Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/64/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z ne s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. M., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti ţalovanému JUDr. I. M.

notárovi v B. zastúpenému JUDr. M. H., advokátom v B., o zaplatenie 165 969,59 eur

( Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 15 C

152/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava z 22.

novembra 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

22. novembra 2011, sp. zn. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

(v rozsahu zrušenia) v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislava II v Bratislave rozsudkom z 28. januára 2008 č. k.

– 193 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 000 000 Sk s

15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do zaplatenia, nahradiť mu trovy

konania 211 425 Sk na účet právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní, ţalobu vo

zvyšku (o zaplatenie 15, 5% úrokov z omeškania z 5 000 000 Sk od 3, 2. 2002 do

14. 2. 2002) zamietol, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 17, 6% úrokov

z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 31. 8. 2000 do 2. 2. 2002 a v časti týkajúcej sa

zaplatenia 2,1 % úrokov z omeškania zo sumy 5 000 000 Sk od 3. 2. 2002 do

zaplatenia zastavil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu

2

Bratislava II v Bratislave pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk taktieţ do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. februára

2009, č. k. – 233 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola

ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 000 000 Sk s 15, 5% úrokom od

15. 2. 2002 do zaplatenia zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 8962,36 eur (270 000 Sk ) s 15, 5% úrokom z omeškania od 15. 2. 2002 do

zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol, v časti, ktorou bola ţalovanému uloţená

povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku 150 000 Sk zmenil tak, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a uloţil mu povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy prvostupňového a odvolacieho konania 18 366, 40 eur k rukám právneho

zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na dovolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

31. januára 2011 sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej

časti ( týkajúcej sa sumy 4 730 000 Sk / 157 007,23 eur / ) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie; vo vyhovujúcej časti ( po sumu 8962,36 eur ) dovolanie ţalobcu

odmietol. Vo vyhovujúcej časti dovolací súd nezistil ţiadnu podmienku jeho

prípustnosti podľa ustanovenia a V zamietajúcej časti rozsudku

odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

pričom touto vadou bola nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Po zrušení veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Bratislave svojim ďalším

rozsudkom rozsudkom z 22. novembra 2011 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ( 157 007,23 eur ) zmenil tak, ţe

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 78 503,61 eur s 15, 5% úrokom

z omeškania ročne od 15.2.2002 do zaplatenia, na účet Okresného súdu Bratislava II

zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku v sume 3 319, 39 eur, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku ( po sumu 78 503,62 eur ) ţalobu zamietol, a

3

ţiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci boli splnené všetky

predpoklady zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu (§ 40 ods. 1 a 3 zákona č.

) lebo v konaní bolo preukázané, ţe ku škode došlo nesprávnym

úradným postupom ţalovaného a ţe medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je

príčinná súvislosť. Ţalovaný súdu nepreukázal, ţe vynaloţil všetko úsilie, ktoré bolo

moţné od neho objektívne poţadovať, aby ku škode nedošlo, pričom zohľadnil jeho

dlhoročnú prax notára. Zdôraznil, ţe ţalovaný nepredloţil, resp. netrval na predloţení

originálu plnomocenstva, na základe ktorého bola H. R splnomocnená na všetky

právne úkony týkajúce sa predaja spornej nehnuteľnosti, t. j. na podpísanie

kúpnopredajnej zmluvy a tieţ aj na prevzatie peňazí. Tento dokument je overený

notárskym úradom JUDr. J. H., pani I. B. ako „ notárskou konšpicientkou“. Ţalovaný

si mohol overiť, či bola plná moc overená v súlade s príslušnými ustanoveniami

Notárskeho poriadku, nakoľko výraz „konšpicient“ je zastaralý, v roku 2000 (v čase

overenia) sa pouţíval uţ len veľmi zriedka resp. sa uţ vôbec nepouţíval. Ďalej si

ţalovaný mal všimnúť, ţe na dohode z 2.8.2000 sú tri podpisy – ţalobcov, H. R. a D.

L., pričom nie je overený podpis D. L. a je tam ako nadbytočný. Podpis H. R. je

opätovne overený H. B. ako „ notárskou konšpicientkou“, podpis ţalobcu aj voľným

okom javí výrazné známky odlišnosti od jeho podpisu na zápisnici o prijatí peňazí do

úschovy z 19.7.2000, ako aj od podpisu na kúpnej zmluve z 12.7.2000. Ţalovaný uznal

pochybenie, pokiaľ išlo o vydanie peňazí z úschovy v časti dane z prevodu

nehnuteľností. Bránil sa tým, ţe peniaze vydal na základe predloţeného originálu

plnomocenstva a predloţeného listu vlastníctva, kde bol ako vlastník zapísaný ţalobca.

Odvolací súd tieţ zistil, ţe škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, ktorý zase

nebol obozretný pri vkladaní peňazí do úschovy a nebola mu podozrivá ani cena

nehnuteľnosti, ktorá bola (v súvislosti s predloţeným znaleckým posudkom) oveľa

niţšia ako sa v tom čase a mieste ceny pohybovali. Táto skutočnosť bola preukázaná aj

stanoviskom jednotlivých realitných maklérov. Ţalobca teda mal byť pri kúpe pozemku

obozretnejší aj so zreteľom na to, ţe predávajúce boli dve staršie osoby. Napokon aj

4

skutočnosti, ţe pri ohliadke nehnuteľnosti sa predávajúce na vlastný pozemok nemohli

dostať inak ako cez dieru v plote, ţe nemali snahu zabezpečiť riadny vstup na pozemok

a ţe sa po neúspešných pokusoch kontaktovať s pánom Š. ( po zapísaní vlastníctva

zo 4.8.2000 ), išiel informovať na notársky úrad ţalovaného aţ dňa 30.8.2000, mali

vyvolať u neho podozrenie v osobe vlastníka pozemku. Odvolací súd preto dospel

k záveru, ţe škoda bola spôsobená aj konaním ţalobcu (§ 441 Občianskeho

zákonníka). Nakoľko sa pohľadávka stala splatnou 14.2.2002 (podľa výzvy), ţalovaný

sa s jej plnením dostal do omeškania 15.2.2002 ( ).

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s V rámci uloţenia povinnosti zaplatiť štátu pomernú

časť súdneho poplatku v sume 3 319,39 eur uviedol, ţe táto suma zodpovedá časti

nároku, v ktorej bol neúspešný (t.j. 5% z 87 465, 97 eur podľa )

Rozhodol tak po zohľadnení skutočnosti, ţe ţalobca bol oslobodený od platenia

súdnych poplatkov vo výške ¾ a zaplatil pomernú časť poplatku za návrh vo výške ¼,

t.j. 50.000 Sk.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v časti, ktorou bol návrh do sumy

78 503, 62 eur zamietnutý) podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval

z ustanovení a Rozhodnutie odvolacieho súdu navrhol

zrušiť a vec mu opätovne vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe ustanovenie § 441

sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému

nie je v plnom rozsahu výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo

úplne podieľa aj konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť poškodeného je

preto daná, ak je konanie poškodeného v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda

ak škoda vznikla aj následkom konania poškodeného, ktoré musí byť zavinené.

Zavinenie konajúceho sa hodnotí z hľadiska nedbanlivosti či opomenutia starostlivosti,

ktorú mal konajúci dodrţať vo vlastnej starostlivosti, a tieţ akým spôsobom by sa

zachoval v danom prípade starostlivý človek resp. aké správanie by sa spravidla od

kaţdého konajúceho v danej veci dalo očakávať. Vyslovil názor, podľa ktorého je

vylúčená spoluzodpovednosť ţalobcu v prípade, ţe škoda bola škoda spôsobená

v súvislosti s výkonom notárskej činnosti. Ţalobca práve pre zvýšenú ochranu svojich

5

majetkových záujmov pred moţným rizikom podvodu vyuţil právnicky kvalifikované

sluţby notára, ktorý za ne ručí, preberá poistné riziko, ktoré je kryté zákonným

zmluvným poistením. Skutočnosti, na ktorých odvolací súd zaloţil spoluvinu na

vzniknutej škode, nie sú v príčinnej súvislosti so svojvoľne vyplatenými finančnými

prostriedkami. Uviedol, ţe ţalovaný ako profesionál mal zistiť, ţe „ konšpicientka“

bola uţ v roku 2000 notárkou, ţe ţalobca nepodpísal dohodu z 2.8.2000 a ručil za daň

z prevodu, ktorej poplatníkom boli predávajúci. Súdom vytýkaná nízka kúpna cena,

starší vek predávajúcich, zanedbaný pozemok, netradičný prístup naň, sú

skutočnosťami, ktoré nemohli viesť spoluúčasti ţalobcu na vzniku škody. Za tzv. inú

vadu označil postup odvolacieho súdu, keď vychádzal z iného skutkového základu neţ

prvostupňový súd bez toho, aby postupoval podľa a zopakoval

dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie okresný súd resp. by dôkazy zopakoval.

Ţalovaný sa v dovolacom konaní nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti časti

rozhodnutia, ktorú moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1

preskúmal napadnutý rozsudok podľa bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe (v napadnutej časti) treba

rozsudok odvolacieho súdu opätovne zrušiť a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátiť na

ďalšie konanie.

Z hľadiska prípustnosti dovolania treba uviesť, ţe dovolanie je v predmetnej veci

prípustné iba v napadnutej časti v zmysle ustanovenia , lebo ňou

bol zmenený (vyhovujúci) rozsudok súdu prvého stupňa a návrh bol zamietnutý

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak

rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho

obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť

6

dovolací súd sa týmito otázkami zaoberal a prítomnosť vád vymenovaných v § 237

písm. a) aţ g) ale ich prítomnosť v konaní nezistil.

Nezistil ani existenciu inej vady konania (dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ ), keď odvolací súd vo veci rozhodol po náleţitom zopakovaní

a doplnení dokazovania (, ).

Preskúmavaná vec je uţ druhýkrát predmetom rozhodovania dovolacieho súdu, keď

dovolací súd uznesením z 31. januára 2011, sp. zn. (okrem iného)

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. februára 2009 sp. zn.

(v zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 157 007, 23 eur) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Predmetom dovolacieho konania v súčasnosti je zaplatenie sumy

78 503, 61 eur, lebo ţalovaný proti vyhovujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu

(vyššie citovaného) nepodal dovolanie.

Právnym dôvodom uplatneného nároku je zodpovednosť ţalovaného (ako notára)

v zmysle ustanovenia o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30. júna 2003, lebo skutok

zakladajúci zodpovednosť tohto druhu spadá ešte do obdobia pred účinnosťou zákona

č. Podľa prvého odseku citovaného zákonného ustanovenia notár

zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona. Podľa jeho tretieho odseku notár sa zbaví

zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáţe, ţe škode nemohol zabrániť ani

pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne moţno poţadovať.

Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na právnu povahu

zodpovednosti notára za škodu spôsobenú notárskou činnosťou, najmä ţe ide

o zodpovednosť objektívnu, teda ţe ide o zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie. Pre

naplnenie predpokladov jej vzniku preto stačí, ak škoda vznikla v rámci notárskej

činnosti a ak medzi notárskou činnosťou a škodou je príčinná súvislosť. Vyslovil tieţ

(okrem iného), ţe so zreteľom na okolnosti predmetnej veci treba zváţiť aj pouţite

7

ustanovenia § 441 Obč. zák., keď chovanie ţalobcu naznačovalo ľahostajný postoj

v rámci jednotlivých úkonov smerujúcich k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti.

Odvolací súd sa na zistenie tých okolností zameral, dokazovanie zopakoval, doplnil

a správne vyvodil, ţe základ zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu je daný, ţe

jeho zodpovednosť má objektívnu povahu a ţe výsledkami vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, ţe by ţalovaný na zabránenie škody bol vynaloţil všetko úsilie,

ktoré moţno od neho objektívne poţadovať. V tomto smere poukázal najmä na to, ţe si

ani neoveril jednotlivé doklady a podpisy, ktoré sa na nich nachádzali, najmä

plnomocenstvo udelené D. L. H. R., dohodu medzi zloţiteľom a H. R. a D. L. z 2.

augusta 2000, ako aj na ďalšie nedostatky uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia,

ktoré je vyššie citované.

Pokiaľ odvolací súd tieţ zistil, ţe škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného,

ide o zistenie, ktoré odôvodňuje pouţite ustanovenia § 441 Obč. zák. Tu však bolo

treba vychádzať z miery účasti poškodeného na vzniku škody. Pre záver o zavinení

poškodeného taktieţ treba, aby boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku jeho

zodpovednosti za škodu pričom v prípade poškodeného ide o zavinený protiprávny

úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto úkonom a vzniknutou škodou.

Zavinený protiprávny úkon môţe spočívať aj v porušení ustanovenia § 415 Obč. zák.,

ktoré ukladá všetkým účastníkom občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a ţivotnom prostredí.

Právna povinnosť, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia má charakter generálnej

prevencie. Ak si niekto neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu

z ustanovenia § 415 Obč. zák., treba vyvodiť, ţe si neplní svoju právnu povinnosť

a teda, koná protiprávne.

Odvolací súd správne ustálil, ţe v predmetnej veci u ţalobcu (poškodeného) bola

zistená značná neopatrnosť pri jednotlivých úkonoch, ktoré smerovali k uzavretiu

kúpnej zmluvy. Išlo tu o skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu,

ale najmä o to, ţe hoci bol pozemok na predaj, nebol zabezpečený naň prístup,

8

pozemok bol zanedbaný a vlastníčky boli pri jeho predaji zastúpené inou osobou, cena

pozemku bola výhodná a pod. Existoval tu teda rad okolností, ktoré mali u ţalobcu

vyvolať činnosť, ktorou by si bol v prvom rade overil, s kým koná, aby sa vyhol

akýmkoľvek pochybnostiam a problémom v budúcnosti, pričom práve tieto okolnosti

(vo svojom súhrne) uľahčili páchateľom ich nezákonnú transakciu.

Za týchto okolnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní, predmetom ktorého

je objektívna zodpovednosť notára za vzniknutú škodu nemožno vylúčiť použitie

ustanovenia § 441 Obč. zák. o zavinení poškodeného. V tomto smere dovolací súd

povaţuje tvrdenie ţalobcu (o vylúčení jeho spoluzodpovednosti) za nedôvodné. Preto

skutočnosti (uvedené v dovolaní), ţe škoda vznikla v rámci notárskej činnosti

ţalovaného (pri prijímaní peňazí do úschovy), ţe ţalobca pri objektívnej

zodpovednosti ţalovaného nemusí preukazovať konkrétne porušenie jeho

povinnosti, ţe ţalovaný nepreukázal liberačné dôvody a ţe ţalobca je pre prípad jeho

zodpovednosti poistený, sú z hľadiska moţnosti pouţitia ustanovenia § 441 Obč. zák.

irelevantné. Ustanovenie § 441 Obč. zák. je jedným zo spoločných ustanovení

o náhrade škody a jeho pouţitie prichádza do úvahy tak v prípade zodpovednosti

zaloţenej na princípe zavinenia, ako aj na princípe objektívnej zodpovednosti, teda aj

v prípade zodpovednosti notára za vzniknutú škodu. Existencia poistného vzťahu

notára nemôţe účastníkov občianskoprávneho konania zbaviť povinnosti počínať si

tak, aby ku škodám nedochádzalo (§ 415 Obč. zák.); v opačnom prípade by všetka

ľahostajnosť a neopatrnosť išla na úkor príslušnej poisťovne, čo by bolo v rozpore

s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.).

Na druhej strane treba (ako nesprávnosť) vytknúť odvolaciemu súdu ustálenie

miery účasti poškodeného (ţalobcu) na vzniku škody v pomere 50 ku 50. V predmetnej

veci bolo treba zohľadniť, ţe podstatnou je objektívna zodpovednosť ţalovaného

(notára) za vzniknutú škodu. Pokiaľ sa však aj ţalobca na škode podieľal (najmä tým,

ţe svojim neopatrným konaním umoţnil, resp. uľahčil dokončiť nekalú transakciu),

spoluzavinil škodu z nedbanlivosti. Miera jeho nedbanlivosti v porovnaní s objektívnou

zodpovednosťou ţalovaného potom bude podstatne niţšia, neţ ako ustálil odvolací súd.

9

So zreteľom na to moţno vyvodiť záver, ţe odvolací súd si nesprávne vyloţil

a nesprávne aplikoval ustanovenie § 441 Obč. zák.

Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci treba uviesť, ţe právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Keďţe v predmetnej veci odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 441

Obč. zák. treba uzavrieť, ţe dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s .p. bol

uplatnený dôvodne, dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo

zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková