konania inak, než súd prvého stupňa.

V spomínanej časti preto nejde o zmeňujúci rozsudok, ako to má na mysli ustanovenie § 238

ods. 1 , ani o rozsudok, ktorým by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa , a ani o potvrdzujúci

rozsudok, ktorým odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu podľa 238 ods. 3

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia , nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení; napokon dovolateľ vo svojom dovolaní ani

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia nevytýkal.

Keďže dovolanie vo vyhovujúcej časti dovolaním napadnutého rozsudku nie je

prípustné v zmysle ustanovenia a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho

prípustnosti ani podľa ustanovenia , dovolanie navrhovateľa bolo treba v tejto

časti v zmysle ustanovenia v spojení s odmietnuť.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania v zostávajúce (zamietajúcej) časti, dovolanie je

prípustné v zmysle ustanovenia

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd sa týmito otázkami zaoberal

a prítomnosť vád vymenovaných v až g) (ako už bolo vyššie uvedené)

nezistil.

Predmetom súdneho konania je zaplatenie sumy 5 000 000 Sk, pričom právnym

dôvodom uplatneného nároku je zodpovednosť odporcu (ako notára) v zmysle ustanovenia

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

účinnom do 30. júna 2003, lebo skutok zakladajúci zodpovednosť tohto druhu spadá ešte do

obdobia pred účinnosťou Podľa prvého odseku citovaného

zákonného ustanovenia notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho

zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa jeho tretieho odseku notár

sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani

pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.

Podľa záverov súdov zodpovednosť, ktorá je predmetom tohto súdneho konania má

povahu zodpovednosti objektívnej. Napriek tomu sa v rámci konania zameriavali na zistenie

konkrétneho porušenia povinnosti odporcu ako je to pri zodpovednosti všeobecnej a

v odôvodnení rozsudkov súdy poukazovali na jednotlivé ustanovenia

v znení neskorších predpisov, ktoré odporca (ako notár) mal porušiť. Za týchto okolností

z rozsudkov súdov nie je zrejmé, ako posúdili zodpovednosť, ktorá je predmetom konania

a ich rozhodnutia sú v tomto smere nedostatočné, vnútorne rozporné a nepreskúmateľne.

V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je konanie postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj

vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal

nepreskúmateľný“ (R 111/1998 a ďalšie rozhodnutia, napríklad sp. zn. ,

, a a ďalšie). So zreteľom na uvedené

dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci je z hľadiska ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ dôvodné.

Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci treba uviesť, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

V predmetnej veci je podstatné posúdenie právnej povahy zodpovednosti notára za

vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. júna 2003 (so zreteľom na

skutok, ktorý spadá ešte do obdobia pred účinnosťou ).

Treba pritom zohľadniť, aj následný vývoj predmetnej právnej úpravy, najmä

skutočnosť, že Z. z vo svojom druhom článku novým spôsobom upravil

ustanovenie v znení neskorších predpisov tak, že do jeho

znenia doložil „ak osobitný zákon neustanovuje inak...“, takže novelizované znenie tohto

ustanovenie znie: „ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu,

komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona“.

Pod čiarou súčasne odkázal, že týmto osobitným . z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Citovaným o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom., ktorý

platil v čase vzniku predmetnej škody a ktorý upravoval zodpovednosť štátu taktiež na

objektívnom princípe..

Hoci znenie pôvodného ustanovenia (t. j. v znení

platnom do 30. 6. 2003) výslovne neodkazovalo na (v tom čase aktuálny)

Zb. (o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom) ustanovenie , bolo treba vykladať

práve v s súvislosti s týmto zákonom a to najmä čo do povahy tejto zodpovednosti. Takémuto

záveru nasvedčuje spomínaný vývoj právnej úpravy zodpovednosti, ktorá je predmetom tohto

súdneho konania.

Pôvodne bola notárska činnosť upravená o štátnom notárstve

a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok).Za škodu, ktorá vznikla buď

následkom nezákonného rozhodnutia alebo následkom nesprávneho úradného postupu

štátneho notárstva, zodpovedal štát (, ) a niet pochýb o tom, že

táto zodpovednosť mala objektívnu povahu, t. j. bez zreteľa na zavinenie. Tento zákon bol

však. novelou (článkom XII)

zrušený. Následne bola prijatá nová právna úprava - , ktorá

vychádzala z iných princípov, ktorej základným dôvodom bolo zrušenie štátnych notárstiev.

V nadväznosti na nové principiálne riešenie už nebolo možné z hľadiska označenia

zodpovednostného subjektu trvať na to, že je ním výlučne len štát, keď notárska činnosť už

bola definovaná spisovaním zápisníc, osvedčovaním právne významných skutočností (§ 56 až

64), konaním vo veciach notárskych úschov (, ,

Zb.), tzv. typickú notársku činnosť a vykonaním ďalšej činnosti, najmä podľa Občianskeho

súdneho poriadku, v rámci ktorej boli (aj sú) úkony notára považované za úkony súdu.

V novom poňatí právnej úpravy preto už nebolo možné trvať na tom, že zodpovednostným

subjektom je len štát; tento totiž nemôže zodpovedať za tzv. typickú notársku činnosť a nemôže

zodpovedať ani za škodu vo veciach notárskych úschov) V tomto prípade je daná

zodpovednosť samotného notára podľa ustanovenia (t. j.

v znení platnom do 30. 6. 2003). Na druhej strane, sa nič nemení na tom (nie je preto žiadny

rozumný dôvod) pre zmenu právnej povahy tejto zodpovednosti. Možno preto ustáliť, že

zodpovednosť notára v zmysle tohto zákonného ustanovenia má povahu zodpovednosti

objektívnej, ako správe uzavrel tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd. Pre jej vznik

musia byť splnené predpoklady, ktoré spočívajú vo vzniku škody, ďalej, že škoda vznikla

nesprávnym úradným postupom a napokon, že medzi vzniknutou škodou a nesprávnym

úradným postupom je príčinná súvislosť.

Ustanovením zákona v znení do 30. 6. 2003 bolo treba

chápať aj v súvislosti s ustanovením podľa ktorého pokiaľ nie je

ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym

zákonníkom. Z tohto hľadiska a najmä so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu bude

treba zvážiť aj použitie ustanovenia § 441 Obč. zák. o zavinení poškodeného, podľa ktorého

ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne; ak škoda bola

spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. V uvedenej súvislosti súdy zvážia

a vyhodnotia aj chovanie samotného navrhovateľa a ustália či tu nie je dôvod na použitie

ustanovenia o zavinení § 441 Obč. zák. , čo je osobitne významné z hľadiska rozsahu náhrady

škody.

Pokiaľ ide o použitie ustanovenia v znení do

30. 6. 2003 skutkový stav dokazovania bude treba doplniť o zistenia požadované v dovolaní

ako aj o zistenie, akú konkrétnu starostlivosť, bolo možné od odporcu vyžadovať pri

nakladaní s predmetom úschovy. Iba takto bude možné náležite posúdiť existenciu a rozsah

zodpovednosti , ktorý je predmetom tohto súdneho konania a vlastne aj ustáliť, či

v predmetnej veci neboli splnené prípadne aj podmienky pre odmietnutie požadovaného

úkonu zo strany odporcu. Nemožno pritom opomenúť, že v súvislosti s predmetnou vecou bolo

začaté aj trestné stíhanie proti neznámym páchateľom (ktoré by malo byť v súčasnosti

prerušené).

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadami, majúcimi za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ). K takýmto

vadám bol dovolací súd povinný prihliadnuť , i keby neboli uplatnené ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zamietajúcej

časti vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( . ods 2, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta