Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci navrhovateľa M. T., S.. S.S., so sídlom B. X., B., IČO: X.X.,

právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou B. - Ď., S.S. so sídlom D. C. X., B. proti

odporkyni Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,

o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 6. júla 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č.

zo dňa 6. júla 2010 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 471,28 €

na účet právneho zástupcu AK B. – Ď., S.S. B., vedený v O., a.s., č. ú. X.X..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľ sa opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dňa 26. augusta 2010, domáhal postupom podľa ustanovení § 250l a nasl.

(ďalej len „OSP“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia

odporkyne č. zo 6. júla 2010.

2

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť

ustanovenú v o vysielaní a retransmisii

a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) tým, že v programe Š. dňa 13. februára 2010 o cca

19:59 hod. odvysielal príspevok T. S. S., ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím

obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara N. K., za čo mu

uložila podľa ustanovenia sankciu - pokutu,

určenú podľa ustanovenia vo výške 10 000 € so

splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa po prepise/popise predmetného príspevku

uviedla, že tento príspevok informoval o tragickej nehode gruzínskeho sánkara N. K. počas

olympijských hier vo V. tak, že sprostredkoval recipientovi verbálne informácie o nehode ako

aj autentické obrazové zábery tejto nehody. Odporkyňa považuje za nepochybné, že

informačná podstata predmetného príspevku – smrteľná nehoda gruzínskeho sánkara na

olympijských hrách vo V. mala nepochybne výraznú spravodajskú hodnotu pre bežného

recipienta. Za podstatné však považuje, akým spôsobom boli informácie o tragickej nehode

sprostredkované najmä s prihliadnutím na obrazovú časť príspevku. Zo záznamu vyplýva, že

recipientovi boli sprostredkované autentické zábery, ako gruzínsky sánkar vyletel z trate, jeho

následný náraz do oceľového stĺpu pri trati a nakoniec záber na nehybné telo sánkara. I keď

nie je možné všeobecne konštatovať, že odvysielanie autentických záberov nehody

s tragickými dôsledkami automaticky znamená porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods.

1 písm. a) , v danom prípade recipient nedostal iba jednoduchú

informáciu o tragickej nehode. Podľa záveru odporkyne zábery tragickej nehody boli

odvysielané v nadbytočnom počte a spôsob ich spracovania smeroval k efektu šokovania

a senzácie, čo je vo vzťahu k tejto tragickej udalosti dehonestujúce a difamačné. Pritom

zobrazenie spomalených záberov ako aj detailných statických záberov nehody nebolo

nevyhnutné pre vytvorenie komplexnej predstavy o celej udalosti. Rada skonštatovala, že

predmetný príspevok svojím obsahom a spôsobom svojho spracovania zasiahol do ľudskej

dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara, a navrhovateľ jeho odvysielaním porušil

ustanovenie

3

Pri určovaní sankcie a jej výšky Rada prihliadla na skutočnosť, že u právnických osôb

sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna

zodpovednosť pre správny delikt), čo platí aj v prípade Rada

rozhodla o uložení sankcie podľa ustanovenia , ktorou je

podľa kogentného zákonného ustanovenia pokuta. Prihliadla na skutočnosť, že účastník sa

porušenia § 19 ods. 1 zákona dopustil už v minulosti a pri určovaní výšky pokuty vzala do

úvahy najmä závažnosť správneho deliktu (chrániť právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti

ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd je Slovenská republika povinná v zmysle

viacerých európskych a medzinárodných dokumentov), rozsah a dosah vysielania (ide

o multiregionálneho vysielateľa) a mieru zavinenia (išlo o opakované porušenie ustanovenia

).

II.

Vo včas podanom opravnom prostriedku proti hore uvedenému rozhodnutiu

navrhovateľ predovšetkým namietal, že konanie správneho orgánu predchádzajúce

rozhodnutiu trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, že rozhodnutie

správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. S odkazom na

relevantné zákonné ustanovenia poukázal v prvom rade na procesné pochybenia správneho

orgánu a namietal, že rozhodnutie Rady sa opiera o prepis predmetného programu, v ktorom

ale absentujú údaje o celkovej dĺžke jednotlivých odvysielaných pasáži programu, hoci

časomiera je súčasťou záznamu, ktorý si Rada pre tieto účely vyžiadala. V prepise je účelovo

zvýraznených niekoľko momentov predmetnej reportáže, ktoré v skutočnom vysielaní trvali

zhruba 2 sekundy, čo je časový rozsah na hranici vnímania dospelého jedinca. Ďalej namietal

zrejmú nepresnosť prepisu, napr. „na hrudi ležiaceho človeka sú vidieť ruky osoby

poskytujúcej mu zrejme nepriamu masáž srdca ... ; V časti tváre, zrejme pri ľavom uchu ... „

čo nevyznieva ako priamy prepis videných udalostí. Odvysielaný obsah nie je verne

prepísaný, je účelovo prifarbený autorom prepisu a preto nemôže byť základom pre kvalitné

posúdenie skutkového priebehu Radou. Odvysielaný príspevok je možné rozdeliť na dve

časti: predmetom jednej je zobrazenie priebehu nehody športovca a tá nemohla byť spôsobilá

zasiahnuť do jeho akýchkoľvek práv; takéto nehody sú bežne vysielané v spravodajstve na

celom svete. Účasťou na olympijských hrách dáva každý športovec minimálne konkludentný

súhlas s použitím zobrazenia jeho výkonu vrátane prípadných nehôd v rámci vysielania

4

priamych prenosov a spravodajstva z hier. Druhá časť, pokiaľ ide o zásah zdravotníkov

po inkriminovanej nehode, bola z hľadiska dĺžky odvysielaná na hranici vnímateľnosti

a okrem toho tu treba použiť rovnaký princíp ako pri posudzovaní zobrazenia nehody.

Napokon inkriminovaný príspevok bol odvysielaný na celom svete, nebol účelovo vyrobený

vysielateľom a bol odvysielaný vzhľadom na význam podujatia, záujem verejnosti a právo

informovať a byť informovaný.

Za procesné pochybenie považuje aj skutočnosť, že Rada neidentifikovala trestaný

skutok vo výroku rozhodnutia, preto pre vysielateľa nie je absolútne zrejmé konanie, ktoré

bolo porušením zákona. Rada tým, že neidentifikovala presne skutok, pre ktorý začala

správne konanie a pre ktorý uložila sankciu, nedala možnosť účastníkovi vyjadriť sa

k podkladom pre rozhodnutie a nevyhovela ani žiadosti účastníka o vytýčenie ústneho

pojednávania, kde by bolo možné uvažovať o naplnení práva vysielateľa vyjadriť sa

k podkladom rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia v časti o udelení sankcie, Rada

nedodržala ani zákonný predpoklad pre odôvodnenie určenia výšky sankcie podľa ustanovení

§ 64 ods. 3 zákona, pričom neúplnosť odôvodnenia výroku spôsobuje nezákonnosť celého

rozhodnutia. Správnu úvahu správneho orgánu pri určení výšky sankcie považuje za prejav

svojvôle pri výkone právomoci správneho orgánu a tým za nezákonnú a spĺňajúcu podmienku

nedostatku dôvodov, na základe ktorej je potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že

odvolateľovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.

III.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že

prepis/popis skutkového stavu odvysielaného programu nebol jediným podkladom pre

rozhodnutie v predmetnom správnom konaní, ale iba doplňujúcim dokumentom k záznamu.

Rada pri svojom rozhodovaní vychádza výlučne z reálneho skutkového stavu. K samotnému

zneniu prepisu/popisu skutkového stavu uviedla, že nepochybne viacero gest aj vyjadrení

možno vykladať rôznymi spôsobmi, preto trvá na tom, že išlo o neutrálny a najmä verný popis

skutočností tak, ako boli odvysielané v predmetnom programe, čo možno overiť porovnaním

s originálom záznamu. Ďalej uviedla, že ochrana ľudskej dôstojnosti nezaniká smrťou

5

fyzickej osoby a preto do ľudskej dôstojnosti možno zasiahnuť aj po smrti fyzickej osoby, ako

to bolo v tomto prípade. K tvrdeniu navrhovateľa, že športovec dáva účasťou na podujatí

konkludentný či výslovný súhlas na použitie zobrazenia jeho výkonu namietala, že v žiadnom

prípade tým nedáva súhlas na použitie záberov jeho výkonu takým spôsobom, ktorý zasiahne

do jeho ľudskej dôstojnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

navrhovateľka nebola sankcionovaná za odvysielanie nehody, ktorá skončila smrťou

športovca, ale za obsah a spôsob spracovania danej informácie v predmetnom príspevku. Za

podstatné pritom považuje, že navrhovateľ sa priamo podieľal na konečnej podobe príspevku

a teda na konečnom spôsobe jeho spracovania. Podľa stanoviska Rady výroková časť

napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito s vylúčením

zameniteľnosti s iným skutkom, keďže je v ňom uvedený čas spáchania správneho deliktu,

spôsob spáchania správneho deliktu a samotný správny delikt: obsah a spôsob spracovania

predmetného príspevku zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara. Už

v oznámení o začatí správneho konania odporkyňa špecifikovala scény, ktorými k zásahu do

ľudskej dôstojnosti mohlo dôjsť a vyzvala navrhovateľa, aby sa k danej skutočnosti vyjadril,

čím mu poskytla možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní.

K námietke, že Rada zamietla návrh navrhovateľa na vytýčenie ústneho pojednávania

uviedla, že uskutočnenie ústneho pojednávania nie je procesným právom účastníka konania,

pričom rozhodnutie o tom, či sa pojednávanie uskutoční, je ponechané výlučne na správny

orgán. V predmetnej veci boli pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúce iba skutočnosti,

ktoré boli odvysielané v rámci predmetného príspevku a navrhovateľ sa k predmetu

správneho konania písomne vyjadril. Pri určení výšky pokuty sa Rada riadila kritériami, ktoré

v rozhodnutí aj uviedla a z viacerými z nich sa obšírnejšie zaoberala v iných častiach

odôvodenia rozhodnutia. Príspevok vzhľadom na svoj spôsob spracovania ako aj na svoj

obsah dehonestujúcim spôsobom informoval o tragédii gruzínskeho sánkara, čím degradoval

jeho ľudskú dôstojnosť a využil ľudskú tragédiu na vyvolávanie senzácie a šoku. Rada

prihliadla aj na skutočnosť, že navrhovateľ už bol v minulosti viackrát právoplatne

sankcionovaný za porušenie predmetnej povinnosti a prihliadla aj na výšku dovtedy

udelených sankcií.

Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné

ustanovenia zákona, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona

6

č. , a po oprave podľa nevykazuje formálne ani

logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle

ustanovení , a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím ani postupom správneho orgánu. Preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky v súlade s rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

06.07.2010 potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) ako

súd vecne príslušný ( v spojení s

Z.z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to

v rozsahu námietok navrhovateľa obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a po

prejednaní veci na ústnom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že podaný

opravný prostriedok je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení

tretej hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľ porušil

povinnosť ustanovenú v tým, že v programe Š.

zo dňa 13.02.2010 o cca 19:59 hod. odvysielal príspevok T. S. S., ktorý spôsobom svojho

spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého gruzínskeho sánkara

N. K., za čo mu uložil podľa ustanovenia

sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia vo

výške 10 000 € so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

7

Podľa Z. z v znení účinnom v čase, keď sa

skutok stal (ďalej len ), audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,

programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom

zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie

zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 €

do 165 969 €, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je

v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 134- PLO/O-

2171/2010, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov založených v spise, z ktorých je

zrejmé, že v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Vo veci nariadil pojednávanie,

na ktorom vypočul zástupcov účastníkov konania.

Na pojednávaní dňa 3. februára 2011 navrhovateľ s odkazom na ust. § 250j ods. 3

doplnil svoje písomné podanie o námietku, že odporkyňa vo výroku svojho rozhodnutia

použila neúčinný právny predpis, čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia. Konkrétne vo výroku predmetného rozhodnutia je pri splatnosti uloženej sankcie

odkaz na ust. , čo zodpovedá zneniu zákona účinného

do 14. 12. 2009, ale podľa aktuálneho znenia zákona splatnosť pokuty upravuje ustanovenie

§ 67 ods. 16.

Podľa právneho názoru senátu najvyššieho súdu však táto skutočnosť nezakladá

zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa v spojení s ,

8

pretože v kontexte s celým výrokom rozhodnutia je zrejmé, že rozhodnutie bolo vydané na

základe v znení účinnom od 15.12.2009 a uvedenie ods. 10 miesto

ods. 16 v § 67 posúdil ako zrejmú nesprávnosť, ktorú by mohla odporkyňa kedykoľvek

opraviť v zmysle

Navrhovateľ ďalej namietal, že v konaní pred správnym orgánom došlo k procesnej

vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktorá spočíva v tom,

že odporkyňa nedala možnosť účastníkovi vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie (najmä

tým, že vôbec neidentifikovala presne skutok pre ktorý začala správne konanie a pre ktorý

uložila sankciu) a v tom, že zamietla žiadosť navrhovateľa o nariadenie ústneho pojednávania

s odôvodnením, že ústne vypočutie účastníka konania v predmetnom správnom konaní by

neprispelo k objasneniu veci a nie je potrebné pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

Najvyšší súd preto skúmal, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným

postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom

zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Priestupkové konania majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade

charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva

obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces, nakoľko aj

sankcie za správne delikty vo forme pokuty treba považovať za sankcie represívneho

charakteru.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky, konkrétne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -38

zo dňa 25. augusta 2010, v ktorom posudzoval namietané porušenie základného práva

účastníka na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenské republiky

v spojení s , ktoré malo spočívať v nenariadení

ústneho pojednávania v správnom konaní. Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva záver, že

v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP je v prípade rozhodovania o uložení sankčnej

povinnosti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty neriadenie ústneho

pojednávania v rozpore s princípom verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci

aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi, navyše ak sa účastník konania

verejnosti a ústnosti výslovne dožadoval. Preto porušenie tohto procesného práva účastníka

9

znamená porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a iná interpretácia a aplikácia dotknutých právnych

predpisov je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom dôsledku

by viedla k odmietnutiu spravodlivosti.

Za dôvodnú považoval senát najvyššieho súdu aj námietku navrhovateľa, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ako vyplýva z výroku napadnutého

rozhodnutia, Rada dospela k záveru, že navrhovateľ spáchal správny delikt spočívajú v tom,

že „v programe Š. zo dňa 13.02.2010 o cca 19:59 hod. odvysielal príspevok T. S. S., ktorý

spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti zosnulého

gruzínskeho sánkara N. K.“. Ani v kontexte s odôvodnením tohto rozhodnutia však nie je

celkom zrejmé, v čom mal spočívať zásah do ľudskej dôstojnosti zosnulého

sánkara. Rada v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že „nemožno skonštatovať, že odvysielanie

autentických záberov nehody s tragickými dôsledkami automaticky znamená porušenie

povinnosti ustanovenej v § l9 ods. 1 písm. a) “, ale že v tomto prípade

zábery tragickej nehody boli odvysielané v nadbytočnom počte a spôsob ich spracovania

smeroval k efektu šokovania a senzácie, čo je vo vzťahu k tejto tragickej udalosti

dehonestujúce a difamačné. Pritom sa ale vôbec nevysporiadala s námietkou navrhovateľa, že

z hľadiska časového rozsahu tieto zábery boli na hranici vnímateľnosti a napokon aj jediný

záber tejto tragickej udalosti bol nesporne spôsobilý vyvolať šok a senzáciu ako prirodzený

dôsledok takejto udalosti.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250j

ods. 2 písm. d) a e) spojení s zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v uplatnenej výške za tri

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu veci, podanie opravného prostriedku a účasť na

pojednávaní) po 123,50 € a 3x7,41 € z titulu paušálnej náhrady výdavkov, spolu 392,73 €

+ 20% DPH, t.j. 471,28 € podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ si uplatnil v rámci trov konania aj náhradu súdneho poplatku vo výške

66 €, čo však nebolo dôvodné, pretože povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný

10

prostriedok má len navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, takže tento poplatok zaplatený

nebol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. februára 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová